Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/24/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214207401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214207401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej J. T., B..
XX.X.XXXX, X. Z. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 327,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 200,-- eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne 28.12.2013
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi na účet zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 14,65 eur a iné trovy konania vo výške 4,34 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.10.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 327,21 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 28.12.2013
do zaplatenia zo sumy 262,21 eur a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou dňa 26.11.2013 uzatvoril Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová
zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) a to tak, že žalovaná
prijala v súlade s čl. III bod 3 Rámcovej zmluvy návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu,
pričom na základe týchto zmlúv mu poskytol žalobca krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške
200,-- eur.

Ďalej tvrdil, že žalovaná sa zaviazala vrátiť mu spolu sumu 262,21 eur pozostávajúcu z poskytnutého
úveru a celkových nákladov (príslušenstva) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške
62,21 eur s tým, že celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV. bod 8 Rámcovej zmluvy a jej výpočet bol vykonaný v
súladesprílohouč.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov. Žalobca tvrdí, že žalovaná úver s príslušenstvom, ktorý sa stal splatným dňa 27.12.2013
nevrátil, dostala sa so zaplatením tejto sumy do omeškania, preto žalobcovi vznikol počnúc dňom

nasledujúcim po dni splatnosti až do zaplatenia nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne zo
sumy 262,21 eur. Žalobca v žalobe tiež tvrdil, že na základe skutočnosti, že písomnými výzvami vyzval
žalovanú na úhradu jeho záväzku, vznikol mu podľa čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy nárok na náhradu
skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-eur, keďže žalovaná pred uzatvorením Rámcovejzmluvy a Zmluvy bola riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením jeho povinnosti plniť
riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok žalobcu tak podľa jeho tvrdenia v žalobe predstavuje sumu
327,21 eur a úroky z omeškania.

Nakoľko sa v danom prípade jedná o drobný spor (§ 200ea Občianskeho súdneho poriadku) a vo veci
bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust.§ 115a ods.2
Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 30.4.2015, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 156
ods.3 O.s.p. oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 14.4.2015.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených

listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná
ako dlžník uzavreli dňa 26.11.2013 prostredníctvom internetu, ako prostriedku diaľkovej komunikácie
na adrese internetového sídla žalobcu Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného
úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, pričom v článku I bod 1 tejto Rámcovej zmluvy je
uvedené, že žalobca na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytuje spotrebiteľské úvery a iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. Ďalej
je tam uvedené (čl. I bod 2), že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje žalobca (veriteľ)
žalovanému (spotrebiteľovi) prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o
ochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku,nazákladeZmluvyoposkytnutíspotrebiteľského
úveruakokrátkodobýbezúčelovýúver.PredpokladomuzatvoreniaZmluvyoposkytnutíspotrebiteľského

úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk za účelom
zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
vyplnená spotrebiteľom. V zmysle článku III bod 1 tejto Rámcovej zmluvy, zmluvu uzatvára veriteľ so
spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na
adrese internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený

výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa www.pozickomat.sk,
ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami užívateľského účtu. Žiadať o úver je
oprávnený výlučne spotrebiteľ, ktorý nemá nedoplatky na poistnom v sociálnej a zdravotnej

poisťovni, ani iné nesplatené záväzky vo vzťahu k tretím osobám, vrátane veriteľa a má pravidelný
príjem, ktorého výšku preukáže veriteľovi.

V článku IV bod 3 Rámcovej zmluvy je uvedené, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

V článku IV bod 5 Rámcovej zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je
klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, pričom je tam
uvedené o aké náklady sa konkrétne jedná a ako sú vyrátané.

V rovnaký deň, teda 26.11.2013 uzavreli žalobca, v pozícii veriteľa a žalovaná ako spotrebiteľ Zmluvu o

poskytnutí spotrebiteľského úveru a to prostriedkami diaľkovej komunikácie (prostredníctvom internetu).
Z jej obsahu súd zistil, že žalobca sa na základe Rámcovej zmluvy a tejto Zmluvy zaviazal poskytnúť
žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-- eur, s jednorázovým čerpaním,
bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovanej uvedený v záhlaví Zmluvy
v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy a žalovaná

sa zaviazala vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur bezhotovostne na
bankový účet žalobcu. V zmluve je uvedené, že táto sa uzatvorila na dobu určitú, so splatnosťou úveru s
príslušenstvom dňa 27.12.2013, ďalej že celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia
Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 366.2 % a tiež, že celkové náklady
žalovanej podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru

vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur, pričom celková čiastka podľa § 2 písm. h) tohto zákona, ktorú
je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov
( príslušenstva) pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia
záväzku spotrebiteľa predstavujú sumu 262,21 eur.Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu vo Fio banke a.s. č.XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie
26.11.2013 súd zistil, že dňa 26.11.2013 bola žalobcom bezhotovostne na číslo účtu, ktoré je v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru uvedené ako číslo účtu žalovanej poukázaná suma 200,--eur s

poznámkou, že deň splatnosti je 27.12.2013.

Súd vychádzajúc z uvedených listín predložených žalobcom teda mal za preukázané, že účastníci
konania uzavreli rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky ako
aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ktoré boli uzavreté tým spôsobom, že žalobca
zaslal žalovanej predzmluvný formulár obsahujúci informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru

a žalovaná ako zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol
zaslanýprostredníctvomelektronickejpošty.Listinnédôkazy,tedazmluvao poskytnutíspotrebiteľského
úveru ako aj rámcová zmluva, obsahujú podpis žalobcu, pričom pri mene žalovanej vzhľadom na
spôsob uzavretia nie je zmluva podpísaná, je tam uvedené, že zákazník akceptoval tento kontrakt dňa
26.11.2013 o 11:54:06 hod. zo svojej IP adresy, kde je uvedený aj jeho e-mailový kontakt.

Žalobca tvrdil, že žalovaná svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil a dohodnutú sumu 262,21 /200

+ 62,21/ eur mu v deň splatnosti, ani doposiaľ neuhradila.

Pri posúdení, či žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom
registri je poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek spotrebiteľom vzniklo
právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanej ako
spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

je potrebné vychádzať zo zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského

úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko
ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení
a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
účastníkmi ( 26.11.2013 ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto
úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a
m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa
osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods.2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,

v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny.

Podľa § 11 ods.1 písm.a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1;
ďalej podľa písm.b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.a/ až k/, r/ a y/; ďalej podľa písm.d)

ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 24 ods.1 tohto zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré
nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 2 ,

a , § 6 až 8 , § 9 ods. 1,
2, 9 a 10 ,
§ 11, 12 ,

14 , 16 , 17 , 19 , 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá
jevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvomprostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne
na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a

plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (13.1.2014)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, po právnom posúdení veci v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je v časti týkajúcej sa
zaplatenia úverovej istiny 200,-- eur a úroku z omeškania z nej dôvodná, vo zvyšnej časti nedôvodná.

Je nesporné, že účastníci v zmysle zákona č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných

službách na diaľku uzavreli najskôr rámcovú zmluvu a následne aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle § 2 písm.c/ zák.č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanej úver vo výške 200,-- eur a žalovaná sa ho zaviazala
vrátiť do dňa 27.12.2013 pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj príslušenstvo úveru, čo malo
predstavovať celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm.g/ zák.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a teda žalovaná mala do 27.12.2013
zaplatiť žalobcovi sumu 262,21 eur. Keďže medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné
podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať, či zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech
spotrebiteľa a prípadne by odporovali zákonu keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako

nevylučujeaplikáciukódexovýchustanoveníovadnostiprávnychúkonov(najmä§37,§39Občianskeho
zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd musel skúmať, či suma 62,21 eur, ktorú žalobca požadoval od
žalovanej ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom je v súlade so zákonom
a čo vlastne tieto celkové náklady predstavujú.

Podľa zákona (§ 2 písm.g./) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a poplatky

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov.

Žalobca však v danom prípade v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru žiadnym spôsobom
nešpecifikoval, z čoho pozostávajú celkové náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 62,21 eur, keďže
podľa zákona v tejto sume by mali byť aj úroky, tak skutočnosť, že úroková sadzba spotrebiteľského

úroku nie je uvedená v zmluve, spôsobuje, že takýtospotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods.1 písm.b) v spojení s § 9 ods.2 písm.i) a § 24
ods.1 zák.č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na jednej
strane do formulára zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( viď jej druhý odsek) zakomponoval

ustanovenie, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný, avšak tomuto odporuje samotné znenie zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď celkové náklady spotrebiteľa sú vyčíslené na sumu 62,21
eur a podľa zmluvy sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou a pokiaľ
by skutočne uvedenú sumu mal tvoriť iba poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška by bola v
rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je zmluva v tejto časti podľa § 39 a § 41 Občianskeho

zákonníka neplatná, pretože pri úvere 200,-- eur poskytnutom na dobu jedného mesiaca a pri poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur predstavuje výška poplatku z poskytnutého úveru 31,11 %,
čo pri ročnom vyjadrení činí 373,32 %.

Takáto výška odplaty je tiež v rozpore s ust.§ 53 ods.6 Občianskeho zákonníka a teda je v rozpore so
zákonom a aj z toho dôvodu je potrebné toto ustanovenie zmluvy považovať za neplatné. Pre posúdenie
primeranosti výšky odplaty nie je podstatné ako je táto nazvaná, či úrok, či poplatok za poskytnutie úveru

alebo inak, podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutím k lehote jej splatnosti.
Ak sa pri deklarovanom bezúročnom úvere súčasne požaduje od spotrebiteľa odplata prezentovaná
ako poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, plniaci vzhľadom na jeho výšku v podstate
funkciu, inak pri úveroch zastávanú úrokmi, a to vo výške v podstate tretiny požičanej sumy za mesiac,
nemožno takýto poplatok vyňať zo súdnej kontroly. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2011 č.k. 16Co/71/2011 kde ten pri krátkodobom úvere s lehotou
splatnosti 4 mesiace pri ktorom po prepočte výšky odplaty na ročné vyjadrenie činila cena úveru ročne
132 % konštatoval, že už len samotná skutočnosť, že cena úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca
a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. V tejto veci,
pri prepočte odplaty na ročné vyjadrenie cena úveru činí dokonca 373,32 %.

V danom prípade žalobca v zmluve na jednom mieste uvádza, že poskytnutý úver je bezúročný, no na
druhej strane toto ustanovenie je v rozpore s obsahom samotnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, v ktorej požaduje za poskytnutý úver poplatok vyjadrený pevnou sumou 66,21 eur. Podľa názoru
súdu tento poplatok treba v daných okolnostiach poskytnutia úveru považovať vlastne za úroky z
poskytnutého úveru pričom v zmluve absentuje úroková sadzba a v tejto časti súd považuje zmluvu za

neplatnú, preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ je povinný
vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu 200,-- eur. I keď súd nepopiera a
rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je logicky vyššia
ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov
či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená,

bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v
prípade predmetnej úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov, či inej odplaty za poskytnutie úveru musí
byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa

31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať

súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval
dohodu o výške odplaty za úver vo výške 62,21 eur za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým

mravom.

Ani rýchlosť poskytnutia úveru, či špecifiká nebankového poskytovania úverov a krátka lehota splatnosti
v danom prípade (1 mesiac) nemôžu nič zmeniť na neprijateľnosti výšky danej odplaty. I keď v
čase uzavretia zmluvy táto normatívna úprava ešte neplatila, súd predsa len pre porovnanie a lepšie
pochopenie vývoja, trendu a aktuálneho nazerania normotvorcu na výšku odplaty obdobnej tej v tu

prejednávanej veci uvádza, že podľa úpravy účinnej od 1.6.2014 obsiahnutej v Nariadení vlády SR
č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a ktorý stanovuje
v § 1a najvyššiu prípustnú výška odplaty (k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) ak ide o poskytnutiepeňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo
sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Ak v súčasnosti výška odplaty pre

daný typ úveru predstavuje 30 % za celý rok, tak podľa názoru súdu o rozpore odplaty v tu súdenej veci,
ktorá je cca 30 % za mesiac s dobrými mravmi nemožno pochybovať.

Súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať tiež na tú skutočnosť, že na praktiky, kedy sa pri deklarovaní
bezúročnosti poskytnutého úveru úroky maskovali za rôzne poplatky spojené s poskytnutím úveru
medzičasom reagoval zákonodarca tak, že zákonom č.106/2014 Z.z. ktorý novelizoval Občiansky

zákonník zadefinoval inštitút civilnoprávnej úžery, pričom v dôvodovej správe argumentoval okrem iného
práve praktikami, keď sa v zmluve uvedie tzv. zmluvná odmena, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú
úroky požadované od spotrebiteľa ( viď osobitnú časť dôvodovej správy čl.I k bodu 1). Zároveň tam pre
odstránenie pochybností jasne vysvetlil, že pojem odplata bude subsumovať akékoľvek náklady spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahŕňať jednak úrok, jednak
poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu,

ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne.

Žalobe nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 65,-eur, ktorú žalobca špecifikoval ako
náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Žalobca sa domáhal
zaplatenia náhrady nákladov v súvislosti s výzvami žalovaného na úhradu jeho dlhu a to vo výške 65,-
eur. Podľa rámcovej zmluvy ( čl.IV. bod 5) má ísť o skutočne vynaložené náklady. Súd zmluvu v časti

týkajúcej sa dojednania a vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky považuje
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň ju je treba vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca na jednej strane uvádza, že sa má jednať o skutočne vynaložené náklady a na druhej strane ich
stanovil vopred paušálne, a to v zjavne neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne

v neprospech spotrebiteľa (žalovaného), pričom nepochybne

nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy.

V tejto časti navyše žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust.§ 53a
Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa
tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá

sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto „náhradu skutočne vynaložených nákladov“

preto súd dáva do pozornosti, že už v Rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn.11C/264/2014 zo
dňa 5.11.2014, či v rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn.17C/199/2014 zo dňa 27.1.2015 bola
zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania náhrady týchto nákladov vyhodnotená ako neprijateľná
zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi
používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná

podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu
neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne
zakázaný,apriznanieplneniaztakejtozmluvnejpodmienkyjevpriamomrozporesozákonom.Akbysúd
priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávnehostavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane
práv spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny 327,21 eur za dôvodne uplatnenú považoval

len jej časť vo výške 200,-- eur predstavujúcu výšku skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov
žalovanej. Žalobca poskytnutie tejto sumy žalovanej riadne preukázal predloženým výpisom z účtu, táto
podľa zmluvy mala byť vrátená najneskôr do 27.12.2014 a keďže v priebehu konania nebolo ničím
spochybnenétvrdeniežalobcužesatakvlehotesplatnosti,kudňupodaniažaloby,anidodňavyhlásenia
rozsudku nestalo, v tejto časti preto súd žalobe vyhovel.

Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 262,21 eur vo výške 5,25 % ročne od

28.12.2013 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Povinnosťou žalovanej bolo poskytnutú sumu 200,-- eur vrátiť do 27.12.2013, čo sa nestalo. Počnúc

nasledujúcim dňom sa tak dostala do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo
na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného
dlhu (t.j. ku dňu 10.1.2014) bola 0,25 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,25 %
ročne (5+0,25 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje,

preto súd žalovanej uložil povinnosť spolu so sumou 200,-- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 28.12.2013 do zaplatenia. Keďže na zaplatenie sumy 62,21 eur žalobcovi z
už uvádzaných dôvodov nárok nevznikol, do omeškania so zaplatením tejto sumy sa žalovaná dostať
nemohla, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy 62,21 eur súd žalobu zamietol.

Čo sa týka výroku o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba

žalobca, ktorý trovy konania aj vyčíslil (v žalobe). Žalovaná návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť
jej trovy konania neurobila.

P trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
len čiastočný úspech vo veci, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo v časti vyhovené,
v časti bola zamietnutá.

Úspech žalobcu predstavuje 61,12 % a úspech žalovanej 38,88 % po odrátaní úspechu žalovanej od

úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 22,24 %.

Vychádzajúc z uvedeného výsledku konania a pomeru úspechu účastníkov súd zaviazal žalovanú
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 22,44 %. Z iných trov konania, zaplatený súdny poplatok
vo výške 19,50 eur, rozsahu 22,24 % zodpovedá suma 4,34 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu
pozostávali z odmeny za poskytnutie právnych služieb advokátom za 2 úkony právnej služby -prevzatie
a príprava zastúpenia , písomné podanie na súd - žaloba -2x 24,90 eur / pri hodnote sporu 327,21 eur/

+ 2x 8,04 eur režijný paušál,

spolu 65,88 eur podľa vyhlášky č.655/2004 Z.z. Podielu 22,24 % z tejto sumy zodpovedá suma 14,65
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.