Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203158
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114203158.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: B.C.CONSULT, s.r.o., so sídlom vo Vranove nad

Topľou, ul. Budovateľská 1290, IČO: 45462500, zastúpený Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom so
sídlom vo Vranove nad Topľou, ul. M.R.Štefánika 171, proti odporcovi: N. C., bytom T., ul. J.U. XXXX/
XX, o zaplatenie 197,45 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 12.02.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 197,45 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 18,75 % ročne z tejto sumy od 09.05.2005 do zaplatenia. Zároveň si

uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 22.09.2004 uzavrel
sIstrobankou,a.s.zmluvuobežnomúčte.Odporcaneplnilvšetkysvojepovinnostivyplývajúcemuztejto
zmluvy, dostal sa so svojim účtom do debetu a titulom nepovoleného debetného zostatku na bežnom
účtemuvzniklapovinnosťuhradiťsumupozostávajúcuzkapitalizovanýchúrokov,úhradyzanepovolené
prečerpanie debetu, úhrady za upomienku, úhrady za vedenie účtu a za výpisy z účtu. Dňa 09.05.2005
Istrobanka a.s. zrušila bežný účet odporcu a debetný zostatok vyrovnala interným bezhotovostným
vkladom. Túto sumu odporca Istrobanke a.s. v lehote splatnosti neuhradil. Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako postupníkom Istrobanka, a.s. a spoločnosťou

INKASO Pohľadávok s.r.o. ako postupcom, zo dňa 19.07.2005, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške
197,45 eur aj s jej príslušenstvom. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou
INKASO Pohľadávok s.r.o. a navrhovateľom zo dňa 22.03.2012 došlo k opätovnému postúpeniu tejto
pohľadávky na navrhovateľa. Odporca do dnešného dňa neuhradil dlžnú sumu ani čiastočne.

Odporcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 10.06.2015. Odporca na doručený návrh
navrhovateľa nereagoval.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, vrátane jeho

doplnenia zo dňa 28.02.2014, Zmluvou o bežnom účte zo dňa 22.09.2004 uzavretej medzi odporcom
a právnym predchodcom navrhovateľa (ISTROBANKA a.s.), predloženými Všeobecnými obchodnými
podmienkami Istrobanka, a.s., výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 09.08.2005, obidvoma zmluvami o
postúpenípohľadávokzodňa08.07.2005(medziISTROBANKAa.s.aINKASOpohľadávok,s.r.o.),resp.zo dňa 22.03.2012 (medzi navrhovateľom a INKASO pohľadávok, s.r.o.) vrátane ich príloh a oznámením
opostúpenípohľadávkyzodňa20.03.2013.Potomtooboznámenísasnávrhomalistinnýmidôkazmimá
súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, ISTROBANKA, a.s. s odporcom uzatvorila dňa

22.09.2004 zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej banka viedla v prospech odporcu bežný bankový
účet. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky Istrobanka, a.s.. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.03.2012, uzatvorenej medzi navrhovateľom a obchodnou
spoločnosťou INKASO pohľadávok, s.r.o., nadobudol navrhovateľ pohľadávku, ktorú si uplatnil žalobou
v tomto konaní. Listom zo dňa 09.08.2005 označenom ako Výzva na zaplatenie pred súdnym konaním

vyzval právny predchodca navrhovateľa odporcu na zaplatenie sumy 6.562,-Sk do 16.08.2005, ktorú
mu dlžní zo Zmluvy o osobnom účte, ktorú uzatvoril s ISTROBANKA a.s.. Na takto zistený skutkový stav
súd aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec následne právne posúdil.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a

povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ je právnym nástupcom

pôvodného veriteľa odporcu v zmluvnom záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o bežnom
účte zo dňa 22.09.2004. Táto zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, s
odporcom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca
navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o

návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej povinnosti prihliadal
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania
práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne
splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,
by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie
súdu. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú súdy
povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné vznesenie
námietkypremlčaniadlžníkom-spotrebiteľom.Nevznesenienámietkypremlčaniadlžníkom(odporcom),
nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy žiadny význam v konaní.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporcovi odôvodňuje tým,

že odporca si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte. Zo samotného tvrdenia
navrhovateľa a z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 09.08.2005, ktorú vyhotovil právny predchodca
navrhovateľa (INKASO pohľadávok, s.r.o.) odporcovi vyplýva, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie
dlžnej sumy do 16.08.2005. Z uvedeného vyplýva, že po tomto období musel byť odporca v omeškaní
so splnením svojej povinnosti, na základe výzvy právneho predchodcu navrhovateľa. Prvým dňom

omeškania s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 17.08.2005 (navrhovateľ si uplatňuje úroky zomeškaniadokoncaužod09.05.2005).Vtedysiveriteľ,tedanavrhovateľ,resp.jehoprávnypredchodca,
mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz. Predmetná zmluva o bežnom účte
je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie existencie premlčania práva navrhovateľa vzťahujú

na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia
doba od 17.08.2005. Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 12.02.2014
a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov, súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu
je premlčané. Premlčacia doba uplynula dňa 17.08.2008. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol.

Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti (posúdenie premlčania pohľadávky navrhovateľa) uviesť
to, že pri svojom rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte je obchodným záväzkovým vzťahom.

Ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného
zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi
ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu.
Medzi takého záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený uvedenou zmluvou. Teda tu nie rozhodujúci
subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských

zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané
ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného
záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou
spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval

dovtedy účinné ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do
tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v súčasnosti účinná právna úprava stanovuje povinnosť
prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek
pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránila.
Pritom v danom prípade by k premlčanou došlo aj pri aplikácii dĺžky premlčacej doby podľa Obchodného
zákonníka, ktorá je štvorročná.

Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, súd považuje
za potrebné uviesť aj to, že navrhovateľ neuniesol v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne nesplnenej
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu a ani dôkazné bremeno. Z návrhu je
zrejmé, že odporov dlh mal vzniknúť tým, že sa dostal na bežnom účte do nepovoleného prečerpania.
Navrhovateľ však relevantným a jasným spôsobom neuviedol kedy a za akých skutkových okolností sa

tak malo stať. Žalovaná suma má pozostávať z kapitalizovaných úrokov, avšak nie je absolútne žiadnym
spôsobom zrejmé v akej časti a prípadne ako navrhovateľ dospel k výške úrokov (výška úroku, doba
úročenia, istina úročenia). Suma tohto kapitalizovaného úroku nevyplýva ani zo žiadnych navrhovateľom
predložených listinných dôkazov. Žalovaná suma má takisto pozostávať aj z úhrad za nepovolené
čerpanie úveru, úhrad za upomienku, úhrad za vedenie účtu a z úhrad za výpisy z účtu, avšak aj napriek

výzvy tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Súdu nie je zrejmé aké úhrady si navrhovateľ uplatňuje.
Pritom bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje navrhovateľa, ktorý sa domáha návrhom
svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad navrhovateľa v tomto konaní, nemôže byť v
konaní úspešný. Ohľadne týchto úhrad, resp. skutočností, z ktorých má vyplývať povinnosť odporcu na
ich úhradu, navrhovateľ súdu neoznačil ani žiadny dôkaz.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporca bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov
konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.