Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/637/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212870
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412212870.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenéhoFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
6C/90/2012-54 zo dňa 28. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa
24. 01. 2014, rovnako zamietol aj návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej škody sumy
125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 409,37 Eur. Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným
nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
po uplynutí zákonnej lehoty. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu

trov konania nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným spisom sp. zn. 13Er/922/2010
a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
23. 09. 2010. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora, ktorou žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, zamietol uznesením dňa 03. 02. 2011. Prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukázal na to, že exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať splnenie formálnych
i materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, bol povinný
skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Exekučný súd
preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel
k záveru, že zmluva, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, nezakladá právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená, že
neexistujevykonateľnérozhodnutie,nazákladektoréhobysamohlaviesťexekúcia.Postupexekučného
súdu bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený a správne exekučný súd skúmal, či bola

platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského súdu si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Prvostupňový súd ustálil, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia z vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie povereniazamietla,vzhľadomnatúskutočnosť,žebolopotrebnéposúdiťzákonnosťvedenejexekúcie(vyžadujúca
osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd uzavrel, že súd nemal za

preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vec právne posúdil
podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu; hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní predovšetkým namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho
neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho
právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť tvrdeniam
žalovanéhoanikvykonanýmdôkazom,naktorýchsúdzaložilsvojerozhodnutie,čímdošloajkporušeniu

jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní
v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný
súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Má za to, že v
exekučnom konaní boli porušené jeho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie

nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu.
Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v
napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky
žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom

v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; žalobca už v žalobe navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Žalobca už priamo v žalobe vzniesol
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej námietke rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v prejednávanej veci nevylúčil. Toto rozhodnutie

nadriadeného súdu bolo doručené riadne právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému. Súd žalobu
doručil žalovanému na vyjadrenie, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe súd doručil právnemu
zástupcovi žalobcu prostredníctvom pošty, pričom toto vyjadrenie žalovaného prevzal právny zástupca
žalobcu dňa 27. 11. 2013.Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a uvádza, že okresný súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd považuje záver okresného súdu o
nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v celom rozsahu za správny, pretože
žalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvspornomexekučnomkonaní.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto pri

posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu, ktoré sú uvedené v jeho odvolaní a procesným
postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska posúdenia, či
došlo k vadám v konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je
dôvodná. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol nadriadený súd s tým,

že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Uznesenie nadriadeného súdu
účastníkom konania bolo riadne doručené, iné dôvody zaujatosti (ako dôvody, ktoré boli už uvedené
v samotnej žalobe) žalobca v odvolaní neuviedol. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenie o vylúčení zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil na argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu
ako exekučný súd, ktorý mu svojím nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu,

odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na
ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/14/2010
zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že sudca vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej

právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (viď napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/202/2013
zo dňa 12. 09. 2013).

Námietka odvolateľa, že mu prvostupňový súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a

vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, nie je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že
prvostupňový súd rozhodol na pojednávaní dňa 28.01.2014, predvolanie na pojednávanie prevzal
právny zástupca žalobcu dňa 27. 11. 2013. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalobcovi
nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, keď zo spisu okresného súdu vyplýva, že vyjadrenie

žalovaného bolo žalobcovi riadne doručené. Nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred
súdom postupom okresného súdu, ktorý je v súlade so zákonom. K odňatiu možnosti konať pred súdom
nedošloanivrámcidokazovania.Okresnýsúdsícevykonaldokazovanieoboznámenímsasexekučným
spisom, ktorý ako dôkaz už v žalobe navrhol vykonať samotný žalobca, pričom odvolací súd poukazuje
na tú okolnosť, že žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania, a teda obsah exekučného

spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí bol žalobcovi nepochybne známy, pretože
z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi (v exekučnom konaní oprávnenému)
riadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd nespochybňuje, že súčasťou
kontradiktórneho konania je právo účastníka konania byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť

sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať formalisticky, ale
len vo väzbe s ostanými zásadami uvedenými v jednotlivých ustanoveniach O. s. p. Z ustanovenia § 44
ods. 1 O. s. p. vyplýva účastníkovi, ako aj ich zástupcom právo nazerať do súdneho spisu, robiť si z nich
výpisky, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.
Ide o procesné oprávnenie účastníka konania, pričom využitím uvedeného procesného oprávnenia mal

žalobca možnosť v dostatočnom časovom predstihu a dostatočným spôsobom uplatniť svoje procesné
práva za účelom vyjadrenia sa k dôkazom a ovplyvniť tak súdne konanie.

Keďže odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi žiadnym spôsobom právo konať pred súdom odňaté
nebolo a súčasne vo veci rozhodol zákonný sudca, prejednal odvolací súd následne rozhodnutie

okresného súdu vo veci samej.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Súdna prax je ustálená na závere, že
lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak exekučný súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí súd rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2013 zo dňa 25. 04. 2013, IV. ÚS

605/2012 zo dňa 14. 12. 2012). Za situácie, že okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
23. 09. 2010 a exekučný súd uznesením zo dňa 03. 02. 2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie bolo účastníkom exekučného
konania doručované v primeranej lehote, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom konaní, postup exekučného súdu je

plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného
titulu. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje
pred okresným súdom (čo je odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti), je ústavne
akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne
v súlade so závermi Ústavného súdu SR napr. vo veci sp. zn. II. ÚS 245/2013, IV. ÚS 606/2012.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou, odvolací súd uvádza, že
vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nepreukázal teda nesprávny
úradný postup exekučného súdu, nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku zaoberať nepriznaním

uplatnenej škody a majetkovej ujmy, čo je v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Táto skutočnosť
nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku tak, ako to v odvolaní tvrdil žalobca. Na
zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je objektívnou
zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku

tejto zodpovednosti je nesprávny úradný postup, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov
zodpovednosti za škodu je práve tvrdený nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát
zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z

rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, nebol v konaní
zistený, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, teda nebol zistený jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti, preto okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti, a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným

postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výroko náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.