Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/99/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310217762
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2310217762.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci
navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., IČO: 46662324, so sídlom Zvolen, Stráž 8419, zastúpený JUDr.
Peter Psotka, advokát so sídlom Zvolen, Stráž 223, proti odporcovi v 1/ rade L. Z., X.. XX.X.XXXX,
bytom X.H. R. XX/XX, R., a odporcovi v 2/ rade K. Z., nar. XX.X.XXXX, t.č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou pre konanie U. J., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie XXX,XX eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 155,32 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 13,40 eur od 19.5.2008 do zaplatenia, zo sumy 133,14 eur od 18.6.2008
do zaplatenia a zo sumy 8,78 eur od 18.2.2008 do zaplatenia, do 3 dní, pričom v rozsahu plnenia
poskytnutého jedným z odporcov zaniká táto povinnosť druhému odporcovi.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 16,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 47,62 EUR do 3 dní k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.9.2010 žiadal, aby súd zaviazal pôvodne
odporkyňu k zaplateniu sumy 155,32 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Dôvodom podania
návrhu bola skutočnosť, že odporkyňa si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy o pripojení č.
V. a Dodatkov k nej.

Navrhovateľ uviedol, že Slovak Telekom a.s. ako poskytovateľ uzatvoril s odporkyňou P. Z. Zmluvu
o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe uvedenej
zmluvy odporkyni poskytoval služby, za ktoré odporkyni vyúčtovával cenu v mesačných intervaloch. Tak
vystavil fa č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.5.2008 na sumu 13,40 eur, fa č. XXXXXXXXXX splatnú
17.6.2008 na sumu 133,14 eur a fa č. XXXXXXXXXX splatnú 17.2.2008 na sumu 8,78 eur. Uvedené
faktúry však odporkyňa neuhradila. Vzhľadom na uvedené je pohľadávka navrhovateľa vo výške 155,32
eur. Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania, zmluvne dohodnutý na 0,05% denne, t.j. 18,25% ročne
z dlžnej sumy. Na margo obsahu odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že nebolo preukázané, že by
odporkyňa zmenila údaj o fakturačnej adrese v Zmluve resp. v jej Dodatkoch, kde je doposiaľ uvedená
adresa R., R. XX. Poukazujúc na bod 4 časti VIII. Všeobecných podmienok mal navrhovateľ za to, že
vzhľadom na absenciu údaja o novej adrese odporkyne sa po 22 dňoch od skončenia fakturačného
obdobia sa zásielka považuje za doručenú. Ďalej poukázal na to, že 22.1.2008 došlo k preloženiu

telefónnej prípojky na novú adresu na základe žiadosti odporkyne, pričom pre prípad, že takto preložená
telefónna prípojka nefungovala, mala odporkyňa postupovať podľa VII. Časti Všeobecných podmienok
a nefunkčnosť prípojky reklamovať, čo však neurobila.

Odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že s návrhom nesúhlasí, lebo faktúry v návrhu
uvedené nikdy neobdržala. Dňa 6.12.2007 sa presťahovala zo Serede do Nededu, kde sa prihlásila k
trvalému pobytu. Zmenu nahlásila aj na pošte, požiadala o doposielanie zásielok na novú adresu, aj za
túto službu zaplatila. Následne požiadala aj Slovak Telekom, a.s. o presmerovanie účastníckeho čísla
XXX-XXXXXXX na novú adresu bydliska. Prišiel pracovník Slovak Telekom, a.s., avšak k prepojeniu
stanice nedošlo, ani nedostala žiadnu faktúru. Skutočnosť, že u Slovak Telekom a.s. ako právneho
predchodcu navrhovateľa nahlásila údaj o novej fakturačnej adrese však súdu nepreukázala.

Odporca v 1/ rade sa stotožnil s výpoveďou nebohej pôvodne označenej odporkyne, uviedol, že po
tom, ako jeho matka zmenila adresu bydliska a chcela prehlásiť a preložiť aj pevnú linku, prišli dvaja
zamestnanci z Telekomu a sfunkčnenie linky mali vykonať, avšak telefón bol hluchý a nedali sa ním
uskutočniť žiadne hovory. Technici sa s ním ani nebavili, že oni si svoju robotu urobili. Potom matke
kúpil mobil a navrhol jej, aby pevnú linku zrušila. Tak bola pevnú linku odhlásiť, avšak doklad k tomu
nemá. On žiadal aj zaslanie odhlásenia od Telekomu, ale mu bolo oznámené, že k odhláseniu nedošlo
a zmluva bola ukončená z dôvodu neplatenia hovorného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výsluch odporkyne a odporcu v 1/ rade, Zmluva
o pripojení č. TP XXXXXXXXXXXXX, Dodatky k zmluve, Zmluva o postúpení pohľadávok, odovzdávací
protokol o postúpení pohľadávok, Faktúry, všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej
telefónnej služby, pokus o zmier, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav veci:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 z.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 5 z.č. 610/2003 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Nárok uplatnený žalobným návrhom navrhovateľom vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého
na základe Zmluvy o pripojení č. TP XXXXXXXXXXXXX a Dodatkov k nej, ktorá zmluva bola uzatvorená
medzi právnou predchodkyňou odporcov v 1/ a 2/ rade a Slovak Telekom, a.s.. Aktívna legitimácia
navrhovateľa v konaní bola preukázaná listinnými dôkaznými prostriedkami.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa (kterého
aktívnu legitimáciu v konaní mal súd za preukázanú listinnými dôkaznými prostriedkami) Slovak
Telekom a.s. ako poskytovateľ uzatvoril s odporkyňou Helenou Laluščiakovou Zmluvu o pripojení, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe uvedenej zmluvy odporkyni
poskytoval služby, za ktoré odporkyni vyúčtovával cenu v mesačných intervaloch. Tak vystavil fa č.
XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.5.2008 na sumu 13,40 eur, fa č. XXXXXXXXXX splatnú 17.6.2008 na
sumu 133,14 eur a fa č. XXXXXXXXXX splatnú 17.2.2008 na sumu 8,78 eur. Uvedené faktúry však
odporkyňa neuhradila. Vzhľadom na uvedené je pohľadávka navrhovateľa vo výške 155,32 eur, ktorá
suma predstavuje poskytnuté služby tzv. hovorného. Na margo obsahu odporu proti platobnému rozkazu
uviedol, že nebolo preukázané, že by odporkyňa zmenila údaj o fakturačnej adrese v Zmluve resp. v jej
Dodatkoch, kde je doposiaľ uvedená adresa R., R. XX. Poukazujúc na bod 4 časti VIII. Všeobecných
podmienok mal navrhovateľ za to, že vzhľadom na absenciu údaja o novej adrese odporkyne sa po 22
dňoch od skončenia fakturačného obdobia sa zásielka považuje za doručenú. Ďalej poukázal na to, že
22.1.2008 došlo k preloženiu telefónnej prípojky na novú adresu na základe žiadosti odporkyne, pričom
pre prípad, že takto preložená telefónna prípojka nefungovala, mala odporkyňa postupovať podľa VII.
Časti Všeobecných podmienok a nefunkčnosť prípojky reklamovať, čo však neurobila.Procesná obrana
odporkyne a neskôr odporcu v 1/ rade spočívala v tom, že služby hovorného poskytnuté nemohli byť,
lebo v tom čase na základe žiadosti odporkyne bola pevná linka preložená v súvislosti so zmenou
adresy bydliska odporkyne a nebola sfunkčnená, o čom pracovníci navrhovateľa vedeli. Následne
mala odporkyňa ukončiť platnosť a účinnosť zmluvy o pripojení v pobočke právneho predchodcu
navrhovateľa, avšak uvedené skutočnosti zo strany odporcov žiadnym spôsobom preukázané neboli,
ani žiaden z odporcov nenavrhol vykonať relevantné dokazovanie v tejto súvislosti, na základe čoho
súd ich procesnú obranu musel vyhodnotiť ako nepreukázané tvrdenia nespochybňujúce dôvodnosť
uplatneného a preukázaného nároku navrhovateľa. Na základe uvedeného súd návrhu v časti
uplatnenej istiny vyhovel.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Navrhovateľ si popri istine uplatnil aj právo na úrok z omeškania, a to vo výške 0,05% denne
(18,25% ročne) na základe bodu IV. ods. 6 VPN v spojitosti s dohodou obsiahnutou v bode IX.
VPN o režime Obchodného zákonníka pre konkrétny zmluvný vzťah. Súd sa v tejto časti s právnym
názorom navrhovateľa nestotožnil, nakoľko čo sa týka uplatneného úroku z omeškania z príslušných
súm vo výške 18,25% ročne, súd mal v danom prípade za to, že pre daný prípad je potrebná
aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to s poukazom na nespochybniteľný
charakter predmetného záväzkovoprávneho vzťahu spotrebiteľskej zmluvy s ohľadom na účastníkov
právneho vzťahu, ako aj s ohľadom na predmet právneho vzťahu. Rovnako je nepochybné, že aplikácia
ustanovení upravujúcich inštitút úroku z omeškania, rovnako ako aj prípadné zmluvné dojednanie
ohľadne úroku z omeškania podľa Obchodného zákonníka by bola v danom prípade v príkrom
rozpore (a v prípade zmluvného dojednania neplatná) s ust. § 39 Obč. zák., nakoľko by dlžníka ako
spotrebiteľa postavila do nevýhodnejšieho postavenia (čo sa týka výšky úroku z omeškania). Veriteľ
bol pri spracovaní spotrebiteľskej zmluvy povinný a zároveň oprávnený postupovať podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Normy obchodného práva sú totiž v
spotrebiteľských vzťahoch použiteľné len tam a v takom rozsahu, kde neodporujú obmedzeniam účelovo
chrániacim práva spotrebiteľa, ktoré záväzky nielen transportovať smernice EÚ, ale aj napĺňať ich
ciele v aplikačnej praxi, Slovenská republika prijala inter alia so vstupom do Európskej únie. Vzhľadom
na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy úroku z omeškania podľa Občianskeho
zákonníka je v rozhodnom období maximálna výška úroku limitovaná na 9% ročne, súd v tejto časti
návrhu vyhovel len do uvedenej maximálnej zákonnej výšky a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §142 ods.2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako takmer plne
procesne úspešnému účastníkovi konania (jeho neúspech predstavoval nepodstatnú časť uplatneného
nároku) právo na plnú náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
47,62 eur tak ako to vyplynulo z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má
odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.