Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113233843
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113233843.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Š. B.,

D.. X.XX.XXXX V. I. O. B., D.. X.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matky - L. B., D.. X.X.XXXX, N. S. Y. XX, H., zastúpená: Prosman a
Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, a otca - L.. Š. B.,
D.. X.XX.XXXX, N. G. D. W. Č.. XXX, o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Š. B., D.. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú
maloletého Š. zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná s účinnosťou od 10.12.2013 prispievať na výživu maloletého Š. mesačne sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa a to vždy do 20. dňa v mesiaci

vopred k rukám otca.

Dlžné výživné voči maloletému Š. za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 vo výške 317,38 eur súd
povoľuje matke splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Maloletá I. O. B., D.. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
maloletú I. O. zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný s účinnosťou od 10.12.2013 prispievať na výživu maloletej I. O. sumou 130,- eur
mesačne a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné voči maloletej I. O. za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 vo výške 1.522,26 eur súd

povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur spolu s bežným výživným počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

II.MatkajeoprávnenástretávaťsasmaloletýmŠ.každýpárnykalendárnytýždeňvrokuvčaseodpiatku
17.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že maloletého Š. si prevezme a po ukončení styku odovzdá v
mieste bydliska otca.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. O. každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od
štvrtka17.00hod.donedele17.00hod.stým,žemaloletúI.O.siprevezmeapoukončenístykuodovzdá
v mieste bydliska matky.

Obajarodičiasúpovinnínemožnosťuskutočneniasastykuvhodnýmspôsobombezodkladnesioznámiť.III. Otec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 226,96 eur,
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Štát nemá právo na náhradu trov konania proti matke.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojim návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 10.12.2013 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletú I. O. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže prispievať na jej
výživu sumou 100,- eur mesačne. Maloletého Š. žiadala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov a otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 130,- eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 17.2.2014 splnomocnený zástupca matky navrhol zveriť maloletého Š. do osobnej
starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok s tým,
že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku
od 14.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý kalendárny týždeň v stredu v čase od 14.30. hod. do
štvrtka do 7.30 hod. Maloletú I. O. žiadal zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia

budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý
nepárny kalendárny týždeň v čase od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny
kalendárny týždeň podľa dohody rodičov buď v utorok alebo vo štvrtok. Splnomocnený zástupca matky
uviedol,žetakýmtospôsobomsarealizujestarostlivosťomaloletédetiastretávaniesnimiivsúčasnosti.

Otec s navrhovanou úpravou práv a povinností nesúhlasil v časti navrhovanej úpravy práv a povinností

k maloletej I. s poukazom na to, že podľa vyjadrenia maloletej I., táto chce byť stále s ním.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č.
715 603 7900 zo dňa 6.12.2012; Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 715 603
7900 0 zo dňa 5.12.2013; Rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

č. GR ZVJS-14560/33-13 zo dňa 30.6.2013; Potvrdením zamestnávateľ otca - Stredná odborná škola
polytechnická Trnava zo dňa 17.2.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca matky uviedol, že problémy v manželstve rodičov maloletých detí pretrvávajú
už niekoľko rokov, rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti do 1. decembra 2013, kedy po
pretrvávajúcich názorových konfliktoch a verbálnych útokoch zo strany otca sa matka rozhodla opustiť

spoločnú domácnosť. Spoločnú domácnosť opustila spolu s maloletou I. O., a išla bývať do prenajatého
trojizbového bytu v Trnave. Maloletý Š. sa rozhodol, že bude zatiaľ bývať u otca, čo je taktiež výsledkom
„výchovného" pôsobenia otca, ktorý dlhodobo robil všetko pre to, aby získal syna na svoju stranu. Matka
zo strany syna nepociťuje stratu náklonnosti, avšak snaží sa rešpektovať jeho rozhodnutie.

Po odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečuje matka osobnú starostlivosť o maloletú I. O. a v čase,

keď je u nej maloletý Š., zabezpečuje aj starostlivosť o neho.

Ďalej splnomocnený zástupca matky uviedol, že matka je invalidná dôchodkyňa, v čase podania
predmetného návrhu poberala invalidný dôchodok vo výške 358,80 eur mesačne, v súčasnosti od
1.1.2014 poberá invalidný dôchodok vo výške 366,60 eur mesačne, poberá tiež prídavky na tri deti (má
ešte plnoletú dcéru L. Y., D.. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jej prvého manželstva) spolu vo výške 68,-

eur mesačne. V rámci kompenzácie matka poberá príspevok na prevádzku motorového vozidla vo výške
20,- eur mesačne a na opotrebovanie šatstva a zariadenia vo výške 10,- eur mesačne.

Matka uviedla, že jej staršia dcéra L. študuje v Trnave na vysokej škole, jej otec na výživu neprispieva,
nakoľko mu vyživovacia povinnosť nebola určená, keďže má v starostlivosti ich druhé dieťa O. Y., D..
XX.X.XXXX, ktorý študuje na Univerzite v Trenčíne.Ďalej matka uviedla, že maloletá I. O. od 1.9.2014 navštevuje 2. ročník základnej škody, sú s ňou iba
bežné výdavky, navštevuje krúžok - basketbalový, s ktorým nie sú spojené žiadne výdavky a krúžok
brušných tancov za ktorý sa platí 16,- eur mesačne a navštevuje aj iné krúžky, ktoré sa neplatia.

Starostlivosť o deti sa v súčasnosti (výpoveď matky na pojednávaní dňa 17.2.2014) realizuje tak, že
maloletá I. býva s ňou, s otcom sú dohodnutí tak, že každý druhý štvrtok si ju berie priamo po tréningu
asi o 17.15 hod. a maloletá je u neho až do nedele, potom jej ju privedie. Otcovi navrhla, že môže
pre maloletú chodiť aj v utorok a maloletá môže u neho byť až do stredy, nie je pravdou, že by mu to
znemožňovala. Nesúhlasí s návrhom otca, aby bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti, keď

vie, že maloletá je s otcom rada a aj za ním rada chodí, ale jej maloletá tvrdí, že chce byť s ňou. Maloletý
Š. navštevuje od 1.9.2014 9. ročník základnej školy v Kižovanoch, je v starostlivosti otca, sú s ním len
bežné výdavky. Chodieva k nej v stredu a cez víkendy, keď jej maloletý povie, že cez víkend nechce
prísť, tak ho nenúti.

Otec na pojednávaní dňa 17.2.2014 uviedol, že navrhuje maloletého Š. zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, na výživnom netrvá v prípade, že maloletá I. bude zverená do striedavej starostlivosti.

Maloletú I. žiada zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. V súčasnosti
prebieha starostlivosť tak, že maloletý Š. je u neho, k matke chodí keď tam chce ísť, spravidla v stredu, I.
je s matkou, stretáva sa s ňou každý druhý víkend, za obdobie od decembra 2013 ju dva víkendy nemal,
keď matka mu ju odmietla dať s odôvodnením, že maloletá k nemu nechce ísť.

Ďalej otec uviedol, že s maloletým Š. býva v rodinnom dome, jeho priemerný čistý mesačný príjem je

711,-eur, okrem príjmu zo zamestnania poberá výsluhový dôchodok od 1.7.2011, v súčasnosti vo výške
592,17eur,okremtohoinýpríjemnemá,máeštejednuvyživovaciupovinnosťkU.B.Á.,D.XX.XX.XXXX,
ktorá študuje, súdom mu bolo naposledy určené výživné vo výške 113,-eur mesačne.

Zo znaleckého posudku č. 32/2014 PhDr. V. N., znalca s odboru psychológia, odvetvie Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, zo dňa 7.7.2014, vypracovaného v predmetnom

konaní, vyplýva, že úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok, ktorý zodpovie nasledovné:

Aký majú maloleté deti vzťah k matke a k otcovi?

Aký vzťah majú matka a otec k maloletým deťom?

Ku komu z rodičov má maloletá I. O. bližší vzťah?

Ku komu z rodičov má maloletý Š. bližší vzťah?

Aký je vývin a vývoj maloletej I. O. v momentálnom výchovnom prostredí (t.j. u matky) ?

Aký je vývin a vývoj maloletého Š. v momentálnom výchovnom prostredí (t.j. u otca) ?

Aký je doterajší výchovný vplyv rodičov na maloleté deti?

Bolo by zverenie maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca v jeho záujme?

Bolo by zverenie maloletej I. O. do osobnej starostlivosti matky v jej záujme?

Je v záujme maloletej I. O. jej zverenie do striedavej starostlivosti rodičov? Ak áno, v akých intervaloch
by to bolo pre maloletú najvhodnejšie?

Aká úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom je v najlepšom záujme maloletých detí?

Aká je najvhodnejšia úprava styku rodičov s maloletými deťmi v prípade ich zverenia do výlučnej
starostlivosti jedného z rodičov?

Uviesť iné dôležité zistenia.Súdny znalec v závere znaleckého posudku na otázku aký majú maloleté deti vzťah k matke a otcovi
znalec uviedol, že maloletý Š. sa zmieňuje, že vinu za rozpad rodiny dáva skôr matke, pretože ako prvá
opustila domácnosť. Osobu otca opisuje ako prísneho, zakladá si na disciplíne. Vzťah s otcom má lepší

ako s mamou, viac si rozumejú, sú si bližší. Otec je dosť prísny, dokáže sa na veľa vecí nahnevať.
Matku opisuje ako skôr pohodovejšiu, dovolí viac ako otec, dokáže veci riešiť viac s kľudom. Vzťah
so sestrou hodnotí ako harmonický. Výchovu u otca opisuje ako veľmi prísnu, čo argumentuje tým,
že ho otec vychováva. Jeho prianie je aby bola rodina opäť úplná. Maloletý pociťuje zo strany matky
pozitívne prijatie, naopak zo strany otca výrazne negatívne hodnotí spôsob prístupu otca k jeho osobe. V

správaní otca opisuje zvýšený výskyt hostilných prejavov, maloletý vykazuje nekonzistentnosť správania
a výchovného prístupu otca, čo znamená, že maloletý nedokáže predvídať reakcie otca voči jeho osobe.

Maloletá I. sa zmienila, že matku hodnotí ako dobrú, milú. Osobu otca opisuje ako niekedy nahnevaného
a naopak niekedy kľudného. Ak je otec nahnevaný, tak kričí. Verbalizuje, že s otcom hrávajú šach a
kartové hry. Vzťah s bratom hodnotí ako menej harmonický, avšak pri kresbe postavy si vyberá práve
postavu brata, osobu brata opisuje ako takého pubertiaka. Počas rozhovoru sa maloletá zmieňuje, že

chce žiť s matkou a otca navštevovať v intervaloch aké sú realizované v súčasnosti. Maloletá vyjadrila
túžbu znovupriblíženia všetkých členov rodiny, praje si aby sa rodičia opäť milovali. Maloletá osobu
matky vníma ako niekedy prísnu, pričom vníma, že matka má málo času na osobný oddych. Jej želanie
je, aby sa otec správal lepšie a milšie na mamu. Maloletá I. O. má vytvorený silný citový vzťah k
matke, verbalizuje, že je smutná, ak matku niečo trápi. Tiež verbalizuje, že s otcom sa často hrá. Do

rodinného systému začleňuje osoby: sestra L., matka, vlastná osoba, brat Š. a otec. Všetkých považuje
za stabilných členov rodiny, umiestnenie svojej osoby do stredu znázorňuje pocit bezpečia v rodinnom
systéme ako celku. Maloletá I. O. udáva vysokú kohéziu medzi jej osobou a osobou matky. Osobu
maloletého brata Š. radí k osobe otca, s ktorou vytvára súdržný celok. V ideálnej reprezentácii rodinného
systému priraďuje všetky osoby do jedného súdržného systému.

Na otázku, aký vzťah majú matka a otec k maloletým deťom, znalec uviedol, že matka vzťah s maloletým
synom Š. hodnotí ako harmonický, verbalizuje, že ho veľmi ľúbi. Osobu syna matka opisuje ako živel,
prudká povaha, ale v podstate je veľmi dobý, citlivý a uzavretý. Vzťah s maloletou I. hodnotí matka ako
veľmi dobý, harmonický. Osobu dcéry opisuje ako nežná, milá, maloletá verí, že každý je dobrý. Matka
sa zmienila, že impulzom na rozvod bol prístup manžela k deťom, ktorý vnímala negatívne. K synovi

sa nesprával podľa nej pekne, fyzicky ho trestal, veľmi ho bil v garáži, počas čoho plakala v kuchyni.
Aktuálne však otec prístup k synovi zmenil, čím si ho chce udržať. Pre maloletého Š. je otec vzor, celkovo
je rád v mužskej spoločnosti. Maloletá I. má pozitívny vzťah k otcovi, veľmi ho ľúbi.

Otec sa zmienil, že konfliktné situácie začali vznikať posledný rok, predtým opisuje manželku ako
milú, príjemnú a bezkonfliktnú. Potom ako začala piecť na zákazky, sa prestala v plnej miere venovať

domácnosti a deťom. Povahovo osobu maloletého syna opisuje ako rovnakú ako má on, osobu maloletej
dcéry opisuje ako milá, dobrá, príjemná. Vzťah s maloletým synom Š. hodnotí ako harmonický, vzťah
s maloletou dcérou I. hodnotí ako harmonický.

Na otázku ku komu z rodičov má maloletá I. O. bližší vzťah znalec uviedol, že maloletá I. O. má bližší
vzťah k matke, počas rozhovoru sa maloletá zmienila, že chce žiť s matkou a otca navštevovať v

intervaloch aké sú realizované v súčasnosti, maloletá vyjadrila túžbu znovupriblíženia všetkých členov
rodiny, praje si, aby sa rodičia znovu milovali.

Na otázku ku komu z rodičov má maloletý Š. bližší vzťah znalec uviedol, že maloletý Š. má bližší vzťah
k otcovi, vzťah s otcom má lepší ako s mamou, viac si rozumejú, sú si bližší, jeho prianie je, aby bola
rodina opäť úplná.

Na otázku aký je vývin a vývoj maloletej I. O. v momentálnom výchovnom prostredí, t.j. u matky znalec
uviedol, že v aktuálnom psychickom stave maloletej nezaznamenáva odchýlky emočného a sociálneho
vyspievania, ako potenciálny dôsledok celkovej rodinnej krízy, respektíve napätého vzťahu rodičov,
ani symptomatológiu, ktorá by potvrdzovala možné neadekvátne výchovné podnecovanie dieťaťa, či
zanedbávanie jej výchovnej stimulácie.

Na otázku aký je vývin a vývoj maloletého Š. v momentálnom výchovnom prostredí, t.j. u otca znalec
uviedol, že osobnosť maloletého sa vyvíja v smere extraverzie, momentálne je emočne labilný. Mohli by
sme ho opísať ako ľahko sklamaného, až nahnevaného, ľahko sa cíti rozrušený, ustarostený, váhavý,nemá sklon k rýchlym rozhodnutiam, niekedy až pesimistický, skľúčený. Aktuálne oslabená spôsobilosť
vyrovnávať sa zo záťažou, je vulnerabilný k požiadavkám prostredia. Aktuálna životná situácia prevyšuje
jeho vnútorné psychické zdroje na vyrovnávanie sa s danou životnou situáciou, v konaní je abivalentný

- nerozhodný, nechce nikomu ublížiť, preto často zostáva v konaní pasívny. Uvedené sa ale nedá
dlhodobo vydržať a môže to viesť k zážitkom nepohody zo subdepresívnym až depresívnym afektívnym
prežívaním. Maloletý nedokáže, respektíve sa bráni verbalizovaniu svojho názoru alebo postoju, len
málo zdieľa svoje skutočné pocity so svojím sociálnym okolím. Maloletý rodinnú situáciu (rozpad rodiny
rozídením a rozvodom) ešte plne neprijal, vyjadruje túžbu o spolupriblížení všetkých členov rodiny a

vytvorení rodinného celku.

Na otázku, aký je doterajší výchovný vplyv rodičov na maloleté deti, znalec uviedol, že výchovný štýl
otca je skôr autoritatívny, tento štýl je zameraný na presadzovanie požiadaviek a potrieb otca maloletých
detí, otec vo výchove využíva svoju formálnu autoritu. Výchovný štýl matky je skôr liberálny, matka
maloletých detí uplatňuje voľný štýl pôsobenia bez výraznejšieho kladenia požiadaviek na aktivitu a
konanie maloletých detí. Vo výchovnom vplyve rodičov na maloleté deti nezistil formy ovplyvňovania a

vytvárania negatívneho obrazu o druhom rodičovi. Maloleté deti majú vytvorenú citovú väzbu k obidvom
rodičom a obidvaja rodičia sú pre nich dôležitou súčasťou ich života. U maloletých detí zisťuje, že sa ešte
nedokázali vyrovnať zo situáciou rozchodu rodičov. Maloletý Š. je za to nahnevaný na matku, maloletá
I. O. je v stálom očakávaní, že sa rodičia k sebe vrátia, danú skutočnosť neprijala.

Na otázku či by zverenie maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca bolo v jeho záujme, znalec uviedol,

že zverenie maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca je v jeho záujme.

Na otázku či by zverenie maloletej I. O. do osobnej starostlivosti matky, znalec uviedol, že zverenie
maloletej I. O. do osobnej starostlivosti matky je v jej záujme.

Na otázku, či je v záujme maloletej I. O. zverenie do striedavej starostlivosti rodičov, znalec uviedol, že
na základe psychologického znaleckého vyšetrenia maloletej I. O., ktorá sa v danej veci aj vyjadrila, je

toho názoru, že tohto času nie je v záujme maloletej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.

Na otázku, aká úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom je v najlepšom záujme maloletých
detí znalec uviedol, že aktuálne realizovaná úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom je
v najlepšom záujme maloletých detí. Maloleté deti by síce uvítali keby sa rodičia vrátili k sebe, ale čo
sa týka zmeny, či úpravy styku rodičov s maloletými deťmi, tak v tejto oblasti by uvítali zachovanie

doterajšieho stavu.

Na otázku, aká je najvhodnejšia úprava styku rodičov s maloletými deťmi v prípade ich zverenia do
výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, znalec uviedol, že navrhuje zveriť maloletého Š. do osobnej
starostlivosti otca a upraviť styk matky s maloletým každý prvý a tretí víkend v mesiaci v čase od piatku
17.00 hod. do nedele 17.00 hod., každé letné prázdniny jeden mesiac a to v párnom roku celý júl, v

nepárnom roku celý august, v párnom roku celé veľkonočné sviatky, celé jarné prázdniny, v nepárnom
roku vianočné sviatky a zimné prázdniny od 23. do 27.12. a v párnom roku od 30.12. do 2.1.; počas
pracovných dní, respektíve dní školského vyučovania ponechať na uvážení maloletého Š., či má záujem
o návštevu matky. Ďalej znalec uviedol, že navrhuje zveriť maloletú I. O. do osobnej starostlivosti matky
a upraviť styk otca s maloletou každý druhý a štvrtý víkend v mesiaci v čase od piatku po skončení

vyučovania do nedele 17.00 hod., každé letné prázdniny jeden mesiac a to v párnom roku celý august,
v nepárnom roku celý júl, v nepárnom roku celé veľkonočné sviatky, celé jarné prázdniny, v párnom
roku vianočné sviatky a zimné prázdniny od 23. do 27.12. a v nepárnom roku od 30.12. do 2.1.; počas
prvého a tretieho týždňa v mesiaci upraviť styk maloletej s otcom vo štvrtok po skončení vyučovania
maloletej tak, že si otec vyzdvihne maloletú zo školy a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej o 18.00

hod.; počas pracovných dní, respektíve dní školského vyučovania ponechať na uvážení maloletej I. O.,
či má záujem o návštevu otca.

Na pojednávaní dňa 24.11.2014 (po vykonaní znaleckého dokazovania v predmetnej veci)
splnomocnený zástupca matky uviedol, že nemá námietky k znaleckému posudku, žiadal zveriť
maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca a maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, vzhľadom

na podstatnú rozdielnosť príjmov oboch rodičov navrhol, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu
maloletej I. sumou 100,- eur mesačne a čo sa týka výživného na maloletého Š. nenavrhol žiadnu sumu,s tým, že rozhodnutie ponecháva na súd. Úpravu styku navrhoval splnomocnený zástupca matky tým
spôsobom, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou I. každý nepárny kalendárny týždeň v čase
od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým

Š. každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., teda
tak, aby deti trávili čas spolu, s tým, že nie je potrebná taká široká úprava styku ako navrhoval znalec,
nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť.

Otec uviedol, že nesúhlasí s navrhovanou úpravou práv a povinností, žiada zveriť maloletú I. O. do
výlučnej osobnej starostlivosti, nemá síce námietky k záveru znaleckého posudku, avšak odvtedy došlo

k zmene, minulý štvrtok sa udialo, že maloletá I. keď bola u neho plakala, že u matky jej je zle, matka
sa neustále háda s dcérou L., I. chodí do druhej izby, aby ich nepočula, bolí ju z toho hlava a srdiečko,
nemá rada maminých frajerov, preto navrhuje vypočuť maloletého Š., ktorý by to dosvedčil, dosvedčil
by i to, že matka maloletej nekontroluje školskú tašku, kde máva zabudnutú desiatu, to, že sa maloletá
zhoršila v prospechu, ďalej by mal dosvedčiť, že matka núti deti klamať. Maloletá I. mu tvrdila, že s
mamou išla bývať len preto, že si myslela, že s mamou to nebude také zlé. Ďalej mu maloletá uviedla,

že sa bojí mame povedať, že sa jej nepáči, že ju prehlásila bez jeho súhlasu z križovanskej školy do
školy v Trnave, maloletá I. za posledný školský rok veľmi pribrala, u matky nemá žiadny pohyb, matka
I. posiela venčiť psa na frekventovanú cestu, pes sa jej odtrhol, skoro ju zrazilo auto. Š. odmieta chodiť
k matke po tom, čo mu bol predstavený mamin frajer, povedal, že už tam nikdy viac nepôjde.

Ďalej otec uviedol, že matka má niekoľkonásobne vyšší plat ako on učiteľský plat, žiada, aby matke bola

uložená povinnosť platiť na maloletého Š. výživné vo výške 80,- eur a na maloletú I. výživné 60,- eur.
Od 1.7.2014 poberá výsluhový dôchodok vo výške 596,17 eur mesačne, jeho príjem u zamestnávateľa
sa od januára 2014 zvýšil asi o 20,- eur mesačne čistého príjmu, takže odvtedy je jeho čistý mesačný
príjem asi 750,- eur, býva v rodinnom dome, ktorý patrí jeho synovi z prvého manželstva F. B., býva
tam len on s maloletým Š., so synom F. je dohodnutý na nájomnom vo výške 500,- eur mesačne v čom

sú zahrnuté všetky poplatky v súvislosti s bývaním. Je toho názoru, že zdravotný stav matky je taký,
že nie je schopná sa plnohodnotne postarať o deti, nesúhlasí s tým, aby 8 ročné dieťa videlo ako sa
bozkáva s dvomi frajermi, matka je odkázaná na pomoc asistentov, či pri hygiene, alebo pri starostlivosti
o domácnosť. Matka sa v priebehu roka už druhýkrát sťahovala čo tiež nie je v záujme maloletých detí.

Matka k výpovedi otca uviedla, že nie je pravdou, že by maloletý Š. nechcel k nej chodiť, tušila, že sa

niečo deje, maloletý bol naposledy u nej pred 3-mi týždňami, cez sviatky (začiatkom novembra 2014),
odmietol ísť s otcom a jeho priateľkou do Senice, maloletý jej povedal, že s otcom sa to nedá vydržať,
otec mu zobral mobil a už len čaká, kedy mu mobil vráti a príde bývať k nej. Potom jej zrazu prestal
maloletý dvíhať telefón, pýtala sa ho prečo neprišiel keď mal prísť, povedal, že má toho veľa s tým, že
otec mu na hodinu denne dáva telefón k dispozícii.

Matka ďalej uviedla, že s dcérou Ivanou má samozrejme občas nejaké konflikty, nehádajú sa každý deň
a pred maloletou I. sa nehádajú, maloletá I. a L. si dobre vychádzajú. S maloletou I. si každý deň píše
úlohy, kontroluje s ňou veci v školskej taške, ona je typ, že má v taške neporiadok, keď ide k otcovi úlohy
má napísané, veci má nachystané, keď príde od otca nemá nachystané nič, nie je ani naučená, čaj má
v taške od piatku. Nie je pravdou, že by mala dvoch priateľov, býva len s dcérami, jej priateľ k nim chodí

niekedy dvakrát do týždňa, neprespáva u nich. Čo sa týka sťahovania, keď opustila spoločnú domácnosť
išla do podnájmu kde nemohla zostať lebo to bolo finančne náročné, preto požiadala o nájomný byt od
mesta, dostala 3-izbový byt, kde sa nasťahovala v máji 2014, je tam veľký dvor, I. sa má kde hrať, má tam
kamarátky. Platí nájomné vo výške 206,40 eur mesačne a preddavky na úhrady v súvislosti s užívaním
bytu vo výške 107,36 eur mesačne, v čom nie sú zahrnuté náklady na elektrinu, ktoré uhrádza mesačne

vo výške 40,- eur. V ostatnom má len bežné výdavky. Nie je pravdou, že by ju posielala venčiť psa na
cestu, so psíkom chodí na dvor, je pravdou, že jej utiekol, lebo ho pustila z vodítka. Je nezmysel, že nie je
schopná postarať sa plnohodnotne o deti, keď žili v spoločnej domácnosti ona sa starala o domácnosť,
robila nákupy. V škole má maloletá jednotky a dvojky, jednu trojku, na vysvedčení mala samé jednotky,
teraz boli dve rodičovské združenia, na oboch bola, učiteľka je s ňou veľmi spokojná. Školu maloletá

zmenila z toho dôvodu, že keďže bývajú v Trnave bolo finančne náročné voziť ju do Križovian do školy,
maloletá musela skoro vstávať, teraz to má lepšie. Maloletej sa v škole páči, chodí na krúžky. V súvislosti
s návštevou školy je poplatok za návštevu školskej družiny 12,- eur mesačne a strava v školskej jedálni
asi 25,- eur mesačne. Finančne jej pomáhajú rodičia, ktorí majú úspory a jej partner.Kolízna opatrovníčka uviedla, že bolo vykonané šetrenie u matky, nakoľko otec v prebiehajúcom konaní
o rozvod manželstva poukázal na nedostatočné bytové pomery matky, šetrenie bolo vykonané dňa
18.11.2014, neboli zistené žiadne nedostatky, domácnosť bola čistá, uprataná, vkusne zariadená,

maloletá má izbu s matkou, kde má vlastné lôžko, písací stôl a svoj farebný nábytok, mala pripravené
všetky potreby v súvislosti s návštevou školy. Maloletý Š. má v byte vlastný priestor, v obývačke má
vlastné lôžko, takže má svoje miesto kde sa môže zdržiavať keď je u matky. Vzhľadom na záver
znaleckého posudku navrhuje rozhodnúť v zmysle znaleckého posudku a zveriť maloletú I. do osobnej
starostlivosti matke a maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca, nakoľko sa rodičia nevedia dohodnúť

o úprave práv a povinností, čo sa týka úpravy styku navrhuje rozhodnúť v zmysle znaleckého posudku
a výšku výživného určiť primerane s ohľadom na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov a potreby
maloletých detí.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 715 603 7900 zo dňa 6.12.2012 súd zistil, že
L. B. bol invalidný dôchodok s účinnosťou od 1.1.2013 zvýšený na sumu 358,80 eur mesačne.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava č. 715 603 7900 0 zo dňa 5.12.2013 súd zistil, že

L. B. bol invalidný dôchodok s účinnosťou od 1.1.2014 zvýšený na sumu 366,60 eur mesačne.

Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-14560/33-13 zo
dňa 30.6.2013 súd zistil, že L.. Š. B.Á. bol od 1.7.2013 zvýšený výsluhový dôchodok na sumu 592,17 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľ otca - Stredná odborná škola polytechnická Trnava zo dňa 17.2.2014 súd
zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od augusta 2013 do januára 2014 bol 711,09

eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťomsa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. (ods. 2)

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko rodičia

maloletých detí spolu nežijú od 1.12.2013.

Matka najskôr žiadala zveriť maloletú I. O. do svojej osobnej starostlivosti a maloletého Š. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr navrhovala maloletého Š. zveriť do osobnej starostlivosti
otca, otec nesúhlasil so zverením maloletej I. O. matke, žiadal ju zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Vzhľadom na uvedené súd do konania pribral znalca za účelom zistenia aká úprava rodičovských práv
a povinností je v najlepšom záujme maloletých detí.

Zo záveru znaleckého dokazovania vyplýva, že aktuálne realizovaná úprava práv a povinností teda
zverenie maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca a zverenie maloletej I. do osobnej starostlivosti
matky je v najlepšom záujme maloletých detí. Matka s takouto úpravou práv a povinností súhlasila,
otec napriek takému záveru znaleckého posudku trval na tom, aby mu boli zverené obe deti do osobnej
starostlivosti. Otec nemal námietky k záverom znaleckého posudku, poukazoval však na to, že následne

po jeho vypracovaní došlo k zmene, keď maloletá I. plakala, že u matky jej je zle, matka sa neustále
háda s dcérou L., nemá rada maminých frajerov, ďalej poukazoval na to, že matka maloletej nekontroluje
školskú tašku, kde máva zabudnutú desiatu, maloletá sa zhoršila v prospechu, maloletá mu mala
povedať, že sa bojí mame povedať, že sa jej nepáči, že ju prehlásila do školy v Trnave, ďalej uviedol, že
maloletá I. za posledný školský rok veľmi pribrala, u matky nemá žiadny pohyb, matka I. posiela venčiť

psa na frekventovanú cestu. Za účelom preukázania týchto tvrdení otec navrhol vypočuť maloletého Š..

Matka poprela uvedené skutočnosti, súd tieto tvrdenia otca považoval za účelové, s cieľom dosiahnuť
zverenie maloletej I. O. do svojej starostlivosti, keď vykonaným znaleckým dokazovaním ako i
prešetrením pomerov u matky neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove maloletej I. O. ani v
starostlivosti matky o maloletú I. O.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletá I. O. hodnotí matku

ako dobrú, milú, osobu matky vníma ako niekedy prísnu. Maloletá I. O. udáva vysokú kohéziu medzi
jej osobou a osobou matky. Znalec uviedol, že maloletá I. O. má bližší vzťah k matke, počas rozhovoru
sa maloletá zmienila, že chce žiť s matkou a otca navštevovať v intervaloch aké sú realizované v
súčasnosti. Znalec ďalej uviedol, že v aktuálnom psychickom stave maloletej nezaznamenáva odchýlky
emočného a sociálneho vyspievania, ako potenciálny dôsledok celkovej rodinnej krízy, respektíve

napätého vzťahu rodičov, ani symptomatológiu, ktorá by potvrdzovala možné neadekvátne výchovné
podnecovanie dieťaťa, či zanedbávanie jej výchovnej stimulácie.

Z uvedeného záveru znaleckého posudku je zrejmé, že vzťah matky a maloletej je pevným citovým
vzťahom, preto situácia, že maloletá by bola svedkom hádky matky a jej dcéry L., teda niečoho čo sa
maloletej I. ani netýkalo, by podľa názoru súdu nemohla takýto vzťah matky a maloletej I. natoľko narušiť,

aby maloletá tak náhle a podstatne zmenila svoje rozhodnutie žiť s matkou.

Ani prešetrením pomerov u matky v novembri 2014 neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti
matky o maloletú I., matka má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o všetky deti. Otec žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by matka nebola schopná postarať sa o deti, že by akýmkoľvek spôsobom
zanedbávala starostlivosť o maloletú I., že by maloletej spôsobovalo nejaké problémy to, že zmenila

školu, bydlisko, znalec psychologickým vyšetrením maloletej I. nič také nezistil, naopak zo znaleckého
posudku vyplýva, že: ,,... v aktuálnom psychickom stave maloletej nezaznamenáva odchýlky emočného
a sociálneho vyspievania, ako potenciálny dôsledok celkovej rodinnej krízy, respektíve napätého vzťahu
rodičov, ani symptomatológiu, ktorá by potvrdzovala možné neadekvátne výchovné podnecovanie
dieťaťa, či zanedbávanie jej výchovnej stimulácie.“

Súd nepripustil vykonanie dôkazu výsluchom maloletého Š. na preukázanie vyššie uvedených tvrdení
otca, keď výsluch maloletého dieťaťa v konaní ako svedka je samo osebe neprípustným, o to zvlášť
keď by sa mal vyjadrovať k tomu, čo je sporné medzi rodičmi. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že
maloletý Š. rodinnú situáciu (rozpad rodiny rozídením a rozvodom) ešte plne neprijal, vyjadruje túžbu o
spolupriblížení všetkých členov rodiny a vytvorení rodinného celku. Znalec psychologickým vyšetrením

maloletého Š. dospel k záveru, že: ,,Aktuálna životná situácia prevyšuje jeho vnútorné psychické zdrojena vyrovnávanie sa s danou životnou situáciou, v konaní je abivalentný - nerozhodný, nechce nikomu
ublížiť, preto často zostáva v konaní pasívny. Uvedené sa ale nedá dlhodobo vydržať a môže to viesť
k zážitkom nepohody zo subdepresívnym až depresívnym afektívnym prežívaním. Maloletý nedokáže,

respektíve sa bráni verbalizovaniu svojho názoru alebo postoju, len málo zdieľa svoje skutočné pocity
so svojím sociálnym okolím.“

Súd s poukazom na uvedené a na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine (,,Rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.“), apeluje na
oboch rodičov, aby nepodceňovali tento stav v akom sa maloletý Š. nachádza, aby venovali maloletému

Š. viac pozornosti, zaujímali sa o neho, riešili jeho problémy, ,,nezaťahovali“ maloletého do vlastných
problémov, tieto si riešili len medzi sebou, nakoľko už súčasná situácia (rozpad rodiny) má na maloletého
veľmi negatívny vplyv o to zvlášť, že maloletý je v zložitom vývojom období - dospieva preto všetko
dianie okolo seba vníma oveľa citlivejšie.

Vzhľadom na uvedené súd zveril maloletého Š. do osobnej starostlivosti otca a maloletú I. do osobnej
starostlivosti matky, keď bol toho názoru, že takáto úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom

je v najlepšom záujme maloletých detí.

Pri určení výživného súd zohľadnil, že matka je invalidnou dôchodkyňou, v čase podania predmetného
návrhu (10.12.2013) poberala invalidný dôchodok vo výške 358,80 eur mesačne, s účinnosťou od
1.1.2014 poberá invalidný dôchodok vo výške 366,60 eur, v rámci kompenzácie matka poberá príspevok
na prevádzku motorového vozidla vo výške 20,- eur mesačne a na opotrebovanie šatstva a zariadenia

vo výške 10,- eur mesačne, poberá prídavky na tri deti v celkovej výške 68,- eur, mesačne, iný príjem
nemá, finančne jej pomáhajú rodičia a partner. Matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom z
predchádzajúceho manželstva, ktoré sú už plnoleté ale stále študujú a to k L. Y., D.. XX.X.XXXX, ktorá
žije s matkou a k synovi O. Y., D.. XX.X.XXXX, ktorý žije s otcom, vyživovacia povinnosť na deti nebola
určená.

Otec je zamestnaný ako učiteľ s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 711,09 eur (v období
august 2013 až január 2014) a vo výške 750,- eur od februára 2014, okrem toho poberá výsluhový
dôchodok, ktorý mu bol od 1.7.2013 vyplácaný vo výške 592,17 eur mesačne a od 1.7.2014 mu je
vyplácaný vo výške 596,17 eur mesačne. Otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére U. B., D.
XX.XX.XXXX, ktorá študuje, súdom mu bolo naposledy určené výživné vo výške 113,-eur mesačne.

Z uvedeného vyplýva, že celkový mesačný príjem matky bez vyplácaných rodinných prídavkov na deti
je 396,60 eur (366,60 eur invalidný dôchodok + 30,- eur príspevky na kompenzáciu) a celkový mesačný
príjem otca je 1.342,17 eur (príjem zo zamestnania 750,- eur + výsluhový dôchodok 596,17 eur), keď
súd vychádzal z príjmu otca, ktorý mal následne od februára 2014 napriek tomu, že výživné bolo určené
spätne ku dňu podania návrhu ku dňu 10.12.2013, keď od uvedeného dátumu do februára 2014, kedy

sa jeho príjem zvýšil približne o 40,- eur uplynula krátka doba a takýmto zvýšením príjmu nedošlo k takej
podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala určiť inú výšku výživného v uvedených obdobiach, uvedené
sa týka i výsluhového dôchodku, ktorý v čase podania návrhu bol o 4,- eurá nižší ako od 1.7.2014.

Iné príjmy rodičov maloletých detí v konaní neboli zistené.

Maloletý Š. navštevuje 9. ročník Základnej školy v Križovanoch, sú s ním len bežné výdavky, maloletá I.

O. navštevuje 2. ročník základnej škody, sú s ňou len bežné výdavky, navštevuje krúžok - basketbalový,
s ktorým nie sú spojené žiadne výdavky a krúžok brušných tancov za ktorý sa platí 16,- eur mesačne,
v súvislosti s návštevou školy je poplatok za návštevu školskej družiny 12,- eur mesačne a strava v
školskej jedálni 25,- eur mesačne.

Vzhľadom na uvedené bol súd toho názoru, že určená výška výživného je v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami teda zárobkovými možnosťami a schopnosťami rodičov, ktoré má matka
vzhľadom na svoj zdravotný stav objektívne obmedzené a odôvodnenými potrebami maloletých detí,
ktoré sú u maloletého Š. vzhľadom na jeho vek vyššie. Súd zohľadnil i skutočnosť, že matka má dve
ďalšievyživovaciepovinnostikplnoletýmdeťomL.aO.aotecmátiežjednuďalšiuvyživovaciupovinnosť
k plnoletej dcére U., ktorá mu bola určená súdom vo výške 113,- eur mesačne.Výživné súd s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine určil s účinnosťou od podania
predmetného návrhu, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného spätne od
podania návrhu (rodičia maloletých detí spolu nežijú od 1.12.2013), napokon žiadny z rodičov ani

nežiadal určiť výživné spätne od podania návrhu. Preto vzniklo dlžné výživné a to matke voči maloletému
Š. za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 vo výške 317,68 eur, keď 30% zo sumy životného minima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa od 1.7.2013 predstavuje sumu 27,13 eur (Opatrenie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z.z. o úprave súm životného minima,
ktorým bola určená výška životného minima na nezaopatrené dieťa vo výške 90,42 eur), teda dlžné

výživné bolo vypočítané nasledovne: pomerná časť za mesiac december 2013 od 10.12.2013 (vrátane)
do 31.12.2013 t.j. 27,13 eur deleno 31 dní krát 22 dní = 19,25 eur + január 2014 až november 2014,
t.j. 11 mesiacov krát 27,13 eur = 298,43 eur.

Otcovi vzniklo za obdobie od 10.12.2013 do 15.12.2014 dlžné výživné voči maloletej I. O. vo výške
1.522,26eur,ktorébolovypočítanénasledovne:pomernáčasťzamesiacdecember2013od10.12.2013
(vrátane) do 31.12.2013, t.j. 130,- eur deleno 31 dní krát 22 dní = 92,26 eur + január 2014 až november

2014, t.j. 11 mesiacov krát 130,- eur = 1.430,- eur.

Vzhľadomnapríjmyrodičovaurčenúvýškuvýživnéhosúdobomrodičompovolilvsúladesustanovením
§ 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť dlžné výživné v splátkach vo výške tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením
čo i len jednej splátky v lehote splatnosti, t.j. do 20. dňa v mesiaci sa stáva splatný celý dlh.

O úprave styku súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď bol toho
názoru,žetakátoúpravastykurodičovsdeťmijevzáujmemaloletýchdetí,ktorésabudúspolustretávať,
takúto úpravu navrhla matka, otec sa nevyjadril k úprave styku, keďže trval na zverení maloletej I. O.
do svojej starostlivosti.

Takáto úprava styku je i v súlade s navrhovanou úpravou styku znalcom a to čo sa týka pravidelného

styku s každým dieťaťom každý druhý týždeň tak, aby bol zachovaný i vzájomný kontakt s deťmi, keď
súd sa stotožnil s názorom splnomocneného zástupcu matky, že širšiu úpravu styku počas sviatkov
a prázdnin nie je nutné riešiť súdnym rozhodnutím, nakoľko rodičia sa vedia dohodnúť na stretávaní
s deťmi čo je zrejmé z doterajšej realizácie stretávania sa rodičov s deťmi, keď v konaní nebolo
preukázané, že by niektorý z rodičov bránil v stretávaní sa s deťmi. V prípade akejkoľvek nezhody sa

rodičia môžu domáhať úpravy styku súdom samostatným návrhom.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom
právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie
od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

O trovách konania štátu súd rozhodol v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku tak, že uložil otcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov, ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým
dokazovaním,keďuznesenímč.k.19P/88/2013-119zodňa15.8.2014boloznalcoviPhDr.V.N.priznané
znalečné vo výške 853,92 eur, pričom suma 200,- eur bola zaplatená z preddavku zloženého otcom
a zvyšok sumy vo výške 653,92 eur bol znalcovi poukázaný zo štátnych rozpočtových prostriedkov
súdu. Vzhľadom na predmet konania, ktorým bola úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom,

nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu účastníkov konania, preto má súd za to, že matka i otec
by sa mali podieľať na týchto trovách rovnakým dielom, teda každý by mal v danom prípade zaplatiť
sumu 426,96 eur (853,92 eur deleno 2). Nakoľko otec zaplatil preddavok vo výške 200,- eur, zostáva
mu zaplatiť sumu 226,96 eur, na zaplatenie ktorej súd otca zaviazal týmto rozhodnutím.

Matke súd neuložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu, a to s poukazom na citované

ustanovenie § 148 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko v konaní boli preukázané
predpoklady na jej oslobodenie od súdnych poplatkov (matka poberá invalidný dôchodok vo výške
366,60 eur mesačne a príspevky v rámci kompenzácie v celkovej výške 30,- eur mesačne, má štyri
vyživovacie povinnosti).O trovách účastníkov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď predmetné
konanie je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.