Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Lukáč

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/69/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213358
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213358.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 11.05.2015, samosudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, v zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi: Slovenská republika, v zast. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. č.
13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na úhradu majetkovej škody vo výške 125 €, nemajetkovej ujmy vo výške 385
€ s príslušenstvom z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012
domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej škody, resp. náhrady nemajetkovej ujmy podľa zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh odôvodnil
skutočnosťou, že v zmysle § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku na podnet oprávneného
exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava,
podal dňa 22.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučný súd Okresný
súd v Žiari nad Hronom. Vec bola vedená pod sp. zn. 5Er 1247/2010. Navrhovateľ v návrhu ďalej

uviedol, že po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd
rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, pričom exekučným titulom bolo vykonateľné
rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v návrhu namietol právnu skutočnosť, že
exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Ďalej namietal právnu skutočnosť, že exekučný vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku spôsobom odporujúcim zákona, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez plnenia zákonných
podmienok zrealizoval úplný iudiciálny proces zahrňujúci v sebe zistenia skutkového stavu veci,

výberu právnych noriem a aplikáciu interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a
meritórne vo veci rozhodol čím porušil zásadu legality. Z dôvodu okolností, že exekučný súd nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva oprávneného na zaplatenie dlžnej čiastky, a to bez plnenia
zákonných podmienok, pričom takýto stav formálne vyvolal eventuálnu možnosť uplatnenia námietky
vecirozhodnutej.Zdôvodutaktouvedenýchprávnychskutočnostínavrhovateľuplatnilmajetkovúškodu,
ktorá mu vznikla a predstavovala náhradu samotnej istiny a príslušenstva a zároveň uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy, nakoľko samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.Odporca sa na výzvu súdu písomne k samotnej žalobe vyjadril a žiadal návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietnuť. Podľa názoru odporcu samotné podanie a uplatnenie nároku na majetkovú
škodu, resp. nemajetkovú ujmu, bolo podané ako zmetočné, chýbajú v tomto základné údaje o

exekučnom konaní, nie je zrejmá okolnosť či si navrhovateľ uplatňuje právo titulom nezákonného
konania alebo titulom nesprávneho úradného postupu. Zároveň vyjadril právnu skutočnosť, že uplatnený
nárok samotnou žalobou dňa 22.12.2010 považuje za predčasne uplatnený na príslušnom všeobecnom
súde nakoľko v zmysle zákonných ustanovení zák. 514/2003 Z. z. sa poškodený môže domáhať
práva na náhradu škody až po uplynutí (márnom) 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, navrhovateľ

však neposkytol žiadnu súčinnosť, ktorú si vyžadovalo eventuálne rozhodnutie o uplatnenom nároku
na príslušnom ministerstve. V písomnom vyjadrení ďalej odporca reagoval na samotnú žalobu tým
spôsobom, že postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť
kvalifikovaný ako nesprávny úradný postup, resp. nemôže ísť v danom prípade ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nakoľko nezákonnosť rozhodnutia by musela byť
konštatovaná vecne príslušným orgánom, ktorý by takéto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil

alebo zrušil. Odporca ďalej vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval právnu skutočnosť, že zákonom
stanovená 15-dňová lehota sa v danom prípade nevzťahuje len na eventuálne vydanie Poverenia na
vykonanie exekúcie a nie na vydanie rozhodnutia o eventuálnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
na vydanie Poverenia. V neposlednej miere odporca namietol vo svojom písomnom vyjadrení, že
uplatnená výška náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy je uvedená len hypoteticky bez akéhokoľvek

relevantného základu.

OkresnýsúdvŽiarinadHronomakovšeobecnepríslušnýsúdvoveci nariadilpojednávanie,navrhovateľ
sa na termín pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil, odporca sa na termín pojednávania s
ospravedlnením nedostavil. Obaja účastníci konania mali doručenie riadne vykázané. Súd teda konal v

neprítomnosti účastníkov konania v zmysle zák. ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom č. k. 7C 69/2012,
pripojeným písomným dôkazným materiálom predovšetkým spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 5Er 1247/2010, ako i ďalším písomným dôkazným materiálom.

Z takto prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že Exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého podal na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 22.12.2010 žiadosť o udelenie Poverenie
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava
proti povinnému Petrovi Abrahámovi, nar. 11.10.1980, bytom Ladomerská Vieska pre vymoženie

pohľadávky 1.200,13 € s prísl.. Exekučným titulom podľa žiadosti súdneho exekútora bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pod č. k. SR 08046/10, ktorý bol vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a.
s. dňa 23.09.2010 a nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2010 a vykonateľnosť dňa 14.10.2010.

Vzhľadom na námietky vznesené zo strany odporcu súd predovšetkým vykonal dokazovanie na

otázky namietania procesno-právneho charakteru. Čo sa týka námietky zo strany odporcu ohľadom
predčasnosti podania samotného návrhu, resp. zmetočnosti návrhu na náhradu škody, resp. úhradu
nemajetkovej ujmy, súd v danom prípade konštatuje, že návrh na náhradu škody, resp. úhradu
nemajetkovej ujmy podľa názoru súdu dostatočne špecifikuje uplatnený nárok a má náležitosti § 42 ods.
3 O. s. p., resp. § 79 O. s. p.. Súd zároveň konštatuje, že napriek okolnosti, že samotný návrh na náhradu

škody a úhradu nemajetkovej ujmy bol podaný pred uplynutí zákonom stanovenej 6 mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie takéhoto nároku uplatneného na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republiky. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci uplatneného nároku rozhodoval po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, nemal preukázané, že by tejto žiadosti bolo vyhovené, doba kedy súd o nároku konal
a vo veci rozhodol je právne relevantnou dobou nakoľko súd je viazaný stavom v čase prejednania veci.

Súd teda vznesené námietky považoval za právne irelevantné.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občiansko-
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z., platného od 01.06.2010 do 31.05.2011, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal škody a úhrady nemajetkovej ujmy výlučne z dôvodu
nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že rozhodnutie o žiadosti na vydanie Poverenia na vykonanie
exekúcie nedošlo v zákonom stanovenej lehote. Súd v tomto konaní neskúmal či došlo k prieťahom v

konaní. Dokazovanie zameral na právne skutočnosti či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého
dôvodu a či je dôvod na náhradu škody, resp. či došlo na strane navrhovateľa ku vzniku akejkoľvek
škody.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z., bolo v čase podania návrhu vydanie Poverenia

možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí Rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených alebo ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon uvedenej časti novelizovaný tak,
že exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku novelou zákona účinnou od 01.06.2011. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za
exekučný titul považoval podľa písm. d) svedčí aj komentár k ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého zákonného ustanovenia k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15-
dňovej lehoty na vydanie Poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potrebypreskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zák. č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj
na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu,
rozhodcovského rozsudku, dochádzalo a dochádza podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku. Zhodný právny názor vyplýva napr. z rozhodnutí Krajského súdu Prešov sp. zn. 6CoE 60/2011
z 19.05.2011. Pre výklad zákona je v danom prípade podstatný úmysel zákonodarcu prezentovaný v
dôvodovej správe k novele ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa
zdôvodnenia navrhovateľa by súd musel vydávať Poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v
lehote 15 dní s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti

keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Súd
konštatuje, že v čase podania návrhu na vydanie Poverenia lehota na vydanie Poverenia v prípade
existencie exekučného titulu rozhodcovského rozsudku neexistovala. Zákon určoval lehotu na vydanie
poverenia a nie na vydanie iného rozhodnutia o návrhu na vydanie Poverenia napr. zamietnutie takejto
žiadosti. V prípade, že súd mal za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie Poverenia návrh zamietal,
pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché a nemôže sa na toto vzťahovať 15-dňová

lehota. V čase rozhodovania pre rozhodnutie o eventuálnom zamietnutí návrhu na vydanie poverenia
zákonná lehota neexistovala. V rámci exekučného konania má súd preto právo preskúmať dôkazy aj bez
návrhu účastníkov konania, resp. ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania.

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom ako exekučného súdu pod č. k. 5Er 1247/2010 vyplýva
právna skutočnosť, že súdny exekútor doručil žiadosť o udelenia Poverenia na vykonanie exekúcie
exekučnému súdu dňa 22.12.2010. V zmysle hore uvedenej dikcie zákona súd skúmal vecnú a
právnu správnosť exekučného titulu, ktorým bol v danom prípade rozsudok rozhodcovského súdu, a z
dôvodu zistení pochybenia uznesením pod č. k. 5Er 1247/2010-9 zo dňa 15.02.2011, návrh na vydanie

Poverenia exekútorskému úradu zamietol. Oprávnený v danom prípade prostredníctvom podal proti
rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom opravný prostriedok. Okresný súd v Žiari nad Hronom
uznesením č. k. 5Er 1247/2010 zo dňa 05.04.2011, uznesenie zo dňa 15.02.2011 (vydané vyšším
súdnym úradníkom) zrušil. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia dňom 20.05.2011, exekučný
súd dňa 03.06.2011 vydal na základe žiadosti exekútorského úradu na výkon rozhodnutia.

Z hore uvedenej genézy vyplýva jednoznačne okolnosť, že v zmysle dikcie zákona exekučný súd
správne skúmal súlad exekučného titulu, v danom prípade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, so
zákonom. Nakoľko zistil rozpor uznesením žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia zamietol.
Ako vyplýva z hore uvedenej dikcie zákona na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie

Poverenia v čase rozhodnutia vo veci samej neexistovala zákonom stanovená lehota. Následne bolo
uznesenie na základe opravného prostriedku zrušené. Uznesenie o zrušení pôvodného uznesenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2011. Následne v zákonom stanovenej lehote bolo vydané vo veci
poverenie, a to dňa 03.06.2011.

Z tohto zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že exekučný súd v konaní 5Er 1247/2010 sa
nedopustil žiadneho porušenia zákonom stanovej lehoty a to tak pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí
návrhu na vydanie Poverenia, tak i pri vydaní rozhodnutia o vydaní Poverenia. Z tohto zisteného
skutkového stavu mal súd preukázané, že v danom prípade pri uplatnenom nároku na náhradu škody,
resp. nemajetkovej ujmy absentuje základný predpoklad úspešnosti takto uplatnenej žaloby, a to

porušenie právnej povinnosti. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O. s. p., odporca, ktorý bol v konaní úspešným
účastníkom konania trovy konania neuplatnil, resp. tomuto trovy konania nevznikli, súd preto rozhodol,

že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali

písomne do zápisnice súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.