Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714215241
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714215241.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci navrhovateľa P. o

určenie výživného pre dospelé dieťa t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce 2P/207/2014 zo dňa 16.9.2014 v časti určeného
výživného a to tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa v sume 130,00 EUR
mesačne vždy do 10.dňa v mesiaci vopred a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III. Účastníkom konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 25.9.2014 domáhal proti odporcovi určenia výživného v
sume 150,00 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že od septembra
2014 pokračuje v štúdiu 3. Ročníka na Strednej odbornej škole technickej v Michalovciach. Odporca je

samostatne zárobkovo činná osoba, podniká na základe živnosti v oblasti zváračské práce. Matka je
zamestnaná v spoločnosti Chemstroj s.r.o. Strážske. Odporca mu od októbra 2011 neprispieva žiadnym
spôsobomnajehovýživuaonehoaplnoletúsestrusadoposiaľfinančnestaralaibajehomatka.Nakoľko
je študent, nemá žiadne príjmy ani majetok. Medzi svoje výdavky uviedol stravné v školskej jedálni
25,00 Eur, cestovné 20,00 Eur, náklady na učebné a športové pomôcky 30,00 Eur, náklady na hygienu
a ošatenie 40,00 Eur, strava 40,00 Eur a náklady na lieky 10,00 Eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je ochotný prispievať na syna sumou 50,00 Eur mesačne.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z rodného listu súd zistil, že navrhovateľ je synom rodičoQ.

Podľa potvrdenia školy navrhovateľ navštevuje Strednú odbornú školu technickú v Michalovciach a je

študentom 3. Ročníka. Podľa výpisu zo živnostenského registra je odporca živnostníkom a podniká v
oblasti paličských a zváračských prác od 1.2.2003. Podľa potvrdenia matky navrhovateľa táto pracuje
v spoločnosti Chemstroj Strážske.Navrhovateľžijevspoločnejdomácnostisrodičmi,dospelousestrouastarýmirodičmi(rodičmiodporcu).
Mesačne výdavky deklaroval v sume 165,00 Eur, a to na stravné v školskej jedálni 25,00 Eur, cestovné
20,00 Eur, náklady na učebné a športové pomôcky 30,00 Eur, náklady na hygienu a ošatenie 40,00 Eur,

strava 40,00 Eur a náklady na lieky 10,00 Eur. Pri výsluchu uviedol, že nevie uviesť, aké sú ostatné
výdavky na domácnosť. Má zdravotné problémy a so žalúdkom a raz polročne navštevuje v Košiciach
gastroporadňu. Aktívne sa venuje športu, a to futbalu a volejbalu. Na tieto športové aktivity potrebuje
oblečenie a obuv.

Odporcaprivýsluchuuviedol,žejehomesačnýpríjemjezhruba1000,00Eur.Nákladyspojenéschodom

domácnosti uhrádzajú jeho rodičia, sám prispieva iba na vodu vo výške 23,00 Eur mesačne. Rodičia
sú starobní dôchodcovia. Stravuje sa sám, zdravotné odvody platí mesačne 130,00 Eur, pre Sociálnu
poisťovňu 58,00 Eur a bratovi uhrádza 58,00 Eur ako splátku náhrady za to, že rodičia dali dom jemu a
manželke. Deťom platí poistky po 7,00 Eur, jeho osobná poistka je 18,00 Eur, teleplatba je 10,00 Eur,
internet 15,00 Eur, výživné 180,00 Eur, za vedenie účtu 10,00 Eur, benzín 120,00 Eur, na jedlo potrebuje
100,00 Eur, hygiena a oblečenie 30,00 Eur, krmivo pre psa 10,00 Eur a pôžička 125,00 Eur. K pôžičke

uviedol, že túto si bol nútený vziať kvôli tomu, že mu viackrát zmizli peniaze z peňaženky.

Podľa daňového priznania za rok 2013 mal odporca príjmy vo výške 12848,60 Eur a výdavky 9120,71
Eur, odvody boli vykonané vo výške 1772,24 Eur.

Z rozhodnutia Okresného súdu Michalovce 5C/126/2014 súd zistil, že odporca bol zaviazaný prispievať
na výživu dcéry X. v sume 180,00 Eur mesačne.

Matka odporcu pri výsluchu uviedla, že výdavky spojené s chodom domácnosti uhrádzajú jej svokrovci, s
ktorými bývajú v spoločnej domácnosti. Uviedla, že odporca uhrádza zo svojho príjmu okolo 20,00 Eur za
vodu a splátku bratovi za dom asi 57,00 Eur. Ostatný príjem, ktorý je okolo 1000,00 Eur mesačne, použije
na svoju potrebu, väčšinou na automaty a alkohol. K výdavkom navrhovateľa uviedla, že ide o bežné
výdavky na školu, stravovanie, obliekanie, zvýšené výdavky má podľa zdravotného stavu syna, ktorý

máva opakované zápaly žalúdka a na jeho športové aktivity. K plateniu výživného pre deti pochádzajúce
z ich manželstva uviedla, že odporca uhradil na syna iba dlžné výživné určené v rozhodnutí 2P/207/2014
a bežné výživné uhradil iba raz v septembri 2014. To isté sa týka aj staršej dcéry, keď na jej výživu
zaplatil poslednýkrát vo februári 2015, odvtedy na jej výživu neprispel.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky, táto má priemerný mesačný príjem 523,00 Eur.

Súd uložil odporcovi predložiť doklady o tom, aké sú mesačné výdavky domácnosti na SIPO, aký je
príjem jeho rodičov, daňové priznanie za rok 2014 a výkaz majetku a záväzkov. Žalobca žiadny doklad
súdu nepredložil.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 65 ods. 3 výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 77 ods. 2 práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné
plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z toho, že výživné na dospelé dieťa je návrhové konanie a

je na navrhovateľovi dokázať, že jeho nárok týkajúci sa výšky výživného i samotného základu nároku
je dôvodný. Zákonnou podmienkou pre priznanie výživného dieťaťu je preukázanie, že nie je schopné
samo sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodiča trvá. Navrhovateľ súdu preukázal potvrdením o
návšteve školy, že sa doposiaľ pripravuje na povolanie štúdiom, preto nie je schopný sám sa živiť.
Vyživovacia povinnosť odporcu ako otca navrhovateľa z uvedeného dôvodu trvá a odporca je povinný

prispievať na jeho výživu.

Pokiaľideovýškuvýživného,súdprijejurčenívychádzalzoprávnenýchpotriebnavrhovateľaamožnosti
odporcu ako osoby povinnej platiť výživné.

Pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmu odporcu, ktorý sám deklaroval vo výške 1000,00
Eur, pretože písomné dôkazy súdu o tom nepredložil. Súd však mohol vychádzať aj z príjmu podľa

ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keďže žalobca svoj príjem nepreukázal. V takom prípade by
sa predpokladala výška zárobku 20-násobok životného minima.

Navrhovateľ deklaroval pravidelné mesačné výdavky v sume 165,00 Eur, a to na stravné v školskej
jedálni 25,00 Eur, cestovné do školy 20,00 Eur, náklady na učebné a športové pomôcky 30,00 Eur,
náklady na hygienu a ošatenie 40,00 Eur, strava 40,00 Eur a náklady na lieky 10,00 Eur. Súd tieto

výdavky považoval za odôvodnené veku a potrebám navrhovateľa. Ide o výdavky, ktoré sú nevyhnutnépre bežný život pri zohľadnení úrovne dnešných životných nákladov. Navrhovateľ je ešte vo veku,
keď potrebuje primeranú výživu aj vzhľadom na svoje občasné zdravotné problémy a športové aktivity.
Výdavky na školu, oblečenie a hygienu sú taktiež nevyhnutné pre život, a teda navrhovateľ si neuplatnil

žiadne výdavky, ktoré pre jeho výživu nie sú potrebné. Súd od odôvodnených výdavkov 165,00 Eur
odpočítal vyživovaciu povinnosť matky. Pri započítaní výšky vyživovacej povinnosti matky súd vychádzal
z jej príjmu okolo 500,00 Eur mesačne, keď zohľadnil skutočnosť, že matka navrhovateľa sama z tohto
príjmu živí seba aj dve nezaopatrené deti a o deti sa osobne stará. Žalobca v tomto rozhodnom období
mal priemerný mesačný príjem okolo 1000,00 Eur. Ak od tohto príjmu odpočítame odôvodnené aj keď

nienevyhnutnévýdavkyuvádzanésamotnýmodporcom(poistkydeťom14,00Eur,osobnápoistka18,00
Eur, teleplatba 10,00 Eur, voda 23,00 Eur, internet 15,00 Eur, výživné dcére 180,00 Eur, jedlo 100,00 Eur,
hygiena a oblečenie 30,00 Eur, spolu 390,00 Eur), zostáva mu 610,00 Eur. Tento príjem je dostatočným
aj pri započítaní splátky 58,00 Eur na finančné vyrovnanie bratovi na to, aby prispieval navrhovateľovi
na výživu v sume 130,00 Eur.

Pokiaľ ide o ostatné deklarované výdavky, a to pôžička, benzín, odvody z podnikania, vedenie účtu,

tieto súd neuznal ako odôvodnené. Pôžičku odporca súdu dostatočným spôsobom neodôvodnil a ani
ju nepreukázal. Pokiaľ ide o náklady na podnikanie, tieto sa započítavajú do výdavkov pri podnikaní, a
nemôžu sa odpočítavať od príjmu odporcu. Odporca súdu ani nepreukázal, aké mal príjmy a výdavky
súvisiace s podnikaním.

Súd poukazuje na znenie zákona, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Odporca sám svoje životné mesačné náklady vyčíslil na 910,00 Eur, od navrhovateľa však požaduje,
aby sa uspokojil s ním navrhovaným výživným 50,00 Eur. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
prvoradou a základnou povinnosťou a tejto povinnosti musia prispôsobiť aj svoje vlastné životné náklady.

Súd preto dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je dôvodný do výšky 130,00 Eur a vo zvyšku návrh
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania
nepriznal. Dôvody hodne osobitného zreteľa súd videl v predmete konania, keďže ide o privátne
usporiadanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodalnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)