Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/452/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613236330
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613236330.8

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci P.. T. Q., A..
X.XX.XXXX, W. J. P., N. Ú. F., X. Q. Y. H. X. A. Q., F. L., T.Ť. H., P. T. Q., A.. XX.X.XXXX, W. O. Č.. XXX
F. N. U.. P. O., Y. X. X. Š. XX, O. Y. E. G.. U. Q.J., A.. XX.X.XXXX, W. M. X, P., F. N. U.. P. P., Y. X. X.
C. Č.. XX, O., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

N. X. P.. T. Q., A.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu mal. dcéry
výživným vo výške 100,-- Eur mesačne počnúc od 19.12.2013, ktoré výživné je povinný uhrádzať k
rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na P.. T. za obdobie od 19.12.2013 do 31.10.2014 v celkovej výške
491,94Eursúdpovoľujeotcovisplatiťkrukámmatkyvmesačnýchsplátkachpo20,--Eurspolusbežným
výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Otec je oprávnený sa stretávať s P.. T. každý párny víkend v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18.00 hod.
a každý nepárny víkend v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.

Matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku mal. dcéru na stretnutie s otcom riadne pripraviť
a v uvedenom čase mal. otcovi odovzdať pred bydliskom matky a otec je povinný v čase určenom ako
koniec styku mal. dcéru matke vrátiť v mieste bydliska matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd o trovách štátu rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 16.12.2013 podaným na tunajšom súde dňa 18.12.2013 sa otec domáhal , aby súd
zveril maloletú dcéru do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak že otec by bol povinný a
oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od prvého dňa v mesiaci do 8. dňa
v tom istom mesiaci a od 15-tého dňa v mesiaci do 22. dňa v tom istom mesiaci a matka by bola
povinná a oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od 9. dňa v mesiaci do 14-
tého dňa v tom istom mesiaci a od 23. dňa v mesiaci do posledného dňa v tom istom mesiaci, s tým ,

že otec by bol povinný si prevziať maloletú pred bytom matky o 18,00 hod na určenú dobu a matka by
bola povinná prevziať maloletú pred bytom otca o 18,00 hod na určenú dobu. Obidvaja rodičia by boli
povinní v stanovenom čase odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča a riadne ho na
odovzdanie pripraviť, a obaja by boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.Zároveň sa týmto podaním domáhal aj nariadenia predbežného opatrenia , ktorým by súd predbežne
upravil styk otca s maloletou dcérou a to tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každú prvú
stredu v mesiaci v čase od 10,00 hod do 17,00 ha každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 9,00 hod

do 18,00 hod s tým, že si otec dieťa v príslušný deň a hodinu vyzdvihne v mieste bydliska matky a v
príslušný deň a hodinu ho otec vráti späť matke do miesta bydliska.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej uzavreli dňa 9.8.2008 manželstvo. Z ich manželstva
pochádza jedno maloleté dieťa, mal. T.. Postupom času sa začali medzi ním a matkou maloletej množiť
nezhody a konflikty , ktoré vyvrcholil tým, že koncom mesiaca september 2013 mu matka maloletých
detí zbalila veci, vysťahovala ich pred dom a keď prišiel z práce už sa nevedel dostať domov. On

sa nasťahoval späť k rodičom. Maloletá T. má v súčasnosti 5 rokov, nechodí do škôlky , je doma s
matkou , ktorá sa o ňu stará, zatiaľ je nezamestnaná . On je zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem
činí cca 400,--Eur. Každý mesiac matke maloletej posiela na výživu dcéry 50,--Eur. Počas celého ich
manželského spolužitia mal s mal. dcérou T. vynikajúci vzťah. Odkedy bol vysťahovaný zo spoločnej
domácnosti , matka maloletej mu výslovne bráni stretávať sa s dcérou. Po nútenom odchode zo

spoločnej domácnosti cca 2 mesiace ( do konca novembra 2013) každý deň chodil za dcérou do
Kluknavy, stále dúfal, že sa s ňou aspoň na chvíľu stretne. Dcéru však videl len keď bola náhodou v
čase , kedy prišiel k rodinnému domu svokrovcov, na dvore alebo keď sa hrala na ulici. Maloletá T. má
od matky a svokry zakázané sadnúť si s ním do auta, takže on ju nevie odviesť k svojim rodičom, alebo
niekam inam, kde by mohol tráviť s dcérou čas. Keďže nechcel dcéru ešte viac stresovať akceptoval

to . Opätovne sa snažil spojiť sa telefonicky s matkou maloletej a dohodnúť si čas, kedy si môže
prísť po dcéru , ale matka absolútne nereaguje na telefonáty ani na smsky. Veľakrát stál pred domom
svokrovcov , kde matka s dcérou bývajú, zvonil na zvonček, trúbil v aute, ale nikto nevyšiel. On sa
napriek tomu znova a znova snaží s matkou maloletej stretnúť a porozprávať sa s ňou o ďalšom
spôsobe výchovy ich dcéry. Matka absolútne odmieta všetky jeho snahy o komunikáciu. Dňa 6.12.2013

kedy dcéra mala narodeniny dcére doniesol darčeky. Keď volal matke , táto nezdvíhala mu, tak čakal
pred domom v aute. Asi po polhodine vyšla matka s maloletou von a on potom asi 2 hodiny strávil s
dcérou prechádzkou po dedine a konečne sa porozprávali a dal jej darčeky. Keď však prišiel po dcéru
11.12.2013, matka maloletej opätovne ignorovala všetky jeho snahy a žiadosti o kontakt s maloletým
dieťaťom. Na základe uvedeného je úplne zjavné, že od konca mesiaca september 2013 mu matka

maloletej bráni v pravidelnom styku s maloletou dcérou , pričom on ak otec má za to, že k dcére má
úplne rovnaké práva a povinnosti ako jej matka.

Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/416/2013 súd mal osvedčené, že matka
dňa 14.11.2013 podala na tunajšom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým sa
dožadovala , aby súd zveril mal. T. na čas do rozvodu do jej osobnej starostlivosti. Uznesením sp.zn.

16P/416/2013-15 zo dňa 18.11.2013 bol uvedený návrh tunajším súdom zamietnutý. Obsahom tohto
spisu bola aj správa z psychologického vyšetrenia Centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa
7.11.2013 číslo konania 2265/2013, v ktorej sa v rámci vyšetrenia mal. T. konštatuje , že maloletá počas
vykonávaného pohovoru s ňou v rámci jej vyšetrenia je tenzná, keď hovorí o otcovi a teda je badať u
nej motorický nepokoj rúk. Spontánne popisuje agresívne správanie sa otca voči matke. Spomína aj

„škaredé sny“ o škrtení ( ktoré matke v ďalšom rozhovore potvrdzuje - „ zobúdza sa po nich s krikom a
plačom“) . Agresívny status otca medzi členmi rodiny potvrdzuje aj projektívný test Začarovanej rodiny.
Nazákladeuvedenéhovpredmetnejsprávejekonštatovanýzáver,vzmyslektoréhosauvádza,žemal.
T. je spontánne komunikatívna, priateľská s narušeným emocionálnym vývinom v dôsledku prežitých
traumatických udalostí. Vzhľadom k aktuálnemu emocionálnemu stavu dieťaťa odporúča sa kontakt s

otcom iba za prítomnosti matky a v prípade opakujúcich sa agresívnych incidentov by bolo prospešné
pre maloletú tieto kontakty minimalizovať.

Súd následne uznesením sp.zn. 16P/452/2013-11 zo dňa 23.12.2013 návrh otca na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, čo bolo následne po odvolaní sa otca voči tomuto uzneseniu potvrdené
aj uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP/26/2014-35 zo dňa 25.2.2014.Otec následne v priebehu konania niekoľkokrát upravil svoj návrh. Písomným podaním doručeným súdu
dňa 28.3.2014 súhlasil s tým , aby dieťa bolo na čas po rozvode zverené matke do osobnej starostlivosti,
a aby ho súd zaviazal na úhradu výživného na maloletú dcéru vo výške 50,--Eur mesačne, a zároveň

žiadal upraviť jeho styk s maloletou T. bez prítomnosti matky a to každý párny víkend v mesiaci v čase
od piatka od 16,00 h do nedele do 18,00 h a každú nepárnu stredu v čase od 15,00 h do 18,00 h, a tiež
osobitne upraviť jeho stretávanie sa s dcérou počas sviatkov.

V súvislosti s touto úpravou poukázal na to, že aj on vie, zabezpečiť rovnako plnohodnotnú starostlivosť
o maloletú ako jej matka. V súvislosti s ním navrhnutým výživným poukázal na to, že jeho čistý mesačný

príjem je cca 400,--Eur, matke maloletej každý mesiac počnúc od októbra 2013 posiela na výživu
maloletej T. sumu 50,--Eur a jeho ďalšie výdaje tvorí príspevok jeho rodičom na bývanie a stravu v
sume 150,--až 200,-- Eur mesačne, náklady na mobilný telefón v sume 40,--Eur mesačne, náklady na
cestovanie do práce ( naftu) v sume cca 100,--Eur mesačne a pôžička na kúpu auta, ktorú momentálne
za neho splácajú rodičia , ktorým na to on prispieva sumou 40-50,- Eur mesačne a tiež poistka za auto
v sume 120,--Eur ročne.

Poslednú úpravu svojho návrhu vykonal otec po znaleckom dokazovaní na pojednávaní dňa 23.6.2014,
na ktorom cestou svojej právne zástupkyne vyhlásil, že je ochotný akceptovať pre účely úpravy
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu závery znaleckého posudku F.. X. a akceptovať
úpravu jeho styku s dcérou tak ako to znalkyňa vo svojom posudku navrhla, teda každý týždeň počas
víkendov striedavo v sobotu a v nedeľu bez prítomnosti matky v čase určenom znalkyňou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi matky, otca a výpoveďami poverenej zamestnankyne kolízneho
opatrovníka, a tiež znaleckým dokazovaním a výpoveďou súdnej znalkyne , ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a pripojenými spismi na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Otecvosvojichvýpovediachuviedol,žetohočasunaďalejbývaumojichrodičov.Jezamestnanýnadobu
neurčitú a jeho príjem je cca. 418 Eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo Volkswagen Golf rok výroby

1999. Okrem mal. dcéry už inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na výživu dcéry prispieva sumou 50,-- Eur
mesačne a to od septembra 2013, odkedy s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázal
tiež na to, že sa snažil dcére prispievať aj nad rámec bežného výživného, kedy jej zakúpil darčeky na
Vianoce, avšak nebolo mu umožnené odovzdať ich jej. Podľa jeho vyjadrenia pozná zdravotný stav
dcéry, keďže žil s matkou maloletej a s dcérou predtým v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti uviedol,

že dcéra trpí nálezom v pečeni a mala tiež nález vody okolo srdca. Vie o tom, že dcéra má mať stravu
obohatenú o viac zeleniny a ovocia a klasický cukor bol u nej nahradený za trstinový a tiež, že berie
výživové doplnky Kolstrum a Chlorelu. Cena výživových doplnkov pre dcéru je individuálna, závisí to
podľa množstva tabletiek. Podľa jeho vedomostí na mesiac táto cena predstavuje sumu okolo 30 Eur za
všetky výživové doplnky spolu. Podľa neho prípravok Kolostrum stojí cca. 20 Eur a frekvencia nákupov

je rôzna, závisí to od toho, ako často matka dieťaťu tieto tabletky dáva, či je to dva-tri krát do dňa. Pokiaľ
ide o prípravok Chlorelu podľa jeho vyjadrenia matka zakupovala 50 ks balenie a dávala dieťaťu 3-4
tabletky denne. Nie je v styku s mal. dcérou nakoľko mu to neumožňuje jej matka.

V rámci doplňujúcej výpovede po znaleckom dokazovaní potvrdil, že mu matka navrhla stretnutie s
dcérou doobeda, ktorého sa však nemohol zúčastniť, oznámil, jej však , že s dcérou sa môže stretnúť v

piatok a v sobotu. Matka mu odmietala poobednajšie stretnutia s dcérou, lebo podľa jej tvrdení maloletá
vtedy spí , prípadne boli preč. Tiež potvrdil, že sa s dcérou stretol dňa 16.6.2014 na ihrisku, kam sa
dostavila aj s matkou, ale dcéra nechcela odísť od matky, stále sa jej držala a pozerala sa na ňu, či môže
ísť k nemu či sa môže so mnou hrať. Matka jej vtedy nič nehovorila. Dcéra sa v ten deň smiala, keď sa
jej pýtal, ako sa má doma. Len jednoducho sa nechcela pustiť mami a stále bola s ňou. Zdržali sa tam

asi 20 minút, dcéra sa buď držala matky alebo odbehla na preliezky s tým, že sa vždy vrátila k matke,
aj keď ju on volal, nechcela k nemu ísť a po 20 min. požiadala matku, aby odišli. Išiel za nimi, lebo mal
pre ňu darčeky a tiež nákup. Dcéra darčeky od neho nechcela, tak ich chcel odovzdať matke maloletej,
tá ich však odmietla a povedala mu, že ona peniaze má a že ona si kúpi to čo treba. Keďže ale mali
otvorený kufor na aute, tak položil tie veci do kufra a išiel preč. Podľa otca dôvodom prečo nechcela

dcéra ísť v ten deň k nemu bola prítomnosť matky a strach z toho čo jej matka na to potom povie. Tiežpoukázal na to, že dcéru prvýkrát od októbra 2013 videl až na vyšetrení u súdnej znalkyni. Vyšetrenie
končilo tým, že mu dcéra sedela na kolenách, pýtala sa ho, kedy ju príde pozrieť. Na druhý deň po práci,
keď sa za ňou vybral, však mu už matka maloletej oznámila, že sa dcéra s ním nechce stretnúť a to

isté mu v ten deň do telefónu povedala aj dcéra. K útokom, ktoré mal otec realizovať na matku 27.10.
a 7.11.2013, ktoré boli dôvodom na podanie jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia , uviedol,
že ich dôvodom bola skutočnosť, že sa chcel stretávať s dcérou, ale matka maloletej mu to neumožnila
a vždy keď za nimi prišiel, tak niekam išli, vždy mali nejaký program a on sa nemohol ani s matkou o
tom porozprávať či dohodnúť. Po týchto incidentoch prestal za dcérou takto chodiť preto, lebo matka na

neho podala trestné oznámenie a on nepotreboval aby si niečo na neho vymyslela, že jej niečo spravil.

Matka vo svojich výpovediach nesúhlasila s návrhmi otca a to ani v ich pozmeňujúcej podobe. Vyčítala
mu, že vôbec nemá vedomosť o tom, ako sa ich dcéra stravuje. V minulosti jej vôbec nepripravil obed
a nikdy sa o to nezaujímal Ďalej uviedla, že ona s dcérou býva sama v prístavbe pri rodičovskom
dome jej rodičov. Jej príjmom je len rodičovský príspevok a tiež prídavok na dcéru, ktorý poberá otec
maloletej a ktorý jej on následne preposiela. Potvrdila , že jej tiež posiela od októbra 2013 výživné na

dcéru v sume 50,-- Eur mesačne. Maloletá je toho času v jej celodennej starostlivosti a zatiaľ do škôlky
nenastupuje, lebo je to len rok potom, čo sa jej podarilo odstrániť perikardiálne výpotky okolo srdca,
pričom v minulosti sa jej tieto pravidelne objavovali. Okrem týchto komplikácií má tiež cievny nezhubný
nádor na pečeni, ktorý sa nedá operovať a jedine vstrebaním je možnosť aby sa odstránil z pečene.
Počas obdobia roku 2013, kedy mal otec matku maloletej škrtiť a hádzať na posteľ a dcéra bola toho

svedkom, sa zhoršil podľa tvrdení matky zdravotný stav toho nádoru. Matka naďalej tvrdila, že dcéra
nechce ísť k otcovi. Opätovne poukazovala na to , že asi jeden mesiac po novembri 2012 kedy prijala
otca maloletej späť, sa opäť začal venovať mobilom, stále bol na nete, kde komunikoval so ženami,
a podľa jej tvrdení je on na tom závislý a nevenoval sa dcére. Tiež popisovala incident , kedy otec im
zastavil auto kopal do neho, simuloval že do nich narazí. Dcéra po stretnutiach s otcom sa vracala

podráždená, rozhadzovala hračky, zo sna kričala, niekedy sa pocikávala. Otec maloletej matku po ceste
z Krompách aj zastavil autom, vyhrážal sa jej zabitím, ak nestiahne trestné oznámenie na neho. Matka
neumožňuje styk otca s dcérou, lebo dcéra k nemu nechce ísť. Potvrdila , že v januári 2014 sa otec
dostavil k ním pred ich dom a to dvakrát. V tom čase boli na záhrade, on vytruboval z auta, dcéra však
k nemu nechcela ísť, lebo sa ho bojí, takže sa vtedy s dcérou nestretol. Zároveň však matka odmietla

sedenia v Centre poradensko-psychologických služieb v záujem zlepšenia komunikácie medzi rodičmi
maloletej, a to preto , lebo nechce dcéru stresovať.

V rámci doplňujúcej výpovede po znaleckom dokazovaní poukázala na to, že otcovi umožnila stretnutie
s dcérou dňa 16.6.2014 o 17:00 hod., na ihrisku, ale len v jej prítomnosti. Poukázala na to, že pri tomto
stretnutí bola dcéra celá nesvoja, nechcela otcovi ani podať ruku, stála len pri nej, po 20 minútach

povedala, že chce ísť domov. Otec jej chcel dať tiež darčeky, ktoré však dcéra od neho nechcela prijať
a tak ich dal do kufra ich auta. Tiež poukázala na to, že hneď po vykonaní znaleckého dokazovania na
druhý deň prišiel otec za dcérou, tá ho však nechcela vidieť, rozochvela sa, rozplakala a skryla sa do
špajze. Bola tam pol hodiny a nechcela vyliezť, hovorila otcovi aj do telefónu, že ona k nemu nejde. Otec
stál vonku pred bránkou a čakal na ňu. Dva dni potom chodila v noci po dome, počúravala sa a plakala.

Otec v októbri 2013 chodil za dcérou každý deň, hrával sa s ňou na dvore, často sa stávalo, že sa takto
zdržiaval na dvore jej rodičov aj potom, čo sa dcéra odišla najesť alebo spať, vtedy otec nechcel odísť,
niekedy sa skryl za múr, inokedy si sadol a takto to fungovalo do momentu, kým sa nestal incident o
prenasledovaní s autom , ktorý popísala.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou poverenej zamestnankyne odporúčil zveriť

dieťa do starostlivosti matky, upraviť styk otca v zmysle znaleckého posudku a určiť otcovi výživné vo
vyššej výške než to, ktoré navrhol otec. Poukázal na znalecké dokazovanie, kde znalkyňa hovorí o
tom, že matka presadzuje vlastné záujmy a potreby a nerešpektuje potreby dcéry, zanedbáva psychické
hľadisko a tým vystavuje dieťa do role obete rozvodu ich manželstva.

Podľa správy od F.. D. zo dňa 16.1.2014, ktorú zadovážila matka, u dieťaťa je behaviorálny prejav

masívne úzkostný, očným kontaktom vyhľadáva matku, žiada o uistenie. Psychomotorický vývoj je
nerovnomerne sa rozvíjajúci, napriek tomu, že intelektová kapacita je v pásme širšieho priemeru. Dieťaje úzkostlivejšie, citlivá, podrobivá, rýchlo viaže stres, horšie ho toleruje. Dieťa nespracovalo nadlimitne
zážitky, je úzkostné a pohotové k labilným prejavom, socioemočná oblasť je oslabená, nadmerná fixácia
na matku, flashbeky pri hre z rodinných situácii. Podľa tejto správy je nežiaduce ho vystavovať stresu,

žiadať od neho správanie na ktoré nie je zrelé, separácia od matky je pre ňu stresom, je nutné dieťa
zaškoliť v materskej škole, postupne vystavovať separačným situáciám.

Podľa správy lekárky P.. S. X., predloženej matkou zdravotný stav dieťaťa vyžaduje zvýšený dozor,
pravidelné kontroly v odborných ambulanciách, emocionálne priaznivé prostredie, ktoré by prospievalo
k stabilizácii psychického a aj fyzického zdravia dieťaťa. Matka pozná zdravotný stav dieťaťa, venovala

stabilizácii stavu maximálne úsilie, otec lekárku nekontaktoval.

Podľa správy z psychologického vyšetrenia dieťaťa dňa 07.11.2013 v CPPP v Gelnici dôvodom
bolo posúdenie emočného stavu T. Q. nar. 06.12.2008. Z vyšetrenia vyplynulo, že slovná zásoba je
primeraná, reč je výrazne dyslalická, primeraná motivácia k vypracovaniu úloh, rešpektuje pokyny
examinátora. Koncentrácia pozornosti fluktuuje, ale v medziach primeraných veku. Pracovné tempo je
primerané, grafomotorická koordinácia zaostáva, je spontánne komunikatívna. V sociálnom kontakte

je priateľská, v kresbe aj správaní sa manifestujú rozpaky , neistota, prežité traumy, ale aj túžba po
ocenení.Keďhovoríootcovijetenzná,badaťunejmotorickýnepokojrúk,spontánnepopisujeagresívne
správanie otca voči matke. Spomína aj škaredé sny, o škrtení, zobúdzala sa po nich s krikom a plačom.
Agresívny status otca medzi členmi rodiny potvrdzuje aj projektívny test Začarovanej rodiny. Z uvedenej
správy vyplynul záver, že dieťa je spontánne komunikatívne, priateľské, s narušeným emocionálnym

vývinom, v dôsledku prežitých traumatických udalostí. Odporúčal sa kontakt otca s dcérou len v
prítomnosti matky a v prípade opakujúcich sa agresívnych incidentov by bolo vhodné pre dieťa tieto
kontakty minimalizovať.

Zo znaleckého posudku č. 40/2014 súdnej znalkyne F.. B. X. vyplynulo, že v čase vyšetrenia dieťa od
počiatku vstupu, hneď po príchode oznámilo znalkyni, že do ambulancie nepôjde, držala sa mamy, ktorá

ju volala asi niekoľko minút, otec to počul, ale nevidel, sedel chrbtom k dverám, kde stála matka s
dcérou,ničneurobil,neobrátilsa,aniichnepozdravil,vôbecničnepodnikolnariešeniesituáciealeanina
kontaktovanie sa s dcérou, nechal celú situáciu tak, bez reagovania. Napokon dieťa oznámilo, že bude v
priestore čakárne, kde sa do ambulancie nechali otvorené dvere, s tým, že ak bude chcieť, môže vojsť a
pozrieť si aj hračky. Dieťa počas celého vyšetrenia do ambulancie nevošlo, ale samostatne reagovalo na

znalkyňu pozitívne, bez odmietania, dokonca aj vstúpilo bez zábran do ostatných priestorov, kde boli pre
ňu cudzie osoby, aj s týmito osobami bezprostredne komunikovalo. Znalkyňa vyzvala otca, aby doviedol
dcéru do ambulancie; šiel za dcérou, ale neúspešne, dieťa len nakukovalo cez dvere do toho priestoru,
kde bola jej matka, otec a znalkyňa. / vtedy si dieťa šepkalo s oboma rodičmi, striedavo/. Neskôr sa otec
vypýtal na WC, musel prejsť cez čakáreň, kde bolo dieťa a vtedy dieťa sa odvrátilo smerom k stene,

zakrývalo si tvár rúčkami, ale otec si k nej čupol a komunikoval s ňou slovami a dotykom, čo dieťa
neodmietalo, neskôr sa aj obrátilo k nemu tvárou, ale malo zavreté oči a na to oči otvorilo, až došlo
k úplne spontánnej komunikácii s otcom, sadli si spolu a aj sa rozprávali, to sa dialo bez prítomnosti
matky. V čase ako bol otec na WC, dcéra mu klopala na dvere, aby už vyšiel von, vyčkávala ho v tesnej
blízkosti dverí. Jej spôsob správania sa k otcovi, keď boli oni dvaja sami bol bez zábran, bola smelá,

odvážna, šantivá, s otcom rozprávala spontánne, aj sama začínala rozhovor, otcovi hovorila opakovane,
že je vtipálek. Akonáhle vošla matka do tohto priestoru, kde bola Daniela s otcom, dieťa sa pozeralo
na matku, sledovala jej reakcie a čakala pokarhanie, mala snahu sa od otca odvrátiť, ale neodišla od
neho preč, ostala s ním sedieť.

Psychologické vyšetrenie dieťaťa sa uskutočnilo samostatne s dieťaťom, kedy maloletá spolupracovala

spontánne, ale chaoticky, mala sklon k šaškovaniu. Úlohové situácie nebrala ako úlohy, ale ako zábavu,
nemala motiváciu dosiahnuť úspech, čo je zapríčinené tým, že dieťa nie je zaškolené v predškolskom
zariadení a chýba jej porovnanie s vrstovníkmi a potreba uspieť. Pamäťové schopnosti má priemerné,
dieťa je málo koncentrované na činnosť, ľahko sa rozptýli, nevie sa podriadiť aktivite, ktorá je nutná,
sama si volí aktivitu, chýba jej rešpekt., čo bolo podľa znalkyne zistené psychologickými testami.Podľa znalkyne osobnostne je dieťa milé, veselé, šantivé, hravé, spontánne, prirodzené, bez emočných
výkyvov, ktoré by mali znaky strachu, stiesnenosti. Nezistila u nej žiadne negatívne trendy vo vývoji
psychiky. Dieťa neudávalo ani smerom k matke, ale ani k otcovi žiadne negatívne spomienky, ani

výhrady. Proporcionalita komunikácie dieťaťa smerom k rodičom bola taká, že dieťa viac času
vyhľadávalo matku, ale po adaptačnej fáze sa dokázalo spontánne rozprávať aj s otcom, zmizli
prejavy odmietania, ale aj v samotnej fáze odmietania, dieťa vyčkávalo na posun situácie smerom k
otvoreniu ich vzájomnej komunikácie ( ako poukázala znalkyňa maloletá neplakala, nebránila sa otcovi,
neodstrkovala ho, len vyčkávala a správala sa ako hravé dieťa s úsmevom, bez negativity). Z uvedeného

psychologického vyšetrenia súdnej znalkyni vyšlo, že dieťa má vyrovnaný vzťah k obom rodičom, podľa
celkového vyšetrenia menovanej, aj napriek jej správaniu, ktoré malo svoju dynamiku, posudzuje toto
jej správanie ako prejav rozporu vo vnútri jej psychiky, na základe toho, že nemá istotu, ako bude matka
hodnotiť jej spontaneitu k otcovi, a preto odmietala celý čas vyšetrenia len vstup do priestoru, kde boli
obaja rodičia súčasne.

S každým z rodičov vie dieťa priamo a bez strachu komunikovať a prejaviť mu aj svoje pozitívne

naladenie, čo znalkyňa zistila klinickým pozorovaním dieťaťa v kontakte s rodičom. Dieťa prirodzene
neodmieta ani matku, ale ani otca, a znalkyňa nevylúčila, že to, že sa nechce pred matkou prejaviť
pozitívne k otcovi, má súvis s matkiným odmietaním otca alebo aj s tým, že dieťa má z okolia vypočuté
negatívne hodnotenia na otca. Takto skrýva pred matkou svoju pozitivitu k nemu.

Matka bola znalkyňou upozornená na to, že pre zdravý vývin dieťaťa, nie je vhodné, aby sa pred

dieťaťom aktualizovali negatívne minulé zážitky, keď mala byť svedkom toho, že otec bil matku, pretože
po odstupe času majú u dieťaťa nastať ozdravné procesy, ktoré majú charakter vytesnenia a zabúdania
na nepríjemnosti. Ak to matka nedodrží, sama môže spôsobovať prolongovanie procesu neistoty a
rizikového vývoja dieťaťa, tak ako to bolo zistené psychologickým vyšetrením v CPPP v Gelnici. Nie je
vhodné, aby dieťa bolo zaťahované do ich sporov a nedorozumení a mali by to rešpektovať s ohľadom

na zdravotný stav dcéry obaja rodičia rovnako.

Podľa záverov uvedeného znaleckého posudku č. 40/2014 súdnej znalkyne F.. B. X. obaja rodičia po
osobnostnej stránke sú pripravení a zrelí na zvládnutie rodičovských povinností smerom k dcére, ani u
jedného z nich nezistila psychopatické rysy osobnosti, ani rizikové prejavy, ktoré by mali za následok
vylúčenie či obmedzenie kontaktu s dieťaťom. Ani jeden z rodičov nie je pre dieťa rizikový faktor. Matka

je celkovo zrelšia v rodičovských kompetenciách ako otec, ale to neznamená, že by sa otec mal vo
svojich právach obmedzovať.

Dieťa má vyrovnaný vzťah k obom rodičom, oboch má rado. S každým z rodičov vie dieťa priamo a bez
strachu komunikovať a prejaviť mu aj svoje pozitívne naladenie. Dieťa prirodzene neodmieta ani matku,
ale ani otca, a znalkyňa nevylučuje, že to, že sa nechce pred matkou prejaviť pozitívne k otcovi, má súvis

s matkiným odmietaním otca / v roli partnera/ alebo aj s tým, že dieťa má z okolia vypočuté negatívne
hodnotenia na otca. Takto skrýva pred matkou svoju pozitivitu k nemu.

Záujem otca o dieťa nie je predstieraný, je skutočný. V požadovaní plnenia rodičovských práv ohľadom
stretávania sa s dcérou je vytrvalý, aj keď nemal pravidelnú snahu o stretnutia sa s dcérou, šlo o
potrebu nenechať sa demotivovať, pretože mnohokrát jeho snaha nebola úspešná, matka bránila istým

nepriamymspôsobomvtom,abysaakootecmoholrealizovať.Takýchsituáciizažilviacatiespôsobovali
demotiváciu, ktorá sa prejavila v znížení frekvencie návštev za dcérou, ale v konečnom dôsledku ho
neodradila od potreby naplniť vlastnú rodičovskú rolu smerom k dcére. Je k dcére viazaný citovo i
racionálne t.j. chce si plniť svoje povinnosti ako rodič.

Dieťa nie je spôsobilé, ak sa berie do úvahy jeho vek, na to, aby samé vyjadrilo svoj názor na to s kým by

chcelo a ako tráviť čas, ale jeho nevedomé reakcie poukazujú na potrebu kontaktovania sa aj s otcom,
ktorý mu chýba a nie je sýtený v súčasnej dobe v takej miere ako dieťa potrebuje. V jej veku / 5,5 rokov/
nie je dieťa ešte spôsobilé pochopiť podstatu rozchodu jej rodičov, pretože na tento problém sa pozerá
egocentricky, bez ohľadu na pocity a postoje rodičov, ktorým nerozumie v plnej miere. Obaja rodičia sú
pre ňu emocionálne významnou autoritou, chce sa s oboma stýkať, ale s vysokou pravdepodobnosťounie je pripravená na to, aby zvládla stretávania sa s oboma súčasne. Potreba prítomnosti matky byť s
dieťaťom ak je styk dieťaťa s otcom, je potrebou matky/ ide o ochranársky postoj matky/, ale nie dieťaťa.
Dieťa má z okolia rodiny matky vypočuté negatívne hodnotenia na otca, nejde o priame ovplyvňovanie

dieťaťa proti otcovi, ale o nepriame, súčasne dieťa citlivo pozoruje matku ako sa ona správa k nej, ak
prejaví pozitívne správanie k otcovi, vníma jej nejednoznačnosť, čo ju blokuje v spontaneite. Dieťa nemá
citovo rozdielny prístup k rodičom.

Dieťa je podľa zistení znalkyne v prítomnosti otca šantivé, hravé, ak sa správa zdržanlivo a skrýva
si tvár, je to bežná reakcia neistého dieťaťa v sociálnej situácii, v ktorej dieťa nevie ako bude za ňu

hodnotená. Z jej strany taká forma správania nie je len k otcovi ale aj v iných sociálnych situáciách,
ako je uvedené v spise napr. pri návšteve pracovníkov z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o jej
obvyklé reagovanie, ale tým sa nedá stanoviť, že je to odmietanie osoby, teda dieťa neodmieta otca. Voči
otcovi dieťa v čase vyšetrenia neprejavilo žiadne negatívne reakcie ani v správaní, ani v diagnostickom
vyšetrení. Ide o jej vlastné správanie, ktoré má súvis aj s nízkou úrovňou socializačných procesov
asociálnej skúsenosti / dieťa nie je zaškolené v predškolskom zariadení/. Znalkyňa nepredpokladá, aby

šlo o zámerný vplyv iných osôb na maloletú.

Pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti o maloletú znalkyňa konštatuje , že vzhľadom na zdravotný
stav dieťaťa nie je u nej teraz vhodná forma striedavej rodičovskej starostlivosti. Prijateľná forma pre
zdravý psychický vývoj dieťaťa aj do budúcnosti sa javí zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky
a úprava styku s otcom, pričom je viacero podmienok, ktoré by sa mali obaja rodičia v tejto role naučiť

zvládať a to sú: a) komunikovať spolu vecne o dieťati a jeho potrebách / osobne i telefonicky/, b) matka
má dieťa psychicky pripravovať na styk s otcom a odstrániť nejednoznačné správanie sa k nemu pred
dcérou, c) otec by sa mal bez výhrad podriadiť zdravotnému režimu dieťaťa pre jej ochorenie a dbať
na pokyny lekárov a matky v tomto smere a d) rešpektovať dohodu o úprave styku a dodržiavať ju. V
roli rodiča má matka primerané správanie, a znalkyňa nemá výhrady k jej rodičovským kompetenciám

a nezistila ani žiadne osobnostné, emočné či morálne nedostatky, pre ktoré by sa nemohla výchovne
podieľať na rodičovských právach a povinnostiach voči dieťaťu. Ide o zrelšiu a vyrovnanejšiu osobu
než je otec a preto je z týchto dôvodov vhodnejší rodič na to, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej
starostlivosti.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dcérou podľa znalkyne tento by sa mal asi po dobu 3-4 mesiacov

realizovať len jeden víkendový deň od 09,00 do 18,00 hodiny / každý týždeň a môže sa striedať sobota
alebo nedeľa/ bez prítomnosti matky s tým, že miesto pobytu otca s dieťaťom si určí otec, a až to rodičia
a dieťa zvládnu bez problémov, po uvedenom období sa môže úprava styku realizovať prípadne aj podľa
pôvodného návrhu otca a síce každý párny víkend v mesiaci v čase od piatka od 16,00 h do nedele do
18,00 h a každú nepárnu stredu v čase od 15,00 h do 18,00 h. a počas sviatkov.

Táto úprava stretávania sa dieťaťa s otcom po psychickej stránke dieťa neohrozuje. Otec je podľa
znalkyne schopný sa o dieťa postarať, nezistila u neho žiadne osobnostné prekážky, len s jednou
podmienkou, aby dôsledne dodržiaval pokyny matky k zdravotnému režimu dieťaťa. Otec zatiaľ nebol s
dieťaťomsám,alevideljehorežim,pasívnesanaňompodieľal,sámhonemuselaktívnevytváraťaplniť.
Styk bez prítomnosti matky by bol pre dieťa prospešný, hlavne k tomu, aby si sama mohla spontánne

bez obmedzení tvoriť bezprostredný a nie matkou kontrolovaný vzťah k otcovi.

Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia súdna znalkyňa u otca konštatovala, že je
osobnostne neistý, nevyrovnaný, pasívny, vyčkávajúci, s nízkym sebavedomím, ide o typ, ktorý má v
interpersonálnej komunikácii v popredí hyperkonformné spôsoby, teda sa vie prispôsobovať okoliu, nie
vždy dokáže správne postrehnúť sociálne aspekty, podlieha sklamaniu a rigidným spôsobom riešenia.

Nepresadzuje sa aktívne riešiacim prístupom, ak chce niečo dosiahnuť formu si volí až pod tlakom,
čo má často hlavne emočný náboj. Emočne je zistená labilita, prchkosť, nestabilita prejavov, ľahká
ovplyvniteľnosť, nízka samostatnosť, v konfliktoch sa prejavuje tiež prchko a útočne, čo môže súvisieť
s tým, že je bezmocný a nevie ako dosiahnuť a presadiť svoje. Ako otec je však spôsobilý vytvárať pre
dieťa vhodné podnety a vychovávať ju a znalkyňa nezistila v tomto smere žiadne nedostatky, dokonca

by naplnenie tejto jeho role ho doviedlo aj k vyššej úrovni jeho celkovej zrelosti.Matka v nadväznosti na uvedený znalecký posudok vo svojom písomnom podaní zo dňa 17.6.2014
vyjadrila názor, že súdna znalkyňa na jednej strane popisuje osobu otca negatívnymi osobnostnými
črtami, na strane druhej však znalkyňa nemá výhrady k tomu , aby sa otec stýkal s dcérou počas celého

dňa bez prítomnosti matky. V tejto súvislosti matka poukázala na popis otca znalkyňou ako neistého,
nevyrovnaného, pasívneho, vyčkávajúceho, s nízkym sebavedomím, že nedokáže správne postrehnúť
sociálne aspekty, podlieha sklamaniu a rigidným spôsobom riešenia. Z emočnej stránky je u otca
zistená labilita, prchkosť, nestabilita prejavov, ľahká ovplyvniteľnosť, nízka samostatnosť, v konfliktoch
sa prejavuje prchko a útočne. Ďalej uviedla, že je logické poznajúc otca dlhšie než po dobu jedného

vyšetrenia , keď predvída, že otec nebude schopný rešpektovať odporúčania znalkyne. Sumár otcových
osobnostných čŕt ako sú popísané v nálezovej časti posudku , tento predpoklad umocňujú. Matka je toho
názoru, že znalkyňa celkom nesprávne vyhodnotila situáciu , keď na jednej strane hodnotí štruktúru
osobnosti otca podľa výsledkov testovania a klinického skúmania , a na strane druhej neuviedla , z čoho
pramení jej istota, že otec bude schopný dodržiavať dohodu o styku, viesť vecnú komunikáciu respektíve
dodržiavať liečebný režim dieťaťa. Tiež poukázala na to, že závislosti na internete a telefonovaní, ktoré

matka znalkyni uviedla, otec so znalkyňou odmietol komunikovať. Súdna znalkyňa závislosť na internete
alebo telefonovaní ani nepotvrdila, ani nevyvrátila , nakoľko tomu chýba posudok od psychiatra , ktorý
je kompetentný posúdiť mieru závislosti.

SúdutiežpredložilasprávuP..S.H. z23.6.2014,podľaktorejudieťaťajekonštatovanázávažnáreakcia
na stres F 43 , somatická dekomp. dieťaťa a v ktorej uvedená lekárka odporúča podľa predchádzajúcich

nálezov a vzhľadom na vážne choroby dieťaťa styk s otcom za prítomnosti matky na kratšie doby ,
kým si dieťa nezvykne, nebude staršie a jeho zdravotný stav to dovolí, a tiež správu tej istej lekárky z
28.8.2014 ,v ktorej sa konštatuje diagnóza F 43 - Akútna stresová reakcia, F 29- depresívna porucha
správania a F 54 - psychické faktory správania spojené s poruchami a chorobami zatriedené inde,
opätovne s odporúčaním a podľa predchádzajúcich nálezov a vzhľadom na vážne choroby dieťaťa styk

s otcom za prítomnosti matky na kratšie doby , kým si dieťa nezvykne, nebude staršie a jeho zdravotný
stav to dovolí.

Súdna znalkyňa s k uvedeným správam a ako aj výhradám matky vyjadrila vo svojej výpovedi na
pojednávaní konanom dňa 21.10.2014, kedy uviedla, že pokiaľ ide o správy P.. H. zo dňa 23.6.2014 a zo
dňa 28.8.2014 znalkyňa z jej psychologického pohľadu nezistila závažné reakcie na stres, ani iné traumy

ani tú skutočnosť, že sa dieťa otca bojí. V minulosti tomu tak bolo, keď boli spory medzi rodičmi dieťa
mohlo sa situačne báť, bolo svedkom ich sporov. Súhlasila s tým, že dieťa je na matku fixované a že
dieťa treba na styk s otcom postupne pripravovať, to však neznamená, že treba otca zo styku s dieťaťom
úplne vylúčiť a, teda tieto matkou predložené správy nijako neovplyvňuje závery ňou vypracovaného
znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o výtky matky k jej zisteniam ohľadne osoby otca, k tomu uviedla, že sa nemôže vyjadriť
k závislostiam ani ich skúmať a ani ich diagnostikovať, je to psychiatrická záležitosť a kompetencia
psychiatra čo je v jej znaleckom posudku aj konštatované. Ako však uviedla na druhej strane však
nepovažuje túto skutočnosť za podstatnú natoľko, aby menila závery jej znaleckého posudku, ku ktorým
dospela. Poprela, že by črty, ktoré popísala u otca po jeho psychologickom vyšetrení, ona sama označila

za negatívne osobnostné črty osobnosti otca, tak ako to prezentovala matka vo svojom písomnom
vyjadrení. Uviedla, že len popísala jeho osobnostné, typové vlastnosti, ale nikde neoznačila tieto jeho
črty za negatívne. Opätovne poukázala na to, že u otca nezistila žiadnu psychopatológiu. Štruktúra
osobnosti, ktorú popísala u otca maloletej vôbec nie je prekážkou toho, aby si mohol plniť svoje otcovské
povinnosti. Otec nemá permanentné konflikty, sú to isté situácie, do ktorých sa dostáva a takto v nich

reaguje. Práve preto, že medzi rodičmi je napätie a majú medzi sebou nedoriešené konflikty, nie je
vhodné,abymatkabolavčasestykuotcasdieťaťom.Dieťanepotrebujebyťsvedkomkonfliktov.Napriek
tomu, že sa niektoré konflikty stali a dieťa ich videlo, dieťa má úžasnú schopnosť vitalizácie a ozdravenia
a rozvíja sa v norme.

Pokiaľ ide o podmienky na úprave styku, ktoré uviedla, tieto sú nevyhnuté preto, aby sa plnohodnotne

rozvíjal vzťah dieťaťa s otcom. Dieťa má k otcovi pozitívny vzťah, ale v prítomnosti matky mení svojesprávanie k nemu, takže úprava styku dieťaťa bez prítomnosti matky v takej sekvencii ako to uviedla,
by bola najvhodnejšia preto, aby dieťa sa začalo prirodzene správať neskôr voči otcovi aj za prítomnosti
matky. Dieťatko je smelé, spontánne, hravé, šantivé, ale vzhľadom na jej vek je chýba socializačná

zrelosť.Niejezaškolenévmaterskejškole,takženemádostatokskúsenostívsocializačnýchprocesoch,
nevie dodržiavať pravidlá, normy, pokyny a podobne. S istotou nie je možné povedať či otec bude
spôsobilý na 100 % dodržiavať dohodu o úprave styku, avšak predpokladá vysokú pravdepodobnosť,
že to tak bude. Podľa jej vyjadrenia aj on sa musí ako rodič učiť rodičovským formám správania sa len v
styku s dieťaťom, inak to nejde. Znalkyňa tiež uviedla, že priame ovplyvňovanie dieťaťa matkou nezistila,

avšak nepriame ovplyvňovanie pripustila a dieťa samé sa pred znalkyňou vyjadrilo, že sa mama škaredo
vyjadrovala o otcovi. Matka častokrát zamieňa rodičovskú rolu za partnerskú rolu, ona ( znalkyňa )
však partnerské vzťahy neriešila. Podľa znalkyne príčinou a problém v úprave styku otca s dcérou je
to, že matka dostatočne nepripravuje dieťa na styk s otcom, čim má na mysli psychologickú prípravu
dieťaťa. To znamená, že dieťa nastaví, naprogramuje, aby sa tešilo na toto stretnutie. Komunikácia
medzi rodičmi nie je a tá je potom nevyhnutná aj kvôli zdravotným problémom dieťaťa. Otec sa musí

učiť o tejto zdravotnej starostlivosti. Keďže otec je vysokoškolsky vzdelaný tak znalkyňa nepredpokladá,
že by nezvládol poskytnutie celého zdravotného servisu dieťaťu. Podľa znalkyne za situácie, kedy sa
dieťa s otcom nestretáva možno do budúcna indikovať psychologický vývoj dieťaťa v troch rovinách, a
to sociálnej, emočnej a osobnostnej. V osobnosti dieťaťa môže vzniknúť citová deprivácia, frustrácia,
nebude môcť zvládať sociálne situácie, keď sa bude porovnávať s vrstovníkmi, napr. keď otec príde po

iné dieťa do školy bude iný otec rozvíjať športové aktivity s dieťaťom. Dieťa bude mať otázky typu kto je
jej otec? kde je? A prečo sa o ňu nezaujíma? To vyvoláva pocity nedostatočnosti a menejcennosti. Matka
tak musí suplovať úlohu aj otca, teda aj tzv. prísneho rodiča. Otec vznáša veľa racionality, učí normám
a pravidlám aby boli dodržiavané. Najpodstatnejších je prvých 10 rokov života, kedy sa zakladá a tvorí
osobnosť človeka. Ak v tomto období by dieťaťu chýbal otec a nenašlo by si v prostredí náhradného

otca, môžu sa objaviť aj vážnejšie poruchy. Znalkyňa tiež pripustila, že prípadné nedostatočné rozvíjanie
kontaktu dieťaťa ( dcéry) s otcom by sa mohlo preniesť aj do dospelosti a rozvíjania vzťahov u tohto
dieťaťa.

Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery rodičov maloletej, podľa správ ÚPSVaR Spišská Nová Ves ,
pracovisko Gelnica maloletá T. žije s matkou v rodinnom dome v Kluknave, kde sú vytvorené podmienky

na rast dieťaťa. Ich domácnosť pozostáva z obývacej miestnosti spojenej s kuchyňou , spálne a
príslušenstva. Miestnosti sú vkusne zariadené účelným nábytkom, prispôsobeným potrebám rodiny a
hlavne maloletého dieťaťa. Celková hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Podľa zistení úradu
v dome sú vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rast a vývoj dieťaťa.

Otec dieťaťa podľa uvedených správ žije v dome u svojich rodičov . Dom pozostáva z obývacej

miestnosti, spálne , detskej izby, haly a príslušenstva. Domácnosť je vkusne a účelne zariadená a
udržiavaná v poriadku.

Matka je podľa svojej výpovede a ňou predložených dokladov poberateľkou rodičovského príspevku
vo výške 203,20 Eur mesačne. Prídavok na dieťa podľa je výpovede poberá otec , ktorý jej ho však
odovzdáva.

Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti S. X. X., Y..X.. , kedy za obdobie od mája 2013 do decembra
2013 podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 418,36 Eur. Hrubý
príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu 3.898,41 Eur, čo v priemere na mesiac činí sumu 487,30
Eur. Za obdobie od januára 2014 do júla 2014 dosiahol jeho vymeriavací základ podľa správy z lustrácie
v Sociálnej poisťovni u tohto zamestnávateľa sumu 3.585,34 Eur a úhrn uhradeného poistného sumu

336,89 Eur, takže jeho celkový hrubý príjem pred zdanením za uvedené obdobie predstavoval sumu
3.248,45 Eur., čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 464,06 Eur v hrubom ( pred zdanením).

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté

nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov,žerodičiamaloletejtohočasunežijúspoluaaninevedúspoločnúdomácnosť.Ztýchtodôkazov

tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o maloletú riadne stará, vo výkone
tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Aj podľa záverov znaleckého posudku č.
540/2014súdnejznalkyneF..B.X.matkamávrolirodičaprimeranésprávanie,aznalkyňanemávýhrady
k jej rodičovským kompetenciám a nezistila ani žiadne osobnostné, emočné či morálne nedostatky, pre
ktoré by sa nemohla výchovne podieľať na rodičovských právach a povinnostiach voči dieťaťu. Ide o

zrelšiu a vyrovnanejšiu osobu než je otec a preto je z týchto dôvodov vhodnejší rodič na to, aby dieťa
bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletú zveril
do jej osobnej starostlivosti .

Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov,
ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným

stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,

pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dcéru, ktorú má v celodennej starostlivosti.

Je preukázané, že dcéra ma zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady ako na lieky a
vitamínovédoplnky,resp.preparáty,takajnasamotnéstravovanie. Akésúnákladynaliekypremaloletú
dcéru musí byť jej otcovi známe, keďže aj on samotný sa v priebehu tohto konania k ich cene vyjadroval,
tiežpreukazovalznalostiomnožstváchaspôsobeichpodávaniadcére.Otecvpriemeredosahujepríjem
cca 418,--Eur mesačne. Žije u svojich rodičov a má vyživovaciu povinnosť len k maloletej. V konaní sa

nechal zastupovať právnou zástupkyňou , náklady na ktorú tiež niečo stoja . Je teda zrejmé, že disponuje
finančnými prostriedkami, ktoré je schopný vynakladať aj nad rámec bežných nevyhnutných výdavkov
pre svoj život.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zaradilo majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiska na zisťovanie tzv. potencionality príjmov, ktorá má prednosť pred princípom fakticity

ajvprípade,žepovinnýrodičberienasebaneprimeranémajetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,
ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania
výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové
majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Zákon o
rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Ustanovenie

§ 62 ods. 2 Zákona o rodine zdôrazňuje , že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič
splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič
má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Teda úhrada výživného na maloleté, resp.
nezaopatrené dieťaťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami otca, ktoré nezabezpečujú len jeho

existenčné možnosti.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť,
že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda
táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom

finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy že obaja rodičia v súčasnosti nemajú okrem mal. T.
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na maloletú
na sumu 100,--Eur mesačne.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 19.12.2013, teda odo dňa, kedy otec podal návrh na
úpravu rodičovských práv. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu

dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania
návrhu, t.j. od momentu, kedy rodičia preukázateľne prestali viesť spoločnú domácnosť, čo sa malo stať
v septembri 2013. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp.
zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup
k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného

odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako
výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní
nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným
dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie,
ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie)

a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil. Samotná matka pred návrhom otca podala
návrh na predbežné opatrenie dňa 14.11.2013 o ktorom sa rozhodovalo v konaní vedenom pod sp.zn.
16P/416/2013 , a teda jej prípadne nič nebránilo v tom, aby sa zároveň týmto podaním dožadovala
úpravy práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu ich manželstva. preto súd napokon priznával
výživné zo strany otca na maloletú až od 19.12.2013, kedy bol z jeho strany podaný návrh na úpravy

týchto práv.Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú dcéru za obdobie od 19.12.2013
vznikolotcovidodňarozhodovaniaotomtonárokunedoplatoknavýživnomzaobdobieod19.12.2013do
31.10.2014atovcelkovejvýške491,94Eur,naúhraduktoréhosúdotcazaviazalvmesačnýchsplátkach

po 20,-- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo
i len jednej z nich. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného pre P.. T. za
mesiace január 2014 až október 2014 vrátane v určenej výške výživného v sume 100,--Eur mesačne a
pomernej časti určeného výživného za december 2013 zodpovedajúcej 13 dňom uvedeného mesiaca
(t.j. za obdobie od 19.12.2013 do 31.12.2013), čo predstavovalo čiastku 41,94 Eur ( t.j. 100 Eur / 31

dní x 13 dní) . Keďže otec na maloletú za obdobie mesiacov december 2013 až október 2014 vrátane
pravidelne prispieval sumou 50,--Eur mesačne , čo za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 550,--
Eur ( 11 x 50,--Eur) , konečná suma zaostalého výživného tak predstavovala čiastku 491,94 Eur (t.j. 10
x 100,-- Eur + 41,94 Eur - 11x 50,-- Eur).

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.10.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť

za mesiac október 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

Súd upravil styk otca s maloletou tak, ako to odporučila súdna znalkyňa pre prvé tri resp. štyri mesiace
realizácie stretávania sa otca s dcérou, teda upravil frekvenciu stretávania sa otca s dcérou počas
víkendov pri striedaní sobôt a nedieľ bez prítomností matky. V plnej miere sa stotožnil so závermi
znaleckého posudku č. 40/2014 súdnej znalkyne F.. B. X. , že takáto frekvencia styku dcéry s otcom je

pre dieťa prospešná a napomáha budovaniu si ich vzájomného vzťahu. Argumenty matky aj vzhľadom
na zistenia znalkyne o tom, že dcéra sa nechce s otcom stretávať a že ho dokonca odmieta považoval
za účelové. Znalkyňa v rámci znaleckého šetrenia popísala priebeh stretnutia maloletej s otcom u
nej v ambulancii. Popis ako dcéra klopala otcovi na dvere WC , kde sa nachádzal, ako ho vyčkávala
v tesnej blízkosti dverí, ako aj jej následný spôsob správania sa k otcovi, keď boli oni dvaja sami ,

a kde bola ona bez zábran, bola smelá, odvážna, šantivá, s otcom rozprávala spontánne, aj sama
začínala rozhovor, otcovi hovorila opakovane, že je vtipálek, to všetko nasvedčuje záverom znalkyne
dieťa má vyrovnaný vzťah k obom rodičom a oboch má rado a že s každým z rodičov vie dieťa priamo
a bez strachu komunikovať a prejaviť mu aj svoje pozitívne naladenie. Súd nemá dôvod pochybovať o
týchto zisteniach znalkyne ako osoby erudovanej a odbornej zdatnej, že tieto jej hodnotenia vychádzajú

z objektívnych zistení a skúmaní. Práve naopak správy matkou predkladané súdu , predovšetkým
následne po znaleckom dokazovaní vypracované P.. H. zo dňa 23.6.2014 a zo dňa 28.8.2014 sa
javia súdu ako tendenčné, predovšetkým správa z augusta 2014, kedy sa u dieťaťa konštatuje akútna
stresová reakcia, depresívna porucha správania a psychické faktory správania spojené s poruchami a
chorobami, a to napriek tomu, že podľa výpovede oboch rodičov posledné stretnutie otca s dcérou sa

malo uskutočniť 16.6.2014 o 17:00 hod., a teda otec do styku s dcérou vôbec neprišiel, takže nemal ako
vyvolať tieto stresujúce reakcie u nej. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že samotná znalkyňa sa
vyjadrila, že napriek tomu, že sa niektoré konflikty stali a dieťa ich videlo, dieťa má úžasnú schopnosť
vitalizácieaozdraveniaarozvíjasavnormeaniejevhodné,abysapreddieťaťomprípadneaktualizovali
negatívne minulé zážitky, keď mala byť svedkom toho, že otec bil matku, pretože po odstupe času majú

u dieťaťa nastať ozdravné procesy, ktoré majú charakter vytesnenia a zabúdania na nepríjemnosti. Súd
nadobúda dojem, že práve matka tieto minulé stresujúce situácie u dcéry živí, a to má potom dopad na
stresujúce správanie sa maloletej popísané v uvedených správach .

Ako uvádza znalkyňa z uvedeného psychologického vyšetrenia maloletej vyplýva, že dieťa má
vyrovnaný vzťah k obom rodičom, podľa celkového vyšetrenia menovanej, aj napriek jej správaniu,

ktoré malo svoju dynamiku, posudzuje toto jej správanie ako prejav rozporu vo vnútri jej psychiky, na
základe toho, že nemá istotu, ako bude matka hodnotiť jej spontaneitu k otcovi, a preto odmietala celý
čas vyšetrenia len vstup do priestoru, kde boli obaja rodičia súčasne. Súd s týmto názorom súhlasí.
Dieťa v snahe „ neuškodiť“ si u matky sa snaží zrejme navonok pred ňou vyhýbať sa prejavom citovej
náklonnosti k otcovi, a preto v jej prítomnosti vo vzťahu k otcovi neprejavuje príslušné emócie. Táto

skutočnosť, ako aj konfliktný status medzi rodičmi jednoznačne hovorí v prospech toho, aby sa styk otca
s dcérou realizoval bez prítomnosti matky, tak aby dcéra nebola vystavaná práve tomuto stresujúcemu
stavu, kedy musí svoje city k otcovi ukrývať pred matkou. Súd sa stotožňuje so znalkyňou, že otec ako
vysokoškolsky vzdelaný človek dokáže zvládnuť jednodňovú starostlivosť o dcéru v trvaní 9 hodín beznejakých negatívnych následkov na psychiku dieťaťa. Povinnosťou matky bude dcéru na toto stretnutie
predovšetkým psychicky pripraviť, čo z jej strany bude predovšetkým znamenať , že dcéru uistí v tom,
že sa pre jej stretnutie s otcom a prípadné zážitky s ním na ňu nebude hnevať, prípadne iným spôsobom

či slovne alebo mlčky vyčítať. Tú sa prejaví to, nakoľko matka zvládne svoju rolu zodpovedného rodiča.

Súd nevykonal ďalšie matkou navrhnuté dôkazy, nakoľko bol toho názoru, že ich vykonanie pre toto
konanie by nemalo žiadnu relevanciu.

Oboznámenie sa s nahrávkou dcéry , ktorú matka doniesla na pojednávanie a žiadala prehrať,
nepovažoval za objektívny dôkaz, nakoľko nebolo možné zistiť ,za akej situácie bola nahrávaná, čo tejto
nahrávke predchádzalo a v rámci znaleckého posudku bol predsa vykonaný pohovor s maloletou a aj

jej klinické pozorovanie, tak ako to bolo popísané v znaleckom posudku. Obsah znaleckého posudku,
ktorý bol vypracovaný súdom poverenou súdnou znalkyňou, ktorá nemá žiaden záujem na tomto konaní,
a osoba ktorej nebola zo strany účastníkov vôbec namietaná sa javí ako dostatočne objektívny na
stanovenie záverov v tomto konaní.

Rovnako tak výsluch P.. H. Y. E. D. P.. S. X. súd vzhľadom na závery znaleckého posudku F.. B. X.

a jej následnú doplňujúci znaleckú výpoveď nepovažoval za relevantné v tomto konaní. Správy od
uvedených ošetrujúcich lekárku súdu matka predkladala a k týmto sa uvedená znalkyňa podľa názoru
súdu dostatočne odborne vyjadrila.

Pokiaľ ide o požiadavku na psychiatrické vyšetrenie otca z dôvodu jeho údajnej závislosti na mobilnom
telefóne a internete , ktoré matka neustále zdôrazňuje, súd nepovažoval za potrebné tento dôkaz

vykonať. Samotná súdna znalkyňa F.. X. vo svojej doplňujúcej výpovedi uviedla, že nepovažuje túto
skutočnosť za podstatnú natoľko, aby menila závery jej znaleckého posudku, ku ktorým dospela.
Konštatovala pri tom, že osoba otca nepredstavuje pre dcéru žiaden riziko. Súd tiež poznamenáva , že
v prípade osoby otca sa rozhodovalo len o úprave jeho styku s dcérou v trvaní necelého jedného dňa
v týždni, a nie o tom, že by mu mala byť dcéra prípadne zverená do osobnej starostlivosti. Za takéhoto

stavu veci bol preto názoru, že vykonanie tohto dôkazu, nemá pre toto rozhodnutie relevanciu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a./ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré by bolo
možné začať aj bez návrhu.

O trovách štátu spočívajúcich v odmenách znalcov za vypracovanie znaleckých posudkov a ich účasť

na pojednávaniach súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, nakoľko
sa pojednávania konaného dňa 21.10.2014 zúčastnila aj súdna znalkyňa F.. B. X., ktorá si za uvedenú
účasť uplatnila znalečné, o ktorom nebolo v čase vyhlasovania rozsudku dosiaľ právoplatne rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)