Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/155/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203171
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214203171.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti odporkyni T. L.,
Z.. XX. XX. XXXX, B. A. XX, o zaplatenie sumy 1.182,43 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 80,- Eur istiny z a s t a v u j e.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť, zaplatiť mu sumu
1.182,43 Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 05. 12. 2013 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvy o úvere. V návrhu uviedol, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok z 04. 12. 2013 mu postupca VÚB, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1
postúpil pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzatvoril s odporkyňou dňa 28. 08. 2006 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol finančné prostriedky, ktoré sa odporkyňa zaviazala uhrádzať
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Vzhľadom na to, že si odporkyňa svoju zmluvnú
povinnosť neplnila, dostala sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky
dlh odporkyne predstavoval sumu 1.566,21 Eur, ktorá pozostávala z neuhradených dlžných splátok a
príslušenstva. Položky postúpenej pohľadávky a to sankčný úrok vo výške 14,72 Eur, riadny úrok vo
výške 76,67 Eur a poplatky vo výške 292,39 Eur si v tomto konaní neuplatňuje. Poukázal na to, že zmluva
o úvere je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a preto sa právne
vzťahy zo zmluvy o úvere spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Použitie
Občianskeho zákonníka preto neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní premlčania, s ohľadom na
právny názor NS SR vyslovený v rozhodnutí z 27. 03. 2013 sp. zn. 6MCdo/4/2012. Keďže odporkyňa svoj
záväzok zo zmluvy nesplnila riadne a včas, uplatňuje si aj zákonnú úrok z omeškania počnúc od 05. 12.
2013 t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky v znení § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Podaním z 06. 10. 2014 navrhovateľ čiastočne zobral
návrh späť a to v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur istiny, ktorú odporkyňa po podaní návrhu zaplatila,
preto súd uznesením z 06. 12. 2014 č. k. 3C/155/2014-41 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 50,-
Eur zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 03. 2015. Pred začatím pojednávania navrhovateľ
zobral podaný návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 80,- Eur istiny späť a žiadal súd, aby
konanie aj v tejto časti zastavil. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu
a ďalej uviedol, že odporkyni na základe žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel a

zmluvy č. XXXXXXXX z 28. 08. 2006 bolo poskytnuté celkové príslušenstvo vrátane dlžných splátok vo
výške 1.566,21 Eur, čo vyplýva aj z predloženej platobnej histórie, ktorá je súčasťou návrhu. Neuplatňuje
si položky ako sankčný úrok, riadny úrok a poplatky, ale len sumu vo výške 1.182,43 Eur, ktorá v dôsledku
úhrad odporkyne a čiastočného späťvzatia návrhu spolu vo výške 130,- Eur, predstavuje dlžnú sumu
vo výške 1.052,43 Eur s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že súhlasí s tým, aby žalovanú sumu spolu s
náhradou trov konania, mu odporkyňa zaplatila v mesačných splátkach po 30,- Eur, počínajúc od júna
2015 pod stratou výhody splátok.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že keď musí, je ochotná žalovanú sumu zaplatiť. Potvrdila, že
uzavrela zmluvu o vydaní pôžičkovej karty Triangel s úverovým rámcom 30.000,- Sk, z tejto karty
vyberala peniaze, platila určené splátky, ale nepamätá si, akú sumu zaplatila. Nepamätá si ani to, kedy
naposledy z karty vyberala peniaze, ale bolo to určite dávno, mohlo to byť v roku 2010, ako uvádza
navrhovateľ. Ďalej uviedla, že jej boli doručené výzvy, aby zaplatila dlžnú sumu ako aj výzva, aby zaplatila
celý dlh naraz, ale nevie uviesť od koho, či od pôvodného veriteľa alebo od navrhovateľa, ani nevie
uviesť kedy a v akej výške. Požiadala však zamestnávateľa, aby jej zrážal dlh z titulu tejto karty zo mzdy
a tento jej mesačne aj zrážky vykonáva a peniaze posiela navrhovateľovi. Tvrdila, že je ochotná zaplatiť
navrhovateľovi sumu 1.052,43 Eur istiny a nahradiť mu aj trovy konania, ale pretože jej mesačný príjem
činí len 180,- Eur mesačne, žiada aby jej súd umožnil zaplatiť túto sumu v mesačných splátkach po 30,-
Eur, vždy do každého 20. dňa v mesiaci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa so Žiadosťou o vydanie a používanie
pôžičkovej karty Triangel z 28. 08. 2006, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydaných VÚB, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenskej kreditnej karty, a. s.,
výpismi z pôžičkovej karty Triangel (čl. 5- 8), Zmluvou o postúpení pohľadávok z 04. 12. 2013, prílohou
k zmluve o postúpení pohľadávok z 04. 12. 2013 týkajúcou sa odporkyne

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, najmä zo žiadosti odporkyne o vydanie a používanie
pôžičkovej karty Triangel z 24. 08. 2006, že VÚB, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1 a odporkyňa uzavreli
dňa 28. 08. 2006 zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej VÚB, a. s. poskytla odporkyni kreditnú
platobnú kartu s úverovým rámcom 995,82 Eur (30.000,- Sk), ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať
mesačnou splátkou 33,19 Eur (1.000,- Sk). Z výpisov z Pôžičkovej karty Triangel vyplýva, že odporkyňa
čerpala finančné prostriedky v čase od 20. 09. 2006 do 20. 04. 2090, ktoré nepravidelne uhrádzala
sumami v rôznych výškach a poslednú splátku uhradila dňa 17. 05. 2010. V dôsledku toho právny
predchodca navrhovateľa úver zosplatnil ku dňu 06. 08. 2010. Zmluvou o postúpení pohľadávok z
04. 12. 2013 postupca VÚB, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1 postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi
pohľadávku odporkyne. Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko, s.
r. o. a Všeobecná úverová banka, a. s. zo dňa 04. 12. 2013, zostatok dlhu odporkyne ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavoval sumu 1.566,21 Eur, z toho zostatok istiny 1.182,43 Eur, zostatok základného
úroku 76,67 Eur, zostatok sankčného úroku 14,72 Eur, zostatok poplatkov 292,39 Eur.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a
§ 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom
znení, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 10. 2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014,
orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Vzhľadom na to, že na
pojednávaní a to pred začatím pojednávania navrhovateľ zobral podaný návrh na začatie konania v
časti o zaplatenie sumy 80,- Eur istiny späť a požiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil, preto súd
konanie v časti o zaplatenie sumy 80,- Eur istiny zastavil. Predmetom konania ostala suma 1.052,43
Eur s príslušenstvom. Hoci z článku XIII. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydaných VÚB, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenskej kreditnej karty, a. s.,
vyplýva, že úverovú zmluvu právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka s tým, že sa na ňu vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Preto mal súd za to, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že je potrebné právny
vzťah účastníkov posudzovať podľa Obchodného zákonníka neobstojí. Podľa názoru súdu v danej veci
nie je možné aplikovať Obchodný zákonník, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu
spotrebiteľov, platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k
úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Právny predchodca navrhovateľa má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov a pri uvedenej činnosti je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Právny predchodca

navrhovateľa teda ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v predmetnom spore vystupuje ako
spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Posudzovaný právny vzťah
účastníkov konania je teda od svojho vzniku právnym vzťahom spotrebiteľským. Právny predchodca
navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy dňa 28. 08. 2006 v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení
spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu
§ 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Vzhľadom na to, že súd úverový vzťah účastníkov posudzoval ako záväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj podľa príslušných
ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto skúmal, či je nárok navrhovateľa
dôvodný a zákonný. Súd mal nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru.
Z predmetnej zmluvy navrhovateľ plnil a poskytol odporkyni úver prostredníctvom čerpania finančných
prostriedkov kreditnou platobnou kartou Triangel a odporkyňa úver čerpala, avšak si svoje povinnosti z
uzavretej zmluvy neplnila riadne a neplatila splátky úveru riadne a včas.

So zreteľom na to, že dňa 01. 05. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil do
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého, orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy okrem iného, prihliada aj bez návrhu na premlčanie nároku
dodávateľa voči spotrebiteľovi, aj keď by sa spotrebiteľ týchto skutočností nedovolával. Vzhľadom
na to, že žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa, povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný
premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa, je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné
aplikovať ho prednostne v prípade nároku, uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok
uplatnený v tomto konaní. Vo vzťahu k ustanoveniu § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, zavedenému
zákonom č. 102/2014 Z. z., s účinnosťou od 01.05.2014, neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Pretože uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy a tým aj súdu, ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky
premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce
prechodné ustanovenia, je súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex
offo. Súd poukazuje na to, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ustanoveného v zákone na
vykonanie práva bez toho, že by právo bolo vykonané a jeho uplynutie, pokiaľ súd naň zo zákona,
so zreteľom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadne, má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Preto súd
skúmal, či je nárok žalobcu premlčaným nárokom. V tejto súvislosti mal súd preukázané, že všeobecná
trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Obč. zákonníka, začala plynúť dňom, keď
právo mohlo byť vykonané prvý raz, t.j. keď vznikla navrhovateľovi možnosť podať na jeho základe
návrh na začatie konania na súd, čo nesporne bolo dňa 06. 08. 2010, kedy navrhovateľ dlh odporkyne
zosplatnil, pretože vedel, že odporkyňa je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, keď poslednú úhradu
uskutočnila dňa 17. 05. 2010. Od nasledujúceho dňa po zosplatnení, t. j. od 07. 08. 2010 začala tak
plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Posledný deň všeobecnej premlčacej doby tak pripadol na
deň 06. 08. 2013. Navrhovateľ podal návrh na súde až dňa 29. 04. 2014, teda po márnom uplynutí
premlčacej doby. Vzhľadom na to, že právo navrhovateľa sa nevykonalo v premlčacej dobe zákonom
ustanovenej a súd v zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadol ex offo na premlčanie
uplatneného nároku, premlčaný nárok nemohol navrhovateľovi priznať. Hoci odporkyňa na pojednávaní
uviedla, že je ochotná zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu s príslušenstvom, spolu s náhradou trov
konania a požiadala o možnosť zaplatiť ho splátkach a to s ohľadom na jej sociálnu a majetkovú
situáciu, tento prejav odporkyne však súd nemohol považovať za uznanie nároku, pretože odporkyňa ako
bežný občan, bez právnického vzdelania, nemala vedomosť o premlčaní nároku, na ktoré súd z úradnej
moci musí prihliadnuť, a okrem toho pri svojom prednese uviedla, že žalovanú istinu s príslušenstvom
navrhovateľovi zaplatí s tým, že „čo mám robiť, keď musím“. Preto potom súd návrh navrhovateľa
zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe
zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním si náhradu trov konania

neuplatnil, trovy konania mu ani žiadne nevznikli, preto potom súd o trovách konania rozhodol tak, že
sa žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd
v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).