Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200871
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513200871.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu V. V., nar. X.X.XXXX, bytom K. č. XX, XXX
XX N. Y., občan SR, zastúpený JUDr. Rudolfom Demjanom, advokátom AK so sídlom Farbiarska 47/9,
064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX N. Y., občianka
SR, zastúpená splnomocneným zástupcom Z.. Z. H., XXX XX H. XX, v konaní o zriadenie vecného
bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C 15/2013-121 zo
dňa 10. 4. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku I.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol návrh

žalobcunaurčenie,ženapozemkuparc.KN-Cč.4108/1,zapísanomnaLVč.XXXX,ktoréhovlastníčkou
je žalovaná, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej
prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej
mapy v prospech žalobcu bez náhrady. Nárok žalobcu na určenie, že na pozemku, parc. č. KN-C 4108/1,
ktorého vlastníkom je žalovaná sa zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve prístupovej cesty o šírke
2 bm a dĺžke cca 20 bm pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej v rodinnom dome č. XX v prospech
žalobcu - vlastníka nehnuteľností - rodinného domu postaveného na pozemku, parc. KN č. 4109 vylúčil

na samostatné konanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.

V rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že vychádzajúc z citovaných zákonných
ustanovení vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v
prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným
bremenom je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť (obmedzenie) vlastníka

zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľností na ďalších jej nadobúdateľov.
Vecné bremená sa musia vykonávať šetrne tak, aby čo najmenej obmedzovali výkon vlastníckeho práva.
Obsah oprávnenia subjektu oprávneného z vecného bremena môže mať rozmanitý obsah. Hovoríme o
právachzodpovedajúcichvecnémubremenu.Vecnébremenámôžuvznikať,resp.právazodpovedajúce
vecným bremenám možno nadobúdať iba taxatívne vypočítanými spôsobmi a to: písomnou zmluvou,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, súdom schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím príslušného orgánu, priamo zo zákona a vydržaním. Súd môže

svojímrozhodnutímzriadiťvecnébremenovtrochprípadoch ato:prizrušeníavyporiadanípodielového
spoluvlastníctva rozdelením veci, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a
ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak. V ostatných prípadoch nemôže súd svojím rozsudkom zriadiť vecné bremeno, a toani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom na jeho
riešenie. Súdu neprislúcha teda zriadiť vecné bremeno ani v tých prípadoch, keď to vyžaduje verejný
záujem. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd prvého stupňa dospel k

záveru, že žalobe v časti, v ktorej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej prípojky z rodinného domu žalobcu do verejnej kanalizácie,
podľa nákresu žalobcu nie je možné vyhovieť. Ako bolo vyššie uvedené súd môže svojim rozhodnutím
zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu len v troch prípadoch a to pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby a

pri zriadení prístupu vlastníkovi stavby. Zriadenie vecného bremena - uložením inžinierskych sietí -
kanalizačnej prípojky nepatrí medzi prípady v ktorých by zákon dal oprávnenie súdu na zriadenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Je treba zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním mal súd prvého
stupňa preukázané, že existuje riešenie prinajmenšom menej obmedzujúce vlastníka pozemku, ako to
navrhuje žalobca, t.j. napojenie sa do verejnej kanalizácie prekopaním pozemku žalovanej od rodinného
domu žalobcu k 4. stĺpiku plota pri miestnej komunikácii a následne napojenie sa do šachty č. XX

alebo aj do šachty č. XX. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrh žalobcu v časti, v ktorej sa
domáhal určenia, že na pozemku parc. KN-C č. 4108/1, zapísanom na LV č. XXXX, ktorého vlastníčkou
je žalovaná, zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí - kanalizačnej
prípojky z rodinného domu č. XX žalobcu do verejnej kanalizácie, vytýčenej v nákrese z katastrálnej
mapy v prospech žalobcu bez náhrady, zamietol.

Druhým nárokom žalobca žiadal určiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúceho v práve
prístupovej cesty pre osobné vozidlo do garáže umiestnenej v rodinnom dome cez pozemok žalovanej
par. KN-C 4108/1. Ohliadkou na mieste samom súd prvého stupňa zistil, že žalobca má prístup ku
svojej garáži len cez pozemok žalovanej. Na rozhodnutie o tejto otázke bude potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie (nie je vylúčené znalecké skúmanie). Ak sa zriaďuje vecné bremeno iba k časti pozemku,
vyznačí sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom nároku,
ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu podlieha aj zápisu do
katastra nehnuteľností, v zmysle zákona o katastri nehnuteľností prílohou k zápisu takéhoto práva je
geometrický plán. Na základe uvedeného súd prvého stupňa v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. konanie o

tomto nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že v návrhu na zriadenie vecného bremena opísal celú chronológiu jeho snáh o umožnenie
uloženia odpadového potrubia cez pozemok žalovanej, nakoľko si bol vedomý, že v tomto prípade

najvhodnejším riešením je vzájomné dohodnutie bez zriadenia vecného bremena, teda uzatvorením
mimosúdneho zmieru. V konaní pred Okresným súdom Stará Ľubovňa bolo preukázané, že iná možnosť
uloženia odpadového potrubia od rodinného domu neprichádza do úvahy, keďže rodinný dom je
dispozične riešený tak, že je umiestnený na svahovitom teréne so sklonom viac ako 9 stupňov v
smere pozemku žalovanej. To znamená, že ak chce žalobca napojiť odpad do verejnej stoky, nemá inú

možnosť, ako použiť priľahlý pozemok žalovanej. Preto riešenia, ktoré boli ponúkané žalovanou, neboli
vhodné hlavne pre ich nerealizovateľnosť z dôvodu protispádu, resp. bolo aj také, pri ktorom sa dokonca
uvažovalo, aby sa splaškový odpad do verejnej kanalizačnej stoky prečerpával za použitia elektrického
čerpadla. V priebehu konania boli medzi účastníkmi uskutočnené mnohopočetné vzájomné stretnutia
a osobné rokovania za účelom dosiahnutia zmieru, predovšetkým sa tieto stretnutia konali z iniciatívy

žalobcu a hlavne z dôvodu toho, že každé iné riešenie, ako dosiahnutie vzájomnej zhody, si vyžiada
nemalé finančné náklady (vyhotovenia GO-plánu, dĺžka trasy na uloženie potrubia a ostatné s tým
súvisiace výdavky, vrátane časového oddialenia samotnej realizácie napojenia do verejnej kanalizačnej
stoky. Ďalej odvolateľ v odvolaní uviedol, že súd v rozhodnutí uviedol, že Mesto Stará Ľubovňa
súhlasilo s prekopaním miestnej komunikácie, avšak neuviedol dôležitú skutočnosť, že toto stanovisko

bolo podmienené doložením súhlasného vyjadrenia prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, ktorým je
Podtatranská vodárenská spoločnosť. Pritom je nutné zdôrazniť, že táto spoločnosť požadovaný súhlas
k priamemu napojeniu nevydá, nakoľko za účelom napojenia rodinného domu č. XX bola zriadená
napájacia šachta DN 400 č. 27 pre žalobcu a napájacia šachta DN 400 č. 26, ktorú si pre prípadnú
budúcu potrebu dala zriadiť žalovaná. Z tohto pohľadu potvrdenie Mesta Stará Ľubovňa je zrejme

účelové a nemožno ho považovať za relevantný doklad pre možné riešenie. Podstatným momentom pre
posúdenie reálnosti je skutočnosť, že napájacie šachty č. XX a XX boli zriadené oficiálne z rozhodnutia
ako investora, tak aj prevádzkovateľa verejnej stoky, financovanie v rámci schváleného projektu z
eurofondov a práce na zriaďovaní prípojok na verejnú stoku v tejto miestnej časti riadne ukončenév roku 2012, bez možnosti zriaďovania ďalších napájacích šácht. V súvislosti s argumentáciou o
nemožnosti rozhodnutím zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu poznamenal, že v súčasnosti
platnýObčianskyzákonníkbolvmnohomprekonaný,čositátosituáciavyžadujerekodifikáciuavČeskej

republike je oblasť práva upravená komplexnejšie. Ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd pochybil pri
hodnotení ako žalobcom predložených písomných dôkazov, tak aj v nedostatočnom rozsahu vyhodnotil
dokazovanie výsluchom prizvaných svedkov na obhliadnu dňa 27. 11. 2013 na mieste samom, kde vo
svojom rozhodnutí iba vo všeobecnej rovine poukázal na ich vypočutie, bez náležitej argumentácie s
poukazom na ich konkrétne vyjadrenia. Potvrdením pochybenia súdu pri hodnotení dôkazov je jeho

konštatovanie v rozhodnutí, kde sa uvádza, že existuje menej obmedzujúce riešenie pre vlastníka
pozemku, ako to, ktoré navrhuje žalobca v pôvodnom žalobnom návrhu, a to je riešenie napojenia
sa na verejnú kanalizáciu uložením odpadového potrubia na pozemku odporkyne v trase od domu
žalobcu k 4 stĺpiku plota pri miestnej komunikácii a následne napojenie do šachty č. XX, resp. č. XX.
To znamená, že táto konštatácia súdu je úplne totožná so stanoviskom žalobcu zo dňa 29. 11. 2013,
ktoré bolo doložené do súdneho spisu a následne k tomu vyhotovený písomný návrh na mimosúdne

doriešenie zo dňa 6. 12. 2013, ktoré takisto bolo doloženého do súdneho spisu a rovnako bolo osobne
odovzdané na posúdenie a podpisu žalovanej. Pre toto negatívne hodnotenie súdu v rozhodnutí
považuje odvolateľ za absolútne nepochopenie a nedorozumenie na pojednávaní dňa 20. 3. 2014,
nakoľko žalobca sa s takýmto riešením stotožnil, čoho dôkazom je jeho písomné súhlasné stanovisko s
ponukou žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené je odvolateľ toho názoru, že prvostupňový súd na

podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na potvrdenie
zhodného dohodnutia o mimosúdnom doriešení uloženia odpadového potrubia z domu č. XX do
napájacej šachty pred zaústením do verejnej kanalizačnej stoky. Rozhodnutie prvostupňového súdu
vychádza z nesprávneho posúdenia veci, čím je daný dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d)
a f) O.s.p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci správne
rozhodol, pričom na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu

stotožňuje a na ktoré v ostatnom odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd len dodáva, že súdy prichádzajú so vznikom vecných bremien
do styku prevažne v spojitosti so zriadením vecných bremien a v spojitosti s výkonom práva vydržaním.
Rozhodnutím oprávneného orgánu vzniká vecné bremeno v prípadoch, v ktorých právny predpis zveruje

určitému orgánu oprávnenie zriadiť vecné bremeno. Súdom je takéto právo zverené vo dvoch prípadoch:

a) v súvislosti s rozhodovaní súdu o návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva

b) v prípade rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe (R 37/1985).

Ani jeden z uvedených prípadov sa netýka žalobcu, pretože žalobca žalobou sleduje cieľ vybudovanie
novej kanalizačnej prípojky k svojmu rodinnému domu.

Za situácie, ak námietky odvolateľa sú neopodstatnené, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I.

potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.