Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10C/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514211687
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514211687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 47 150 513, zn. TL - XXXXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej č. 14
v Bratislave, IČO 36 862 711 proti odporcovi Z. O., H.. XX.XX.XXXX,C. Q. XX, XXX XX, v konaní o
zaplatenie 406,32 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 207,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 193,14 eur od 04.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo
sumy 14,18 eur od 04.08.2011 do zaplatenia,

všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2014 domáhal od odporcu zaplatenia
istiny 406,32 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti K. R. a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči

odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť K. R., a.s., ako
poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom
zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. X. sa v zmluve zaviazal odoberať službu a
platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných
povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku
čohomuselobyťjehozariadenievypojenézprevádzky.Doručenéfaktúryzaposkytnutéslužbynezaplatil
včas, čím sa dostal s plnením do omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny

predchodca fakturoval v zmysle uzavretej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 199 eur.

Odporca si návrh prevzal dňa 19.09.2014, vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.

Dňa 04.11.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník T. - S. a ochrana spotrebiteľa „S.“, so sídlom
H. legionárov 5, XXX XX S., P.: XX XXX XXX. Konajúci súd postupoval v zmysle novelizovaného
ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., nakoľko predmetná novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná

zákonom č. 353/2014 Z.z. v svojich intertemporálnych ustanoveniach nestanovila žiadne prechodné
ustanovenia týkajúce sa aplikácie tohto ustanovenia zákona na už existujúce právne vzťahy a
prebiehajúce súdne konania, preto mal súd za to, že tým, že konal až po 01.01.2015, kedy nadobudla
účinnosť predmetná novela zákona, vedľajší účastník na základe výzvy konajúceho súdu, bol povinnýnásledne predložiť súhlas toho účastníka konania, na strane ktorého do konania vstúpil, a keďže táto
podmienka jeho vstupu nebola ani dodatočne splnená, súd na tento vstup vedľajšieho účastníka ex offo
(t.j. z úradnej moci) neprihliadol.

Uvedený právny názor súdu spočívajúci vo výklade absencie prechodných ustanovení predmetnej
novely Občianskeho súdneho poriadku, bol vyjadrený aj Najvyšším súdom Slovenksej republiky, a to
Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015, kde okrem iného uviedol „V preskúmavanom prípade
je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie

právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé,
že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež
zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “

V zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného
podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Podľa Mazáka časová pôsobnosť v civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy
nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Vzhľadom však

na absenciu takýchto prechodných ustanovení, platí tak základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon
neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. (Mazák, J. a
kol.,: Základy občianskeho procesného práva. Bratislava: IURA EDITION 2009, str. 22 a nasl.)

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Podľa ust. § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Právny predchodca navrhovateľa Slovak R. a.s. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. §
43 a nasledujúcich Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvu o pripojení dňa
17.05.2010 a takisto aj dodatok k zmluve o pripojení. Na základe uzavretej zmluvy právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné služby spojené s pripojením na internet, umožňujúce

odporcovi využívať telekomunikačné služby. Právny predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal
poskytnúť odporcovi program služieb Program 40. Zmluva bola uzavretá na 24 mesiacov.

Navrhovateľ následne faktúrami vyúčtoval odporcovi za užívanie telekomunikačných služieb:
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX v sume XX,XX eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.XX.XXXX v sume XXX,XX eur,

Súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 250/2007 Z.z..
o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:
- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,- štátnu reguláciu elektronických zariadení,
- štátnu reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických

komunikačných služieb,
- ochranu týchto sietí a služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam,
- ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona

č. 610/2003 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže
dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej
vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia,
to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - odporca je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb
v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp.
ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto

ho súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutej telekomunikačnej služby spolu v sume 207,32 eur.

Faktúrou U. fakturoval zmluvnú pokutu 199 eur. Z obsahu faktúry nie je možné zistiť, za aké porušenie
zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

S. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený

spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady

č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim
spotrebiteľských zmlúv.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere
uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb,

čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za
porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje
snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými
mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie
produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu
zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich
rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj
pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú

pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, a sú preto neplatné.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať
náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí
byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností
(aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej
výške,podmienkyurčitostiprávnehoúkonunespĺňa.Zmluvaopripojení,ktorejsúčasťousúajvšeobecné
obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená

formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou
pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre
svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej
povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj
rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v C. C. sp.zn. XXCob/XX/XXXX, XXCob/XXX/

XXXX a ďalších.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V zmluve o pripojení je síce stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť
navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, avšak odporca
nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ
uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy a bez toho, aby odporca

mal možnosť ovplyvniť jej výšku.

Podľa bodu 4 prvej vety záverečných ustanovení dodatku k zmluve o pripojení je uvedené, že v prípade
porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v bode 3 tohto dodatku alebo čl. 3 bod 3.6
všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej

dôjdeknáslednémuvypojeniuSIMkartyzostranyPodniku,jeúčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Navrhovateľ fakturoval odporcovi uvedenú zmluvnú
pokutu vo výške 199 eur, faktúrou na ktorej nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola
odporcovi táto zmluvná pokuta fakturovaná a navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že bydošlo k takému porušeniu zmluvných podmienok, ktoré viedli k odpojeniu SIM karty z prevádzky resp.
presne nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany odporcu, ktoré by malo
za následok fakturovanie zmluvnej pokuty. Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená

v dodatku k zmluve o pripojení predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú
dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku
zmluvnej pokuty, a tým výrazne oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý
tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a tým je vážne narušená zásada

rovnosti účastníkov konania v civilnom procese.

Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda bolo by
preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených
neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností
odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože

podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. H. neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená rozsudkom E. súdu v S.
sp.zn. XCo/XXX/XXXX.

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z

omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Faktúru odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 406,32 eur mu bolo priznaných 207,32 eur

a neúspešný bol v časti o 199 eur. Odporca presne opačne. Súd preto, v súlade s vyššie citovaným
ustanovením, vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.