Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/310/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217849
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713217849.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Q. K. C.
C..B..W.., C. C. G. E., R. X, IČO: 35 831 154, právne zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, proti žalovanej N. K., Y.. XX. XX. XXXX, E. N., M..
G. Č.. XXXX/X v konaní o zaplatenie 6 012,07 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 5 655,12 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo

sumy 5 163,66 € od 13. 03. 2013 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50 €
mesačne zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaná je žalobcovi povinná nahradiť trovy konania v sume 524,69 € do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX I. G. C. XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21. 11. 2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 6 012,07 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 163,66 € od 13. 03. 2013
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s.
so sídlom v Bratislave poskytla žalovanej na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 05. 02.
2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,75 %, ktorý sa žalovaný zaviazala zaplatiť
v pravidelných mesačných splátkach do 20. 01. 2018.

Žalovaná však v rozpore so zmluvnými dojednaniami pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov
úveru neplatila, v dôsledku čoho poručila úverové podmienky v bode 7.6.1 písm. a/ Všeobecných
obchodných podmienok banky a preto predchodca žalobcu listom z 27. 02. 2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka banky v celkovej výške 6 223,19 €, ktorá pozostáva z
nesplatenej časti úveru 5 163,66 €, z nesplatených úrokov a poplatkov v sume 1 059,53 € stala splatnou
v celom rozsahu.

Žalovaná bola súčasne vyzvaná, aby dlh zaplatila do 10 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 02. 03. 2013 podľa ust. článku 10
bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorých sa považuje zásielka
za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti
nedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Keďže žalovaná svoj záväzok do 12. 03. 2013

nezaplatila, bola od 13. 03. 2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky z úverovej zmluvy, tá pozostávaz nezaplatenej časti úveru 5 163,66 €, z riadnych zmluvných úrokov vo výške 800,57 €, poplatkov za
správu úveru 47,84 € a ďalšieho príslušenstva.

Žalobca nadobudol pohľadávku banky voči žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel
ako postupník s bankou ako postupcom dňa 28. 03. 2013.

Listom zo 14. 07. 2014 žalobca reagoval na výzvu súdu a uviedol, že podľa jeho presvedčenia právny
vzťah medzi účastníkmi konania mal by byť posudzovaný podľa Obchodného zákonníka, keďže ide o

úverovú zmluvu uzavretú podľa § 497 a nasl. Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.) a podľa jeho názoru
zmluvnými stranami úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že záväzok žalovanej zaplatiť úver mal byť
splnený v lehote do 20. 01. 2018, kedy nastala konečná splatnosť úveru prirodzeným spôsobom. Keďže
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, podľa podmienok úverovej zmluvy,
úver bol splatný k 12. 03. 2013 a až od nasledujúceho dňa začala plynúť premlčacia doba, v ktorej bolo
možné nárok, vyplývajúci z úverovej zmluvy, uplatniť na súde. Preto podľa názoru žalobcu pohľadávka

premlčaná nie je.

Ďalšímpodanímz10.11.2014potomreagovalažalujúcastrananavýzvusúdu,abypresnešpecifikovala
uplatnenú pohľadávku. V prílohe tohto podania žalujúca strana pripojila aj prehľad o zaplatených
platbách a vzniknutých nárokoch banky. Žalovaná sa zaviazala úver vo výške 4 481,18 €, teda 135

000 Sk splatiť formou 120 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 65,76 € s
dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti
prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20. 02. 2008, a dátum splatnosti
poslednej mesačnej splátky úveru k 20. 01. 2018. Na úver počas trvania vzťahu žalovaná zaplatila sumu
1 621,15 €. V dôsledku omeškania žalovanej s riadnym a včasným platením platobných povinností

banka zúčtovala konečný stav zostatku úveru k 31. 10. 2011, ktorý predstavoval sumu 5 163,66 €.
Predmetná suma zodpovedá neuhradenej časti úveru. Od tohto dátumu žalovaná na úhradu úveru
právnemu predchodcovi žalobcu ale ani žalobcovi nezaplatila žiadnu platbu. Konečný zostatok úveru tak
zostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru 18. 02. 2013 a predstavuje tak neuhradenú
časť úveru.

Pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje predstavuje tak neuhradenú časť úveru vo výške 5 163,66 €,
nesplatené riadne úroky v sume 800,57 € a nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 47,84 €.
Neuhradená časť úveru vo výške 5 163,66 € pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov
vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, teda od 05. 02. 2008 do 31. 10. 2011, ktoré neboli

k 31. 10. 2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy do 31. 10.
2011, ktoré neboli uhradené. Nesplatené úroky vo výške 800,57 € predstavujú riadne úroky za obdobie
od 01. 11. 2011 (teda deň nasledujúci po internom zúčtovaní zostatku) do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, to znamená do 18. 02. 2013. Vypočítané boli v sadzbe 11,75 % ročne. Nesplatené
poplatky za správu úveru vo výške 47,84 € predstavujú poplatky za správu úveru za obdobie od 01.

11. 2011, čo bolo deň nasledujúci po internom zúčtovaní zostatku, do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, to znamená do 18. 02. 2013. Poplatky boli podľa Sadzobníka poplatkov a náhrad banky, ktorý
bol platný od 01. 10. 2010 účtované vo výške 2,99 €.

Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval v priebehu celého súdneho konania.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát na pojednávaní dňa 26. 03. 2015, kde uviedla, že k žalobe
zásadné námietky nemá, k uplatnenej sume sa však vyjadriť nevedela a pripustila, že môže mať dlh
voči žalobcovi až v uplatnenej výške. Dlh prestala splácať, keď stratila zamestnanie a tri roky bola bez
domova. Neskôr sa jej podarilo zamestnať a v čase svojho výsluchu pracovala v novom zamestnaní

prvý mesiac s tým, že jej príjem by mal dosiahnuť sumu 300 €. Má vyživovaciu povinnosť voči jednému
dieťaťu a spláca ďalšiu pôžičku v sume 30 € mesačne, preto uviedla, že pre prípad, že by bola zaviazaná
k zaplateniu dlhu žalobcovi žiada o povolenie splátok maximálne vo výške 50 € mesačne.

Na pojednávaniach súd potom vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho

spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Slovenská sporiteľňa a.s. ako banka a veriteľ, a žalovaná ako dlžníčka dňa 05. 02. 2008 uzavreli
zmluvuosplátkovomúverečíslauvedenéhovžalobe,ktorábolanepochybnezmluvouospotrebiteľskomúvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 135 000 Sk ako spotrebný
bezúčelový úver s premenlivou úrokovou sadzbou 11,75 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy za
spracovateľský poplatok 2 699 Sk, poplatok za správu úveru vo výške 60 Sk mesačne, pri výške splátky

istiny 1 981 Sk, pri splatnosti prvej splátky 20. 02. 2008, pri počte 120 splátok, ktoré boli zročné k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, pri RPMN 14,03 % ročne a za celkových nákladoch spojených s úverom
vo výške 105 333,60 Sk.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky banky, ktoré boli

pripojené do súdneho spisu.

Je pravdou, že žalovaná úver pravidelne nesplácala, čo nakoniec viedlo banku k tomu, že listom z 27.
02. 2013 oznámila žalovanej, že podľa bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok banky, ku dňu
18. 02. 2013 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, keďže žalovaná porušila úverové
podmienky a pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala splatnou v celom rozsahu. Tento list bol odoslaný

22. 02. 2013 a ako nedoručená poštová zásielka sa vrátil 26. 02. 2013. Odosielaný bol na poslednú
známu adresu žalovanej.

Listom z 05. 04. 2013 potom banka oznámila žalovanej, že pohľadávku voči nej v celkovej výške 6
323,09 € s príslušenstvom postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE,

ktorú uzatvorila 28. 03. 2013. Zmluvou na základe postúpenia pohľadávky sa žalobca stav veriteľom
predmetnej pohľadávky voči žalovanej.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je sčasti dôvodná.

Predovšetkým súd dospel k presvedčeniu, že časť uplatneného nároku je premlčaná, a to vzhľadom na
dátum podania žaloby dňa 21. 11. 2013.

Je pochybné, že úverová zmluva, ktorú uzavrela banka so žalovanou bola úverovou zmluvou, ktorej
základný právny rámec vymedzovali ust. § 497 a nasl. Obch. zák. a bližšie náležitosti v tom platný zákon

č. 257/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného

prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba
4 roky.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až § 110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plyne odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektoré zo splátok stane zročný celý
dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom od 1.mája 2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Prvostupňový súd musel zobrať zreteľ na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré bolo účinné v čase jeho rozhodovania, keďže bol orgánom rozhodujúcim o nároku
zo spotrebiteľskej zmluvy a bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované žalobou. Súd musel tiež zohľadniť ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Obč. zák., pretože obidve

tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.mája 2014 a právne predpisy, ktorých sú súčasťou nemajú
prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd musí posudzovať plynutie premlčacej doby podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka a teda v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 100 až § 103
Obč. zák. (rovnaký názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 3MCdo/12/2014 zo
dňa 21. 04. 2015). Preto, ak úver mala žalovaná splácať v splátkach, ktoré boli zročné vždy k 20. dňu
v mesiaci a žaloba bola podaná 21. 11. 2013 má žalobca právo len na splátky, ktoré sa stali zročné
najneskôr 3 roky pred podaním žaloby na súd, teda od 21. 11. 2010. Týmito sú splátky, ktoré mala

žalovaná plniť od 20. 12. 2011 až do 20. 01. 2018, čo je 86 splátok po 1 981 Sk, čo spolu predstavuje
sumu 170 366 Sk, a v prepočte sumu 5 655,12 €. Tieto splátky zahrňovali tak úverovú istinu ako aj
poplatky za správu úveru a dohodnuté úroky.

Preto súd mohol žalobcovi priznať maximálne sumu 5 655,12 €, keďže podľa presvedčenia súdu nárok

vo vyššej sume zahrňujúci aj splátky úveru nezaplatené pred 21. 11. 2010 bol premlčaný a súd na
premlčanie nároku žalobcu musel prihliadať ex offo.

Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že vo zvyšku uplatneného
nároku žalobu zamietol.

Žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal nárok na úroky z omeškania, ktorých výšku
upravuje ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o moment vzniku z omeškania, súd sa
stotožnil s konštatovaním žalobcu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou dlhu od 13. 03. 2013, keďže

oznámenie o zosplatnení úveru jej bolo odoslané 22. 02. 2013 a v zmysle Všeobecných obchodných
podmienok banky sa považovalo za doručené 25. 02. 2013. Banka musela akceptovať 15-dňovú
notifikačnú lehotu uvedenú v ust. § 53 ods. 9 a táto uplynula 12. 03. 2013. Od 13. 03. 2013 potom bola
žalovaná v omeškaní s úhradou dlhu.

Neúspech žalobcu súd považoval za neúspech pomerne nepatrný a preto žalobcovi v zmysle ust. §
142 ods. 3 O. s. p. priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 360,50 € a z odmeny právneho zástupcu žalobcu
za 2 úkony právnej služby po 210,81 €, z režijného paušálu za 2 úkony právnych služieb po 7,81 € a z
20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 524,69 €.

Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovanej a povolil žalovanej v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p. dlh
splácať, resp. u trov konania súd určil dlhšiu lehotu na plnenie, ktorá má slúžiť žalovanej na obstaranie
potrebného množstva finančných prostriedkov na zaplatenie tohto dlhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať

výkonom rozhodnutia.