Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Cpr/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228688
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114228688.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. U. XXX/XX, I. nad J., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Jozef
Herbulák,advokátsosídlomBrnianska1K,Trenčín,protiodporcovi:FITACARSYSTEM,s.r.o.,sosídlom
Partizánska 1061/133, Rajec, IČO: 36 710 920, právne zastúpený JUDr. Zdenka Hrušková, advokát so
sídlom Makovického 7, Žilina, o zaplatenie mzdy vo výške 1.127,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 229,34 eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 229,34 eur od 16.6.2014 až do zaplatenia z a s t a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 580 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne zo sumy 580 eur od 16.6.2014 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.9.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.127,24 eur vrátane

úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 16.6.2014 až do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že s odporcom uzatvoril dňa 3.6.2013 pracovnú zmluvu, pričom k vzniku pracovného pomeru došlo
dňa 4.6.2013 na dohodnutý druh práce pomocné práce v lakovni s miestom výkonu práce Rajec, s
dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 340 eur, ktorú mzdu mu odporca vyplácal v hotovosti priamo na
pracovisku. Za mesiac marec 2014 mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, ktorej čistá výška bola 304,84
eur po odpočítaní náhrady za stravu a zrážok vykonávaných v prospech exekúcie v sume 272,55 eur,
ktorá mala byť splatná do 15.4.2014. Následne v termíne od 7.4. do 21.4. a od 30.4. do 18.5.2014

bol navrhovateľ práceneschopný. Navrhovateľ z dôvodu, že mu zamestnávateľ v lehote stanovenej
pracovnou zmluvou nevyplatil mzdu v súlade s ust. § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite
skončilpracovnýpomerlistomzodňa16.5.2014,doručenýodporcovidňa22.5.2014azároveňsiuplatnil
i náhradu mzdy vo výške dvojnásobku priemernej mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Odporca na
okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľom reagoval listom bez dátumu označeným ako
„okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)“ a v liste uvádza, že už mu bolo
doručené jeho okamžité skončenie pracovného pomeru. Nakoľko pracovný pomer zanikol okamžitým

skončením zo strany zamestnanca dňa 22.5.2014, je následný právny úkon zo strany zamestnávateľa,
ktorým sa pokúša o okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, právne irelevantný. Uplatnený peňažný nárok špecifikoval - čistá mzda za mesiac marec 2014
v sume 272,55 eur, čistá mzda a náhrada mzdy počas PN za mesiac apríl 2014 v sume 145,45 eur, čistámzda a náhrada mzdy za dovolenku a preplatenie nevyčerpanej dovolenky a náhrada mzdy počas PN
za mesiac máj 2014 v sume 99,56 eur a náhradu mzdy v sume dvojnásobku priemerného mesačného
zárobku (2 x 304,84 eur) v sume 609,68 eur, a teda celkovo si od odporcu uplatňuje sumu 1.127,24 eur.

Okrem istiny si uplatnil i úrok z omeškania v zákonnej výške 5,15 % ročne z celkovej žalovanej sumy
odo dňa 16.6.2014, t.j. od splatnosti náhrady mzdy 15.6.2014 a trovy konania.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.12.2014 (č.l. 28) žiadal návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že dňa 3.6.2013 uzatvoril s navrhovateľom pracovnú zmluvu a jeho hrubá

mzda predstavovala 340 eur mesačne a požiadal o vyplácanie mzdy v hotovosti, ktorá mu bola
vyplácaná vždy na pracovisku k 15-temu dňu v mesiaci, čo bol výplatný termín. Popieral tvrdenie, že
za mesiac marec navrhovateľovi nebola vyplatená mzda, ktorej čistá výška činila 302,64 eur, nakoľko
dňa 27.3.2014 navrhovateľ obdržal zálohu - preddavok na mzdu vo výške 350 eur, čo potvrdil svojím
podpisom na výdavkovom doklade a zároveň bola vykonaná zrážka na exekúciu, čo vyplýva z výplatnej
pásky za mesiac marec 2014, a teda navrhovateľ obdržal celú svoju mzdu za mesiac marec 2014 a

časť mzdy za mesiac apríl 2014. Navrhovateľ dňa 25.4.2014 závažným spôsobom porušil pracovnú
disciplínu tým, že počas pracovnej doby vykonával súkromné zákazky a nie zákazky zamestnávateľa,
svojvoľne bez uvedenia dôvodu opustil pracovisko, čím opätovne závažne porušil pracovnú disciplínu a
dňa 28.4.2014 a 29.4.2014 bezdôvodne a bez ospravedlnenia vôbec nenastúpil do práce. V súvislosti s
vyššie uvedeným opakovaným závažným porušením pracovnej disciplíny odporca ako zamestnávateľ

dňa 19.5.2014 okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce a navrhovateľ dňa 19.5.2014 odmietol na pracovisku listinu o okamžitom skončení pracovného
pomeru prevziať a pri odmietnutí prevzatia danej listiny boli prítomné dve osoby Jaroslav Novosad a
Richard Valentíny, ktorí podpísali prítomnosť pri odmietnutí prevzatia danej listiny o okamžitom skončení
pracovného pomeru. Týmto momentom sa považuje listina o okamžitom skončení pracovného pomeru

za doručenú navrhovateľovi a týmto dňom navrhovateľovi skončil pracovný pomer u odporcu. Až dňa
22.5.2014 bola doručená zo strany navrhovateľa listina o okamžitom skončení pracovného pomeru z
dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre údajné nevyplatenie mzdy a uvedený dátum
prevzatia písomnosti vyplýva z doručenky, ktorú predložil samotný navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva
jednak to, že so zamestnancom - navrhovateľom bol zo strany odporcu skončený pracovný pomer

predtým, než bola doručená listina navrhovateľa o okamžitom skončení pracovného pomeru z jeho
strany. Je teda zrejmé, že takýto právny úkon navrhovateľa je nulitný vzhľadom na to, že pracovný pomer
navrhovateľa už bol ku dňu 22.5.2014 skončený zo strany odporcu. Neexistoval teda žiaden právny
relevantný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca pre nevyplatenie
mzdy, nakoľko všetky mzdové a súvisiace nároky navrhovateľa boli uspokojené. Z uvedených dôvodov

nemá navrhovateľ nárok ani na dvojnásobok priemerného mesačného zárobku, nakoľko tento nárok mu
vôbec neprislúcha. Navrhovateľ nemá nárok ani na úroky z omeškania, nakoľko ku žiadnemu omeškaniu
zo strany odporcu nedošlo.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov, oboznámením sa

s listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou zo dňa 3.6.2013, výplatnou páskou za obdobie marec
až máj 2014, listinou označenou okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca zo
dňa 16.5.2014 spolu s doručenkou odporcovi dňa 22.5.2014, listinou okamžité skončenie pracovného
pomeruzostranyzamestnávateľadňa19.5.2014,vyjadrenímodporcubezuvedeniadátumusuvedením
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b), výdavkovým pokladničným

dokladom zo dňa 27.3.2014, poštovým poukazom na adresu navrhovateľa dňa 18.12.2014 o úhrade
sumy 199,66 eur ako doplatok PN - apríl, mzda, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
navrhovateľa, neschopný práce od 30.4.2014, schopný práce od 19.5.2014, výdavkovým dokladom zo
dňa 17.9.2012, potvrdením o príjme vystavené odporcom dňa 1.12.2014, pracovnou zmluvou uzavretou
navrhovateľom so spoločnosťou B&B Business Group s.r.o. dňa 12.5.2014 s nástupom 19.5.2014 a

dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. V priebehu konania podaním
zo dňa 13.5.2015 vzhľadom na skutočnosť, že odporca dňa 18.12.2014 zaplatil poštovou poukážkou
sumu 199,66 eur, žiadal konanie v tejto časti spolu s úrokom z omeškania až do zaplatenia zastaviť,

a zároveň na pojednávaní dňa 8.6.2015 žiadal konanie zastaviť aj v časti o zaplatenie sumy 29,68
eur a domáhal sa zaplatenia sumy 897,90 eur, čo teda predstavuje suma už po odpočítaní čiastky,
o ktorú zobrali žalobný návrh späť, na základe tej skutočnosti, že sa s odporcom dohodli na výške
priemerného mesačného zárobku za I. štvrťrok r. 2014, ktorý ustálili na sumu 290 eur a žiadali, abytúto dohodu súd osvojil ako zhodné tvrdenie účastníkov a aby v tomto smere nevykonával ďalšie
dokazovanie. Pokiaľ ide o ostatné skutkové odôvodnenie zotrval na písomnom podaní návrhu, kedy
pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi bol založený písomnou pracovnou zmluvou dňa 3.6.2013, na

základe ktorej navrhovateľ vykonával pre žalovaného pomocné práce v lakovni s dohodnutou hrubou
mzdou340eur.Navrhovateľovinebolavyplatenámzdazamesiacmarec,aprílaďalšienárokyuplatnené
v žalobe nevyplatil ani náhradu mzdy. Zo strany navrhovateľa bol platne skončený pracovný pomer
doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru listinou zo dňa 16.5.2014, doručovaná odporcovi
prostredníctvom pošty, ktorú prevzal odporca dňa 22.5.2014. Pokiaľ ide o právny úkon a to okamžité

skončenie zo strany odporcu pre údajné porušenie pracovnej disciplíny nie je ani pravdou, že by
navrhovateľ odmietol takúto listinu prevziať, pretože dňa 19.5. sa vôbec nenachádzal na pracovisku
u odporcu, nakoľko už mal uzatvorený nový pracovný pomer a reálne sa nachádzal na pracovisku v
Dubnici nad Váhom. Pokiaľ ide o výdavkový pokladničný doklad zo dňa 27.3.2014 navrhovateľ netvrdí,
že tento nepodpisoval, ale môže to byť jeho podpis a nepamätá sa, že by mu takáto suma bola v ten
deň vyplatená. Tiež uviedol, že záloha mu bola vyplácaná vo výške 50 až 100 eur, ako kedy a vždy

mu to vyplácal p. I.. Skončil pracovný pomer z jeho strany pre nevyplatenie mzdy. V rámci záverečného
zhrnutia navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu zaplatiť sumu 897,90 eur vrátane úrokov z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.127,24 eur od 16.6.2014 do 18.12.2014 a vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 897,90 eur od 19.12.2014 až do zaplatenia. Pracovný pomer bol platne ukončený zo strany
navrhovateľa, a to okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnávateľ viac ako

15 dní meškal s výplatou mzdy. Pokiaľ v konaní bol prezentovaný iný právny úkon, ktorým mal byť
pracovný pomer skončený zo strany zamestnávateľa tento právny úkon sa nedostal do dispozičnej
sféry navrhovateľa, pretože tento ani v ten deň sa nenachádzal na pracovisku v čase, keď sa mu
malo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa doručovať. Vypočutí svedkovia
vo svojich výpovediach tvrdili, že z pomerne veľkej diaľky videli gesto zo strany navrhovateľa ako

odmieta prevziať nejakú listinu, ale neboli priamo prítomní, nevedeli ani o akú listinu sa jedná, a teda
ich vieryhodnosť znižuje samotná skutočnosť, že dodnes pracujú v pracovnom pomere u odporcu, a
teda sú v stave podriadenosti, v stave ekonomickej závislosti od svojho zamestnávateľa. Pokiaľ ide o
tvrdenú výplatu sumy 350 eur v hotovosti v mesiaci marec, tento doklad považoval za účelovo vytvorený,
nakoľko takáto suma nemohla byť navrhovateľovi vyplatená z dôvodu, že prevyšuje dohodnutú hrubú

mzdu, keď v priebehu mesiaca marec mu prislúcha mzda okolo 305 eur.

Odporcavpriebehukonaniasaplnepridržiavalsvojichpísomnýchvyjadrení.Potvrdil,žedňa18.12.2014
doplatil navrhovateľovi sumu 199,66 eur a išlo o doplatok mzdy za mesiac apríl, časť za máj a
náhradu za pracovnú neschopnosť. Uviedol, že dňa 19.5. navrhovateľ prišiel do práce s tým, že

predložil odporcovi potvrdenie o ukončení pracovnej neschopnosti a tento deň korešponduje s dňom
kedy mu bolo doručované aj okamžité skončenie pracovného pomeru, a teda tvrdenia navrhovateľa,
že sa nenachádzal na pracovisku sú účelovým tvrdením. K skutočnosti, že pri odmietnutí listiny
o okamžitom skončení pracovného pomeru prevziať priamo na pracovisku navrhol vypočuť svedka
Jaroslava Novosada a svedka Richarda Valentínyho, ktorí boli prítomní pri tom ako navrhovateľ odmietol

dňa 19.5. skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o odstránenie rozporu listiny, ktorú doručovala
Bc. Trnovcová za účtovnícku firmu I.B.K. ide len o administratívny doklad podpísaný mzdárkou a tieto
doklady mzdárka zasielala po skončení pracovného pomeru priamo navrhovateľovi a ide o duplicitné
konanie. Je nevyhnutné vychádzať z toho, že prvýkrát bola možnosť navrhovateľa prevziať okamžité
skončenie dňa 19.5., ktorého dňa prevzatie listiny odmietol. Pokiaľ ide o listinu vystavenú mzdárkou,

z obsahu je zrejmé, že ide o nesprávny údaj, nakoľko z predloženého dokladu doručenky samotným
žalobcom vyplýva, že k prevzatiu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľa
došlo až 22.5.2014. Ku skutočnosti, že v predloženej výplatnej páske je evidovaná náhrada mzdy za
dovolenku dňa 19.5.2014 v počte 1 deň, k tomu uviedol, že nevylučuje skutočnosť, že navrhovateľ
bol v ten deň v práci a bolo mu doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Mzda za marec

navrhovateľovi bola vyplatená zálohou v čiastke 350 eur. Konateľ spoločnosti odporcu k skutočnosti
dňa19.5.2014uvádzal,žeosobneodovzdávalnavrhovateľovipoobedeokamžitéskončeniepracovného
pomeru, a to vo vstupnej hale a boli vo vstupnej hale prítomní aj p. Z. a JN. ako pracovníci odporcu
a následne telefonoval p. X. a vysvetlil jej, že navrhovateľ odmietol prevziať okamžité skončenie
pracovného pomeru a ona potom následne vystavila všetky doklady. Odporca v rámci záverečného

zhrnutia nárok navrhovateľa považoval za neopodstatnený, nakoľko nárok opiera o údajné skončenie
pracovného pomeru okamžitým spôsobom, a to zo strany zamestnanca dňa 16.5.2014, pričom už
dňa 19.5. odmietol osobne prevziať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa. Aj z potvrdenia o zamestnaní vyplýva, že zamestnanec bol zamestnaný len do19.5.2014 a nie do 22.5.2014, kedy došlo poštou okamžité skončenie zo strany navrhovateľa odporcovi.
Samotný svedok Z. J. uviedol, že videl ako 19.5.2014 v popoludňajších hodinách prišiel na pracovisko
navrhovateľaviedolráznejšírozhovorsosvojímzamestnávateľom,pričomvidel,žeodporcasamusnaží

odovzdaťlistinuanavrhovateľtútoodmietazobrať.SvedokG.P.taktiežvdanýdeňvidelnavrhovateľana
pracovisku popoludní a podpísal na listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru, že túto odmietol
navrhovateľ prevziať a bolo to vzápätí po odchode navrhovateľa z pracoviska. Mzda a ďalšie mzdové
nároky za mesiac marec, apríl, máj 2014 má navrhovateľ plne uspokojené a táto skutočnosť nepochybne
vyplýva aj z listinných dôkazov zo dňa 27.3.2014 preukazujúcich zálohu za mesiac marec 2014 a

čiastočne aj apríl 2014. Náhrada v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku navrhovateľovi
nepatrí, nakoľko nedošlo z jeho strany k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, ale došlo ku
okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorý úkon predchádzal jeho
následnýúkon,ktorýpovažujúzanulitný.Zuvedenýchdôvodovžiadalnávrhvcelomrozsahuzamietnuť.

Medzi účastníkmi nebol sporný pracovnoprávny vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou zo dňa

3.6.2013 (č.l. 5) medzi zamestnávateľom - odporca a zamestnancom - navrhovateľ s nástupom dňa
4.6.2013 na druh práce - pomocné práce v lakovni a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú
s miestom výkonu práce Rajec a bola za vykonanú prácu dohodnutá mzda 340 eur mesačne, prvý
stupeň a mzda za vykonanú prácu bola splatná 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Pracovná zmluva bola
účastníkmi riadne podpísaná.

Z obsahu listiny navrhovateľa zo dňa 16.5.2014 označenej „Okamžité skončenie pracovného pomeru
podľaust.§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce“adresovanejodporcovi(č.l.10)súdzistil,ženavrhovateľ
okamžite končí pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac marec 2014, mzdu za mesiac
marec 2014 splatná dňa 15.4.2014 nebola po uplynutí splatnosti mzdy zaplatená a a zároveň si uplatnil

aj nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu, a to v lehote
do 10 dní odo dňa doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru. Listinu navrhovateľ
doručovalprostredníctvompoštypodanímdoporučenedňa16.5.2014(čl.40)aodporcazásielkuprevzal
dňa 22.5.2014.

Z obsahu listiny predloženej odporcom zo dňa 19.5.2014 označenej „Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b) “ (č.l. 40) súd zistil, že sú uvedené údaje
navrhovateľa a skutočnosti, že odporca okamžite končí pracovný pomer, ktorý vznikol dňa 4.6.2013,
pracovný pomer končí dňom 19.5.2014 a dôvod okamžitého skončenia neospravedlnená absencia,
svojvoľné opustenie prevádzky počas pracovnej doby, listina je opatrená pečiatkou zamestnávateľa a

podpis osoby oprávnenej konať v jeho mene. Zároveň na predloženej listine je uvedené: „Z. H. odmietol
prevziať výpoveď“ a podpis svedok G. P., J. Z..

Z obsahu listiny bez uvedenia dátumu vyhotovenej v zastúpení zamestnávateľa spoločnosťou IBK
adresovanej navrhovateľovi (čl. 11) súd zistil, že dňa 19.5.2014 po doručení výpovede navrhovateľom

podľa § 69 ods. 1 písm. b), ktorú považujú za neplatnú oznamujú skutočnosti, že v období od 7.4.2014
do 21.4.2014 navrhovateľ bol PN a dňa 27.3.2014 bola vyplatená záloha v sume 350 eur, mzda za
mesiac marec bola 272,55 eur, dňa 25.4.2014 bez uvedenia dôvodu opustil pracovisko, na čo bol
vyzvaný, že úkon je považovaný za hrubé porušenie pracovnej disciplíny, odo dňa 28.4. do 29.4.2014
nenastúpil do práce a nepriniesol relevantné potvrdenie, čo považuje zamestnávateľ za absenciu a

hrubé porušenie pracovnej disciplíny, odo dňa 30.4.2014 opätovne PN do 18.5.2014, dňa 19.5.2014
opätovne nenastúpil do práce, výplata za mesiac apríl je vo výške 145,45 eur a doplatok vo výške 68 eur
bude zaslaný na účet, ktorý uviedol vo svojej výpovedi. Zároveň je uvedené, že na základe porušenia
pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.6.2013 ukončujú pracovný pomer podľa § 68 ods 1 písm. b) z
dôvodu neospravedlnenej absencie a hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Predmetnú listinu spolu s

prílohami odporca zasielal doporučene podaním na pošte dňa 30.5.2014 a navrhovateľ zásielku prevzal
dňa 2.6.2014 (č.l. 58).

K špecifikácii vyplatenej sumy navrhovateľovi dňa 18.12.2014 vo výške 199,66 eur odporca uviedol (čl.
57), že dňa 27.3.2014 bola poskytnutá navrhovateľovi záloha na mzdu za mesiac marec a apríl celkovo

vo výške 350 eur a navrhovateľ mal vyplatenú celú mzdu za mesiac marec. Z výplatnej pásky vyplýva,
že mal za marec dostať k výplate 272,55 eur a čiastka 77,45 eur predstavovala zálohu na apríl 2014.
K výplate za mesiac apríl mal dostať sumu 145,45 eur, t.j. 68 eur vyplatené šekom spolu so sumou
31,10 eur (správne má byť 32,10 eur) naviac a k výplate za mesiac máj mal dostať sumu 99,56 eur.To znamená, že čiastka navrhovateľovi zaslaná šekom pozostávala zo mzdových nákladov v zmysle
výplatných pások za mesiac máj 2014 v sume 99,56 eur a za mesiac apríl 2014 v sume celkovo 100,10
eur s tým, že suma 32,10 eur za apríl mu bola vyplatená chybou účtovných výpočtov, nakoľko mu za

apríl 2014 prináležala čiastka 68 eur a za mesiac marec dostal o 32,10 eur viac.

Svedkyňa X. na pojednávaní dňa 13.4.2015 uvádzala, že viedla účtovníctvo pre odporcu a p. I. jej dňa
19.5. v poobedňajších hodinách telefonoval, že mu navrhovateľ priniesol do práce ukončenie pracovnej
neschopnosti a že celý deň nebol v robote a na jeho podnet poslala mu podklady pre okamžité skončenie

pracovného pomeru. Dovolenku na deň 19.5. vykázala na podnet p. Dubca, nakoľko mu nechcel robiť
problémy, navrhovateľ mal mesiac predtým v apríli dve alebo tri dni absencie. O pár dní na to prišla od
navrhovateľa listina skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy a v máji doručovala
navrhovateľovi potvrdenie o zdaniteľnej mzde, okamžité skončenie a zápočtový list a výplatné pásky a
v jej liste nesprávne uviedla dátum dňa 19.5..

Svedkyňa Z. Y. (fakturantka u odporcu) vyjadrovala sa k skutočnosti, že mzdy vypláca p. I. a zálohu
navrhovateľovi vyplácala na základe príkazu p. I. a výšku vždy povedal p. I.. Konkrétne výdavkový
doklad dňa 27.3.2014 vystavila ona, vyplatila zálohu v hotovosti navrhovateľovi z pokladne, ktorú má
na starosti a tento zálohový lístok podpísal. Aké boli obvyklé zálohy pre navrhovateľa si už nepamätala,
bolo to vždy na pokyn p. I. a viackrát vyplácala zálohy navrhovateľovi a vždy tam bol p. I..

Svedok P. G. (obchodný zástupca u odporcu) na pojednávaní 13.4.2015 na otázku či bol prítomný pri
odovzdávaní nejakej listiny, ktorú navrhovateľ odmietol prevziať, uvádzal že p. I. prišiel za ním, aby to
podpísal, že odmieta prevziať výpoveď. Odovzdávanie listiny p. H. nevidel, mali medzi sebou nezhody
ohľadom výpovede, mohlo to byť niekedy poobede a p. H. už pri ňom nebol. Skutočnosť, že navrhovateľ

odmietol prevziať výpoveď mu povedal p. I., že odmietol si prevziať výpoveď a potom to podpísal a
nepamätá si, či sa s listinou oboznámil a ani nevie kedy to presne bolo.

Svedok J. Z. (obchodný zástupca u odporcu) uvádzal, že pamätá si, že keď sa vrátil z rozvozu
vo vestibule sa navrhovateľ a odporca medzi sebou rozprávali, vznikla tam nejaká hádka, p. I. mal

nejaké papiere v ruke, ale či to bola výpoveď, nevie. Listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru
podpisoval po tom, ako prišiel za ním p. I., že navrhovateľ odmieta prevziať výpoveď a či mu to podpíše,
tak to podpísal. Bezprostredne prítomný pri odovzdaní listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru
nebol.

Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.3.2014 súd zistil, že zamestnávateľ vyplatil
navrhovateľovi sumu 350 eur účelom záloha za marec a navrhovateľ ako príjemca doklad podpísal.
Tiež z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 17.9.2012 súd zistil, že zamestnávateľ vyplatil
navrhovateľovi sumu 450 eur ako zálohu na mzdu a svojim podpisom navrhovateľ potvrdil prijatie sumy
(č.l. 40).

Z predložených výplatných pások navrhovateľom (č.l 7 - 9) súd zistil, že za obdobie 3/2014 čistá
mzda predstavovala sumu 304,84 eur (mesačná mzda 352 eur, k výplate v hotovosti 272,55 eur), za
obdobie 4/2014 čistá mzda predstavovala 110,85 eur, (vykázaná neospravedlnená absencia 28.4.2014
a 29.4.2014, mesačná mzda 352 eur, k výplate hotovosti suma 145,45 eur), za obdobie 5/2014 čistá

mzda predstavovala sumu 50,42 eur (vykázaná náhrada mzdy za dovolenku dňa 19.5.2014, náhrada
príjmu počas pracovnej neschopnosti 25% od 1.5.2014 do 2.5.2014 - 5,65 eur, náhrada príjmu počas
PN 55% od 3.5.2014 do 9.5.2014 - 43,49 eur) a výška priemerného mesačného zárobku navrhovateľa
za I. štvrťrok 2014 medzi účastníkmi bola nesporná v sume 290 eur.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Pracovný pomer možno skončiť okrem iného na základe jednostranného právneho úkonu

zamestnávateľa alebo zamestnanca, a to výpoveďou (§ 61 až 67 Zákonníka práce), okamžitým
skončením pracovného pomeru (§ 68 až 69) a skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe (§ 72).Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

Za rozhodujúce v danej veci bolo potrebné zo strany súdu posudzovať otázku, ktoré skončenie

pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi urobenými postupne (navrhovateľom dňa 16.5.2014,
odporcom dňa 19.5.2014) bolo platne doručované. Rozviazanie toho istého pracovného pomeru
viacerými právnymi úkonmi urobenými súčasne či postupne Zákonník práce ani iné právne predpisy
nevylučujú (nezakazujú). Jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne nastávajú
aj ich právne účinky. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce (neplatnosť skončenia pracovného pomeru

výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť
zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; a ak chce zamestnanec resp. zamestnávateľ zabrániť
tomu, aby nastali účinky vyplývajúce z rozviazania pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov, musí

podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazanie pracovného pomeru je neplatný.

Pri posudzovaní doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
dňa 19.5.2014 súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tento písomný prejav o
okamžitom skončení pracovného pomeru nebol druhému účastníkovi a to navrhovateľovi doručený;

nedodržanie tejto náležitosti má za následok neplatnosť právneho úkonu. Hmotnoprávnou podmienkou
platného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa okrem platného prejavu
vôle smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru je aj doručenie písomného prejavu
druhému účastníkovi. V danom prípade účinky doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa nenastali dňa 19.5.2014 tak, ako tvrdil odporca, že zamestnanec - navrhovateľ

prijatie písomnosti odmietol prevziať a svojím počínaním jej doručenie zmaril.

Podľa § 38 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

V danom prípade súd tiež posudzoval podľa všetkých okolností či účinky doručenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru nastali aj v tom prípade, ak adresát odmietne doručovanú písomnosť
prevziať pri osobnom odovzdávaní a či išlo o zmarenie doručenia zo strany navrhovateľa. Odporca

tvrdil, že zamestnanec výslovne dňa 19.5. 2014 odmietol prevzatie písomnosti - okamžité skončenie
pracovného pomeru, v priestoroch prevádzky odporcu v Rajci, ktorú skutočnosť navrhovateľ v priebehu
celého konania popieral. Súd je toho názoru, že pri osobnom doručovaní písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ musí pri tom dbať na skutočnosť, aby v
prípade sporu bol schopný túto skutočnosť preukázať. Odmietnutie prevzatia písomnosti - okamžitého

skončenia pracovného pomeru dňa 19.5.2014 navrhovateľom v konaní nebolo preukázané ani
vypočutými svedkami, ktorých navrhoval odporca a zo skutkových zistení vyplynulo, že svedkovia
uvedení na listine zo dňa 19.5.2014 túto podpísali až následne potom, ako im odmietnutie prevzatia
navrhovateľom oznámil konateľ spoločnosti p. I. a ani zamestnávateľom neboli prizvaní k doručovaniutejto písomnosti navrhovateľovi a ani presný dátum si nepamätali. V danom prípade doručenie tejto
písomnosti odporcu zo dňa 19.5.2014 neprebehlo v súlade s ustanovením § 38 Zákonníka práce a
v konaní ani nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, žeby navrhovateľ sa v

priestoroch odporcu dňa 19.5.2014 v poobedňajších hodinách zdržiaval a navyše sám zamestnávateľ
v evidencii dochádzky navrhovateľovi na deň 19.5.2014 uvádzal dovolenku. Na tomto závere súdu,
že osobné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa nebolo v
konaní preukázané nemení nič ani skutočnosť a to sled následných písomných podaní zo strany p. X.
v zastúpení odporcu, ktoré navrhovateľ ako doporučenú zásielku prevzal dňa 2.6.2014.

Súd tým, že nepovažoval doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa dňa 19.5.2014 za účinné, v dôsledku toho konal vo veci samej o nárokoch navrhovateľa
vyplývajúcich z jeho jednostranného právneho úkonu - okamžité skončenia pracovného pomeru listinou
zo dňa 16.5.2014 z dôvodu, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu do 15 dní po uplynutí jej splatnosti a ktorú
listinu odporca prevzal dňa 22.5.2014.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Ustanovenia § 118 a nasl. Zákonníka práce obsahujú iba základnú právnu úpravu odmeňovania

zamestnancov za vykonanú prácu, ktorou je mzda. Ustanovenie odseku jeden zabezpečuje jedno zo
základných práv zamestnancov, a to právo na mzdu za vykonanú prácu.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi
okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že odporca nevyplatil mzdu za mesiac marec v
splatnosti dňa 15.4.2014 a navrhovateľ uplatňuje svoj nárok po čiastočnom späťvzatí návrhu a to titulom
nevyplatenej mzdy za mesiac marec až máj 2014 sumu 317,90 eur (517,56 - 199,66) a z dôvodu

skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy za výpovednú dobu (2 x 290 eur) sumu 580 eur teda
spolu peňažné plnenie vo výške 897,90 eur.

Navrhovateľ si pôvodne uplatňoval peňažný nárok na mzdu za obdobie marec 2014 v sume 272,55 eur,
mzdu a náhradu mzdy za mesiac apríl v sume 145,45 eur a náhradu mzdy za dovolenku a preplatenie
nevyčerpanej dovolenky za mesiac máj 2014 v sume 99,56 eur, t.j. spolu v sume 517,56 eur a náhradu
mzdy v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku 2 x 304,84 eur v sume 609,68 eur. V

priebehu konania s poukazom na dispozitívny úkon navrhovateľa podaním zo dňa 13.5.2015 v časti o
zaplatenie sumy 199,66 eur a dňa 8.6.2015 v časti o zaplatenie sumy 29,68 spolu s príslušenstvom
(úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne) zobral návrh späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Odporca so späťvzatím návrhu v uvádzanej sume súhlasil a preto súd s poukazom na ustanovenie § 96
ods. 1 veta prvá O.s.p. (navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo

celkom) rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 229,34 eur vrátane úrokov z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 229,34 eur od 16.6.2014 až do zaplatenia zastavil.

Zákonník práce dáva zamestnancovi možnosť okamžite skončiť pracovný pomer na základe
jednostranného právneho úkonu okrem iného aj z dôvodu, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo

náhradu mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Nárok zamestnanca na náhradu mzdy v rozsahu
v zákone stanovenom ako to vyplýva z dikcie ustanovenia § 69 ods. 4 Zákonníka práce treba chápať
ako satisfakciu za to, že zamestnanec z vážneho dôvodu okamžite skončil pracovný pomer bez
výpovednej doby. Predpokladom pre priznanie nároku na náhradu mzdy je, že zamestnanec okamžiteskončil pracovný pomer so zamestnávateľom a pre priznanie tohto nároku zákon splnenie žiadneho
iného predpokladu nevyžaduje. Za rozhodujúce v tejto veci bolo potrebné považovať to, že zo strany
navrhovateľovi bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru a ako prísne formálny písomný

jednostranný právny úkon bol adresovaný právny úkon odporcovi a odporcovi doručený dňa 22.5.2014.
Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru môže tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť
tj. v lehote dvoch mesiacov odo dňa 22.5.2014. Ak však zamestnávateľ neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru neuplatnil včas na súde, skončil pracovný pomer podľa jednostranného

zrušovacieho prejavu navrhovateľa, aj keby to bol právny úkon neplatný a súd je toho názoru, že platnosť
takto skončenéhopracovnéhopomerulistinouzodňa16.5.2014užsúdnáslednenemôžepreskúmavať.
V konaní bolo nesporné, že odporca toto okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľom
akceptovalanepodalnávrhnavyslovenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerunasúd
v stanovenej lehote, preto pracovný pomer navrhovateľa k danému časovému okamžiku t.j. 22.5.2014
skončil. Poskytovať mzdu za vykonanú prácu je synalagmatickou povinnosťou zamestnávateľa, ktorá

korešponduje so základnou povinnosťou zamestnanca vykonávať prácu. Preto v danej veci je splnený
zákonný predpoklad uvedený v § 118 a v § 69 ods. 4 Zákonníka práce, z ktorého dôvodu sa navrhovateľ
domáhal svojho nároku.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 18.12.2014 sumu
199,66 eur a túto sumu odporca považoval za doplatok vyúčtovania mzdy tak, ako vyplýva z výplatnej
pásky za obdobie marec až máj 2014 a vyplatenie tejto sumy 199,66 eur navrhovateľ ani nenamietal.
Odporca v konaní tiež preukázal, že dňa 27.3.2014 bola navrhovateľovi poskytnutá záloha na mzdu
za marec vo výške 350 eur a súd je toho názoru, že písomné potvrdenie o prijatí sumy 350 eur

navrhovateľom je dôkaznou listinou, ktorej obsahom je potvrdenie navrhovateľa, že prijal plnenie na
určitý v potvrdení uvedený účel a má za následok, že na navrhovateľa prechádza dôkazné bremeno
ohľadom jeho tvrdenia, že k poskytnutému plneniu v uvedenej výške nedošlo, pričom zo skutkových
zistení ( výsluch navrhovateľa na pojednávaní ) vyplynulo, že ani netvrdí, že tento doklad nepodpisoval,
ale nepamätá sa, že by mu takáto suma bola v ten deň vyplatená. Dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností zaťažuje tohto účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé
právne dôsledky. Nemožno z tohto vyvodiť záver, že len samotné popieranie výšky vyplatenej sumy
navrhovateľom má za následok vznik dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena ohľadom pravdivosti
potvrdenia toho účastníka, ktorý z existencie potvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky
t.j. preniesť dôkazné bremeno na odporcu. Súd nemal dôvod pochybovať o predloženom pokladničnom

doklade zo dňa 27.3.2014, keď sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení udával, že mu viackrát boli
poskytované zálohy na mzdu a odporca predložil i ďalšie potvrdenie zo dňa 17.9.2012 o prijatí zálohy
na mzdu navrhovateľom vo výške 450 eur. V danom prípade nároky navrhovateľa vyplývajúce z
ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce boli v priebehu konania odporcom splnené a preto súd návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 317,90 titulom nevyplatenej mzdy za mesiac marec až máj 2014

zamietol.

V časti návrhu o zaplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu z dôvodu skončenia pracovného
pomeru v sume 580 eur súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že zamestnanec, ktorý
okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného

zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a tento nárok mu zamestnávateľ doposiaľ neuspokojil
dobrovoľne. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo určené za neplatné. Ustanovenie §
134 Zákonníka práce podrobne upravuje spôsob určenia priemerného zárobku. Pri jeho výpočte sa
vychádza z hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období (odsek 1). Rozhodujúcim obdobím je v zásade predchádzajúci

kalendárny štvrťrok. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku navrhovateľa pre výpočet náhrady mzdy
za výpovednú dobu súd vychádzal z výpočtu náhrady priemerného mesačného zárobku urobené
nesporným účastníkmi konania v sume 290 eur a túto sumu náhrady považoval za nespornú, pričom
spôsob výpočtu tejto náhrady účastníci nijako nenamietali. Preto súd návrhu navrhovateľa v tejto
časti vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 580 eur. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku

navrhovateľa v časti príslušenstva súd mal preukázané, že zamestnávateľ po skončení pracovného
pomeru náhradu mzdy v lehote splatnosti nevyplatil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ preukázal, že výzvou priamo 16.5.2014 v okamžitom skončení pracovného pomeru žiadal o
zaplatenie dlhu a poskytol lehotu do 10 dní. Pretože pracovnoprávny predpis nezakotvuje výšku úrokovz omeškania, postupoval súd podľa občianskoprávnych predpisov a v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak ide o meškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis v spojení s § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu a preto súd priznal navrhovateľovi popri istine 580 eur i úrok z omeškania 5,15 % ročne
od 16.6.2014 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 a 3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).