Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/357/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313222071
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313222071.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti
žalovanému: A. B., bytom K. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: G. X., zamestnankyňa
Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 504,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/385/2013-32 zo dňa 25. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Mal
preukázané, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 28.07.2008 žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi čiastku úveru 564,30 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou
24 mesačných splátok po 41,26 eura do 20. dňa v mesiaci a to pri zmluvnej odmene 425,94 eura,
ročnom úroku 81,47 % a RPMN 70,61%. Listom zo dňa 04.10.2009 žalobca oznámil žalovanému, že
je v omeškaní s úhradou splátok č. 12, 13, 14 s tým, že ak sa dostane do omeškania s úhradou,
s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto
oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.
Toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 08.10.2009. V konaní žalovaného zastupovala opatrovníčka,
ktorá vo vzťahu k celému uplatnenému nároku vzniesla námietku premlčania a súd sa ňou zaoberal
bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Predmetný vzťah je vzťahom
založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy ani všeobecných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákon o ochrane spotrebiteľa). V danom prípade sa zaoberal
vznesenou námietkou premlčania, pričom premlčanie práva na zaplatenie vyčerpanej čiastky úveru
s príslušenstvom sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo uvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu.
Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz podaním žaloby
na súd. Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu. V danom prípade splatnosť záväzku nastala uplynutím 15 dní od doručenia oznámenia o
zosplatnení, t.j. dňom 23.10.2009 a všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť v deň splatnosti

záväzku dňa 23.10.2009 a uplynula dňa 23.10.2012. V prejednávanej veci si žalobca svoje právo na
zaplatenie sumy 504,94 eura s príslušenstvom voči žalovanému uplatnil na súde dňa 26.08.2013, teda
zjavne po uplynutí premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže
tvoria príslušenstvo pohľadávky. Preto súd žalobu zamietol, keďže námietku premlčania považoval za
dôvodnú, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti
subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech,
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli a žiadne si ani neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, keďže so záverom súdu prvého stupňa
o tom, že uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby nesúhlasil. Zmluva o úvere (teda aj predmetná
zmluva o revolvingovom úvere) je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že úprava Obchodného
zákonníka sa použije vždy, ibaže je niektorá otázka v ňom neupravená alebo osobitný predpis obsahuje
samostatnú úpravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie. Obchodný zákonník upravuje premlčanie a
to komplexne. Súčasná úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou
na ochranu spotrebiteľa, preto sa malo postupovať podľa obchodno-právnej regulácie premlčania, čo
však konajúci súd nespravil a preto rozhodol nezákonne. Zároveň je v Obchodnom zákonníku presne
stanovené, ktoré z jeho ustanovení sa na takýto vzťah s účasťou spotrebiteľa nemôžu použiť, resp.
upravujú sa obmedzenia pre ich použitie. Úprava premlčania sem nepatrí. Uvedený záver vyplýva aj
z logického výkladu spotrebiteľského práva a podstaty právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Právna
úprava premlčania voči obom stranám právneho vzťahu musí pôsobiť rovnako. Nemôže byť ani nie je
rozhodujúcim pre aplikáciu Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka či osobou zaviazanou
platiť nároky je spotrebiteľ alebo dodávateľ. Právne len v situácii, ak by sa dĺžka premlčacej doby mala
riadiť tým, kto je dlžníkom, t.j. či dodávateľ alebo spotrebiteľ, potom by sa medzi zmluvnými stranami
žiadna rovnováha nevytvorila. Naopak, voči jednej strane by premlčacia doba bola dlhšou a voči jednej
kratšou v závislosti od konkrétneho postavenia v danej situácii. Úvaha a tvrdenie o tom, že občiansko-
právna úprava premlčania je pre spotrebiteľa výhodnejšia, vychádza len zo zdanlivého a predčasného
záveru a platí iba pre prípad, keď spotrebiteľ vystupuje v postavení dlžníka. Ak by bol spotrebiteľ v
postavení veriteľského subjektu, potom by mu táto úprava žiadnu výhodu nepriniesla, práve naopak,
bolo by to nevýhodnejšie. Poukázal na rozhodnutia súdov vyššieho stupňa, ktoré vychádzajú z hore
uvedeného právneho záveru, z toho, že premlčanie musí pôsobiť voči obom stranám rovnako a z
komplexnej úpravy premlčania ako v občianskom, tak v obchodnom zákonníku nemožno považovať
niektorú z nich za výhodnejšiu pre spotrebiteľa (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 32Cdo 3337/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 a iné). Poukázal na
článok 3 Smernice rady 93/13/EHS, v zmysle ktorej za ustanovenie smerujúce k ochrane spotrebiteľa
možno považovať také, ktoré chránia slabšiu stranu proti silnejšej, t.j. upravuje vzťah subjektov
vo výrazne nerovnovážnom postavení a danú nerovnováhu odstraňuje. Úprava občiansko-právneho
premlčania takou úpravou nie je. Žalobca napokon namietal, že konajúci súd nezákonne rozhodol, keď
neaplikoval štvorročnú premlčaciu dobu, keďže nárok uplatnený žalobcom nie je premlčaný. Preto žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel, alternatívne aby
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204
OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po
skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP- t.j. vo veci
samej a na tom závislý výrok o trovách konania), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho
podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov
3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná
o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania je úhrada istiny 504,94 eura s príslušenstvom titulom zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 28.07.2008, ktorý bol žalovanému poskytnutý v sume 564,30 eura. Súd prvého stupňa
žalobu žalobcu zamietol s prihliadnutím k tomu, že nárok žalobcu je premlčaný (nebol uplatnený v
trojročnej premlčacej dobe, ktorá sa aplikuje, keďže žalovaný je spotrebiteľ), preto treba aplikovať právnu
úpravu na ochranu spotrebiteľa.

Žalobca v odvolacom konaní s týmto postupom nesúhlasí, s poukazom na to, že jeho nárok premlčaný
nie je, keďže právo bolo uplatnené v štvorročnej premlčacej dobe, ktorá vyplýva z ustanovení
Obchodného zákonníka.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky
odôvodnil. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé a právne správne, obsahuje
odpovede na všetky relevantné otázky v konaní vznesené a je výsledkom vykonaného dokazovania plne
v súlade s procesnými zásadami formulovanými v OSP, čím súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym
právnym záverom.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, s poukazom
na ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. K
zvýrazneniu správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať už iba nasledovné:

Žalobca v odvolaní argumentuje nesprávnosťou postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa preto, že súd
prvého stupňa premlčanie nároku žalobcu posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, pričom v danom
prípade ide o zmluvu o úvere, kde je dôvodné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
Obchodný zákonník má samostatnú právnu úpravu o premlčaní, potom platí premlčacia doba štyri roky,
ktorá ešte v čase podania žaloby žalobcom neuplynula. Žalobca poukazuje i na relevantnú judikatúru
súdov, z ktorých takýto záver vyplýva.

Niet v spore pochybností o tom, že žalobca vystupoval v danom úverovom vzťahu ako dodávateľ a
žalovaný ako spotrebiteľ. Na ochranu práv a povinností účastníka zmluvy, t.j. spotrebiteľa preto treba
použiť úpravu spotrebiteľského práva obsiahnutú nielen v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasledujúce),
ale i ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., Zákon na ochranu spotrebiteľa
č. 250/2007 Z.z. a iné).

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28.07.2008 o revolvingovom úvere je
zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy a právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou je
vzťahom občianskoprávnym.

V zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zmluva o úvere neprestáva byť spotrebiteľskou zmluvou a použitie Obchodného zákonníka naráža na
prednosť Občianskeho zákonníka.

Obchodný zákonník z hľadiska poradia aplikovateľnosti musí ustúpiť, lebo prednosť má spotrebiteľské
právo v širšom slova zmysle, t.j. Občiansky zákonník a ďalšie predpisy upravujúce vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ. Normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Primárne sa teda použije špeciálny predpis - zákon o spotrebiteľských úveroch a ak tento určitú
otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej
základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadné
ďalšie použitie noriem obchodného práva.

Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku
a vo vykonávacích predpisoch.

Z vyššie uvedených dôvodov námietku premlčania nie je možné posúdiť podľa Obchodného zákonníka,
pretože táto úprava je v neprospech spotrebiteľa, keďže s uplatnením Obchodného zákonníka
je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba a spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa
ako dlžníka. Prednosť majú teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní (§ 100 a nasl.), ktoré
aj boli aplikované na prejednávanú vec súdom prvého stupňa, a teda v prejednávanej veci súd dospel
k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom uplatňovanej pohľadávky v trojročnej premlčacej
dobe s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky žalovaného.

Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch neobsahuje osobitnú úpravu premlčania, je potrebné otázku
premlčania posúdiť podľa Občianskeho zákonníka tak, ako správne postupoval aj súd prvého stupňa.

Pokiaľ žalobca poukazuje na relevantnú judikatúru súdov, ktoré mu dávajú argumentačnú základňu
v názore, že premlčanie bolo dôvodné v danom prípade posúdiť podľa Obchodného zákonníka, tu
odvolací súd poukazuje na jedno z ostatných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 M Cdo 14/2014, kde je jednoznačne vyjadrený názor o aplikácii Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské právne vzťahy i v súvislosti s posúdením otázky premlčania, ktorá právna úprava dopadá
i na prejednávaný prípad.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust.
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania,
úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli (z obsahu spisu nevyplývajú a sám si
žiadne neuplatnil), preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.