Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/378/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212200864
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3212200864.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa E. J. I., s.r.o., so sídlom M. 5, D., IČO 35 724 803,
zastúpeného advokátskou kanceláriou T. J., s.r.o. so sídlom M. 5, D., IČO 36 613 843, proti odporcovi N.
H., bytom N. XX, v konaní zastúpenému E. H., bytom N. 54, za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna
pomoc spotrebiteľom so sídlom I. XX, J., IČO 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Q. K., I. D. 2,
J., IČO 35 569 298, o zaplatenie 3 003,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09.júla 2012, č. k. 6C/16/2012-68 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.379,96 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.229,96 eur od 18.11.2010 do zaplatenia. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov a vedľajší účastník nemajú právo na náhradu trov

konania . Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že I., a.s. uzavrela s odporcom dňa 02.11.2005
Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k číslu účtu XXXXXXXXX/XXXX, ktorou sa zaviazala
poskytnúť odporcovi platobnú kartu typu SporoNákup s denným limitom výberov a platieb 30.000 Sk.
Dňa 25.10.2005 I. I., a. s. a odporca uzavreli Dodatok č.1 k zmluve o vydaní a používaní platobnej
karty, podľa ktorého je výška kartového rámca 30.000,-Sk , úroková sadzba 16,8%, splatnosť úrokov
mesačne k poslednému dňu v mesiaci a konečná splatnosť kartového rámca 24.10.2006. Zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 postúpila I. sporiteľňa, a.s. na navrhovateľa svoju pohľadávku
voči odporcovi v celkovej sume 3.003,33 eur, z toho 1.229,96 eur tvorila istina, 823,41 eur ušlý úrok
a 949,96 eur zmluvná pokuta za omeškanie. Listom zo dňa 29.12.2009 doručeným dňa 08.02.2010
I. I. a.s. oznámila odporcovi postúpenie pohľadávky. Dňa 16.11.2010 uzavreli navrhovateľ a odporca
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku, ktorou odporca uznal svoj záväzok voči
navrhovateľovi vo výške 1.229,96 eur a príslušenstvo pohľadávky vrátane nákladov na inkasné konanie

vo výške 150 eur. V bode 3.1 dohody o uznaní dlhu dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a o jeho následkoch. Odporca ani po podpise tejto dohody neuhradil navrhovateľovi žiadnu sumu.
Okresnýsúd Zmluvu ovydaníapoužívaníplatobnejkartyuzavretúmedziI.,a.s.,aodporcom vyhodnotil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a následne ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka, preto
na ňu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z navrhovateľom predloženej platobnej histórie

odporcu okresný súd zistil, že odporca vykonával výbery a platby kartou len v období od 03.11.2005
do 08.11.2005. Konečná splatnosť kartového rámca bola dodatkom určená na 24.10.2006. Odporca sa
teda dostal do omeškania 25.10.2006 a trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka
uplynula 25.10.2009. S prihliadnutím na námietku premlčania, ktorú podal vedľajší účastník na strane
odporcu, považoval okresný súd nárok navrhovateľa v celom rozsahu za premlčaný. Dohodou o uznaní
dlhu však odporca uznal dlh čo do dôvodu aj čo do výšky, pričom potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu

(§ 558 Občianskeho zákonníka). Tým sa pôvodný dlh transformoval na nový dlh, ktorý ku dňu podania
žaloby premlčaný nebol. V dohode o uznaní záväzku odporca uznal záväzok, ktorý vznikol na základezmluvy uzatvorenej so I., a.s., číslo zmluvy 372521923, teda uznal dlh čo do dôvodu. Pokiaľ ide o výšku
dlhu, v dohode o uznaní záväzku odporca uznal dlžnú sumu pozostávajúcu z istiny vo výške 1.229,96
eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 150 eur. Okresný súd preto priznal navrhovateľovi právo na

zaplatenie takto uznanej sumy (1.229,96 eur + 150 eur) a vo zvyšnej časti návrh zamietol z dôvodu
premlčania pôvodného dlhu. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal úroky z omeškania zo sumy 1.229,96
eur od 11.12.2009, teda od dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Okresný súd
všakvyhodnotilpôvodnúpohľadávkuakopremlčanú,pretoznejnemoholpriznaťaniúrokyzomeškania.
Podpísaním dohody o uznaní dlhu došlo k vzniku nového záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a

odporcom, preto treba hodnotiť nárok na úroky z omeškania z tohto záväzkového vzťahu samostatne.
V dohode o uznaní dlhu nebola vyplnená časť "Forma splatenia záväzku" (splátkový kalendár). Preto
okresný súd považoval uznaný dlh za splatný ihneď na druhý deň po jeho uznaní (17.11.2010). Odporca
sa teda dostal do omeškania nasledujúcim dňom (18.11.2010). K 18.11.2010 bola základná úroková
sadzbaEurópskejcentrálnejbanky1%,výškaúrokuzomeškaniapretoje9%.Keďženavrhovateľžiadal
úrok z omeškania z nižšej sumy než je súdom priznaný dlh podľa dohody o uznaní dlhu, súd priznal

sumu uplatnenú navrhovateľom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2 písm. b/, § 3 ods.
1, ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z. z., § 879j, § 52 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 558, § 517 ods. 1 veta prvá
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ a odporca (a spolu s odporcom aj vedľajší účastník na

strane odporcu) mali v konaní úspech len čiastočný, pričom pomer úspechu navrhovateľa a odporcu
je približne rovnaký. Keďže podľa výsledku konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania, nemožno priznať ani náhradu trov vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca prostredníctvom svojej
zástupkyne a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že
uzavrelsnavrhovateľom„Dohoduouzavretísplátkovéhokalendáraauznaniedlhu“,podľaktorejuznáva
svoj záväzok voči veriteľovi aj po uplynutí premlčacej doby, ktorá dohoda má byť datovaná ku dňu
16.11.2010. Poukázal na skutočnosť, že mu nie je známa skutočnosť, že by dohodu podpísal. Po
nahliadnutí do spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je toho názoru, že podpis na uvedenej

zmluve nie je jeho a zmluvu považuje za podvod. Navyše v čase podpísania zmluvy mal nastúpiť na
protialkoholické liečenie na N. H. a už v tomto čase všetky jeho právneho úkony riešila jeho zástupkyňa,
ktorá uvedenú zmluvu nepodpísala a ani on ju nepodpísal.

Odporca svojim podaním zo dňa 29.08.2012 výslovne deklaroval, že dohodu s navrhovateľom
nepodpísal, nastupoval na výkon trestu a vedel, že nebude mať finančné prostriedky, aby mohol splácať

podľa dohody a splátkového kalendára.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý , uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že
odporca spochybnil pravosť a platnosť dohody o uznaní záväzku zo dňa 16.11.2010, ktorú navrhovateľ
predložil odvolávajúc sa na skutočnosť, že podpis na predmetnej listine mu nepatrí. I v prípade, že by

sa preukázalo, že odporca uvedenú dohodu podpísal, táto trpí nedostatkom v tom smere, že chýba
prejav vôle konajúcej osoby. Predložené uznanie dlhu je neurčitým právnym úkonom, pretože z neho
nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovaná výška príslušenstva a taktiež
nie sú špecifikované aj náklady na inkasné konanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4M Cdo/1/2007 zo dňa 27.03.2008, z ktorého vyplýva, že výška dlhu musí byť vyjadrená

tak, aby bola objektívne určiteľná. Zdôraznil, že následky uznania premlčaného dlhu spočívajúce v
predĺžení premlčacej doby môžu nastať len v prípade, ak dlžník vedel o premlčaní. Poukázal na bežnú
prax navrhovateľa, ktorá je taká, že jeho pracovníci navštevujú spotrebiteľov v ich domácnosti za
účelom uzavretia dohody o splátkach ich dlhu, iniciatíva k uzavretiu tejto dohody nikdy nevychádza od
spotrebiteľa a spotrebiteľom je dohoda podpísaná po vynútenej návšteve pracovníkov navrhovateľa s

tým, že títo vysvetľujú, že ide iba o dohodu o splátkach a neinformujú dlžníka, že ide o premlčaný dlh
ani o následkoch premlčania a následkoch uznania dlhu. Mal za to, že navrhovateľ dosiahol dohodu
o uznaní dlhu nekalou obchodnou praktikou, keď text vedomosti dlžníka o premlčanom dlhu umiestnil
do tretieho bodu navrhovateľom predformulovanej dohody označenej ako „forma splatenia záväzku“,ktorej stať nijako nesúvisí s uznaním dlhu a nie je možné rozumne očakávať, že by sa tam toto pre
spotrebiteľa významné prehlásenie malo nachádzať. Týmto svojim konaním navrhovateľ podstatne
ovplyvnil správanie spotrebiteľa, keď ho neupozornil o premlčanom dlhu a vôbec ho neinformoval o

následkoch uznania dlhu. Je naozaj ťažko predstaviteľné, že by sa spotrebiteľ dobrovoľne , pri riadnom
oboznámení sa so všetkými okolnosťami prípadu, rozhodol zhoršiť svoje postavenie a znovu by obnovil
a predĺžil navrhovateľovi dobu, kedy môže od neho dlh vymáhať.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že bez ohľadu na vyhlásenie dlžníka o tom, že mal

vedomosť o premlčaní dlhu nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka, ktorý nevyžaduje aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Citované zákonné ustanovenie nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka. Právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1
druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok
plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Mal za to, že dohoda uzavretá

medzi účastníkmi konania nepredstavuje dodatok k pôvodnej zmluve, ktorým by sa zmluva dopĺňala
alebo menila ale ide o zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, a preto sa na uvedenú
dohodu nemôžu vzťahovať ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských úveroch.
Pokiaľ vedľajší účastník tvrdil, že dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve jeho
pracovníkov, prípadne ním splnomocnenej osoby a po vypísaní dohody touto osobou je dlžníkovi

predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach, ide iba o nepreukázané tvrdenia
vedľajšieho účastníka bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov, pričom vedľajší účastník ho
účelovo znevažuje. Na uvedené tvrdenia súd nemôže prihliadať. Zastával názor, že odporca po tom,
čo sa oboznámil z obsahom dohody svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju
vedomosť s premlčaním pohľadávky, nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený, pričom

nedochádzaanikzhoršeniujehopostaveniaakospotrebiteľa,právenaopakodporcoviposkytolmožnosť
splniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa dostal do omeškania, v splátkach. Nie je
preukázané, že dohoda je v rozpore s dobrými mravmi a ide o nekalú obchodnú praktiku, ktoré tvrdenia
vedľajšiehoúčastníkapovažujezaúčelovéanepodložené.Zdôraznil,žedohodunemožnopovažovaťza
dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda spotrebiteľskej zmluve, od ktorej odvodzuje

svoj nárok, ale ide len o zmenu obsahu záväzku dohodou zmluvných strán. V danom vzťahu nevystupuje
ako dodávateľ, a preto na predmetnú dohodu nemožno aplikovať ustanovenia zamerané na ochranu
spotrebiteľa, ktoré vo svojom stanovisku uvádza vedľajší účastník. Podľa neho vedľajší účastník za
každú cenu chce dosiahnuť úspech v spore, aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia, ktoré si
uplatňuje už pri oznámení o vstupe do konania, keď ešte o predmete konania nemá žiadnu vedomosť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania
a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V danej veci súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.379,66 eur

s príslušenstvom, keď dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy bol
premlčaný, avšak odporca dohodou s navrhovateľom o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 16.11.2010 uznal záväzok vo výške 1.229,96 eur s príslušenstvom vrátane nákladov
na inkasné konanie vo výške 150 eur s tým, že v bode 3 bod 1 dohody vyhlásil, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. Tým sa pôvodný dlh transformoval na nový dlh, ktorý ku dňu podania

návrhu na začatie tohto súdneho konania premlčaný nebol.

Odporca v podanom odvolaní spochybnil platnosť uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní dlhu zo dňa 16.11.2010 a tvrdil, že uvedenú dohodu nikdy nepodpísal.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa
02.11.2005 Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť

odporcoviplatobnúkartuSporoNákup sdennýmlimitomvýberovaplatieb30.000.-Skstým,žekonečnásplatnosť kartového rámca bola dňa 24.10.2006. Odporca sa teda dostal do omeškania s plnením svojho
dlhu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa dňa 25.10.2006, trojročná premlčacia doba podľa § 101
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 25.10.2009, a pokiaľ navrhovateľ podal návrh na začatie tohto

konania dňa 21.02.2012 bol jeho návrh premlčaný. Uvedené skutkové zistenia súdu prvého stupňa
považuje odvolací súd za správne, neboli účastníkmi tohto konania spochybnené.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
uzavretou medzi účastníkmi dňa 16.11.2010 dospel k záveru, že pôvodný dlh odporcu sa transformoval
na dlh nový, ktorý ku dňu podania návrhu premlčaný nebol, keď na základe uvedenej dohody odporca

uznal dlh, čo do dôvodu aj čo do výšky a potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu.

Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi zostala platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára o
uznaní záväzku zo dňa 16.11.2010.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 16.11.2010 vyplýva, že odporca
ako dlžník uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe
zmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom I. I. a.s. vo výške 1.229,96 eur príslušenstva pohľadávky a

nákladov na inkasné konanie vo výške 150 eur (bod 2 dohody). Z bodu 3 Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a o uznaní dlhu označeného ako „Forma splatenia záväzku“ vyplýva, že účastníci neuzavreli
dohodu o mesačných splátkach, nebola určená ich výška ani dátum splátky (deň v mesiaci), ani dátum
prvej splátky, pričom odporca sa zaviazal k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy
a narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania s tým, že mu bude vyhotovený a zaslaný písomný

splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok, ktoré zároveň berie na vedomie, že zaslaním tohto
splátkového kalendára je len pre informačné účely a nemá vplyv na platnosť dohody. Súčasne mal
odporca vyhlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod 3.1.). V prípade, že odporca
nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok (žiadne splátky dohodnuté neboli) stane sa
splatnýmcelýzvyšokpohľadávky,atoprvýmdňomnasledujúcimposplatnostiprvejneuhradenejsplátky

(bod 3.2).

Vzhľadom na uvedené znenie dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa
16.11.2010 dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné. Súd
prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal skutkovými okolnosťami , za akých navrhovateľ mal dávať
odporcovi podpisovať Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu , ktorej platnosť odporca

spochybňuje. Nevyhodnotil, či uvedená dohoda bola pripravená navrhovateľom vopred, vrátane znenia
vyhlásenia o uznaní záväzku odporcom a vedomosti odporcu o premlčaní dlhu, či konanie navrhovateľa
v súvislosti s podpisom tejto dohody nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, či navrhovateľ využitím mylných informácií nedosiahol uznanie
dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, či odporca mal vôbec vedomosť a vôľu takéto vyhlásenie

učiniť a či odporca takúto dohodu podpísal.

Je nesporné, že v prípade preukázania postupu navrhovateľa pri podpise uvedenej dohody v zmysle
tvrdení vedľajšieho účastníka (pracovníci navštívili odporcu v jeho domácnosti za účelom dohody
o splátkach dlhu, išlo o vynútenú návštevu, nebola podaná informácia, že dlh je premlčaný a ani o
následkoch premlčania a uznania dlhu a pod) by bolo možné postup navrhovateľa považovať za nekalú

obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 Zák. č. 250/2007 Z. z., pričom takéto konanie by bolo možné
považovať i za v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný
úkon by bol neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto obchodná praktika by podstatne
zasiahla do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ by postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej
starostlivosti.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj naprávne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon
uznania dlhu. Je preto treba zistiť, či pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu nedošlo
k nekalej obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, ktorá by bola v rozpore s požiadavkou odbornej

starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná.
Javí sa, že umiestnenie textu o vedomosti o uznaní premlčaného dlhu odporcom do bodu 3 formulárovej
dohody označeného ako „Forma splatenia záväzku“, ktorý nie je vyplnený (nie je dohodnutá výška
splátky, dátum splátky, dátum prvej splátky) nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k

porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti
činností.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vypočuť účastníkov konania na okolnosti uzavretia dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 16.11.2010, zaoberať sa i námietkami odvolateľa, že podpis

na uvedenej dohode nie je jeho a jedná sa o podvod a podľa výsledkov dokazovania prípadne podrobiť
uzavretie uvedenej dohody súdnej kontrole z hľadiska nekalých obchodných praktík a až následne vo
veci samej i o trovách celého konania opätovne rozhodnúť.

Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
nekorešponduje s jeho výrokovou časťou, keď v odôvodnení je síce uvedené, že návrhu bolo čiastočne

vyhovené a vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý z dôvodu premlčania pôvodného dlhu, pričom vo
výrokovej časti rozsudku výrok o zamietnutí časti návrhu absentuje.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .