Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/134/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217533
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612217533.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., zastúpená so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova
4 proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13,, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrhy žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a

súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa
žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/134/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012,

tunajší súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp.zn. 4C/134/2012, 4C/148/2012, 4C/184/2012, 4C/211/2012, 4C/215/2012,
4C/220/2012, 4C/228/2012, 4C/236/2012, 4C/241/2012, 4C/248/2012, 4C/258/2012, 4C/261/2012,4C/2802012, 4C/287/2012, 4C/297/2012, 4C/308/2012, 4C/330/2012, 4C/343/2012 s tým, že konanie
je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/134/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie

je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny

s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.

Majetkovú škodu si žalobca v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný
postupsúdujetakejintenzity,ktorámázanásledokzmarenievymožiteľnostimajetkovéhoprávažalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovaťnesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu

majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ

ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu

súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím

v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom

titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie nariadené na deň 11.06.2015 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná
nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do

rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal
návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/79/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením sp.zn.
2NcC/79/2012-14 zo dňa 22. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen

pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, ako aj
základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal podaním zo dňa 6.6.2013 a pred

pojednávaním nariadeným na deň 11.6.2015 opätovne požiadal pojednávanie zrušiť. K tomuto podaniu
na prerušenie konania zo dňa 04.06.2015 predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo
veci sp.zn. 2NcC/79/2012. O návrhu na prerušenie konania, ktorý podal žalobca dňa 06.06.2013, súd
rozhodol uznesením sp.zn. 4C/134/2012-59 zo dňa 11.6.2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/331/2013-84 zo dňa 17.9.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2013.

Vzhľadom na uvedené a na to, že súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol
a to uznesením sp.zn. 4C/134/2012-59 zo dňa 11.6.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za
dôležitý dôvod odročenia pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo
rozhodnuté uznesením Ústavného súdu SR IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/79/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu SR na jej prerokovanie.

Okrem návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/79/2012 podal žalobca ďalší návrh na prerušenie konania. V
tomto návrhu na prerušenie konania uviedol, že na Okresnom súde Prešov sa pod sp.zn. 7C/6/2010
vediekonanieonáhraduškodypreporušenieprávaEÚ,ktoréhosamalpodľažalobnéhonávrhudopustiť

okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore
so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa
na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade SR, zastúpená
MS SR, v 2. rade Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 za účasti

vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS Bratislava. V tomto konaní Okresný
súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodolo prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
žalovaná v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Táto navrhla
položiť otázku, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva

predtým ako účastník konania využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho
poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia a vzhľadom na skutkový stav veci môže v
tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon
rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V
prípade ak áno, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu,

ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový stav najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a
nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu. Ak ide o
dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú
má zodpovedať členský štát a či možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou,
ktorá je bezdôvodným obohatením a či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok
nápravy prednosť pred náhradou škody. Žalobca tvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych

otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove sp.zn. 7C/6/2010 má zásadný význam pre
posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Žalobca navrhol prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/79/2012 je viazaný
súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo
zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na
skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že
dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/79/2012 pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd ďalší návrh žalobcu na
prerušenie konania, ktorý bol podaný 04.06.2015, opätovne zamietol ako návrh nedôvodný. O ďalšom
návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika - Ministerstvo sprvodlivosti SR Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenomna Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorý žalobca podal v zmysle § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p., súd taktiež rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Prejudiciálne otázky,
ktoré Okresný súd v Prešove v konaní sp.zn. 7C/6/2010 predložil Súdnemu dvoru EÚ, majú vplyv

na rozhodnutie vo veci sp.zn. 7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť, že tento súd sa má zaoberať aj
činnosťouresp.nečinnosťoužalobkynevtomtokonaníaskutkovýmstavom,akývtomtokonanípopisuje
žalobkyňa. Okrem toho v týchto spojených veciach pod sp.zn. 4C/134/2012 sa nerieši iba správnosť
postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu,
ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, ale i iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca

považuje za postup v rozpore s exekučným poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ nezodpovie. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že Okresný súd v Prešove
iba podľa informácie žalobcu (nebolo predložené žiadne uznesenie) o prerušení konania rozhodol
uznesením zo dňa 7.10.2013, pričom na tunajšom súde sa vedie množstvo žalobných návrhov žalobcu
POHOTOVOSŤ s.r.o., o ktorých už prvostupňový súd v merite veci rozhodol a iba v niektorých konania
podal žalobca návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu. Súd i tento návrh na prerušenie konania

považuje za návrh nedôvodný, a preto i tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti a u žalobcu
nebol dôvod na zrušenie pojednávania, vzhľadom na zamietnutie návrhov na prerušenie konania. Preto
súd vo veci pojednával, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a

výnimočne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých
prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Vo väčšine exekučných konaní súd žiadal o
predloženie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úverov a zisťoval účel
poskytnutia úveru v exekučných konaniach, v ktorých mal pochybnosť, že bol úver poskytnutý pre účely
povolania.

Zo spisu 15Er/595/2009 (týka sa spisu 4C/134/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že
exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.9.2009
pre vymoženie pohľadávky proti povinnému L. C. vo výške 207,11 eur s príslušenstvom. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 04651/09 zo dňa 3.6.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 29.6.2009 a vykonateľnosť 2.7.2009. Súd podaním zo dňa 23.9.2009 žiadal

exekútora o doplnenie žiadosti o udelenie poverenia, predloženie zmluvy o úvere s riadne čitateľnými
úverovými podmienkami. Ďalej bol exekútor vyzvaný na preukázanie výšky uhradenej pohľadávky,
zaslanie výzvy na zaplatenie, sadzobníka poplatkov k produktom žalobcu, predloženie obchodných
podmienok úverových produktov žalobcu poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Exekútor výzvu

prevzal 29.9.2009. Podaním zo dňa 4.10.2009 exekútor oznámil, že výzvu postúpil oprávnenému z
dôvodu, že súdom žiadanými listinami nedisponuje. Dňa 18.11.2009 žalobca žiadal informáciu o stave
konania. Výzva zo dňa 23.9.2009 bola urgovaná od exekútora, ale aj oprávneného dňa 26.11.2009
a exekútor podaním zo dňa 5.12.2009 odmietol súdom žiadané listiny doručiť tvrdiac, že k žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli doložené všetky náležitosti, preto exekútor oprávneného

ani nevyzval na predloženie súdom žiadaných listinných dôkazov. Oprávnený taktiež podaním zo dňa
7.12.2009, ktoré bolo doručené súdu 14.12.2009 oznámil, že listiny nepredloží, nakoľko predloženie
zmlúv o úvere a ďalších listín v konaní o udelenie poverenia nemá oporu ani v exekučnom poriadku
ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Dňa 12.1.2010 bol oprávnený opätovne urgovaný o zaslanie
žiadaných dôkazov, avšak bezvýsledne. Podaním zo dňa 15.3.2010 oprávnený zaslal zmluvu o úvere č.

XXXXXXX, z ktorej vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver 165,97 eur na výkon povolania. Súčasne
boli zaslané všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súd uznesením č.k. 15Er/595/2009-21 zo dňa
11.11.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti úrokov z omeškania zo
sumy 197,16 eur od 28.12.2008 do zaplatenia nad výšku 5 % ročne a v časti trov právneho zastúpeniav exekúcii vo výške 19,40 eur. Na zvyšok vymáhaného peňažného plnenia s príslušenstvom bolo
11.11.2010 vydané poverenie. Uznesením zo dňa 3.2.2011 súd exekučné konanie v časti, v ktorej bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, zastavil.

Zo spisu 15Er/421/2009 (týka sa spisu 4C/148/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že dňa
26.6.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Q. Š. pre vymoženie 380,40 eur s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13584/08 zo dňa 12.5.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2009 a vykonateľnosť 4.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.7.2009. Súd podaním zo dňa
4.8.2009 žiadal oprávneného o predloženie zmluvy o úvere č. 7281068 zo dňa 29.11.2007 s úverovými
podmienkami s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Predloženie listín bolo
urgované 3.11.2009, avšak bezvýsledne. Oprávnený listiny nepredložil, podaním zo dňa 13.11.2009,
ktoré došlo súdu 18.11.2009 žiadal podať informáciu o stave konania. Predloženie zmluvy o úvere a

žiadaných listín bolo urgované opätovne 26.11.2009, urgenciu právny zástupca oprávneného prevzal
3.12.2009. Dňa 22.1.2010 bol vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných obchodných
podmienok s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súdny exekútor, ktorý
výzvu prevzal a súčasne aj oprávnený. Oprávnený podaním zo dňa 14.1.2010, ktoré bolo súdu doručené
21.1.2010 oznámil, že súdom žiadané listiny nepredloží, nakoľko požiadavka súdu v štádiu exekučného

konania, ktorým je konanie o udelenie poverenia, nemá oporu ani v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní. Uznesením č.k. 15Er/421/2009-14 zo dňa 24.2.2010 bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval
Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 3CoE 279/2010-29 zo dňa 31.5.2010 prvostupňové
uznesenie o zamietnutí poverenia na výkon exekúcie zo dňa 24.2.2010 potvrdil. Uznesenie Krajského

súdu v Košiciach bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému a právnemu zástupcovi oprávneného
doručené 6.7.2010.

Zo spisu 15Er/595/2010 (týka sa spisu 4C/184/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že
dňa 15.07.2010 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej J. Y. pre vymoženie istiny 1 680,03 eur s

príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 21555/2009
zo dňa 28.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.02.2010 a vykonateľnosť 18.02.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 09.09.2010. K
žiadosti o udelenie poverenia bola pripojená zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru
a rozsudok rozhodcovského súdu. Uznesením č.k. 15Er/595/2010-12 zo dňa 05.10.2010 bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V dôsledku odvolania
oprávneného bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením č.k.
2CoE 14/2011-29 zo dňa 16.05.2011 uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie potvrdil.

Zo spisu 15Er/475/2011 (týka sa spisu 4C/220/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že

dňa 13.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. K. pre vymoženie 762,53 eur s prísl.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13503/10 zo dňa 27.1.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 26.4.2011 a vykonateľnosť 29.4.2011. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 19.7.2011. Spolu s návrhom na

vykonanie exekúcie bola predložená zmluva o úvere č. XXXXXXX a zmenka na 762 eur a rozsudok
rozhodcovského súdu. Uznesením 15Er/475/2011-10 zo dňa 21.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
19.8.2011, súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo
dňa 6.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.11.2011 exekučné konanie zastavil.

Zo spisu 15Er/596/2011 (týka sa spisu 4C/228/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že

dňa 25.7.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému B. Š. pre vymoženie 504 eur s prísl.Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 02994/11 zo dňa 6.5.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2011 a vykonateľnosť 9.6.2011. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 13.9.2011. K žiadosti bola pripojená

zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, zmenka na sumu 504 eur, rozhodcovský rozsudok. Uznesením
15Er/596/2011-10 zo dňa 16.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.10.2011, súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením zo dňa 26.10.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 31.10.2011 exekučné konanie zastavil.

Zo spisu 15Er/420/2009 (týka sa spisu 4C/236/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že dňa

24.6.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. I. pre vymoženie 428,35 eur s prísl. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13857/08 zo dňa 13.5.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 1.6.2009 a vykonateľnosť 4.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.07.2009. Výzvou zo dňa 4.8.2009 súd žiadal
oprávneného o predloženie zmluvy o úvere č. 7431037 zo dňa 30.6.2008 s príslušnými úverovými

podmienkami s poukazom na ustanovenie §45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a zákon č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Splnenie povinností žiadaných výzvou
bolo urgované dňa 2.11.2009 a žiadané listiny neboli predložené. Dňa 13.11.2009 bola súdu doručená
žiadosť oprávneného o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy a žiadaných listín o 60 dní, napriek tomu
18.11.2009 oprávnený žiadal informáciu o stave konania. Predloženie listín bolo urgované 26.11.2009,

opätovne bol vyzvaný oprávnený na predloženie týchto listín. Keďže neboli predložené, súd výzvou zo
dňa 22.1.2010 vyzval exekútora na predloženie týchto listín a súčasne opätovne urgoval oprávneného.
Dňa 21.1.2010 bolo súdu doručené podanie oprávneného, ktorým odmietol súdom žiadané listiny
predložiť z dôvodu, že takáto požiadavka súdu nemá oporu ani v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní a takto sa vyjadril aj exekútor podaním, ktoré bolo súdu doručené 8.2.2010.

Uznesením č.k. 15Er/420/2009-15 zo dňa 8.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vec bola predložená odvolaciemu súdu, ktorý
uznesením č.k. 4CoE 262/2010-28 zo dňa 17.6.2010 potvrdil uznesenie súdu I. stupňa, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Následne uznesením zo dňa 23.11.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 1.12.2010, súd exekučné konanie zastavil.

Z registra a uznesení spisu 15Er/520/2009 (týka sa spisu 4C/241/2012 - žaloba označená ISTINA
RS, v súčasnosti exekučný spis pripojený pri 1C/226/2012, spojený do spoločného konania pod
sp.zn. 1C/113/2012, od 21.7.2014 na Krajskom súde v Košiciach) žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 536,39 eur s príslušenstvom proti povinnému Q. C., bola doručená
súdu 26.08.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 02536/09

zo dňa 27.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa 18.06.2009.
Dňa 07.09.2009 súd žiadal predloženie zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie § 45 ods.
1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojitosti s príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Ku dňu 15.12.2009 zmluva nebola zaslaná, dňa 12.01.2010 súd žiadal
oprávneného o doplnenie návrhu, opätovne žiadal zmluvu o úvere s príslušnými riadne čitateľnými

úverovými podmienkami, žiadal preukázať výšku uhradenej pohľadávky, výzvu na zaplatenie opätovne
poukazujúc na citované ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a spotrebiteľských úveroch.
Následne bolo predloženie týchto listín urgované od oprávneného a od exekútora a uznesením č.k.
15Er/520/2009-19 dňa 12.02.2010 bola žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietnutá.
V dôsledku odvolania oprávneného podaného 08.03.2010 bol spis predložený Krajskému súdu v

Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 31.05.2010 prvostupňové uznesenie zo dňa 12.02.2010 potvrdil.

Zo spisu 15Er/419/2009 (týka sa spisu 4C/248/2012 - žaloba označená ISTINA RS) súd zistil, že
dňa 25.6.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. C. pre vymoženie 757,79 eur s prísl.
Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 00778/09 zo dňa 12.5.2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2009 a vykonateľnosť 4.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná 24.7.2009. Výzvou zo dňa 4.8.2009 súd žiadal
oprávneného o predloženie zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 13.2.2008 s príslušnými úverovými
podmienkami s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskomkonaní a zákon č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Splnenie povinností žiadaných výzvou
bolo urgované dňa 2.11.2009 a žiadané listiny neboli predložené. Dňa 13.11.2009 bola súdu doručená
žiadosť oprávneného o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy a žiadaných listín o 60 dní, napriek tomu

18.11.2009 oprávnený žiadal informáciu o stave konania. Predloženie listín bolo urgované 26.11.2009,
opätovne bol vyzvaný oprávnený na predloženie týchto listín. Keďže neboli predložené, súd výzvou zo
dňa 22.1.2010 vyzval exekútora na predloženie týchto listín a súčasne opätovne urgoval oprávneného.
Dňa 21.1.2010 bolo súdu doručené podanie oprávneného, ktorým odmietol súdom žiadané listiny
predložiť z dôvodu, že takáto požiadavka súdu nemá oporu ani v exekučnom poriadku ani v zákone

o rozhodcovskom konaní a takto sa vyjadril aj exekútor podaním, ktoré bolo súdu doručené 8.2.2010.
Uznesením č.k. 15Er/419/2009-15 zo dňa 22.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vec bola predložená odvolaciemu súdu, ktorý
uznesením č.k. 3CoE 278/2010-28 zo dňa 31.5.2010 potvrdil uznesenie súdu I. stupňa, ktorým zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z príslušných uznesení a registra tunajšieho súdu 15Er/611/2009 (týka sa spisu 4C/258/2012 -

žaloba označená ako NZP, spis sa momentálne nachádza pri spise 8C/96/2012 spojený do spisu
8C/86/2012 t.č. na Krajskom súde v Košiciach) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 920,77 eur proti povinnému A. C., bola súdu
doručená 25.09.2009. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 02120/09
zo dňa 26.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.06.2009 a vykonateľnosť 02.07.2009. Dňa

28.09.2009 súd žiadal o predloženie zmluvy o úvere s čitateľnými úverovými podmienkami, preukázanie
výšky uhradenej pohľadávky, predloženie výzvy na zaplatenie, sadzobníka poplatkov k produktom
oprávneného, obchodné podmienky úverových produktov s poukazom na ustanovenie § 45 ods.
1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Predloženie listín bolo urgované 26.11.2009 od exekútora aj od oprávneného,

kudňu11.11.2012listinynebolizaslané.Ďalšiaurgencianapredloženielistínbolazaslanáoprávnenému
12.01.2010 a následne urgovaná aj od oprávneného aj od exekútora. Uznesením č.k. 15Er/611/2009-18
zo dňa 21.10.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku
odvolania oprávneného z 8.11.2010 vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo
dňa 28.01.2011 zastavil odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania podaním zo dňa 19.01.2011.

Exekučné konanie bolo uznesením č.k. 15Er/611/2009-41 zo dňa 21.04.2011 zastavené.

Zo spisu 15Er/164/2009 (týka sa spisu 4C/280/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
22.2.2009 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému Z. I. pre vymoženie pohľadávky vo výške 765,96 eur s prísl. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11376/08 zo dňa 18.112008, ktorý

nadobudol právoplatnosť 22.12.2008 a vykonateľnosť 29.12.2008. Žiadosť súdneho exekútora bola
súdu doručená 6.4.2009, k žiadosti bol priložený rozhodcovský rozsudok. Súd výzvou zo dňa 8.4.2009
vyzval oprávneného na oznámenie spôsobu výpočtu odmeny za úkony právnej pomoci a špecifikáciu
týchto úkonov a výzva bola daná na vedomie exekútorovi. Oprávnený súdu odpovedal podaním
zo dňa 23.4.2009, doručené 4.5.2009. Podaním zo dňa 6.5.2009 súd žiadal súdneho exekútora o

predloženie zmluvy o úvere a obchodných podmienok úverových produktov k zmluve, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok SR 11376/08. Exekútor podaním zo dňa 14.5.2009 odmietol
takýto dôkaz predložiť z dôvodu, že exekučný súd nemá právomoc preskúmavať exekučný titul. Súd
výzvou zo dňa 29.5.2009 opätovne vyzval súdneho exekútora na predloženie žiadanej zmluvy s
poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1,2 Ex.por., § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní a

príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2011 Z.z. Súdny exekútor reagoval
podaním zo dňa 8.6.2009, ktoré bolo súdu doručené 15.6.2009 a oznámil, že žiadosť súdu postúpil
oprávnenému. Oprávnený podaním, ktoré bolo súdu doručené 6.7.2009 žiadal poskytnúť informáciu
o stave konania, avšak súdom žiadané listiny nepredložil. Z tohto dôvodu bolo predloženie zmluvy
o úvere a žiadaných listín opakovane urgované, pričom oprávnený prevzal výzvou 14.7.2009. Ďalšia

urgenciasúdujedatovaná2.11.2009,oprávnenýprevzal9.11.2009.Dňa13.11.2009bolosúdudoručené
podanie, ktoré je žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie listín o 60 dní. Ani v tejto lehote neboli
listiny predložené, preto súd opätovne 21.2.2010 predloženie zmluvy o úvere, všeobecných obchodných
podmienok urgoval. Oprávnený podaním, ktoré bolo súdu doručené 21.2.2010 t.j. deň pred urgenciou
oznámil, že listiny nepredloží, pretože žiadosť súdu nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone

o rozhodcovskom konaní. Uznesením č.k. 15Er/164/2009-21 zo dňa 8.2.2010 súd žiadosť o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného bola vec predložená
Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením sp.zn. 4CoE 265/2010-37 zo dňa 30.6.2010 zrušil
uznesenie a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia súd

v zmysle pokynov daných zrušujúcim uznesením vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere
opakovane, z ktorej bude zrejmé, či povinnému bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Dňa 13.10.2010 bola oprávneným súdu doručená zmluva o úvere č. 7152832 spolu
so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd z tejto zmluvy zistil, že povinný je živnostníkom
a úver bol poskytnutý na podnikanie,preto dňa 21.10.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Zo spisu 15Er/658/2010 (týka sa spisu 4C/287/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
26.7.2010 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému O. C. pre vymoženie pohľadávky vo výške 149,37 eur s prísl. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 18163/2009 zo dňa 18.11.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 7.12.2009 a vykonateľnosť 10.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora bola
súdu doručená 30.9.2010, k žiadosti bola priložená zmluva o úvere 7054081, všeobecné podmienky

poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok. Uznesením č.k. 15Er/658/2010-10 zo dňa 27.10.2010
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôsledku
odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 5CoE
15/2011-30 zo dňa 28.1.2011 odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania podaním zo
dňa 19.1.2011. Uznesením zo dňa 27.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.3.2013 bolo exekučné

konanie zastavené.

Z registra a príslušných uznesení spisu 15Er/760/2009 (týka sa spisu 4C/297/2012 - žaloba označená
ako NZP) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia pre vymoženie 205,15 eur s
príslušenstvom proti povinnému M. R., bola doručená súdu 28.10.2009. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu SR 11768/2009 zo dňa 28.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť

17.08.2009 a vykonateľnosť 20.08.2009. Dňa 30.10.2009 súd žiadal o predloženie zmluvy o úvere
s čitateľnými úverovými podmienkami, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky, predloženie výzvy
na zaplatenie, sadzobníka poplatkov k produktom oprávneného, obchodné podmienky úverových
produktov s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ku dňu 03.12.2009 neboli

listiny predložené a neboli predložené ani ku dňu 07.01.2010. Uznesením č.k. 15Er/760/2009-14
zo dňa 21.10.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku
odvolania oprávneného z 10.11.2010 vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením
zo dňa 08.09.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Exekučné konanie bolo uznesením č.k.
15Er/760/2009-41 zo dňa 29.11.2011 zastavené právoplatne ku dňu 28.12.2011.

Z registra a príslušných uznesení spisu 15Er/612/2009 (týka sa spisu 4C/330/2012 - žaloba označená
ako NZP, spis v súčasnosti pripojený k 11C/224/2012, pripojený k 11C/224/2012, t.č. spis na
Krajskom súde v Košiciach) súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie 288,80 eur s
príslušenstvom proti povinnému N. K., bola súdu doručená 25.09.2009. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu SR 06021/2009 zo dňa 07.07.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť

27.07.2009 a vykonateľnosť 31.07.2009. Dňa 28.9.2009 súd žiadal o predloženie zmluvy o úvere
s čitateľnými úverovými podmienkami, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky, predloženie výzvy
na zaplatenie, sadzobníka poplatkov k produktom oprávneného, obchodné podmienky úverových
produktov s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predloženie listín bolo urgované

26.11.2009 od exekútora aj od oprávneného, ku dňu 11.12.2009 listiny neboli zaslané. Ďalšia urgencia
na predloženie listín bola zaslaná oprávnenému 12.01.2010 a následne urgovaná aj od oprávneného aj
od exekútora. Uznesením č.k. 15Er/612/2009-18 zo dňa 11.02.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného z 08.03.2010 vo veci rozhodoval
Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 31.05.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Exekučné konanie bolo uznesením zo dňa 12.10.2010 zastavené právoplatne k 19.10.2010.Zo spisu 15Er/302/2009 (týka sa spisu 4C/343/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 03.06.2009, pre
vymoženie 1 068 eur s príslušenstvom voči povinnému O. I.Á.. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu SR 1277/08 zo dňa 18.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.01.2009 a
vykonateľnosť 22.01.2009. Dňa 11.08.2009 súd žiadal o predloženie zmluvy o úvere s čitateľnými
úverovými podmienkami s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s
príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K 30.09.2009 žiadané
listiny neboli predložené. Predloženie zmluvy a všeobecných podmienok bolo urgované 21.01.2010 od

exekútora aj od oprávneného, s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Uznesením č.k. 15Er/302/2009-21 zo dňa 12.02.2010 súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením zo dňa 30.07.2010 Krajský súd v Košiciach
zrušil prvostupňové uznesenie za účelom znovuposúdenia úverového vzťahu, či bol poskytnutý na
súkromnýalebopodnikateľskýúčelaopätovnéposúdenieúverovejzmluvy.Dňa19.11.2010bolovydané
poverenie.

Zo spisu 15Er/456/2009 (týka sa spisu 4C/211/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
3.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému O. M. pre vymoženie istiny 249,42 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 02154/09 zo dňa 26.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.6.2009 a vykonateľnosť 11.6.2009.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 6.8.2009. Súd podaním zo dňa 11.8.2009 požiadal oprávneného o predloženie zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 29.7.2009 s riadne čitateľnými úverovými podmienkami s poukazom na ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Výzva bola súdom urgovaná 2.11.2009, oprávnený na urgenciu reagoval podaním z 10.11.2009,

ktoré bolo súdu doručené 13.11.2009 a ktorým žiadal o predĺženie lehoty na vybavenie o 60 dní a
následne 18.11.2009 žiadal informáciu o stave konania. Na urgenciu súdu oprávnený reagoval podaním
zo dňa 14.1.2010, ktoré bolo súdu doručené 21.1.2010, v ktorom uvádza, že požiadavka súdu na
predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok nemá oporu v exekučnom poriadku ani v zákone
o rozhodcovskom konaní. Zo spisu však vyplýva, že na č.l. 14 a 15 je založená zmluva o úvere a

všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez prípisu, kedy a kým boli poslané a bez prezentačnej
pečiatky súdu. Uznesením č.k. 15Er/456/2009-17 zo dňa 11.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úrokov a trov právneho zastúpenia v exekúcii zamietol. Dňa
11.2.2010 vydal poverenie na vymoženie istiny 249,42 eur, trov konania 127,16 eur, trov exekúcie
42,12 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia 16,50 a trov exekúcie. Poverenie bolo doručené

exekútorovi 24.2.2010 spolu s uznesením o čiastočnom zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôsledku odvolania podaného oprávneným proti tomuto uzneseniu, vo veci rozhodoval Krajský
súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 2CoE/262/2010-31 zo dňa 30.9.2010 prvostupňové uznesenie
zrušil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a prikázal súdu I. stupňa uznesenie náležite odôvodniť,
vyporiadať sa so skutočnosťou, prečo súd považuje úver za úver spotrebiteľský a opätovne rozhodnúť

o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd žiadal oprávneného podaním
z 8.12.2010 či úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 7053946 bol povinnému poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na výzvu súdu reagoval oprávnený oznámením,
že predmetný úver bol povinnému poskytnutý na výkon zamestnania a súčasne zaslal kópiu žiadosti
povinného o poskytnutie úveru. Uznesením č.k. 15Er/456/2009-40 zo dňa 21.2.2011 súd vyhlásil za

neprípustnú exekúciu v časti, v ktorej nebolo vydané dňa 11.2.2010 poverenie a exekúciu v tejto
časti zastavil. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý
uznesením č.k. 12CoE 135/2011-49 zo dňa 30.9.2011 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 21.2.2011 o
vyhlásení exekúcie za neprípustnú v časti uvedenej vo výroku tohto uznesenia a zastavení exekúcie
potvrdil.

Zo spisu 15Er/439/2010 (týka sa spisu 4C/215/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
24.5.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. O. + M. pre vymoženie istiny 607 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
02162/2010 zo dňa 13.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.5.2010 a vykonateľnosť 13.5.2010.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemusúdu dňa 16.7.2010. K žiadosti bola priložená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, všeobecné podmienky
poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok. Dňa 21.9.2010 súd vydal vo veci poverenie.

Zo spisu 15Er/14/2009 (týka sa spisu 4C/261/2012 - žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa

18.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému M. A. pre vymoženie istiny 9 686,- Sk s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
09991/2008 zo dňa 10.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.10.2008 a vykonateľnosť 30.10.2008.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu

súdu dňa 9.1.2009. K žiadosti bol priložený rozhodcovský rozsudok. Uznesením č.k. 15Er/14/2009-8
zo dňa 15.1.2009 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti
trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 22,94 eur (691 Sk) zamietol a dňa 16.1.2009 v zmysle
žiadosti o udelenie poverenia súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie okrem časti trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní 22,94 eur. Uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti exekútora
o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť 24.2.2009 a uznesením zo dňa 9.3.2009 bola v tejto

časti exekúcia zastavená. V dôsledku súdnej kontroly exekučných konaní súd dňa 4.6.2009 žiadal
oprávneného o predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok s poukazom na
ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní. Dňa 21.9.2009 boli zo strany oprávneného
tieto listiny a to zmluva o úvere č. XXXXXXX a všeobecné podmienky poskytnutia úveru zaslané.
Dňa 14.12.2009 bol súdny exekútor požiadaný o oznámenie, v akom štádiu sa nachádza exekučné

konanie. Exekútor reagoval dňa 28.12.2009 a oznámil, že exekučné konanie stále prebieha a vyčíslil
celkovú dlžnú sumu na 1 376,31 eur, z toho nárok oprávneného 908,78 eur a nárok súdneho exekútora
467,53 eur. Uznesením č.k. 15Er/14/2009-22 zo dňa 8.2.2010 súd exekučné konanie zastavil a rozhodol
o trovách exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2010. Napriek tomu súdny exekútor
podaním, doručené súdu 25.2.2010 oznámil, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky

oprávneného a jej príslušenstva, a preto poverenie na vykonanie exekúcie bolo vrátené. V rozpore s
týmto podaním exekútora bolo dňa 8.3.2010 súdu doručené odvolanie oprávneného proti uzneseniu č.k.
15Er/14/2009-22 zo dňa 8.2.2010, ktorým bolo exekučné konanie zastavené. Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 3CoE 277/2010-44 zo dňa 28.12.2010 zrušil toto uznesenie a vec vrátil súdu I. stupňa.
Vzhľadom na vrátenie poverenia exekútorom dňa 25.8.2010, súd nekonal a nepostupoval v zmysle

uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 3CoE 277/2010-44.

Zo spisu 3Er/133/2005 (týka sa spisu 4C/308/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 10.6.2005.
Exekučným titulom bola notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade B.. U. Ď. č. N 1150/2005, Nz
9734/2005 dňa 5.3.2005. V tejto notárskej zápisnici povinná M. Š. splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra

na uznanie záväzku v jej mene z úveru poskytnutého úverovou zmluvou č. XXXXXXX, na základe ktorej
bol poskytnutý úver vo výške 10 000 Sk. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 20.6.2005. Dňa
5.10.2010 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr.
Rudolfa Krutého. Žiadosť o zmenu exekútora súd doručil pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie k návrhu
na zmenu exekútora o oznámenie o výške vymáhanej pohľadávky. Exekútor Mgr. Ing. Radoslav Kešeľak

podaním doručeným súdu dňa 14.12.2010 oznámil, že nemá námietky voči zmene exekútora a oznámil
výšku vymožených finančných prostriedkov v prospech oprávneného 852,92 eur. Súčasne s týmto
oznámením zaslal návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá je
exekučným titulom, je exekučný titul právoplatný a vykonateľný, ale v rozpore s dobrými mravmi. Dňa
21.12.2010 súd vyzval súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje trovy exekúcie a ich vyčíslenie.

Tiež bolo žiadané predloženie spisu EX 404/05. Exekútor podaním zo dňa 10.2.2011 súdu oznámil, že
si neuplatňuje trovy exekúcie. Uznesením č.k. 3Er/133/2005-19 zo dňa 17.2.2011 súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol a nepriznal žiadnemu
z účastníkov trovy exekúcie. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval odvolací súd, ktorý
uznesením č.k. 3CoE 87/2011-31 zo dňa 28.9.2011 potvrdil uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie

za neprípustnú, zastavení exekúcie a vo výroku o náhrade trov exekúcie a odmietol odvolanie proti
výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil znalecký
posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickouuniverzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda,
ktorá bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál

tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.
Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v

exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 eur

- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur

- náklady na poštovné 3,01 eur

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE

- mzdové náklady 5,07 eur

- náklady na tlač 5,31 eur

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur

- náklady na poštovné 3,01 eur

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur

spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.

Poukázal na skutočnosť, že žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom
participovaťpripostupenavypracovaníposudkuapretoodpovedánaotázkyvýlučnekladenéžalobcom,
náklady na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú
zákonom predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať
odbornými znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení tohto

posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom. V
ďalšom vyjadrení podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že
nárok žalobcovi nie je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za
preukázané, že k vzniku škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.

ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.Zo zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody súd cituje:

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupomje potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s

exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu

ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku v žiadnom zo spojených konaní nedošlo. Pri žalobách označených
ISTINA-RS sp.zn. 4C/134/2012, 4C/148/2012, 4C/184/2012, 4C/220/2012, 4C/228/2012, 4C/236/2012,
4C/241/2012, 4C/248/2012 a v žalobách označených NZP - sp.zn. 4C/258/2012, 4C/280/2012,

4C/287/2012, 4C/297/2012, 4C/330/2012, 4C/343/2012 premlčacia lehota na podanie žaloby na
náhradu škody začína plynúť dňom doručenia uznesenia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia
oprávnenému. Vo veciach NP - sp.zn. 4C/211/2012, 4C/215/2012, 4C/261/2012 začína plynúť
premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody dňom, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, že
poverenie je vydané po uplynutí 15-dňovej lehoty. Pri žalobách ZE - sp.zn. 4C/308/2012 premlčacia

lehota na podanie návrhu na náhradu škody začala plynúť od doručenia rozhodnutia o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Vo všetkých týchto exekučných konaniach bolo rozhodované v
priebehu r. 2010-2011 a keďže všetky žalobné návrhy boli doručené tunajšiemu súdu 27.9.2012, boli
podané v premlčacej lehote a nároky uplatnené týmito žalobnými návrhmi nie sú premlčané.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza

nasledovné:

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:

1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu t.j.
protiprávne konanie,

2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy

3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátnehoorgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym
konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 4C/134/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:

1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/134/2012, 4C/148/2012, 4C/184/2012, 4C/220/2012, 4C/228/2012, 4C/236/2012, 4C/241/2012,
4C/248/2012).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - spisy 4C/258/2012, 4C/280/2012, 4C/287/2012,

4C/297/2012, 4C/330/2012, 4C/343/2012)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spisy 4C/211/2012, 4C/215/2012, 4C/261/2012)

4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spis 4C/308/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA
RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej
exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci

samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých veciach označených ako ISTINA RS - 4C/134/2012, 4C/148/2012, 4C/184/2012, 4C/220/2012,
4C/228/2012, 4C/236/2012, 4C/241/2012, 4C/248/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, iba v konaní sp.zn. 15Er/595/2009 (4C/134/2012)

bola uznesením č.k. 15Er/595/201-21 zo dňa 11.11.2010 žiadosť exekútora o udelenie poverenia
čiastočne zamietnutá v časti úrokov z omeškania zo sumy 197,16 eur od 28.12.2008 do zaplatenia
nad výšku 5 % ročne a v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 19,40 eur. Na zvyšok
vymáhaného peňažného plnenia s príslušenstvom bolo dňa 11.11.2010 vydané poverenie V tomto
prípade tak ako v iných prípadoch, súd žiadal od oprávneného buď zmluvu o úvere so všeobecnými

podmienkami poskytnutia úveru alebo oznámenie účelu, pre ktorý bol poskytnutý úver. Až po zaslaní
zmluvy o úvere podaním z 15.03.2010 bolo zistené, že povinnej bol poskytnutý úver na výkon
povolania a z tohto dôvodu bolo na časť uplatňovaného peňažného plnenia vydané aj poverenie.
V tomto prípade bolo poverenie vydané po zákonnej lehote, napriek tomu je nárok žalovaný ako
nárok na náhradu škody z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. V

oboznámenýchexekučnýchveciachISTINA-RSexekučnýmtitulombolirozsudkyrozhodcovskéhosúdu.
Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom
ako spotrebiteľský právny vzťah a to či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe
skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Vzhľadom na to, že k exekučným titulomboli úverové zmluvy priložené exekútorom iba ojedinele, súd žiadal o predloženie úverových zmlúv,
všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru a v odôvodnených prípadoch aj o oznámenie
účelu poskytnutia úveru dlžníkovi. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,

v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje
napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci

exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu

je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch

boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu

ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných
konaniach využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov iba čiastočne.

V konaniach 4C/258/2012, 4C/280/2012, 4C/287/2012, 4C/297/2012, 4C/330/2012, 4C/343/2012
(návrhy označené ako NZP) žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané,
že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté, pričom je pravdou, že došlo k zamietnutiu žiadosti po uplynutí 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. Iba vo veci 15Er/302/2009

- 4C/343/2012 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Po zrušujúcom
uznesení odvolacím súdom bolo vydané poverenie dňa 09.11.2010 po tom, čo v dôsledku dodatočného
predloženia zmluvy o úvere súd zistil, že úver bol čerpaný na podnikateľské účely.

Vo veci 15Er/611/2009 - 4C/258/2012 bola podaná žiadosť o udelenie poverenia dňa 25.09.2009
a uznesením zo dňa 21.10.2010 zamietnutá. Predtým však súd opakovane žiadal exekútora a

oprávneného o predloženie zmluvy o úvere s čitateľnými úverovými podmienkami, predloženie
obchodných podmienok úverových produktov, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky. V tomto konaní
súd urgoval zaslanie listín aj oprávneného, aj exekútora. Napriek tomu zmluva o úvere a úverové
podmienky a ďalšie žiadané listiny neboli zaslané.

Vo veci 15Er/164/2009 - 4C/280/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie doručená 06.04.2009 a táto žiadosť bola zamietnutá uznesením zo dňa 08.02.2010
po predchádzajúcom preskúmavaní exekučného titulu a opakovaných žiadostiach súdu adresovanýchoprávnenému a súdnemu exekútorovi na predloženie zmluvy o úvere a obchodných podmienok
úverových produktov. Aj exekútor, aj oprávnený napriek tomu, že žiadal predĺžiť lehotu na predloženie
listín na dobu 60 dní, následne oznámili, že zmluva o úvere a listiny nebudú predložené z dôvodu, že

táto žiadosť súdu nemá oporu ani v exekučnom poriadku, ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Až po
zrušení prvostupňového rozhodnutia, keďže odvolací súd prikázal opakovane vyzvať oprávneného na
predloženie zmluvy o úvere, bolo zistené, že povinný je živnostníkom a v tejto exekučnej veci nebola
zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale dňa 21.10.2010 bolo poverenie na
vykonanie exekúcie vydané.

Vo veci 15Er/658/2010 - 4C/287/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená 30.09.2010 a k žiadosti bola priložená aj zmluva o úvere, aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Uznesením zo dňa 27.10.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia zamietnutá. Odvolacie konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia odvolania a následne
došlo k zastaveniu exekučného konania právoplatne ku dňu 26.03.2013.

Vo veci 15Er/760/2009 - 4C/297/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie doručená súdu 28.10.2009 a uznesením zo dňa 21.10.2010 bola žiadosť súdneho
exekútora po predchádzajúcom preskúmavaní exekučného titulu. Súd opakovane žiadal exekútora
a oprávneného o predloženie zmluvy o úvere s čitateľnými úverovými podmienkami, predloženie
obchodných podmienok úverových produktov, preukázanie výšky uhradenej pohľadávky. Na opakované
urgencie oprávnený ani exekútor nereagovali a z tohto dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia

zamietnutá a prvostupňové rozhodnutie krajským súdom potvrdené.

Vo veci 15Er/612/2009 - 4C/330/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená súdu 25.09.2009. Už dňa 28.09.2009 súd žiadal predložiť zmluvu o
úvere s čitateľnými úverovými podmienkami, predloženie obchodných podmienok úverových produktov,
preukázanie výšky uhradenej pohľadávky. Na opakované urgencie oprávnený ani exekútor nereagovali.

Uznesením zo dňa 11.02.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá a
prvostupňové rozhodnutie potvrdené odvolacím súdom dňa 31.05.2010.

Zo spisu 15Er/302/2009 - 4C/343/2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie doručená súdu 03.06.2009. Aj v tomto prípade súd žiadal predložiť zmluvu o úvere
s čitateľnými úverovými podmienkami, opakovane predloženie listín urgoval a žiadosť exekútora o

udelenie poverenia zamietol uznesením zo dňa 12.02.2010. V tejto exekučnej veci došlo k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia za účelom znovuposúdenia úverového vzťahu a až z následne predloženej
zmluvy o úvere bolo zistené, že ide o úver na podnikateľské úvery a dňa 09.11.2010 bolo vydané
poverenie.

Súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí

v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V súvislosti
s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to

z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len
podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj
podľa Smernice č. 93/13/EHS. Z exekučných spisov bolo jednoznačne preukázané, že súd vyzýval

oprávneného na predloženie relevantných listinných dôkazov, zmlúv o úvere, všeobecných obchodných
podmienok poskytnutia úveru, žiadal o oznámenie účelu poskytnutia úveru v exekučných konaniach,
kde existovala pochybnosť o úvere na účely povolania, urgoval predloženie týchto listinných dôkazov,
na čo oprávnený i exekútor reagovali zamietavo s tým, že exekučný súd nemá oprávnenie tieto listiny
žiadať a exekučný titul preskúmavať.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jepotrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daných exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,

aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. Žalobca
žiadal tunajší súd informáciu o stave konaní v jednotlivých konaniach, na ktoré mu sudca konajúci v tej
ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, ktoré boli sťažnosťami
na prieťahy zapísanými v Spr 22/2010, 34/2010 a 12/2011 bolo žalobcovi odpovedané, že zo strany

vedenia súdu nie sú konštatované vzhľadom na činnosť sudcov prieťahy v konaniach. V neposlednom
rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo
dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že
porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci
Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pod sp.zn. 4C/211/2012, 4C/215/2012, 4C/261/2012 (návrhy označené
ako NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).

Zo spisu 15Er/456/2009 - 4C/211/2012 bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora bola doručená
06.08.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 11.02.2010 a v tento deň súd čiastočne
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úrokov a trov
právneho zastúpenia v exekúcii. Poverenie bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty z dôvodu, že súd

opakovane žiadal a urgoval predloženie zmluvy o úvere oprávneného aj exekútora, ktorí odmietli tieto
listiny predložiť z dôvodu nelegitímnej žiadosti exekučného súdu.

Zo spisu 15Er/439/2010 - 4C/215/2012 bolo preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 16.07.2010. K žiadosti bola priložená zmluva o
úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovský rozsudok, pričom poverenie bolo v

tejto veci vydané po lehote, a to 21.09.2010.

Zo spisu 15Er/14/2009 - 4C/261/2012 bolo preukázané, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 09.01.2009 a poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané 16.01.2009, teda v lehote s tým, že čiastočne bola žiadosť súdneho exekútora uznesením
zo dňa 15.01.2009 v časti trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 22,94 eur zamietnutá.

Vo všetkých prípadoch vzhľadom na skutočnosť, že exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského
súdu, sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu, zisťovaním
účelu poskytnutia úveru z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd uvedené teda
neposudzoval len podľa ustanovení exekučného poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia

predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa
ochrany spotrebiteľa ako aj podľa smernice č. 93/2013 EHS.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 4C/308/2012 (návrh označený ako ZE) malo dôjsť podľa žalobcu
k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE).

Z oboznámeného exekučného spisu 3Er/133/2005 mal súd preukázané, že návrh na zmenu exekútora
bol súdu doručený 05.10.2010. Tento návrh na zmenu exekútora bol doručený pôvodnému exekútorovi,
ktorý bol požiadaný o vyjadrenie k návrhu, exekútora vyzval na oznámenie o výške vymáhanej
pohľadávky. Exekútor Mgr. Ing. Radoslav Kešeľak podaním doručeným súdu 14.12.2010 oznámil, že
nemá námietky voči zmene exekútora, oznámil výšku vymožených finančných prostriedkov v prospechoprávneného 852,92 eur, avšak súčasne s oznámením podal podnet na zastavenie exekučného konania
z dôvodu, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, bola vydaná v rozpore s dobrými mravmi.
Na výzvu súdu zo dňa 21.12.2010 exekútor podaním zo dňa 10.02.2011 oznámil, že si neuplatňuje trovy

exekúcie. Uznesením zo dňa 17.02.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh
na zmenu súdneho exekútora zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy exekúcie. V dôsledku
odvolania odvolací súd uznesením sp.zn. 32CoE/87/2011 zo dňa 28.09.2011 potvrdil uznesenie vo
výrokoch o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie a vo výroku o náhrade trov exekúcie
a odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Aj vo vzťahu k žalobám ZE vo veciach nárokov žalobcu na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote súd opakovane poukazuje už
na vyššie uvádzané skutočnosti týkajúce sa žalobcom namietaných prieťahov v exekučných konaniach,
keď všeobecný súd nemá právomoc posudzovať existenciu prieťahov, čo patrí do právomoci Ústavného
SR. Iba Ústavný súd SR môže posúdiť, či exekučný súd porušil čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a teda právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. I keď exekučný súd o žiadosti oprávneného na zmenu

exekútora nerozhodol v 30-dňovej lehote, realizoval úkony, ktoré boli efektívne a viedli k rozhodnutiu o
žiadosti oprávneného na zmenu exekútora.

V ďalšom súd opakovane poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov
v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti

resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Čo sa týka
sťažností podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, všetky sťažnosti boli považované
za neopodstatnené.

Z vyššie uvádzaného odôvodnenia tohto rozhodnutia ku každej kategórii žalôb označenej značkami
ISTINA RS, NZP, NP, ZE súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v exekučných konaniach

preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu a ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody a priznanie nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu
nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. I keď bol žalobcom predložený listinný
dôkaz a to znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej žalobcom, z

dôvodu, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady škody a to nesprávny
úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre nepreukázanie existencie podmienok
náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, návrh žalobcu v plnom rozsahu vo všetkých
spojených konaniach zamietol.

Súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené všetky tri podmienky

súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu, výška škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal v žiadnom zo spojených konaní, že žalobcovi vznikla škoda nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Žalobca v žalobnom petite v niektorých spojených veciach žiadal najskôr o veciach rozhodnúť tzv.

medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup podľa §
152 ods. 2 O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak takémuto
návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku súd nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne
rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolsúdnapojednávaníkonanomdňa11.06.2015podľacitovanéhoustanovenia

§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy
nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote
trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu

výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania
zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.