Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/223/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213013
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714213013.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu CreditONE,

s.r.o. so sídlom Nedbalova 453/12, 811 01 Bratislava, IČO: 46 559 051, zastúpeného JUDr. Silviou
Hricovou,advokátkou,sosídlomDudvažská37,82107Bratislava,IČO:42226279,protižalovanémuR.
zastúpeného opatrovníčkou Vierou Čorbovou, pracovníčkou Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie
140,10 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e platobný rozkaz č.k. 10Ro/273/2014-8 zo dňa 21.8.2014.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100,10 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 100,10 EUR od 12.11.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd nárok žalobcu na zaplatenie 40,00 EUR z a m i e t a.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia

49,28 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 7. 8. 2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia 140,10 eura,
úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 22. 10. 2013 došlo k uzavretiu zmluvy
o pôžičke číslo 22853 k veci žalobcom a žalovaným. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť
spôsobom a za podmienok dohodnutých v zmluve pôžičku vo výške 80 eura bezhotovostným prevodom
na účet klienta, z ktorého klient na znak súhlasu s nakladaním osobnými údajmi uhradil registračný
poplatok 0,01 euro, pričom zároveň potvrdil žiadosť o pôžičku ako aj súhlas s ustanovenými zmluvnými
podmienkami v súlade s postupom uvedeným v článku 2 bodu 2.2. a článku 10. a 11. zmluvy. Veriteľ

svoj záväzok zo zmluvy splnil dňa 22. 10. 2013. Recipročne v zmysle článku 9. ods. 9. 6. sa žalovaný
zaviazal k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov spolu s dohodnutým zmluvným úrokom za
ich poskytnutie v celkovej výške 100,10 Eur spôsobom ustanoveným v zmluve a to najneskôr do 11.
11. 2013 kedy bola určená doba splatnosti pôžičky. V súlade s článkom 9 ods. 9. 6. 1. všeobecných
podmienok sa žalovaný zaviazal, že úver vo výške 80 eura splatiť čas spolu so zmluvným úrokom
vrátane celkových nákladov, ktoré žalobca ako veriteľ vynaložil na poskytnutie pôžičky ako aj prípadné
sankčné poplatky. Žalobca preto v zmysle ustanovenia § 369c zákona 513/1991 Zb. v náväznosti na §

2 nariadenia vlády číslo 21/2013 Z.z. uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 euro jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Zároveň si uplatnil aj úroky
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100,10 eura od 12. 11. 2013 do zaplatenia.Súd podľa návrhu žalobcu vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do
vlastných rúk pre jeho neznámy pobyt, preto súd vydaný platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 173
ods. 2 O.s.p. zrušil a ustanovil žalovanému pre konanie opatrovníka.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 22. 10. 2013 uzavrel žalobca a žalovaný zmluvu ktorá je záhlaví označená ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere čísI. uzavretá podľa § 657 a nasledujúcich občianskeho zákonníka a zákona číslo
119/2009 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Ako predmet
zmluvy je v zmluve uvedená bezúčelová pôžička vo výške 80 eura pri výške úroku 20,10 eura. Splatná
suma pôžičky istina + úrok je 100,10 Eur. Poskytnuté peňažné prostriedky bol žalovaný povinný vrátiť

v jednej splátke 11. 11. 2013. Zmluva obsahuje aj ročnú percentuálnu mieru nákladov 5877, 64 % pri
ročnej úrokovej sadzbe 458,53 %. Ďalšie podmienky zmluvy sú uvedené vo Všeobecných podmienkach
zmluvy.

Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že poskytnuté finančné prostriedky boli žalovanému pripísané na účet
dňa 22.10.2013.

Z obchodného registra súd zistil, že žalobca má v predmete činnosti uvedené aj poskytovanie úverov
alebo pôžičiek.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 657 občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd pri právnom posúdení vychádzal zo skutočnosti, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
je zmluvou spotrebiteľskou, aj keď nie zmluvou uzavretou podľa zák. č. 129/2010 Z.z. Aplikácia
tohto zákona je vylúčená vzhľadom na znenie § 1 ods. 3 písm. f) zákona, pretože poskytnuté
finančné prostriedky poskytnuté žalobcom žalovanému neprevyšili sumu 100,00 Eur. Na zmluvu je
však potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z výpisu

z obchodného registra žalobcu je preukázané, že žalobca je dodávateľom v zmysle ustanovenia § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek podniká. Žalovaný je
spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože z jeho označenia v zmluve nevyplýva,
že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu podnikania.

Vykonaným dokazovaním, a to predloženou zmluvou o pôžičke, mal súd preukázané, že medzi

účastníkmi konania došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu, na základe ktorého vznikla žalobcovi
povinnosť poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 80,00 Eur a povinnosťou žalovaného zo zmluvy bolo
pôžičku vrátiť zvýšenú o dohodnuté úroky vo výške 20,10 eura, a to do 11. 11. 2013. Žalobca výpisom
z účtu preukázal, že žalovanému pôžičku poskytol. Keďže uplynula doba splatnosti pôžičky, žalobca má
právo na jej vrátenie v sume 80,00 Eur v zmysle zmluvných dojednaní.

Žalobcovi patria aj dohodnuté úroky z pôžičky 20,10 Eur. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť aj úroky z pôžičky ako odplatu za jej poskytnutie. Súd dohodnutú
výšku úrokov považoval za primeranú k cene poskytnutého plnenia. Vychádzal z toho, že podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľné zmluvné podmienky nie je možné
považovať dohody týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvnépodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. V zmluve je zrozumiteľne a jasne uvedená výška
úroku za poskytnutý úver, ktorý je považovaný za odplatu za poskytnutý úver. Z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto dohodnutý úver potrebné považovať za cenu

poskytnutého plnenia.

Súd však žalobcovi nepriznal požadovanú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávkyvsume40,00Eur.Akobolouvedenévyššie,účastnícikonaniauzavrelizmluvuopôžičkeako
dodávateľ a spotrebiteľ, teda ide o vzťah občianskoprávny a nie obchodný. Aplikácia ustanovení § 369c
Obchodného zákonníka je preto na tento záväzkový vzťah vylúčená. Žalobca sa odvolával na článok 9

ods. 9.6.1. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých má právo aj na náhradu nákladov, ktoré
ako veriteľ vynaložil na poskytnutie pôžičky. Žalobca všeobecné podmienky do konania nepredložil,
napriek tomu nie je možné článok 9 všeobecných zmluvných podmienok vysvetľovať tak, že ide o
náhradu paušalných výdavkov spojených s uplatnením práva, pretože tento článok zmluvy pojednáva
o práve žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na poskytnutie pôžičky a nie na jej vymáhanie.
Žalobcovi preto právo na náhradu týchto výdavkov nevzniklo ani podľa zmluvy ani podľa zákona.

Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný nárok žalobcu na úroky z
omeškania. Žalovaný bol povinný poskytnutú pôžičku vrátiť do 11.11.2013. Keďže tak neurobil, je od
12.11.2013 v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5,5%
ročne je v súlade s ustanovením § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd preto priznal žalobcovi úroky z
omeškania zo žalovanej sumy 100,10 Eur od 12.11.2013 vo výške 5,5% ročne do jej zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ich priznal v plnej výške žalobcovi,
ktorý mal neúspech v nepatrnej časti (40,00 Eur paušálnych náhrad). Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia 49,28 Eur.

Trovy právneho zastúpenia bol vypočítané podľa vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty predmetu konania
100,10 Eur. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby v

sume 16,60 Eur. Žalobcovi v zmysle § 13a vyhlášky patrí odmena za 2 úkony právnej služby po 16,60
Eur, a to za prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd, spolu 33,20 Eur. Ďalej mu patrí režijný
paušál za 2 úkony právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to
2 x 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 49,28 Eur.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodalnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo
bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také
dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)