Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212877
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114212877.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: T.. Q. E., bytom

Z., B. XXX/XX proti odporcovi: T.. M. V., bytom G., C. XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy
250,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Odporcaje povinnýzaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške250eurspolus5,25%úrokomzomeškania
ročne, počnúc od 28.2.2014 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku .

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 359,75 % ročne počnúc od 28.2.2014
až do zaplatenia zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom súdu došlého dňa 25.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy vo výške 205 ,- eur, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom sa
stretli dňa 25.2.2014 a písomne sa dohodli na jednorazovej krátkodobej finančnej výpomoci , odporca
ho požiadal o pôžičku vo výške 300,- eur na zaplatenie zvyšku zálohy za stavebný materiál pre jeho
odberateľov. Odporca prisľúbil 100% vrátenie peňazí najneskôr o dva dni čo sa však nestalo. Od daného
2. marca 2014 sa kontaktuje s odporcom denne telefonicky, ale bez úspechu navrátenia peňazí s
neustálym prísľubom, že ich vráti ďalší deň .

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť
neospravedlnil a preto sú predmetnú vec pojednával v zmysle § 101 ods. 2 OSP v jeho neprítomnosti .

Navrhovateľ, ako účastník konania vo svoje výpovedi uviedol, že s odporcom sa pozná od strednej školy,

pôžička mu dal vo výške 300 eur, z ktorej mu 50 eur vrátil, pôžičku uzavreli 25.2.2014 a predmetnú
sumu mu mal vrátiť najneskôr do 27.2.2014.

Ďalej uviedol, že ho viackrát kontaktoval, z požičanej sumy vrátil 50 eur po 2 - 3 týždňoch. Odporca je
živnostník, býva na Zobore, stretol ho viackrát, po dvoch po troch mesiacoch po požičaní peňazí mu
prestal sľubovať, povedal, že si to má vyriešiť inak. Peniaze mu do dnešného dňa nevrátil, už ho viacej
nekontaktoval, podal si následne návrh na vydanie platobného rozkazu, preto žiada, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie požičanej sumy vo výške 250 eur s tým, že čo sa týka výšky úroku netrvá na

úroku, na ktorom sa dohodli v zmluve, ale úrok si uplatňujem tak, ako uplatňuje vykonávacia vyhláška
a teda uplatňuje si zákonný úrok 5,25 % od 28.2.2014, čiže odo dňa nasledujúceho potom, čo mu mal
vrátiť peniaze, čiže úrok vo výške 359,75 % ročne beriem späť a žiadam, aby súd konanie v tejto časti
zastavil. Zároveň si uplatňuje trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámení sa so zmluvou o pôžičke, s
výzvou na zaplatenie žalovanej sumy a zistil tento skutkový a právny stav:

Z pripojenej zmluvy o pôžičke bolo zistené, že účastníci konania dňa 25.2.2014 uzavreli zmluvu o

pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi finančné prostriedky vo výške 300,- eur ,
pričom odporca svojim odpisom potvrdil prevzatie finančnej čiastky v uvedenej výške a zároveň sa
zaviazal, požičanú sumu vrátiť najneskôr dňa 27.2.2014.

Navrhovateľ výzvou zo dňa 22.3.2014 a následne výzvou zo dňa 17.4.2014 vyzýval odporcu na vrátenie
dlžnej čiastky.

Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä

peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka
alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva
môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou
(kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o

a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),

b) druhovom určení veci,

c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,

d) určení času vrátenia.

Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v určenej

dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku
sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a
posledným dňom splnenia.

Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.

Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.

Splatnosť a splniteľnosť dlhu spravidla spadajú do jedného časového momentu.

Doba splnenia záväzku môže byť určená aj presným časom plnenia. V takom prípade dlžník nie je
povinný ani oprávnený plniť skôr, ale ani neskôr, ako bola dohovorená doba plnenia. Ide o prípad fixnej

zmluvy, ktorej právny režim zakotvuje § 518 OZ.

Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 25.2.2014 zmluva o pôžičke, na základe
ktorej navrhovateľ požičal odporcovi finančnú čiastku vo výške 300,- eur, pričom odporca prevzatie
čiastky potvrdil svojim podpisom na predmetnej zmluve a zaviazal sa predmetnú hotovosť vrátiť

najneskôr do 27.2.2014, pričom z predmetnej hotovosti vrátil len čiastku vo výške 50,- eur.Súd mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
taktiež bolo preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k skutočnému odovzdaniu finančnej čiastky
vo výške 300 eur odporcovi, pričom odporca prevzatie hotovosti potvrdil svojím podpisom.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že odporca na písomné výzvy navrhovateľa nereagoval, finančnú
pôžičku navrhovateľovi nevrátil ani v poskytnutej lehote zo strany navrhovateľa v zaslanej výzve,
nereagoval ani na telefónne ani na ďalšie písomné výzvy, mal za to, že návrh je podaný dôvodne a
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 250 eur, pričom predmetná suma predstavuje zvyšok neuhradenej pôžičky poskytnutej

navrhovateľom odporcovi.

Nakoľko odporca neuhradil svoj dlh riadne a včas, s vrátením finančnej pôžičky bol v omeškaní, v
súvislosti s čím vznikol navrhovateľovi nárok aj na uplatnenie si úroku z omeškania a to vo výške 5,25 %
počnúcod28.2.2014,čojenasledujúcideňpotom,akomalodporcapredmetnúpôžičkuvrátiťnazáklade
zmluvy o pôžičke. Súd odporcovi priznal úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh včasti
zaplatenia úrokov z omeškania späť pred začatím pojednávania , súd akceptoval späťvzatie návrhu a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a konanie zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.)

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 tak, že navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný
priznal náhradu trov konania spočívajúce vo výške 16,50 eur zaplateného súdneho poplatku a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.