Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/225/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202777
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314202777.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/
XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou
so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.708,15 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C/86/2014-60 zo dňa 11.07.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS“ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 321,73
Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§; 339, 451 ods. 1, 2 ; 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 2; 2 písm. a/, b/ d/; 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru a ide o
spotrebiteľský vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je
výhodnejšia pre spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného
zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo z iného zákona. Peňažné úvery, resp. pôžičky sa poskytujú
za odmenu, pričom touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu

za poskytnutý úver. V danom prípade predstavuje táto dohodnutá zmluvná odmena v percentuálnom
vyjadrení celkove výšku 70 % ročne. Je niekoľkonásobne vyššia, ako obvyklá priemerná výška úrokov
poskytovaných v obchodných bankách pri podobných úveroch v danom období. Takéto dojednanie v
zmluve o revolvingovom úvere a o zmluvných dojednaniach o takejto vysokej zmluvnej odmene je pre
rozpor s dobrými mravmi neplatné, pretože odmena je vyššia, ako bola priemerná úroková sadzba
poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon. Ide o absolútne neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex
offo. V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty /odmeny/ za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Neprimeraná a odporujúca dobrým mravom je taká
výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru obvyklú v dobe dojednania a určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám,
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaných obdobných úverov alebo pôžičiek. Je v rozpore s dobrými
mravmi, aby bola dlžníkovi, t. j. žalovanému schválená pôžička, resp. úver vo výške 1.500,- Eur, avšak
po vzájomnom zápočte za poskytnutie služby odkladu splátok, aby bola reálne vyplatená suma 1.277,05
Eur. Takáto dohoda, ktorá predstavuje aj odmenu za poskytnutie úveru, je v rozpore s dobrými mravmi, a
preto neplatná. Je namieste námietka vedľajšieho účastníka o nesprávne uvedenej výške RPMN 68,13
%. Takáto výška je nepresná, pretože reálna výška RPMN za tento úver vo výške 1.500,- Eur je 72,87 %.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je tento úver bezúročný
a bez poplatkov.

Celkove bola žalovanému vyplatená suma 1.277,05 Eur. Žalovaný vrátil žalobcovi celkove sumu
1.357,25 Eur, teda viac, ako mu bolo reálne poskytnuté.

Žalobca si v žalobe uplatnil aj zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je akcesorickým právnym vzťahom a
jej platnosť je závislá na platnosti hlavného záväzku, v danom prípade zmluvy o úvere. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere sú okrem iného aj dojednaná určitá konkrétna suma, ktorú má veriteľ
poskytnúť dlžníkovi a konkrétne úroky, ktoré majú byť odplatou za poskytnutý úver. Podstatné náležitosti
v zmluve chýbajú, preto je celá zmluva o úvere absolútne neplatná. Žalobca vyplatil žalovanému reálne
nie sumu 1.500,- Eur, ale sumu 1.277,05 Eur. Aj dohodnuté úroky ako odplata sú neplatné minimálne
pre rozpor s dobrými mravmi. Keďže je neplatný hlavný vzťah, je neplatná aj dohoda o zmluvnej pokute.
Zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme. Keďže v tomto prípade v písomnej dohode nie je určito
a zrozumiteľne dohodnutý zmluvný úrok, ide o absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere. Preto je dohoda
o zmluvnej pokute neplatná. Na strane žalovaného nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, pretože
zaplatil viac, ako reálne od žalobcu dostal.

Preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Konštatoval, že žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu ich nepriznal.

Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka konštatoval, že vedľajší účastník svoje procesné postavenie
odvodzuje od postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Vedľajší účastník vystupoval na strane
žalovaného, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo, preto priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania celkom vo výške 321,73 Eur, a to za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie zo dňa 23.06.2014, vyjadrenie zo dňa 01.07.2014 + režijný paušál vo výške 3 x 8,04 Eur +
20 % DPH, v zmysle zák. č. 655/2004 Z.z.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,
že súd prvého stupňa dospel k záveru o neprimeraných úrokoch v rozpore s dobrými mravmi
nezákonne a na základe nesprávnej právnej normy. Výška odplaty za poskytnutie úveru na základe
spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvy upravená výslovne právnou úpravou. Súd uvedenú

úpravu nerešpektoval. Právna úprava maximálnej odplaty bola obsiahnutá v Občianskom zákonníku.
Z rozsudku je nepreskúmateľné, prečo ustanovenie upravujúce maximálnu výšku odplaty podľa
Občianskeho zákonníka nebolo dodržané a prečo ustanovenie, ktorého aplikácia je na základe právnych
zásad vylúčená, bola v konaní použitá. Súd prvého stupňa na základe nesprávnej právnej úpravy dospel
k predčasným záverom a neúplne zistil skutkový stav. Otázka odplaty za spotrebiteľské úvery a jej
obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 01.07.2008. Po
zrušení zákona č. 258/2001 Z. z. zákonodarca určil, že maximálna výška odplaty bude stále regulovaná
explicitne a danú úpravu zaviedol do Občianskeho zákonníka. Otázku odplaty nie je možné posudzovať
podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej úpravy. Výška odplaty za úver poskytnutý
na základe spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 12.07.2010 výslovne regulovaná v zmysle ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy. V zákone bolo výslovne uvedené,
že pri porovnaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia
záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi bánk je samo
osebe nesprávne. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemernú hodnotu, ktorá
vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov. V období, kedy došlo k
uzavretiu zmluvy, bola priemerná odplata na úrovni 51,49 %, Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve
uvedenú hranicu podstatne neprevyšovala. Z rozsudku nie je možné zistiť, prečo je v rozpore s dobrými
mravmi započítanie odplaty za službu, ktorú svojim podpisom ako prvý navrhol žalovaný a danú službu
aj využil.

Žalobca namietal aj závery prvostupňového súdu týkajúce sa RPMN. Namietal, že hodnota RPMN sa
určuje podľa zákonom predpísaného postupu a nie je známe, na základe čoho súd uviedol tvrdenie
o nesprávnej RPMN. Tvrdenie o RPMN je nepreskúmateľné. Konajúci súd dospel k nesprávnym
záverom o tom, čo je poskytnutie úveru. Tento pojem vykladá v rozpore so zákonom. V prípade uzavretej
zmluvy žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.695,70 Eur tak, že záväzok
poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 269,47 Eur bol splnený započítaním so záväzkom žalovaného
vyplývajúceho z dohody o poskytnutí služby. Danú službu žalovaný reálne využil. Záväzok poskytnúť
peňažné prostriedky vo výške 1.390,23 Eur bol splnený vyplatením v prospech účtu žalovaného.
Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu zmluvného vzťahu a súd sa nimi nezaoberal.

Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
pričom namietal, že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené. Vedľajší účastník sa deklaruje
ako združenie na ochranu spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného
za tým účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu. Účelom združenia je zastupovanie spotrebiteľov
a ochrana jeho spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. jeho podpora formou vedľajšieho
účastníctva. Združenia majú možnosť využiť podporu ministerstva. Ak sa združenie rozhodne využiť
pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy znášať samé. Odôvodnené právne
zastúpenie môže byť len v mimoriadne obtiažnych veciach. Priznaná náhrada trov nemá oporu v
žiadnom zákonnom ustanovení a nejde o účelné trovy.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného
zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov a k náhrade trov konania, alternatívne aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 107,25 Eur.

K odvolaniu žalobu sa vyjadril vedľajší účastník Vo vyjadrení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý správne vyhodnotil údaj o RPMN. Žalobca v zmluve
nesprávne uviedol RPMN vo výške 68,13 %, pričom RPMN pri výške úveru 1.500,- Eur je 72,87 %.
Nesprávnym uvedeným RPMN v zmluve došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ tohto zákona je preto úver bezúročný a bez
poplatkov. Ďalším dôvodom, prečo má byť predmetný revolvingový úver bezúročný a bez poplatkov,
je výška ročnej úrokovej sadzby úveru, ktorá predstavuje výšku 70 %. Z internetovej stránky NBS
jasne vyplýva skutočnosť, že úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere
so splatnosťou od 1 do 5 rokov /36 splátok/ v júli 2010 predstavoval úrok vo výške 12,64 %. Výška

úroku z úveru dohodnutého medzi účastníkmi konania viac ako 5-násobne prevyšuje priemernú úrokovú
sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase uzavretia zmluvy a požadovaný úrok je v
rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty /
odmeny/ za poskytnutie peňažnej istiny a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Súd prvého stupňa
správne poukázal na skutočnosť, že dohoda o odplate za poskytnutý úver je absolútne neplatná podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako správne konštatoval, že aj samotná výška ročnej úrokovej
sadzby 70 % viac ako 5-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované
bankami v čase uzavretia zmluvy a je neplatná podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Skutočnosťou
je, že žalovanému bol reálne vyplatený úver vo výške 1.277,05 Eur, ako to vyplýva z Karty klienta
k zmluve o revolvingovom úvere datovanej ku dňu 21.10.2013 a nie vo výške 1.500,- Eur, ako to
žaloba uvádza k bode I. žaloby. Z Karty klienta tiež vyplýva, že žalovaný ku dňu 05.04.2012 uhradil
žalobcovi prostredníctvom jednotlivých splátok sumu vo výške 1.357,25 Eur. Žalovanému boli žalobcom
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.277,05 Eur a žalovaný zaplatil sumu 1.357,25 Eur. Preto
je predmetný úver nielen splatený, ale aj preplatený o sumu vo výške 80,20 Eur. Pokiaľ ide o trovy
vedľajšieho účastníka, vstupom vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného a jeho aktívnym
vystupovaním s poukázaním na absolútne neplatné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom úvere
vedľajší účastník dosiahol úspech v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Preto súd prvého
stupňa správne priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby
priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania celkom vo výške 107,24 Eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 10.04.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu len na doplnenie konštatuje:

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Poskytnutý spotrebiteľský úver s považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov).

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvná odmena za poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 70
% je v rozpore s dobrými mravmi.

Prvostupňový súd správne vychádzal z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne
sankcionuje právny úkon, ktorý odporuje zákonu alebo ho obchádza, jeho neplatnosťou.

K tvrdeniu žalobcu, že súd prvého stupňa aplikoval právnu úpravu, ktorej aplikácia je na základe
právnych zásad vylúčená, odvolací súd konštatuje, že aj keď Občiansky zákonník pojem dobré mravy
nedefinuje, v ustanovení § 3 ods. 1 upravuje zásadu, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie
hmotnoprávnej povahy, ktoré umožňuje súdu vec posúdiť v tom smere, či výkon subjektívneho práva je v
súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, možnosť odoprieť právnu ochranu uplatnenému
právu. Pre posúdenie, či výkon určitého práva je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, je nevyhnuté,
aby súd náležite zistil skutkový stav, na základe ktorého je možné jednoznačne posúdiť, či výkon práva je
alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie má svoj základ v úvahe súdu a musí byť podložené
konkrétnym zistením dovoľujúcim taký záver, že v posudzovanej veci je výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi. Aby výkon určitého práva alebo povinnosti bol v rozpore s dobrými mravmi, musí nadobudnúť
takú intenzitu, pri ktorej nastupuje sankcia, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu.

Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa, peňažné úvery, resp. pôžičky sa poskytujú za odmenu,
pričom touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý
úver. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje a ani v čase uzavretia zmluvy výslovne
neustanovoval, do akej výšky možno dojednať pri peňažnej pôžičke úroky, nemožno z toho vyvodiť, že
by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Toto obmedzenie vyplýva práve z ustanovenia §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie súd prvého stupňa správne aplikoval. Neprimerane
vysoké úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke (úvere) sa všeobecne považujú za odporujúce dobrým
mravom a je potrebné ich chápať a vykladať tak, že ide o takú výšku úrokov, ktorá v čase jej dojednanie
podstatne prevyšovala úrokovú mieru obvyklú pri poskytovaní pôžičiek (úverov) bankami.

Niet pochýb o tom, že úrok vo výške 70 % ročne nemožno považovať za taký, ktorý by bol vzhľadom
na vyššie uvedené v súlade s dobrými mravmi. Takýto správny záver prvostupňového súdu je založený
jeho konkrétnym zistením, že podľa priemerných úrokových mier z úverov v obchodných bankách ku
dňu uzavretia zmluvy (12.07.2010), bola priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk z nových
úverov vo výške 11.63 %, z čerpaných úverov spolu 12,64 %, pričom išlo o úvery poskytnuté na dobu
1 až 5 rokov.

Aj ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, na ktoré žalobca poukázal, nepochybne svedčí
v prospech záveru, ktorý prijal súd prvého stupňa, lebo odplata, ktorú v danom prípade požadoval
žalobca, nepochybne prevyšovala odplatu poskytovanú v danom období na finančnom trhu. Zo strany
súdu prvého stupňa išlo pritom o porovnanie úverov s identickou lehotou splatnosti.

Pokiaľ ide o spôsob a mieru zabezpečenia záväzku a objem finančných prostriedkov, žalobca tieto
hľadiská vo vzťahu k danému úveru nijako nešpecifikoval, teda nekonkretizoval, z akého dôvodu by
mala byť vzhľadom na spôsobom a mieru zabezpečenia a výšku úveru akceptovateľná „dohodnutá“ 70
% úroková sadzba tohto úveru.

Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., na ktorú tiež poukázal žalobca, vyplýva jednoznačný
zákaz dojednať odplatu obvykle požadovanú bankami a hranica maximálnej výšky tejto odplaty 20 %.

Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že v období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy medzi ním a žalovaným, bola
priemerná hodnota odplaty na úrovni 51,49 %, odvolací súd konštatuje, že aj za situácie, že v rozhodnom
období bola odplata v žalobcom tvrdenej výške, neznamená to, že išlo o odplatu v súlade so zákonom.

Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je kategorickou právnou normou, ktorá vylučuje, aby sa
subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla v ňom uvedeného. Z kogentnosti tohto ustanovenia

vyplýva, že nie je prípustná žiadna odchýlka od takejto právnej normy a povinnosti správania sa v nej
uvedenej a ako takú (kogentnú) ju nemôžu účastníci právneho vzťahu ani vylúčiť ani obmedziť.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa ročnej percentuálnej miery nákladov, odvolací súd
konštatuje, že závery súdu prvého stupňa sú správne.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere aj bez akéhokoľvek prepočtu je možné konštatovať, že údaj o RPMN
vzhľadom na ročnú úrokovú sadzbu 70 % nie je a nemôže byť správny. Ročná percentuálna miera
nákladov pri úroku z úveru vo výške 70 % nemôže byť rovný 70 % (bod 5. zmluvy), alebo nižší - 68,13
% (bod 6. zmluvy), než je samotný úrok, keďže úrok z úveru je len časťou toho, čo údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov zahŕňa.

Keďže údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je v danom prípade v zmluve uvedený v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko jeho skutočná hodnota je vyššia, než žalobcom deklarovaná v zmluve, dôsledkom
takto v zmluve nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru, okolnosť, že v danom prípade bolo žalovanému vyplatených
miesto deklarovaných 1.500,- Eur len 1.277,05 Eur, uvedenú skutočnosť potvrdil nielen žalobca, ale
vyplýva aj z Karty klienta. Námietka žalobcu, že v danom prípade malo ísť o započítanie odplaty za
poskytnutie služby, ktorú si mal dokonca vyžiadať žalovaný sám, odvolací súd konštatuje, že uvedené
tvrdenie žalobca nijako nepreukázal, žalovaný toto tvrdenie žalobcu poprel a v konaní pred súdom
prvého stupňa uviedol, že skutočne mu bolo vyplatených len 1.277,05 Eur. Žalobca v odvolaní uviedol
iné sumy, ktoré mali byť žalovanému vyplatené ja v skutočnosti poskytnuté po započítaní (išlo o sumy
1.695,70 eur, 269,47 eur a 1.390,23 eur), čo nekorešponduje s vecou.

K uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že aj v prípade, ak by si službu, za ktorú mal žalovaný
zaplatiť rozdiel medzi deklarovaným a skutočne poskytnutým úverom, vyžiadal spotrebiteľ sám, ide o
požadovanie plnenia za službu, ktorá ešte v čase uzavretia zmluvy, t. j. na začiatku zmluvného vzťahu
mala len potencionálnu povahu. Žalovaný bez toho, aby takúto službu hneď na začiatku využil, „zaplatil“
za túto službu tak, že miesto úveru vo výške, ktorú mal deklarovanú v zmluve, mu bol poskytnutý v
podstatne nižšej výške.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné „dohodu“ o odmene za poskytnutie služby odkladu splátok
vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi, a preto neplatnú.

Vzhľadom na výšku úroku, nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a vzhľadom
na dojednanie o odplate za službu odklad splátok v rozpore s dobrými mravmi je preto potrebné
považovať záver prvostupňového súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za správny.

Za situácie, keď žalobca reálne poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.277,05 Eur a
žalovaný zaplatil v splátkach celkom sumu 1.357,25 Eur, žalobcovi bolo žalovaným zaplatené viac, než
mu bolo reálne poskytnuté.

Preto súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa trov vedľajšieho účastníka odvolací súd
konštatuje:

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 2, 3, 4 zákona č.
99/1963 Zb. O. s. p. v znení zmien a doplnkov).

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Prešov
vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného a v súvislosti s konaním si uplatnil
náhradu jemu vzniknutých trov, a to na právnom zastúpení. Žalobca proti vstupu uvedeného vedľajšieho
účastníka do konania nenamietal.

Trovy konania si žalovaný neuplatnil, ale trovy konania si vyčíslil vedľajší účastník na strane žalovaného
a správne postupoval súd prvého stupňa, keď trovy konania vedľajšiemu účastníkovi priznal. Niet pochýb
o tom, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu v predmetnom spore, preto mu
prináleží odmena.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ďalej konštatuje, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu
účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom. Opačný postup by bol porušením práva garantovaného v
článku 47 ods. 2 Ústavy SR, dať sa v súdnom konaní zastúpiť advokátom.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93
ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať
sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje
záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala
byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú
vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom.

Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Nesprávne však postupoval pri samotnom výpočte trov právneho zastúpenia, keď priznal právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka odmenu za 3 úkony právnej služby, a to za úkony:

1. prevzatie a príprava zastúpenia

2. vyjadrenie zo dňa 23.06.2014

3. vyjadrenie zo dňa 01.07.2014

a 3 x režijný paušál k týmto úkonom á 8,04 Eur + DPH.

Odvolací súd zo spisu zistil, že odmena za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a za úkon vyjadrenie
zo dňa 23.06.2014 boli priznané správne.

Pokiaľ však ide o odmenu za úkon vyjadrenie zo dňa 01.07.2014, odvolací súd z obsahu tohto podania
zistil, že aj keď ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v tomto podaní vedľajší účastník neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by neuviedol v samotnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.06.2014.

Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vo vzťahu k tomuto úkonu ide
o účelne vynaložené trovy.

Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, aby
jeho rozhodnutie bolo v súlade so zmyslom a účelom Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s vyhl.
č. 655/2004 Z. z. a po dôslednom vyhodnotení účelnosti trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.