Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/330/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114203184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7114203184.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľa H. J. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v L. č. XXX proti odporkyni D. J. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v F. na H. ul. č. XXX/
XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému H. J. nar. X.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10.9.2014 č.k.
11P 14/2014-64 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne. Na čas
po rozvode zveril mal. H. J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 250 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
matke maloletého odo dňa právoplatnosti rozsudku do budúcna. Úpravu styku otca s dieťaťom neurčil
a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného na čas po rozvode podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a
určil výživné pre mal. H. na čas po rozvode 200 € mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci matke
maloletého vopred. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil jeho majetkové a finančné
možnosti, resp. možnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré prezentovala matka v
konaní na súde prvého stupňa. Matka tieto náklady úmyselne skreslila, nakoľko v nákladoch na výživu
maloletého uviedla aj tie, ktoré od odchodu zo spoločnej domácnosti uhrádza v plnej miere on a to
mesačné náklady na telefón a poistenie maloletého. Náklady na hygienické potreby vo výške 25 €
mesačne považuje za nepravdivé. Matka do celkových nákladov uviedla aj vlastné poistenie vo výške
19,62 €. Ide o komerčné poistenie so sporivou časťou, a preto považuje túto sumu za neoprávnene
započítanú do celkových životných nákladov. Matka tiež uviedla do nákladov na domácnosť výdavky na
benzín a poistenie auta, pričom nie je vlastníčkou motorového vozidla. Tiež uviedla splátku spotrebného
úveru z obdobia ich spoločného manželstva, išlo o sumu 5.000 €, ktorú použili na rekonštrukciu
kúpeľne a toalety v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky maloletého. Ručiteľom uvedeného
úveru je jeho sestra. S matkou maloletého sa pri odchode so spoločnej domácnosti v marci 2013
dohodli, že zvyšok dlžnej sumy uvedeného úveru cca 3.700 € v mesačných splátkach po 69,46 €
bude splácať matka maloletého, nakoľko je výlučnou vlastníčkou bytu. Túto dohodu matka akceptovala
do decembra 2013 a v januári 2014 mu oznámila, že stavebné sporenie prestáva splácať vedomá
si toho, že splácať úver bude on, aby nezaťažil svoju sestru ako ručiteľku. Z uvedeného dôvodu aj
tvrdenie matky, že má splátky úveru, nie je pravdivé. Všetky finančné záväzky vzniknuté počas ich

manželstva a to splátka hypotekárneho úveru a pôžičky na kúpu záhrady s chatkou v spoločnom
bezpodielovom spoluvlastníctve v celkovej výške 293 €, ako aj splátka stavebného úveru 69,46 €, spolu
362,46 € hradí od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti on. Táto skutočnosť do značnej miery
obmedzuje jeho finančné možnosti podieľať sa na nákladoch na výživu ich spoločného syna. Podotkol,
že s matkou maloletého uzavrel niekoľko ústnych dohôd o finančných záležitostiach vo vzťahu k ich
spoločnému majetku, ako aj maloletému dieťaťu, ktoré však všetky bezdôvodne porušila. Domnieva
sa, že súd prvého stupňa pri určení výživného nezohľadnil skutočnosť, že súčasné životné podmienky
na výchovu maloletého v domácnosti matky sú výsledkom aj jeho 20-ročnej práce a že pri odchode
zo spoločnej domácnosti si z uvedenej domácnosti zobral iba svoje osobné veci a tak nijako neznížil
životné podmienky maloletého, ako aj jeho matky. Zariadenie a výbavu dovtedy spoločnej domácnosti,
ako aj hotovostné finančné prostriedky zanechal v spoločnej domácnosti s úmyslom nijako neznížiť a
neobmedziť životné a sociálne podmienky ich syna. Súd prvého stupňa mu svojím rozhodnutím značne
obmedzil možnosti na zlepšenie jeho životných podmienok, nakoľko odišiel bývať do záhradnej chatky,
ktorá je v spoločnom BSM s matkou maloletého so zastavanou plochou 20 m2, bez pitnej a úžitkovej
vody, s nefunkčným sociálnym zariadením, bez tepelných izolácií. Od mája 2013 na uvedenej chatke
postupne svojpomocne z vlastných zdrojov, pôžičiek a s finančnou pomocou jeho matky zrealizoval
výmenu vchodových dverí, opravu pece na vykurovanie, elektroinštalácie, vybudovanie suchého WC
a vonkajšej sprchy, vŕtanie studne, výkopové práce pri budovaní šachty, studne, vybudovanie šachty,
studne, prípojky vody do chaty, terénne úpravy pozemku po zemných prácach, úpravu rozvodov vody a
ohrev vody a podobne. Všetok svoj voľný čas a zvyšné finančné prostriedky venoval zvýšeniu si svojej
životnej úrovne, ktorá je aj v súčasnosti hlboko pod životnou úrovňou maloletého a matky maloletého.
Jeho snahou je dosiahnuť také podmienky, aby mohol v budúcnosti požiadať o striedavú starostlivosť
o maloletého. Súd nezohľadnil majetkové pomery oboch rodičov dostatočným spôsobom, nakoľko
matka maloletého je výlučná vlastníčka 2-izbového bytu v centre mesta s rozlohou 72 m2 a taktiež
bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedenej záhradnej chatky s pozemkom o rozlohe cca 700 m2, avšak
záväzky plynúce z rekonštrukcie jej bytu, ako aj uvedenej záhradnej chatky s pozemkom si neplní a
tieto v plnej miere znáša sám. Na základe uvedeného sa domnieva, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav a na základe týchto skutočností nesprávne rozhodol o výške výživného.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných, ako
aj ústnych vyjadreniach. V odvolacom konaní navrhuje rozhodnúť na základe dostupných dôkazných
materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého pri zohľadnení príjmov, ako aj majetkových
pomerov oboch rodičov.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne, zverení maloletého do osobnej
starostlivosti matky, neurčení styku, ako aj trovách konania o rozvod manželstva neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206
ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného pre
maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva rodičov spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj
v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok presvedčivý a s jeho závermi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd dodáva,

že z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, že by rozsah určeného výživného pre
maloleté dieťa odvodzoval z nákladov matky maloletého, teda odporkyne, na úhradu životného poistenia
a nákladov na osobné motorové vozidlo, ktoré podľa navrhovateľa odporkyňa nevlastní. Pokiaľ ide o
finančné a majetkové vzťahy medzi rodičmi maloletého, odvolací súd konštatuje, že tieto nemôžu byť
relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov maloletého, nakoľko
budú predmetom vyporiadania ich BSM. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 5
Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že pri určení výživného, pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť,
pre posúdenie výdavkov rodičov vo vzťahu k plneniu ich zákonnej vyživovacej povinnosti nie je možné
prihliadať na iné výdavky rodičov, len na tie, ktoré sú nevyhnutné. Splátky úverov a pôžičiek však nie je
možné považovať za nevyhnutný výdavok z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu, nakoľko
povinnosťou rodičov je v prvom rade najprv uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa a až následne ďalšie
finančné prostriedky použiť na úhradu svojich záväzkov. Súd prvého stupňa však správne akcentoval
v tomto prípade výrazný rozdiel v príjmoch oboch rodičov maloletého, ktorý nepochybne odôvodňuje
určenie výživného pre maloletého v rozsahu 250 € mesačne s prihliadnutím na jeho vek, ako aj štúdium
na strednej škole a zvýšené výdaje na záujmovú činnosť. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj
na rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu manželstva rodičov, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 21P 66/2013 a v
ktorom súd rozhodol o výživnom od otca pre maloletého rozsudkom zo 4.11.2014 č.k. 21P 66/2013-109,
ktorý nadobudol právoplatnosť 19.11.2014 tak, že na základe zhodných tvrdení rodičov maloletého
určil výživné v rozsahu 200 € mesačne, pričom v čase tohto konania bol maloletý žiakom základnej
školy a pomery rodičov boli totožné ako v konaní o rozvod manželstva, keďže obe konania prebiehali
kontinuálne. Povinnosťou súdu teda bolo primerane prihliadnuť aj na zmenu pomerov maloletého,
ktorý je od septembra 2014 študentom vyššej formy vzdelávania, s čím sú nepochybne spojené aj
zvýšené výdaje, ktorú skutočnosť nie je potrebné ani dokazovať, nakoľko prestup dieťaťa na vyšší
stupeň vzdelávania súdna prax bez ďalšieho považuje za zmenu pomerov dieťaťa odôvodňujúcu aj
zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pre úplnosť odvolací súd
dodáva, že aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu manželstva rodičov otec (navrhovateľ) argumentoval tým, že na výživu maloletého v rozhodnom
období, teda od 1.3.2013 do októbra 2014 prispieval priemerne mesačne 247,27 €. Z uvedeného
teda vyplýva, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu umožňujú plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletému v rozsahu 250 € mesačne bez ohrozenia vlastných životných nákladov. Vo
vzťahu k argumentácii navrhovateľa, že súd zahrnul do odôvodnených potrieb maloletého aj náklady,
ktoré uhrádzal doposiaľ maloletému on a to poplatky za telefón a poistenie maloletého, odvolací súd
zdôrazňuje, že pokiaľ je povinnému rodičovi rozhodnutím súdu uložená povinnosť prispievať na výživu
dieťaťa stanoveným výživným, je táto povinnosť splnená poukázaním určených finančných prostriedkov
na účet osoby oprávnenej preberať výživné pre maloleté dieťa a zároveň mu nevzniká žiadna ďalšia
povinnosť uhrádzať ďalšie náklady pre maloleté dieťa, nakoľko osoba zabezpečujúca starostlivosť o
maloleté dieťa je povinná z poskytnutého výživného od povinného rodiča spolu so svojím podielom na
výživnom uhradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne
rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva jeho rodičov, odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil
a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.