Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/572/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230147
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1407230147.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Y. J., X. Z.Á.
XXX, zastúpený AK Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners s.r.o., Bratislava, Prievozská 4/B, proti
odporcovi: Richter Rasen Slovakia, s.r.o., Závod č. 154, IČO : 31 377 017, zastúpená AK mzlegal s.r.o.,
Malacky, Bernolákova 2425/2, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 26. 6. 2012 č.k. 6C 180/2008
- 288, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ( keď návrh navrhovateľa na náhradu mzdy od

31. 10. 2007 do umožnenia pokračovania v práci, ďalej za neoprávnené krátenie dovolenky v sume
1.824,- Sk a náhradu mzdy za október 2007 v sume 2.280,- Sk vylúčil na samostatné konanie ).
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že mal vykonaným dokazovaním za
preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako strážnik, na základe pracovnej zmluvy. Odporca dal
navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 2. 11. 2007 podpísala ho na to
oprávnená osoba - T. T. - na základe splnomocnenia. Hoci odporca v písomnom vyhotovení okamžitého

skončenia pracovného pomeru uviedol nesprávne ustanovenie paragrafu - § 63 písm.e/ Zák. práce,
nemala táto skutočnosť vplyv na posúdenie, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru. Písomné
vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahovalo riadne uvedené skutkové konanie
navrhovateľa, v ktorom odporca videl závažné porušenie pracovnej disciplíny; navrhovateľovi tiež bolo
doručené na pracovisku odporcu. Odmietnutím prevzatia tejto listiny navrhovateľom sa považuje za
doručené v súlade s § 38 ods. 3 Zák. práce. Doklad o pracovnej neschopnosti navrhovateľa, ktorý

navrhovateľ doručil odporcovi prostredníctvom strážnika dňa 6. 11. 2007 považoval potom odporca
správne za bezpredmetný, keďže k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa došlo ešte dňa 2. 11.
2007.
Samotné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 2. 11. 2007 obsahovalo celkom tri skutkové
vymedzenia porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré odporca vyhodnotil ako závažné : 1/
dňa 30. 10. 2007 medzi 21.30 hod. až 22.00 hod. porušil svoju pracovnú povinnosť riadne strážiť

objekt odporcu a nekontroloval vjazd motorovej rezačky so zapnutým majákom, hoci bol vedúcimi
zamestnancami odporcu upozornený na potrebu zvýšenej kontroly vstupu do areálu spoločnosti,
vzhľadom na to, že pri vstupe dočasne nebola namontovaná brána; 2/ navrhovateľ dňa 1. 11. 2007
nenastúpil do nočnej služby bez akéhokoľvek ospravedlnenia a 3/ dňa 2. 11. 2007 sa zmocnil a zničil
odporcovi patriaci originál listiny, ktorej obsahom bola dohoda o skončení pracovného pomeru medzi
navrhovateľom a odporcom.Súd prvého stupňa skúmal osobitne každý z troch vymedzených skutkov, pričom dospel k záveru, že
navrhovateľ vo všetkých troch skutkoch, vymedzených v okamžitom skončení pracovného pomeru,
porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom :

V prípade prvého skutku mal súd prvého stupňa zo svedeckých výpovedí T., N.. G., N.. W.Š. a z
písomných upozornení odporcu dvoch pracovníkov I. S. H. C. J.W. za preukázané, že navrhovateľ mal
nočnú smenu dňa 30. 11. 2007, kedy pracovník odporcu N.. W.G. v nočných hodinách doviezol do
areálu odporcu vyrezávačku so zapnutým majákom a osvetlením, pričom navrhovateľ tento príchod
mechanizmu do areálu nezaregistroval, nevyšiel z vrátnice, a to napriek tomu, že v tom čase bol na

potrebu zvýšenej kontroly upozornený z dôvodu, že odporca vtedy nemal riadne zabezpečený vstup do
areálu. Z výpovedí svedkov Š.W., K. mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ pokiaľ by
dával pozor a sledoval by okolie z vrátnice, musel by vidieť prichádzajúci mechanizmus so zapnutým
majákom bez ohľadu na to, či okolo areálu odporcu prejde vlak alebo nie. Okrem toho bol na vrátnici
namontovaný monitorovací systém s kamerami a navrhovateľ tak mohol sledovať celý priestor areálu
odporcu od vstupnej brány.

V prípade druhého skutku navrhovateľ bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpil dňa 1. 11. 2007 do
služby, čo odporca vyhodnotil ako neospravedlnenú absenciu prvostupňový súd mal z výpovedí svedkov
Š., L.Á., U. H. K. za preukázané, že u odporcu na vrátnici bol vždy rozpis služieb k prvému dňu v mesiaci;
s rozpisom služieb problém nebol, strážnici vždy vedeli, ako budú mať smeny. Pokiaľ nastala nejaká
zmena v rozpise, vždy im bolo oznámené, kedy majú do služby nastúpiť. Súd prvého stupňa na základe

vykonaného dokazovania v prípade druhého skutku dospel k záveru, že navrhovateľ vedome, potom
ako sa pôvodne dohodol na rozviazaní pracovného pomeru s odporcom dohodou, ktorú aj podpísal, čo
vyplýva zo svedeckých výpovedí T., N.. G., N.. W. i samotného navrhovateľa, nenastúpil dňa 1. 11. 2007
na svoju smenu, čo aj oznámil pracovníkovi odporcu ( telefonátom so svedkami K. H. T. ).
V prípade tretieho skutku odporca dňa 2. 11. 2007 sa v priestoroch kancelárie odporcu zmocnil originálu

listiny, ktorej obsahom bola dohoda o skončení jeho pracovného pomeru u odporcu k 31. 12. 2007, ako
vyplynulo zo svedeckých výpovedí T. T., N.. G.W. H. N.. W., keď navrhovateľ tvrdil, že nemá k dispozícii
kópiu dohody. Originál následne N.. G. vytrhol z ruky, roztrhal ho na malé kúsky, tieto si vložil do vrecka
nohavíc a povedal „a je“. Uvedený skutok navrhovateľa tiež vyplynul z obsahu priestupkového spisu
Obvodného úradu v Malackách č. 236/1210/2008, na ktorom bol priestupok prejednaný dňa 17. 3. 2008.

Navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.d/ zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, za čo mu bolo uložené pokarhanie.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca doručil
navrhovateľovi dňa 2. 11. 2007 je platné ohľadom všetkých troch skutkových dôvodov, ktoré odporca
považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust.

§ 68 ods. 1 písm.b/ Zák. práce.
O trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil právo rozhodnúť samostatne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods. 3 O.s.p. ).
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie. Navrhovateľ vytýkal prvostupňovému

súdu, že nedostatočne a nepresne zistil skutkový stav veci, tento nesprávne právne posúdil.
Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s povinnosťou
zamestnávateľa podľa § 74 Zák. práce prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru vopred,
t.j. ešte pred jeho doručením, so zástupcami zamestnancov, ani s navrhovateľom. Nerešpektovanie
tejto povinnosti postihuje § 74 Zák. práce neplatnosťou právneho úkonu, preto navrhovateľ trvá na

tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru s ním je neplatné. Rovnako zotrval na svojom názore,
že okamžité skončenie pracovného pomeru podpísala za odporcu neoprávnená osoba - pracovníčka
odporcu T. T. - ktorá nebola na takýto úkon splnomocnená, keď listina o jej splnomocnení bola odporcom
podpísaná dodatočne, antidatovaná a predložená súdu po tom, ako navrhovateľ pred súdom predniesol
svoj názor o právnej nespôsobilosti tejto pracovníčky podpisovať právne úkony tohto druhu. Predložené

plnomocenstvo, na základe ktorého mala konať T. T., je tiež nekonkrétne, neurčité a nie je špecifikované
na ukončovanie pracovných vzťahov. Navrhovateľ zdôraznil, že svoje pracovné povinnosti si celý život
vždy vzorne plnil, bol považovaný za svedomitého a zodpovedného pracovníka, so zamestnávateľom
mal vždy korektné vzťahy a počas pracovného pomeru u odporcu nebol nikdy z jeho strany ústne a ani
písomne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny.

V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou
rozdielneho dátumu vzniku jeho pracovného pomeru u odporcu a nevenoval pozornosť ani zisteniu jeho
skutočnej pracovnej pozície. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 14. 11. 2005, na základe ktorej navrhovateľ
u odporcu pracoval od 1. 1. 2006 na pracovnej pozícii pomocné a údržbárske práce. Odporca všakzavádzal súd tvrdením, že navrhovateľovi vznikol pracovný pomer až 2. 1. 2006 a že pracoval na pozícii
vykonávanie strážnej služby, pomocné a údržbárske práce. Navrhovateľ dodal, že podpis na pracovnej
zmluve zo dňa 14. 11. 2005 so vznikom pracovného pomeru dňa 2. 1. 2006 nie je jeho - navrhovateľa

a tiež že v tejto verzii pracovnej zmluvy chýba i ustanovenie bodu 10.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní k prvému skutku, ktorým mal porušiť pracovnú disciplínu dňa 30. 10.
2007 tým, že počas nočnej služby v čase medzi 21.30 až 22.00 hod. nepostrehol, že N.. W.G. vošiel do
areálu s rezačkou so zapnutým majákom, ktorá zostala v ten deň na poli, uviedol, že z okna vrátnice a ani
zo vstupu do vrátnice nevidieť na vstupnú bránu do areálu, rovnako nie je vidieť ani na prístupovú cestu

k areálu a pre hluk z prechádzajúcich vlakov nepočuť prichádzajúce motorové vozidlá, resp. pracovné
stroje. V čase od 20.00 hod. do 22.00 hod. prejdú železničnou stanicou Závod celkom 3 osobné vlaky,
jeden medzinárodný rýchlik a 3 až 4 nákladné vlaky, čo potvrdili aj súdom vypočutí svedkovia L., U. H.
Š.. Prvostupňový súd však na zdôvodnenie svojho rozhodnutia použil len časť svedeckých výpovedí Š.
H. K., aj to značne upravených, čo navrhovateľ považuje za neprípustné. Aj svedok Š. H. K. potvrdili,
že nie za každých okolností zo strážnej miestnosti je vidieť prichádzajúci mechanizmus, že strážnik by

musel stáť pri okne a sledovať okolie, avšak musel by v takom postoji zotrvať nepretržite počas 12-
hodinovej smeny, čo je nereálne. Súd vychádzal z nikým nepotvrdenej informácie, že kamerový systém
bol na vrátnici v stredisku zabudovaný v októbri 2007, čo ale nie je pravda, tento sa tam zabudoval až
na konci roka 2008.
K druhému skutku, podľa ktorého porušil pracovnú disciplínu závažne tým, že sa nevhodne, neslušne

a hrubo správal k pracovníčkam odporcu a toto jeho správanie odporca považuje za ďalšie porušenie
pracovnej disciplíny, navrhovateľ uviedol, že nekričal, nepoužil žiaden vulgarizmus, len opakovane
zdôrazňoval, aby sa pri svojej práci držali paragrafov. Ako T. T. tak aj N.. G.Á. potvrdili v rámci
priestupkového konania, že navrhovateľ nepoužil žiaden vulgárny výraz, len na ne kričal, aby sa držali
paragrafov. Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že bol dňa 31. 10. 2007 uvedený do omylu, keď mu bolo

N.. W. ústne oznámené, že mu dáva výpoveď a na to mu T.G. T. boli predložené listiny, ktoré si nemohol
prečítať, nakoľko pri sebe nemal okuliare na čítanie a ani s ich obsahom nebol oboznámený, preto ich
nepodpísal. Naviac, keď doma predmetnú listinu nemohol nájsť, vrátil sa dňa 2. 11. 2007 k odporcovi
s tým, aby mu tieto listiny predložil opätovne, no keď zistil, že ide o dohodu o skončení pracovného
pomeru požadoval zjednanie nápravy, pretože s uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru

nesúhlasil. T. T. mu povedala, že výpoveď z pracovného pomeru pripraví, avšak keď sa dostavil k
prevzatiu výpovede, čakalo ho okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom nebol vymedzený
žiadny skutok, ale obsahoval nárok na dvojmesačné odstupné. Navrhovateľ zdôraznil, že toto okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 2. 11. 2007, ktoré odporca predložil prvostupňovému súdu a z
ktorého súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal, on, navrhovateľ nikdy nevidel, nečítal,

nebolo mu nikdy predložené na podpis a teda ho ani nikdy neodmietol prevziať. Zotrval na svojom
stanovisku, že toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vypracované odporcom dodatočne. I
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12. 11. 2007, ktoré mu odporca zaslal poštou, má také
právne vady, že je neplatné.
K tretiemu skutku, podľa ktorého dňa 1. 11. 2007 nenastúpil do nočnej služby, pričom túto absenciu

vopred a ani následne nijako neospravedlnil, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že tento dôvod považuje
za účelovo vykonštruovaný. Trval na tom, že nevedel, že má 1. 11. 2007 službu, že rozpis služieb na
mesiac november 2007 mu v posledný októbrový deň nebol známy, v sídle odporcu nebol vyvesený
a ani ho od odporcu nikto neinformoval, že dňa 1. 11. 2007 má mať nočnú službu. Svedok K. mu
dňa 1. 11. 2007 telefonicky oznámil o 18.15 hod., že vraj má službu, na čo mu navrhovateľ odpovedal,

že o tom nevie, že mu to nikto nedal vedieť, že práve nie je doma, že je odcestovaný v Bratislave
na návšteve hrobov a teda že do služby nemôže nastúpiť. Záznam, ktorý spísala N.. G. s G. K., že
ho mal striedať v ten deň v Závode, je zámerne nepresný. Potvrdzuje to svedecká výpoveď K. pred
súdom prvého stupňa, z ktorej vyplýva, že on osobne na stredisku Závod nikdy neslúžil a teda ho
navrhovateľ nemohol striedať. Súd prvého stupňa však bral do úvahy len písomné prehlásenie spísané

odporcom. Poukazoval tiež na svedecké výpovede L. H. U., tiež Š., ktoré potvrdzujú, že sa u odporcu
stávalo, že v posledné dni mesiaca nebol známy rozpis služieb na nasledujúci mesiac, kedy sa im
nechával odkaz zväčša telefonicky pani T., kto má prvé dni v mesiaci službu. Navrhovateľ v odvolaní
trval na tom, že v jeho prípade sa tak koncom októbra 2007 a ani 1. 11. 2007 nestalo a preto nie jeho
zavinením, opomenutím alebo úmyselným konaním v ten deň nenastúpil do služby. Aj N.. G.W. vo svojej

výpovedi pred súdom uviedla, že rozpisy služieb sa vyhotovovali na posledný deň v mesiaci a práve v
mesiaci október 2007 ešte v posledný deň tento rozpis nebol. Aj svedok Studenič vo svojom písomnom
prehlásení zo dňa 8. 4. 2011 potvrdzuje, že dňa 1. 11. 2007 rozpísané smeny na mesiac november
neboli. Navrhovateľ argumentoval tiež tým, že podľa § 90 ods. 9 Zák. práce je zamestnávateľ povinnýrozvrhnutie pracovného času oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej
na týždeň. I z rozpisov služieb, ktoré sú založené v spise, nie je zrejmé, ako budú zadelené služby,
neopakujú sa žiadne pravidlá, žiadny zaužívaný systém alebo rozpoznateľný kľúč. Navrhovateľ vyjadril

presvedčenie, že v ani jednom z uvedených skutkov sa nedopustil závažného porušenia pracovnej
disciplíny. K odvolaniu pripojil fotokópiu prehlásenia Y. U. zo dňa 8. 4. 2011.
Na odvolanie navrhovateľa sa odporca vyjadril tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť, závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí považuje
odporca za správne, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odporca doručil navrhovateľovi

dňa 2. 11. 2007, je platné ohľadom všetkých troch skutkových dôvodov, ktoré odporca považoval za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tieto porušenia boli v konaní preukázané výpoveďami ako
aj listinnými dôkazmi. Námietka navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporca
neprerokoval vopred so zástupcami zamestnancov označil odporca za irelevantnú, nakoľko u odporcu
nebol zriadený inštitút zástupcu zamestnancov.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na

odvolacom pojednávaní ( § 214 ods. 2 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom doplnil dokazovanie písomným
oznámením zo dňa 3. 2. 2015 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 2. 11. 2007 ), zamestnávateľ môže
okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú
disciplínu.

Ako na to už poukázal v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, okamžité skončenie pracovného
pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi
tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu
predpisujeformálneaobsahovénáležitosti : okamžitéskončeniepracovnéhopomerumusíbyťpísomné
adoručené,dôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerumusíbyťskutkovovymedzenýtak,abyho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov ( § 74 Zák. práce ).
Pre platné skončenie pracovného pomeru zákon vyžaduje, aby dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru bol konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie
zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer

okamžite končí. V danom prípade v liste odporcu zo dňa 2. 11. 2007 ( č.l. 110 spisu ) označenom
ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ boli všetky tri skutkové dôvody vymedzené natoľko
konkrétne ( časovo ako aj popisom samotného konania či nekonania navrhovateľa ), že obsah tohto listu
nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, v čom odporca videl naplnenie zákonného dôvodu ( dôvodov ),
pre ktoré sa rozhodol s navrhovateľom okamžite skončiť pracovný pomer. Fakt, že odporca v liste

zo dňa 2. 11. 2007 uviedol nesprávne ustanovenie príslušného paragrafu, totiž § 63 písm.e/ Zák.
práce, namiesto správneho § 68 ods. 1 písm.a/ Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 2. 11.
2007 ) nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko znenie tohto listu,
obsahujúceho okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom nespôsobuje pochybnosti o
tom, z akého dôvodu a akým spôsobom chce pracovný pomer s navrhovateľom skončiť. Listom zo

dňa 12. 11. 2007, doručeným navrhovateľovi dňa 13. 11. 2007, odporca navrhovateľovi nedal okamžité
skončenie pracovného pomeru; okamžité skončenie pracovného pomeru dal odporca navrhovateľovi
listom zo dňa 2. 11. 2007 ( ktorý však navrhovateľ dňa 2. 11. 2007 odmietol prevziať ); táto skutočnosť
napokon jednoznačne vyplýva zo samotného listu odporcu zo dňa 12. 11. 2007.
Pokiaľ ide o samotné dôvody, v ktorých videl odporca porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom,

súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu je jednou zo
základných povinností zamestnanca, ktorá vyplýva z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi ( ust. § 81 Zák. práce ), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou
alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny
právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť

toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené ( aspoň z nedbanlivosti ) a musí
dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje
medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.
Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity ( závažné porušenie ) je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru ( § 68 ods. 1 písm.b/ a § 63 ods.

1 písm. e/ Zák. práce ). Zákonník práce tieto pojmy nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba
pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie
pracovnej disciplíny je intenzita pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny
závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniupracovnýchpovinností,spôsobaintenzitaporušeniakonkrétnychpracovnýchpovinností,akoajsituácia,
v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo
zamestnávateľovi škodu a pod.

Po zohľadnení individuálnych znakov konania navrhovateľa dospel odvolací súd k totožnému záveru,
ako prvostupňový súd, t.j. že každé jedno z troch odporcom uvedených dôvodov skončenia pracovného
pomeru spĺňa podmienky pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom.
Podľa § 74 Zák. práce ( v znení účinnom ku dňu 2. 11. 2007 ) výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so

zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatych kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,
platí, že k prerokovaniu došlo.
Navrhovateľ v odvolaní o.i. namietal, že odporca okamžité skončenie pracovného pomeru vopred
neprerokoval so zástupcami zamestnancov, čo má za následok neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Keďže z obsahu spisového materiálu nevyplývala skutočnosť, že sa súd prvého
stupňa s touto hmotnoprávnou podmienkou skončenia pracovného pomeru v potrebnom rozsahu
zaoberal, odvolací súd doplnil dokazovanie tým, že zisťoval, či v rozhodnom období, t.j. ku dňu 2.
11. 2007, bola u odporcu zriadená odborová organizácia zamestnancov, resp. iná forma zástupcu
zamestnancov, pričom z písomného oznámenia zo dňa 3. 2. 2015 zistil, že takéto zastúpenie

zamestnancov u odporcu ku dňu 2. 11. 2007 zriadené nebolo.
V cit. ust. § 74 Zák. práce sú bližšie vymedzené práva a povinnosti zástupcov zamestnancov a
zamestnávateľov pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa. Zamestnanci majú právo, nie však povinnosť, zriadiť si na
ochranu a výkon niektorých svojich práv vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov svojich zástupcov

zamestnancov. Zamestnancov nemožno ani nútiť, aby sa združili do odborov, zvolili si zamestnaneckú
radu alebo zamestnaneckého dôverníka proti ich vôli. Zamestnávateľ je iba povinný činnosť zástupcov
zamestnancov vo svojom podniku umožniť a poskytnúť im predpísanú súčinnosť. Pokiaľ však
zamestnanci svoje práva nevyužijú a u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, potom
nemožno trvať na splnení hmotnoprávnej podmienky, spočívajúcej v prerokovaní okamžitého skončenia

pracovného pomeru ( alebo výpovede ); splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky je v takom prípade
objektívne nemožné a neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru ( alebo výpovede )
so zástupcami zamestnávateľa v zmysle § 74 Zák. práce nevedie k neplatnosti právneho úkonu.
Navrhovateľ v odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal nezrovnalosťami v jeho pracovnej
zmluve ( rozdielne dátumy vzniku pracovného pomeru, tiež kópia pracovnej zmluvy s chýbajúcim čl. 10 ).

Uvedené nezrovnalosti sú však pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom
irelevantné; niet pochýb o tom, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu vznikol a vzhľadom na
predmet sporu je bez významu, či od 1. 2. 2007, alebo od 2. 1. 2007; ani chýbajúci čl. 10 na jednom z
vyhotovení pracovnej zmluvy navrhovateľa nemá pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa žiadny význam
( navyše sa odvolací súd domnieva, že čl. 10 na predmetnej fotokópii pracovnej zmluvy chýba len z

dôvodu nesprávneho vyhotovenia tejto fotokópie - posunutím papiera s textom na prvej strane pracovnej
zmluvy tak, že nebol prefotený celý text prvej strany ).
Neopodstatnená je aj námietka navrhovateľa o údajnom antidatovaní plnomocenstva vystaveného
odporcom pre T. T., z ktorého dôvodu navrhovateľ tvrdí, že okamžité skončenie pracovného pomeru
podpísala neoprávnená osoba. Ako vyplýva z obsahu splnomocnenia ( č.l. 274 spisu ), bolo dňa 8. 10.

2007 vystavené konateľom odporcu H. G. pre T.G. T., a to v pracovno-právnych vzťahoch ( t.j. aj na ich
ukončovanie ), pri uzatváraní pracovných zmlúv ako aj ich následných dodatkov. Na zadnej strane tohto
splnomocnenia sa nachádza osvedčenie pravosti podpisu konateľa odporcu H. G., o tom, že danú listinu
( splnomocnenie ) vlastnoručne podpísal na notárskom úrade Y.. N. I. v Malackách. Centrálny register
osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 854710/2007. Osvedčenie pravosti podpisu

je datované dňom 8. 10. 2007, t.j. v rovnaký deň, v ktorý bolo vystavené splnomocnenie pre T. T.,
ktorá je podpísaná ako oprávnená osoba na okamžitom skončení pracovného pomeru navrhovateľovi. Z
uvedeného plynie, že splnomocnenie nebolo vystavené dodatočne, nebolo antidatované a oprávňovalo
splnomocnenú osobu T. T. ukončiť pracovný pomer s navrhovateľom.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa týkajúce sa vyhodnotenia jednotlivých skutkov ako dôvodov

okamžitého skončenia pracovného pomeru, odvolací súd k nim uvádza : argumentácia navrhovateľa o
tom, že nemohol počas nočnej služby dňa 30. 10. 2007 spozorovať, že N.. W.Í. priviezol rezačku so
zapnutou svetelnou aj zvukovou signalizáciou ( maják ), nakoľko z vrátnice nevidno na bránu, cez ktorú
vozidlá vchádzajú do areálu ani na časť areálu a zvukovú signalizáciu nepočuť kvôli prechádzajúcimvlakom na blízkej vlakovej trati, neobstojí. Ako uviedol svedok G. K.N. na pojednávaní dňa 26. 6. 2012
( č.l. 278 spisu ), na vrátnici už v čase, kedy u odporcu pracoval navrhovateľ, bol namontovaný kamerový
systém, t.j. navrhovateľ počas nočnej služby na monitore videl zábery z kamier - celého dvora aj vstupnej

brány. Ako plynie z obsahu zápisnice, navrhovateľ na toto tvrdenie svedka na uvedenom pojednávaní
nereagoval - nenamietal výpoveď svedka v tomto smere. Navyše ďalší svedok - N.. W. - na pojednávaní
dňa 9. 6. 2011 ( č.l. 159 spisu ) vypovedal, že keď priviezol na poli zabudnutú rezačku dňa 30. 10. 2007
medzi 21.00 až 22.00 hod. do areálu odporcu ( v čase nočnej služby navrhovateľa ), bolo úplné ticho,
t.j. príjazd rezačky nemohol byť prehlušený napr. prechádzajúcim vlakom.

Navrhovateľ sa v prípade druhého skutku - nenastúpenia do nočnej služby dňa 1. 11. 2007 - bránil
poukazovaním na to, že údajne odporca nezabezpečil rozpis služieb na mesiac november 2007,
takže o tom, že mal mať nočnú službu nevedel. Aj túto obranu navrhovateľa odvolací súd považuje za
účelovú, nakoľko v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že rozpis služieb na mesiac november 2007
bol na pracovisku Závod vyvesený, navyše traja pracovníci, medzi ktorých patril aj navrhovateľ, sa
pravidelne striedali, takže vedeli, v akom poradí po sebe majú na nočné služby nastúpiť. Navrhovateľ

na preukázanie svojho tvrdenia pripojil k svojmu odvolaniu kópiu písomného prehlásenia Y. U.H. zo dňa
8. 4. 2011 o tom, že rozpis služieb na mesiac november 2011 nebol k dispozícii ( č.l. 301 spisu ). Avšak
ten istý Y. U. ( a podobne aj svedkovia Š., K. ) ako svedkovia na pojednávaní potvrdili, že rozpis služieb
na mesiac november 2007 bol vyhotovený a vyvesený k 1. 11. 2007, takže títo pracovníci - a teda aj
navrhovateľ - vedeli, ktorý z nich má kedy nastúpiť na nočnú službu.

Neobstojí ani argumentácia navrhovateľa o tom, že sa ani dňa 2. 11. 2007 nedopustil žiadneho takého
konania, za ktoré by odporca s ním mohol dôvodne skončiť pracovný pomer okamžite, keď poukazoval
nato,žesa vočipracovníčkamodporcu T.H.G.nesprávalvulgárne,nevhodnečineslušne.Navrhovateľ
však v tomto prípade skutkové okolnosti jeho konania dňa 2. 11. 2007 - ktoré odporca opodstatnene
vyhodnotil ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom - vedome zľahčuje

tým, že ich redukuje len na otázku jeho ( nevhodného ) verbálneho správania v uvedený deň, keď
zámerne opomína svoje faktické konanie, spočívajúce v tom, že sa zmocnil originálu listiny o ukončení
jeho pracovného pomeru s odporcom dohodou tak, že ho vytrhol N.. G.N. z ruky a následne ho zničil
tým, že tento dokument roztrhal. Napokon aj z listu odporcu zo dňa 12. 11. 2007, adresovanom
navrhovateľovi ohľadom tohto skutku vyplýva, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru

s navrhovateľom v tomto prípade nebolo len nevhodné, neslušné a hrubé správanie navrhovateľa voči
vyššie označeným pracovníčkam odporcu, ale tiež jeho konanie - zmocnenie sa listiny a jej roztrhanie.
Navrhovateľ vyššie opísanými skutkami závažne porušil pracovnú disciplínu ( a to v každom jednom
z troch popisovaných skutkov samostatne ) tým, že sa v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami
nedostavil do práce a nebol k dispozícii odporcovi ako zamestnávateľovi na plnenie svojich pracovných

úloh ( nedostavil sa na nočnú službu ), ďalej tým, že nepracoval zodpovedne a riadne ( počas nočnej
služby si nesplnil riadne povinnosť strážiť objekt a areál odporcu ) a konal proti oprávnenému záujmu
zamestnávateľa, keď zničil listinu o ukončení svojho pracovného pomeru s odporcom dohodou a
nevhodne sa správal voči dvom ďalším zamestnankyniam odporcu ( kričal na ne ). Svojím konaním
tak navrhovateľ ohrozil plnenie úloh odporcu, ako aj jeho majetok, tiež rušivo zasiahol do vzájomných

vzťahov s inými zamestnancami na pracovisku.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec tiež správne právne posúdil.
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil
( § 219 ods. 1 O.s.p. ).
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.