Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313217051
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313217051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Námestie
M. Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: L. O., bytom G. XXX, t. č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou: K. L., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 50,50 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/39/2014-32 zo
dňa 14. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti v sume 50 eur a v časti trov

prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o zrušení vydaného platobného
rozkazu, žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 760, § 100 ods. 1, § 108 Občianskeho zákonníka, § 11
ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
Mal preukázané, že predmetom sporu je istina 50,50 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný
sa dňa 16.04.2011 na linke MHD č. 70 v Bratislave nevedel preukázať platným cestovným lístkom
na výzvu kontrolného orgánu. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný

symbol 1117401 zo dňa 16.04.2011 vyplýva, že na linke č. 70 v Bratislave č. voza 1104/1 o 13,20 hod.
bola vykonaná revízorom so služobným číslom 1276 kontrola cestovných lístkov, pričom bolo zistené,
že žalovaný, ktorého totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu, cestoval bez platného
cestovného lístka, preto mu bol uložený postih v sume 50,- eur a povinnosť uhradiť cestovné 0,50
eura. Žalovaný uvedenú úhradu nezaplatil ani na základe výzvy. Opatrovníčka žalovaného vzniesla
námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. V prejednávanej veci ide o premlčanie
práva z prepravy (nárok dopravcu na cestovné a na prirážku), ktoré právo sa premlčí v jednoročnej

premlčacej dobe podľa § 108 OZ. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz podaním návrhu na súd. V danom prípade bolo toto právo možné uplatniť prvý
raz 16.04.2011 a jednoročná premlčacia doba uplynula 16.04.2012, pričom žalobca predmetný nárok
uplatnil na súde podľa prezentačnej pečiatky 04.07.2013, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Preto
súd s prihliadnutím na námietku premlčania žalobcu zamietol a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo
veci, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Dospelkzáveru,žesúdprvéhostupňa
predmetnú vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že okrem cestovného je povinný cestujúci, ktorý sa

nevie preukázať platným cestovným lístkom, uhradiť v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave
úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného, t.j. v danom prípade 50,- eur. Táto povinnosť
zaplatiť úhradu žalobcovi vznikla žalovanému v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § § 11 ods. 1 písm. d), §
14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi
práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. V danom prípade potom požiadavka vo výške 50,- eur

nebola v čase podania žaloby premlčaná. Poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave,
ktorá tieto skutočnosti plne akceptuje, preto žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu
50 eur, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods.
9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Predmetom tohto konania bola úhrada istiny 50,50 eura a náhrada trov konania.

V konaní možno považovať za nesporný skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, t.j. že žalovaný
cestoval dňa 16.04.2011 na linke č. 70 v Bratislave, č. voza 1104/1 v dopravnom prostriedku žalobcu a o
13,20 hod. bola revízorom vykonaná kontrola cestovných lístkov, pričom žalovaný cestoval bez platného
cestovného lístka, preto je povinný zaplatiť cestovné 0,50 eura a postih 50,- eur, t.j. spolu 50,50 eura.

Žalobca ako akciová spoločnosť vykonáva hromadnú mestskú dopravu a voči žalovanému mu preto
vzniklo právo na hore uvedené plnenie, keďže cestoval v jeho dopravnom prostriedku bez platného
cestovného lístka.

Súd prvého stupňa nárok žalobcu zamietol, pretože ide o nárok z prepravy a v konaní bola vznesená
námietka premlčania nároku žalobcu. Žalobca však v odvolacom konaní poukazuje na to, že suma 50,-

eur - postih za cestu bez platného cestovného lístka nie je nárokom z prepravy a preto sa premlčuje
v trojročnej premlčacej lehote a preto mala byť žalobcovi priznaná, keďže žaloba bola podaná včas
(04.07.2013).

Podľa 760 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení v čase vykonania prepravy)
zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok,

právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľaustanovenia§108Občianskehozákonníkaprávazprepravysapremlčujúzajedenroksvýnimkou
práv na náhradu škody pri preprave osôb.

Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je uvedená v ustanoveniach § 760 až 773. Patrí

sem železničná, cestná, vodná, letecká a iná doprava, ktorá si vyžaduje pre svoje špecifiká špeciálnu
úpravu, ktorá sa zakomponuje do prepravných poriadkov a taríf. Prepravou pritom treba rozumieť
vlastnépremiestnenieosôbanákladovdopravnýmiprostriedkami.UstanoveniaObčianskehozákonníka
o zmluvách o preprave sa použijú na všetky druhy prepravy osôb a nákladu bez ohľadu na to, akým
dopravným prostriedkom sa preprava uskutočňuje. Ustanovenie § 760 ustanovuje základné práva a
povinnosti účastníkov zmluvy, keď cestujúcemu po uzavretí zmluvy o preprave osôb vzniká právo, aby

zaurčenécestovnépoužijúcdopravnýprostriedokdopravcuhotentoprepravilnamiestourčenériadnea
včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú povinnosti obom subjektom zmluvy, cestujúcemu povinnosť uhradiť
cestovné, keďže doprava sa uskutočňuje za odplatu. Ide pritom o neformálnu zmluvu, ktorá uzatvára v
praxinajmäzakúpenímcestovnéholístka,prípadnevstupomdodopravnéhoprostriedkuznehodnotením
cestovného lístka pri vstupe a iné.

Nárok, ktorý žalobca uplatňuje v tomto konaní, t.j. nárok na cestovné, má svoj pôvod v zmluve o preprave
osôb, pričom žalovaný ako cestujúci nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 760 Občianskeho
zákonníka, teda neuhradil určené cestovné, i keď dopravný prostriedok žalobcu použil. Uvedenú situáciu
rieši zákon č. 168/1996 Z.z., ktorý upravuje okrem iného i práva a povinnosti účastníkov, ktorí uzavreli
zmluvu o preprave osôb a § 14 - tarifa upravuje jednak základné cestovné spolu s príplatkami a zľavami

z neho, ale i dôsledky nepreukázania sa platným cestovným lístkom - postih(ods. 2).

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave (v platnom znení v čase vykonania
prepravy) úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [ § 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok
základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku
základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.

Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je upravená v § 760 OZ, § 14 ods. 2 zákona
č. 168/1996 Z.z. a v prepravnom poriadku dopravcu, v ktorom sa stanovuje tarifa obsahujúca všetky
úhrady, ktoré súvisia s prepravou osôb, resp. s podnikaním dopravcu a obsahuje i úhradu vo výške
100-násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav v mestskej autobusovej doprave. Nárok na
cestovné a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vyplýva z jedného zmluvného vzťahu

- zo zmluvy o preprave osôb a zákon v ustanovení § 108 Občianskeho zákonníka stanovil na tieto nároky
premlčaciu lehotu jeden rok, ktorá sa aplikuje na všetky práva z prepravy. Jedinú výnimku pri premlčaní
práv z prepravy zákonodarca stanovil pri nároku na náhradu škody pri preprave osôb, ktorá výnimka
však na nárok uplatnený žalobcom nedopadá. Zákon nestanovil ako výnimku postih do stonásobku
základného cestovného bez príplatkov a zliav pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 14

ods. 2 citovaného Zákona o cestnej doprave) a preto i toto právo ako právo z prepravy sa premlčuje
v jednoročnej dobe.

Keď potom žalobca podal žalobu na súd dňa 04.07.2013 a právo bolo možné uplatniť prvý raz dňa
17.04.2011(§§ 101, 108, 122 ods. 1 OZ), uplynutím jednoročnej lehoty, t.j. 17.04.2012 bolo možné
dôvodne uplatniť námietku premlčania tohto práva, ktorú námietku vzniesla opatrovníčka žalovaného a

preto túto námietku premlčania aj odvolací súd považuje za dôvodnú.

S prihliadnutím k uvedeným okolnostiam, rešpektujúc skutočnosť, že predmetom sporu sú práva z
prepravy cestujúcich, práva z prepravy osôb, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti v sume 50,- eur, ako i v časti trov prvostupňového konania (ktoré neboli priznané
v konaní úspešne brániacemu sa žalovanému, keďže tomuto žiadne trovy prvostupňového konania

nevznikli) ako vecne správny potvrdil (§ 219 OSP).O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.
1 a § 151 ods. 1 OSP a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol
v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani

mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.