Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200186
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114200186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti

Z. A., D.. XX.X.XXXX a Z. Z., D.. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky: O. Z., D.. X.X.XXXX,
H. N. G., N. Č.. XX, za účasti otca: M. Z., D.. X.X.XXXX, H. N. Z. D. N., C. Č.. XX, H..Č.. N. Z., H. Č..
XX X. M. G. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca, ktoré výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu
v Trebišove, zo dňa 3.11.2009, č.k. 15C 153/2009-98 pre mal. A. Z., D.. XX.X.XXXX zo sumy 66 EUR
mesačne na sumu 80 EUR mesačne a pre mal. Z. Z., D.. XX.X.XXXX zo sumy 66 EUR mesačne na

sumu 70 EUR mesačne od 1.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy
do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2014 v sume 30 EUR, je otec povinný
zaplatiť v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku do rúk matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. detí, A. Z., D.. XX.X.XXXX a Z. Z., D.. XX.X.XXXX sa návrhom, ktorý podala súdu dňa
8.1.2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre každé dieťa zo sumy 66 EUR mesačne na
sumu 120 EUR mesačne. Poukázala na to, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného
súdu v Trebišove zo dňa 3.11.2009 č.k. 15C 153/2009-98, odkedy náklady spojené s výživou a výchovou
mal. detí podstatne vzrástli. V tom čase bol mal. A. žiakom 4. triedy ZŠ a mal. Z., žiačkou 1. triedy ZŠ.
Otec napriek výzvam zo strany matky odmieta sa dohodnúť na zvýšení výživného, pričom podľa matky

je životný štandard otca oveľa vyšší ako jeho detí. Matka poukázala na životné náklady, ktoré mesačne
predstavujú u nej a detí 803 EUR, pričom jej mesačný príjem v súčasnosti predstavuje 703 EUR.

Otec mal. detí v písomnom vyjadrení, ktoré podal súdu dňa 12.5.2014 uviedol, že so zvýšením výživného
nesúhlasí z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Podľa neho matka vo svojom návrhu zavádza
a klame, pretože ohľadom zvýšenia výživného ho oslovila iba raz, a to približne na jeseň r. 2013. Nie
je pravdivé ani jej tvrdenie, že jeho životný štandard je oveľa vyšší ako životný štandard mal. A. a

Z.. Poukázal taktiež na svoje životné náklady a na skutočnosť, že jeho príjem predstavuje mesačne
665 EUR v priemere. Okrem výživného, ktoré na mal. deti pravidelne platí mesačne sumou 135 EUR,
prispieva mal. deťom na školské výlety, školské potreby, na kredit mobilných telefónov a iné drobnosti.
Okrem toho im platí cestovné pri ich stretávaní, 2x mesačne 20 EUR. Jeho partnerka, s ktorou žije vspoločnej domácnosti, M. G., je tehotná a očakávajú narodenie dieťaťa, v dôsledku čoho mu pribudne
vyživovacia povinnosť. Ďalej otec poukázal na to, že podľa jeho vedomostí matka mal. detí má známosť,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti aj s deťmi, a preto životné náklady zdieľa spoločne s týmto

priateľom. Okrem toho však byt v Ť. je neobývaný, a preto tie náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s týmto
bytom a platením hypotéky 260 EUR mesačne je podľa neho možné vyriešiť tým, že by matka tento
byt prenajala.

Kolízny opatrovník v písomnej správe, ktorú podal súdu dňa 14.5.2014 na základe prešetrenia pomerov

na strane otca, matky a mal. detí uviedol, že rodina je evidovaná od r. 2009, kedy bolo rozvedené
manželstvo rodičov mal. detí, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť
výživné na každé mal. dieťa sumou 66 EUR mesačne. Matka mal. detí je zamestnaná ako zdravotná
sestra s čistým mesačným príjmom 700 EUR mesačne, býva s deťmi v 3-izbovom byte v jej vlastníctve,
za ktorý platí mesačné náklady 170 EUR a hypotéku v sume 260 EUR mesačne. Matka má zvýšené
výdavky na mal. deti v súvislosti so školskými poplatkami, školskou jedálňou, cestovným, poistným,

mobilom a internetom. Mal. A. je žiakom 8. ročníka ZŠ na G. Č.. X S. G., zaujíma sa o šport, je
zdravý. Mal. Z. je žiačkou 6. ročníka tej istej ZŠ s výborným prospechom, taktiež sa zaujíma o šport, je
zdravá. Otec mal. detí prechodne býva v Z., kde pracuje ako záchranár, na výživu mal. detí prispieva
pravidelne, je s nimi v kontakte. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Na základe týchto skutočností kolízny
opatrovník navrhol zvýšenie výživného pre mal. A. a Z., podľa zárobkových možností a schopností, ako

aj majetkových pomerov otca a potrieb mal. detí.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi konania, vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Posledná a jediná úprava práv a povinností rodičov voči mal. deťom bola rozsudkom Okresného súdu v
Trebišove zo dňa 3.11.2009, č.k. 15C 153/2009-98. Týmto rozsudkom súd rozviedol manželstvo rodičov
mal. detí, na základe dohody rodičov, zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a určil výživné zo
strany otca mal. detí sumou 66 EUR mesačne pre každé mal. dieťa. Rodičia mal. detí v tom čase nemali
žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Mal. A. navštevoval 4. ročník ZŠ a mal. Z. 2. ročník ZŠ. Otec mal.

detí pracoval ako záchranár s priemerným čistým mesačným príjmom 612,32 EUR a na základe dohody
o pracovnej činnosti pracoval popri riadnom pracovnom pomere do 1.10.2009 s príjmom 37,61 EUR.
Matka pracovala ako zdravotná sestra s priemerným čistým mesačným príjmom 569,85 EUR.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že úprava výživného bola pred 5-timi rokmi a od toho času sa

podstatne zvýšili náklady súvisiace s mal. deťmi. Vzhľadom na zvýšené náklady nestačí pokryť potreby
mal. detí zo svojho príjmu. Od rozvodu manželstva žije s deťmi sama, v súčasnosti v 3-izbovom byte,
ktorý jej vlastnícky patrí, avšak spláca hypotéku za tento byt sumou 270 EUR mesačne. Okrem toho
bežné náklady súvisiace s týmto 3-izbovým bytom predstavujú 130 EUR, 30 EUR elektrika, 6 EUR plyn
a 19 EUR internet.

Mal. A. od septembra 2014 nastúpil do posledného ročníka ZŠ, z toho dôvodu navštevuje doučovanie
z matematiky, pretože mieni pokračovať v štúdiu na elektrotechnickej priemyslovke, za čo matka platí
ročne 20 EUR.

Mal. Z. v minulom školskom roku navštevovala športový krúžok, za čo matka platila 20 EUR ročne.

Mal. deti dochádzajú do školy MHD, takže mesačník pre ne obe stojí 20 EUR, stravujú sa v škole, čo
matku taktiež stojí 40 - 45 EUR mesačne pre obe. Začiatkom školského roka v septembri 2014 však
matke vznikli aj mimoriadne výdavky, ktoré súviseli s vybavením mestskej karty MHD a nabitím tejto

karty, čo stálo 14,60 EUR na jedno dieťa, so zaplatením príspevku na ZRPŠ u mal. A. sumou 15 EUR
na rok, príspevkom do triedneho fondu 5 EUR za každé dieťa, nákupom pracovných zošitov v sume
7,70 EUR z anglického jazyka na každé dieťa. Okrem toho matka musela zakúpiť mal. deťom začiatkom
školského roka aj oblečenie, u mal. A. vyčíslila sumou 21 EUR a u mal. Z. 47 EUR. Ďalšie výdavky
predstavovali školské pomôcky 30 EUR, hygienické potreby 15 EUR, telefóny 10 EUR a lieky 20 EUR.

Čo sa týka liekov, sú to iba jednorazové výdavky s mal. deťmi, pretože tieto sú zdravé.

Matka nepopierala, že má partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, ale tvrdila, že spolu
nehospodária, ona kupuje pre seba a pre deti všetko osobitne a v dôsledku toho ani neprispieva svojmupriateľovi na bývanie. Takto si vlastne každý svoj byt platí sám. Svoj byt neprenajala, pretože podľa
nej má tam všetky osobné veci aj ona, aj mal. deti, takže do bytu chodievajú, ale neprespávajú tam.
Ďalej matka uviedla, že pokiaľ poukázala na vyššiu životnú úroveň na strane otca, bolo to v súvislosti

s tým, že otcovi ukradli botasky a túto skutočnosť išiel nahlásiť na políciu, z čoho ona vyvodila, že tie
botasky museli byť drahé, keď sa mu to oplatilo, teda, že otec má na to, aby si kupoval takéto drahé
veci. Okrem toho podľa nej otec vlastní motorové vozidlo, ktoré aj používa. Ona po rozvode manželstva
mala podstatne ťažšiu situáciu, pretože zostala na mal. deti sama, nemala vybavenú svoju domácnosť,
a preto ju musela dovybavovať postupne nákupom vecí na splátky.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že v septembri 2013 ho matka mal. detí oslovila s tým, že žiadala od
neho zvýšenie výživného, avšak on v tom čase už plánoval dieťa so svojou priateľkou M. G., s ktorou
žil v spoločnej domácnosti od r. 2009. Z tohto vzťahu sa potom narodila dňa 2.9.2014 mal. W. Z., o čom
predložil otec rodný list mal. dieťaťa. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil z toho dôvodu,
že na to jednoducho finančne nemal, jeho zamestnávateľ od r. 2014 prestal platiť nadčasy, a preto si

myslí, že jeho príjem sa oproti stavu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom znížil. Jeho
priateľka je t.č. na rodičovskej dovolenke a sú jej vyplácané dávky v materstve sumou 10,7363 EUR
denne. Jeho príjem v zamestnaní môže predstavovať 800 EUR v hrubom. Otec ďalej poukázal na to, že
do septembra 2013 stále prispieval na väčšie výdavky, ktoré boli s mal. deťmi aj mimo výživného, začal
platiť vyššie výživné, než bolo určené, a to sumou 135 EUR mesačne na obe deti. Od februára 2014,

odkedy matka žiada zvýšenie výživného, prispel na mal. Z., keď išla do školy v prírode sumou 50 EUR
a matka zaplatila 60 EUR. Keď matka aj v septembri 2014 žiadala jeho príspevok na školské potreby
mal. detí, vysvetlil jej, že je práceneschopný, okrem toho sa narodila mal. W., takže jednoducho všetky
tieto výdavky finančne zvládnuť nevedel, lebo za mesiac august a polovičku septembra 2014 dostal v
dôsledku práceneschopnosti na výplatu menej o 100 EUR. Preto mu to jednoducho nevychádzalo. Otec

uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v jej 3-izbovom byte v Z., za ktorý platí
mesačne 200 EUR. S priateľkou spolu hospodária. S mal. deťmi sa stretáva v priemere raz za mesiac
a platí im cestovné buď do Z., alebo do Z. D. N., kde žije ešte jeho matka, cestovné vychádza asi na
10 EUR na obe deti. Keďže jeho matka žije v dvojgeneračnom dome a poberá iba dôchodok, musí jej
prispievať na plyn, pretože v zimných mesiacoch je potrebné celý dom vykurovať a tak jej prispieva

asi 20 EUR v mesiaci. Otec uviedol, že do roku 2012 vlastnil aj motorové vozidlo, ktoré však predal,
pretože už bolo staršie a t.č. používa motorové vozidlo svojej priateľky. Otec popieral, že by mal vyššiu
životnú úroveň, ako má matka a mal. deti, pretože pokiaľ si zakúpil botasky, tie boli úplne nové, stáli 40
EUR, čiže neboli žiadne luxusné, ale jednoducho v dôsledku toho, že boli nové, tak krádež zahlásil na
políciu. Podľa neho by matka mohla ušetriť finančné prostriedky tým, že by svoj byt prenajala, pretože

podľa neho zrejme matka spolu so svojim priateľom hospodári a nie je pravdivé jej tvrdenie, že spolu
nehospodária, pokiaľ žijú v spoločnom byte.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa

ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť

zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie
pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále

porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

Základnými kritériami od ktorých sa odvíja výška výživného sú predovšetkým schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Dieťaťu je tým zo
zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Na základe citovaných zákonných ustanovení, ustálených zásad, ktorými sa riadi súd pri rozhodovaní o
zmene výživného, a na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože náklady súvisiace s mal. deťmi sa od posledného
rozhodnutia o výživnom podstatne zvýšili, maloleté deti sú staršie o päť rokov.

Na strane otca boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Podľa opisu mzdového listu otca za
obdobie od 4/2013 do 3/2014 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 665 EUR, teda na
strane otca došlo k miernemu zvýšeniu jeho príjmu. Otcovi od 2.9.2014 pribudla vyživovacia povinnosť
voči mal. W.. Toto dieťa je v útlom veku a preto odôvodnené potreby tohto dieťaťa sú podstatne nižšie

ako odôvodnené potreby starších detí, pochádzajúcich z manželstva s matkou mal. detí. Preto napriek
tejto skutočnosti bolo možné zvýšiť výživné zo strany otca primerane jeho zárobkovým možnostiam a
schopnostiam. Toto primerané zvýšenie výživného u mal. A. predstavuje zo sumy 66 EUR mesačne na
sumu 80 EUR mesačne a u mal. Z. zo sumy 66 EUR mesačne na sumu 70 EUR mesačne, čím otec bude
platiť na obe mal. deti spolu sumu 150 EUR mesačne, ktorú je schopný zo svojho príjmu zaplatiť. Za

tým účelom, aby súd mohol takto zvýšiť výživné zo strany otca, posunul začiatok zvýšenia výživného k
dátumu, keď nastala výraznejšia zmena pomerov na strane mal. detí, ich nástupom do vyššieho ročníka
ZŠ, u mal. Z. do 5. ročníka ZŠ a u mal. A. do posledného ročníka ZŠ, teda nie od dátumu podania návrhu
matky, od 8.1.2014. K tomu súd uvádza, že potreby mal. dieťaťa sú stále limitované možnosťami a
schopnosťami rodičov aj keď sa javia ako odôvodnené.

Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol aj na to, že otec sa s maloletými deťmi stretáva, pri realizácii styku v
priemere raz do mesiaca mu vznikajú zvýšené náklady úhradou cestovného pre deti, že otec prispieva
na mal. deti aj nad rámec výživného a preto je potrebné, aby tento stav sa zachoval aj do budúcna.

Na strane matky sa príjem oproti predchádzajúcemu stavu zvýšil zo sumy 569,85 na sumu 756 EUR
mesačne, vďaka čomu matka je schopná zo svojho príjmu, mimo osobnej starostlivosti, aj finančne
dopĺňať odôvodnené potreby maloletých detí.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol, pretože na to neboli splnené

zákonné podmienky.

Vzhľadom na takéto zvýšenie výživného súd vyčíslil otcovi aj dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do
31.10.2014 sumou 30 EUR na obe deti, z ktorej sumy s prihliadnutím na to, že otec doposiaľ platilna obe deti výživné spolu sumou 135 EUR predstavuje dlžné výživné pre mal. A. sumu 15 EUR a pre
mal. Z. 15 EUR. Toto výživné je otec povinný zaplatiť v lehote 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku do rúk matky.

V tomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ust. § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.