Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010188
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711010188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného E. T.Á.,

nar. XX. XX. XXXX, pre čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona ( zák. č. 140/191 Zb.
účinného do 31. 12. 2005 ) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 02. 2015 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. T. O. L. Á. Č. , nar. XX. XX. XXXX E. K., trvale bytom
K., M. C. Č.. XXX/XX, podnikateľ,

j e v i n n ý, ž e

dňa 17.11.2003 v dobe asi o 09.00 h v Detve na Ul. M.R. Štefánika potom, ako vošiel do bytovky vchodu
číslo 18 spoločne s T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M. C. Č.. XX a O. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Detva, L. XX, T. J. zaklopal na vchodové dvere bytu majiteľky T. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K., C..O.. Š. XXX/XX, kde po otvorení dverí ju požiadali, aby z bytu vyšiel jej syn I. T., nar.
XX.XX.XXX, P. bytom Detva, C..O.. Š. XXX/XX, ktorý prišiel ku vchodovým dverám, na čo D. T. J. rukami

na neho načiahol, chytil poškodeného I. T. rukami za jeho pravú ruku a násilím ho vytiahol z bytu pred
vchodové dvere do priestoru spoločnej chodby, kde ho E. T. a T. J. začali fyzicky napádať tak, že ho
udierali päsťami po celom tele, potom ho chytili za ruky a ťahali ho po schodišti smerom na prízemie
bytovky, strčili ho zo schodov tak, že spadol až na prízemie, tu vo fyzickom útoku pokračovali, pričom
T. J. od poškodeného požadoval, aby do 24 hodín priniesol finančnú hotovosť v sume 20.000,- Sk
( 66388 € ) a dva mobilné telefóny z toho aspoň jeden v hodnote 7.000,- Sk ( 232,36 € ), pričom sa mu
obaja vyhrážali, že ak to neurobí, že si ho nájdu a že uvidí, pričom mu spôsobili početné pomliaždeniny
a odreniny hlavy, tváre, chrbta, ľavého lakťa, ľavého stehna a ľavej strany panvy, podvrtnutie krčnej

chrbtice s predpokladanou dobou práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a iného násilím nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona ( zák. č. 140/1961 Zb. účinného do
31.12.2005 ) v jednočinnom súbehu s trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona ( zák.
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 ) spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr.

zákona ( zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 ).Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, § 35 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12.
2005, § 53 ods. 2 písm. b) Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 na úhrnný peňažný trest vo výške
200,- ( dvesto ) €.

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31. 12 2005, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, súd u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1
( jedného ) mesiaca.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených a to:
- I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., C.. O.. Š. Č.. XXX/XX a

- E. X. G., a.s., J., C. XX, IČO: XX XXX XXX s ich nárokom na náhradu škody ich o d k a z u j e na
konanie v občiansko-právnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného,svedkov,oboznámenímsasvýpoveďousvedka-poškodeného,soznaleckýmposudkom,

s lekárskymi správami, čítaním listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dokazoval, že si na okolnosti predmetného dňa pamätá už len stručne s ohľadom na odstup času.

Uviedol, že vtedy sa mu narodila dcéra a oslavoval spolu s V. a J.. S nimi bol v krčme a to v G. S.lebo v
T.. Ešte pred tým V. S. J. niekam odišli a jeho zavolala pani T.á, ktorú v tej dobe nepoznal a ktorá sa ho
pýtala na jeho manželku C., pretože táto bola v pôrodnici. S touto pani sa rozprával. Videl, ako V. S. J.
stáli pred vchodom č. XX na ulici C..O.. Š., Detva, zavolali na obžalovaného a následne tak, ako uviedol
vyššie, išli do krčmy. Keď sa rozprával s pani T., táto asi fajčila, pričom z okna sa vytrčil aj jej syn I. T.,

ktorý neskôr ale ešte počas ich rozhovoru, popri obžalovanom prešiel, išiel za poškodeným, potom sa
vrátil a na to z vchodu č. 18 vyšli J. D. V., zavolali na obžalovaného a spoločne odišli do T.. Potvrdil, že bol
pod vplyvom alkoholu, či pod jeho vplyvom boli aj V. S. J., k tomu sa vyjadriť nevedel. Pokiaľ vo svojej
výpovedi z prípravného konania ( čl. 57 ) vypovedal, že išiel do T.a a na V. S. J. nečakal, pokiaľ v ďalšej
svojej výpovedi ( čl. 64 ) vypovedal, že týchto dvoch čakal, lebo sa rozprával s T., pričom ale v prvej svojej

výpovedipaniT.vôbecnespomenul,nahlavnompojednávanívysvetlilrozporyvtýchtojehovýpovediach
tak,žepaniT.nespomenulzdôvodu,žesimyslel,žeztohoničnebudeaažkeďohľadomtejtovecizačali
byť problémy a po tom, čo sa rozprával aj s manželkou a tejto spomenul pani T. a táto zašla za pani T.,
pričom pani T. prejavila ochotu svedčiť, preto v nasledujúcej svojej výpovedi už pani T. spomenul. Poprel,
že by v čase skutku bol poznal poškodeného I. T.. Poprel, že by on vôbec vo vchode č. 18 bol, poprel, že

by bol s poškodeným, poprel, že by bol tohto fyzicky napadol, poprel, že by bol od neho niečo požadoval.
Až po skutku sa dozvedel, kto je poškodený a akú má trestnú minulosť a že aj v tej dobe, keď sa o
neho zaujímal, mal problémy so zákonom. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhotovil náčrt miesta,
kde stál a z tohto vyplýva, že po oboch stranách chodníkov, t.j. na ľavej aj pravej strane sa nachádza
výsadba zelene, stromov. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov pána C. S. N.,

ktorí v prípravnom konaní vypovedali, a to N., že ku vchodu č. 18 prichádzali po párnych číslach a C.,
že po nepárnych číslach a poukázal tak na rozpory v ich výpovediach, keď obaja zhodne vypovedali, že
išli spolu a súčasne obžalovaný vzhľadom na nákres a výsadbu zelene
( vrátane vysokej tuje ) poukázal na nemožnosť vidieť, či a kto vôbec z vchodu č. 18 vychádzal.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný dokazoval, že si nevie vysvetliť výpovede poškodeného a pani

T., uviedol však, že pred týmto prejednávaným skutkom podal na riaditeľa OO PZ Hriňová pána
J.a oznámenie Inštekcii MV SR za neoprávnené používanie služobného motorového vozidla, pričom
inšpekciauvedenépreverovalaaonzačalmaťatoužpredskutkomproblémy,ajsriaditeľomporiadkovej
políciespánomY..Odkolegovmaltaktoinformácieotom,žepokiaľsanespamätá,pôjdeodpolíciepreč,
čo mali povedať práve jeho nadriadení ( pán Y., J. ). Následne najmä pán Y. bol najaktívnejší ohľadom

jeho prepustenia z PZ, keď asi po troch mesiacoch po skutku bol z PZ prepustený a dôvodom malabyť skutočnosť, že mal porušiť služobnú prísahu v tom, že porušil ochranu života, zdravia a majetku
občanov. Pokiaľ aj podal voči uvedenému rozhodnutiu odpor, tento nebol akceptovaný. Poukázal na
to, že osobne pán Y.a mu odovzdal príkaz o prepustení z PZ, pričom obvykle takýto príkaz odovzdáva

riaditeľ alebo jeho zástupca konkrétneho OO PZ, na ktorom je policajt činný. Poukázal na to, že takto
boli zo zboru prepustení aj ďalší a to I. T., I. G. S. I. G., ktorí rovnako sa pripojili k sťažnostiam podaným
na nadriadeného.

Postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku ( za súhlasu prokurátora a obžalovaného, z dôvodu

neznámeho pobytu ) bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka-poškodeného I. T. ( čl.
350-371, najmä zo dňa 26. 08. 2004 ), ktorej vyplýva, že zotrváva na svojich predchádzajúcich
výpovediach a to najmä na výpovedi z 17.11.2003. Dokazoval, že dňa 17.11.2003 bol doma s matkou
a maloletým bratom. Ráno okolo 09.00 h na klopanie jeho matka otvorila dvere a na chodbe stáli T.
J., O. V. a obžalovaný, ktorých v tej dobe poznal. J. matke povedal, aby ho zavolala, čo on počul, lebo
stál za matkou. Svedok takto bol vo dverách bytu, na to ho J. chytil za pravú ruku a vytiahol z bytu

na chodbu. Hneď svedka začal napádať, najskôr otvorenými dlaňami rúk a to po tvári, neskôr päsťami
oboch rúk po celom tele. Do tohto sa zapojil aj obžalovaný, ktorý ho udieral tiež päsťami do jeho tváre
a do žalúdka. Jeho matka im povedala, aby prestali, že zavolá políciu. Potom ho títo dvaja ťahali po
schodoch, naďalej ho fyzicky napádali. O. V. D. do konfliktu nezapojil, len sa pozeral. Obaja ho potom aj
sotili asi z posledných štyroch schodov, poškodený spadol na dlážku na pravé plece. Tu ho opäť obaja

napádali, udierali ho po celom tele. On sa snažil týmto úderom len brániť tak, že si dal ruky okolo hlavy.
Toto sa už dialo vo vchode pri schránkach. Po chvíli obžalovaný na chvíľu od nich odišiel, poškodený
videl, ako išiel po schodišti hore. Až neskôr sa od matky dozvedel, že bol za ňou. Vtedy ho napádal už
len J. a to tak, že keď ležal na podlahe, kázal sa svedkovi postaviť do pozoru a následne ho otvorenou
dlaňou udrel po tvári, následkom čoho opäť spadol na zem. Toto sa zopakovalo viac krát. Potom sa

vrátil obžalovaný, ktorý ho tiež ešte fyzicky napadol a to päsťami oboch rúk po celom jeho tele a keď
spadol, aj do neho kopol. Následne prestali, kázali mu postaviť sa a povedali mu, aby do 24 hodín im
doniesol 20.000,- Sk v hotovosti a dva mobilné telefóny s farebným displejom, pričom aby jeden z nich
bol minimálne v hodnote 7.000,- Sk, inak že si ho nájdu a že uvidí. Potom ho ešte obaja napadli päsťami
po celom tele. Obžalovaný následne povedal, že idú policajti, že bude problém, že idú preč. Svedok

išiel späť do bytu, do kúpelne, umyl sa, lebo bol celý špinavý. Po chvíli k nim prišli policajti, pričom jeho
matka uviedla, že ona nechce ohľadom uvedeného oznámenie podávať, že nech sa rozhodne svedok.
Svedok policajtom uviedol, že pôjde na ošetrenie a následne sa dostatí na oddelenie. Obliekol sa a z
bytu odišiel. Chcel ísť na polikliniku v Detve na ošetrenie, bolela ho hlava, telo, zvracal. Vtedy stretol
kamaráta menom Jozef, ktorý išiel do vchodu č. l pre CD a s týmto sa dohodol, že následne pôjde s

ním na ošetrenie. Jozef vošiel do vchodu č. 1, poškodený zostal vonku pred vchodom a fajčil a vtedy
v smere od pizzerie k nemu prišiel T. J. a opäť ho fyzicky napadol tak, že otvorenými dlaňami rúk ho
udieral po tvári a pripomenul mu, čo má priniesť. Následne odišiel. Potom ho Jozef odprevadil až k
mostu v smere k Papuči, kde sa rozlúčili a ďalej na polikliniku už poškodený išiel sám, pričom vzhliadol
osoby, ktoré ho napadli, preto v strachu utekal iným smerom až nakoniec išiel rovno na políciu, kde vec

oznámil a až následne bol prevezený na LSPP Detva, odkiaľ bol prevezený do NsP Zvolen, kde bol
hospitalizovaný. Poprel, že by v tej dobe bol mal voči J. nejaký dlh, ani voči iným, nikomu ani nedlhoval
mobilný telefón. Vo výpovedi dňa 13. 01. 2014 ( č.l. 357 ) ešte doda, že v decembri 2003 stretol J.
S. V., keď J. od neho požadoval, aby svoje trestné oznámenie stiahol, alebo aby pozmenil výpoveď.
Svedok mal strach, že ho znovu zbijú a preto mu uvedené sľúbil. Ešte aj vo výpovedi z 26.08.2004

zotrval svedok na skutočnostiach uvedených vo výpovedi dňa 17.11.2003 s tým, že požadoval náhradu
škody z titulu bolestného.
Následne vo svojej ďalšej výpovedi učinenej dňa 21.09.2004 už svedok vypovedal, že po bitke bol s
priateľkou C. K., ktorá ho musela vidieť dobitého a ktorej povedal len to, že sa udiala jedna hlúposť, nič
bližšie jej nepovedal a poprosil ju, aby zavolala I.L. D., ktorému o fyzickom napadnutí povedal a aj to,

kto ho zbil ( obžalovaný, V., J.T. ). Povedal mu aj to, čo od neho požadovali. Následne dokazoval, že na
toto miesto pred činžiak, v ktorom býva C. K., prišiel J.. Vtedy so D. svedok stál v priestoroch chodby
pri schránkach, pričom tento dom nemá vstupné dvere do tejto časti pred schránkami, len ku schodišťu
a hneď ako J. prišiel, začal svedka biť a požadoval, aby svedok nešiel na políciu, že ak tak urobí, bude
zle. Chytil svedka za odev na hrudi a hodil ho o schránky, dával mu facky, na čo poškodený spadol na

zem. C.a ani I. sa ho nezastali, len stáli a dívali sa. Potom sa všetci rozišli a poškodený išiel rovno na
políciu. Poškodený uviedol, že viac bol zbitý u nich v dome.
V rámci konfrontácií s obžalovaným ( čl. 372 ) poškodený už poprel, že by ho bol napadol aj obžalovaný,
dokazoval, že len spadol zo schodiska, že to bola nehoda, že ho nikto fyzicky nenapadol, že o trochosobách hovoril preto, lebo mu to takto povedala matka, že nevie, ako sa dostal na políciu, či do
nemocnice, že sa nepamätá, že podpisoval nejakú zápisnicu pred tým, než ho policajti odviezli na
ošetrenie, že ho obžalovaný nezbil, ani ho nevydieral.

V rámci konfrontácie s T. J. ( čl. 378 ) vypovedal, že aj s J. to bolo nedorozumenie, že tento si chcel od
neho len požičať peniaze, že sa nepripája k predmetnému trestnému stíhaniu, neuplatňuje si ani žiadnu
škodu a že dáva súhlas na schválenie zmieru.

Poškodený E., a.s. si uplatnila škodu z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti I. T. v sume 629,71

€ ( 18.970,70 S ).

Svedkyňa T. A. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že je matkou poškodeného. Obžalovaného pozná
z minulosti, z videnia, jej známa ho mala za manžela a pozná ho aj preto, že je to osoba, ktorá prišla
pred jej byt v súvislosti s týmto prejednávaným skutkom. Vypovedala, že pred jej bytom boli obžalovaný,
pán V., ktorého rovnako poznala a tretí muž, ktorého nepoznala. Títo chceli, aby ku dverám zavolala

poškodeného. Svedkyňa videla, ako ten tretí, o ktorom sa neskôr na polícii dozvedela, že sa jedná o
T. J., poškodeného rukami vytiahol pred dvere bytu, kde ho začali udierať a to najmä J. a obžalovaný.
V. D.a len pozeral. Ak si dobre na hlavnom pojednávaní pamätala, tak J. ho bil a obžalovaný ho držal.
Následne poškodeného ťahali po schodoch a viac už nevidela. Na hlavnom pojednávaní už nevedela s
istotou uviesť, či ona privolala políciu, alebo polícia predvolala ju. Potom sa poškodený vrátil do bytu,

obliekolsaaodišielatoinapriektomu,žestýmnesúhlasila.Videlanaňomzranenia,niekrvavé,aletaké
začervenané fľaky po tele. Keď títo muži jej syna bili, ona sa zľakla, nevedela, čo má robiť, mala vtedy
doma3-ročnédieťa,pretozabuchladvere.Synjejpotompovedal,žechceliodnehonejaképeniaze,užs
ohľadom na odstup času od skutku nevedela uviesť za čo, či im bol dlžný, či v tom boli nejaké drogy alebo
niečo iné. Vypovedala, že na 1. poschodí bývali starší manželia M., pričom pán M. svedkyni následne

hovoril, že videl, ako jej syna títo muži bili a keď sa tohto opýtala, či by bol ochotný vo veci svedčiť,
povedal jej, že sa pozná so svokrou obžalovaného a že teda svedčiť nebude. Podotkla, že obaja M. už
zomreli. V prípravnom konaní vypovedala pravdu. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o
konfrontácii medzi svedkyňou a obžalovaným ( čl. 327-335 ) a svedkyňa doplnila, že všetko čo v nej
uviedla, je pravdou, lepšie si to pamätala, bolo to bližšie ku skutku. V rámci konfrontácie svedkyňa

vypovedala, že syn pred byt vyšiel len v slipoch, že prvé údery dostal od J. K.o brucha a to päsťou viac
krát, obžalovaný ho pridržiaval, že ona sa vtedy do tohto konfliktu postarala tak, že sa opýtala, čo to
má znamenať a vtedy jej obžalovaný povedal, že poškodený je dlžný peniaze J.. Vypovedala, že V. len
stál. Svedkyňa im povedala, že sa to takto nerieši, aby nerobili bordel pred bytom, aby si to išli vyriešiť
dole a tiež im povedala, že ide privolať políciu. Kým zavrela dvere, ešte videla, ako jej syna ťahajú

dole ku poštovým schránkam, kde ho ďalej bili, čo ale vedela už od susedy pani Oláhovej bývajúcej
na prízemí. Zavrela dvere, privolala políciu. Asi po 5-6 minútach opäť jej niekto klopal na dvere bytu
a keď tieto otvorila, pred dverami stál obžalovaný a ospravedlnil sa jej a zopakoval, že poškodený je
dlžný peniaze J.. Povedala mu, že privolala políciu a že takto sa problémy neriešia. Následne prišiel
domov poškodený, tento mal červený chrbát, fľaky na bruchu, bol špinavý. Na jej otázku, či je naozaj

dlžný peniaze, jej odpovedal, že nie. Tiež jej povedal, že ho dole bili, že ho zvalili na zem, kopali a to
obžalovaný a J., že V. ho nebil. Potom sa poškodený išiel umyť a následne prišli policajti. S týmito sa
rozprávala aj ona a aj syn, ktorý neskôr z bytu odišiel. Doplnila, že v čase okolo 17.30 h prišli k nej
policajti a oznámili jej, že poškodený je hospitalizovaný, že bol napadnutí opäť tými istými osobami ako
ráno. Ukázali jej lekársku správu, z ktorej okrem iných zranení vyčítala aj rozbité ústa, pričom, keď z bytu

odchádzal, takéto zranenie nemal. Podotkla, že nemala byť ako synom na výpoveď ovplyvňovaná, lebo
v čase, keď bola ona na polícii vypovedať, syn už bol hospitalizovaný a polícia už mala jeho výpoveď.
Jednoznačne usvedčovala zo spáchania skutku obžalovaného a J., uviedla, že nemá 90 rokov, aby si
nepamätala, naopak má dobrú pamäť a obžalovaného si aj preto dobre zapamätala, lebo tento sa jej
prišiel aj ospravedlniť. Svedkyňa ďalej uviedla, že v tej dobe syn pobral sociálnu dávku vo výške 1.450,-

Sk, z jej strany žiadne vreckové nedostával. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či syn mal nejaké pôžičky,
nikto iný však za ňou s takouto požiadavkou na vrátenie peňazí neprišiel.

Na hlavnom pojednávaní bola postupom podľa § 263 ods. 3 Tr. poriadku ( svedok zomrel ) prečítaná aj
výpoveď svedkyne E. M. ( čl. 387-389 )a z tejto vyplýva, že býva vo vchode ako poškodený a to v byte

na prízemí naľavo. Nepozná obžalovaného ani T. J., ani O. V.. Niekedy v nedeľu v roku 2003 v čase
okolo 09.00 h bola doma a počula veľký krik. Napadlo ju, že spadlo dieťa a plače. Vyzrela z dverí a pri
jej dverách stál cudzí muž a ďalší dvaja, ktorých rovnako nepoznala, stáli pri poškodenom, ktorý tam na
chodbe ležal na zemi, kde sú poštové schránky. Poškodený bol odetý len v trenkách. Keď sa opýtala,čo je tam taký krik, ten čo stál pri jej dverách jej odpovedal, aby sa nestarala, že poškodený im je dlžný
peniaze a to 20.000,- Sk. Ihneď na to svedkyňa zavrela dvere a pri tom si všimla, že títo neznámy muži
odchádzali von. S určitosťou uviedla, že muži boli traja a ešte počula, ako vraveli, že už má dosť, už ho

nebite, čo uviedol ten, ktorý stál pri jej dverách. Bola o len chvíľa, nevedela popísať týchto mužov a ani
by ich neopoznala. Keď sa poškodeného jej manžel pýtal, čo sa stalo, tento odpovedal, že ho dobili, že
ani nevie za čo, že ide k lekárovi. Krátko na to svedkyňa videla poškodeného z vchodu domu vychádzať.
Svedkyňa dokazovala, že pomerne rýchlo sa dostavila aj polícia, išlo o dvoch policajtov.

Svedok T. J. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že obžalovaného pozná, sú kamaráti, t.č. sa už
nestretávajú. Meno poškodeného mu niečo hovorí, nevie však, o koho ide. Potvrdil, že v roku 2003 žil v
Detve, kde presne, si už nespomenul. Pamätal si, že V. žil v nejakej bytovke a obžalovaný býval v okolí,
kde býval aj svedok. Nevedel ani uviesť, či sa v tej dobe s obžalovaným stretával. K osobe menom O.
V. uviedol, že ho pozná, ale nevedel si spomenúť na hlavnom pojednávaní, či sa s týmto v minulosti
stretával. Problémy s pamäťou nemá. Z Detvy v roku 2003-2004 odišiel do zahraničia a po návrate na

územie SR sa už do Detvy žiť nevrátil. Nevylúčil, že sa všetci traja t.j. on, V. S. T. niekedy v Detve stretli,
mohli spolu aj požívať alkohol. Po tom, čo v úvode hlavného pojednávania bola prečítaná obžaloba
vrátane skutku, svedok uviedol, že si na niečo také nepamätá, že na ul. C..O.. Š. Č.. XX nemal dôvod
chodiť. Peniaze si on nepožičiaval, naopak niekedy on inému tieto požičal. V tej dobe v Detve však
pohostinstvá navštevoval. Osoba menom I. J. mu niečo hovorí, ale osoba menom T. A. mu nehovorí

nič. Na hlavnom pojednávaní si nespomenul, že by bol prítomní pri nejakom fyzickom napadnutí inej
osoby obžalovaným. I napriek tomu, že súdom svedkovi bol oboznámený rozsudok vo veci Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T 211/2009 ( kde skutky spáchali V. S. J., poškodeným bol pán J. ), svedok si na
toto odsúdenie nespomenul a opäť uviedol, že si nespomína ani na to, či sa s obžalovaným a Fabiánom
v roku 2003 stretával. V roku 2003 mal svedok 19 rokov, bol nezamestnaný, ukončil pracovný pomer v

ozbrojených silách, asi poberal sociálne dávky a niečo mu vyplatila aj armáda. V tomto období v značnej
miere požíval alkoholické nápoje.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď v tom čase ešte spoluobvineného O. V. ( čl. 77-90 ) z
dôvodu, že zomrel a z tejto vyplýva, že ku skutku došlo dňa 17.11.2003, že on poškodeného nenapádal,

ani ho nevydieral. Videl, ako tohto fyzicky napádal T. J.. Bol pri tom prítomný aj obžalovaný avšak V.
L.evedel uviesť, či aj on poškodeného napádal, lebo bol dosť pod vplyvom alkoholu a na podrobnosti si
už nepamätal. Na záver svojej výpovede uviedol, že všetko čo urobil, urobil v opilosti a svoje konanie
oľutoval.
Následne vo výpovedi zo dňa 17.02.2004 ( čl. 86 ) vypovedal, že jemu vo vzťahu k I. T. obvinenie nebolo

vznesené, len jeho meno je spomínané v skutkovej vete. Tu už dokazoval, že ku poškodenému išiel len
on s J., že obžalovaný s nimi nebol. Vypovedal, že J. si chcel od poškodeného len požičať peniaze, že
dole pri vchode J. zazvonil na zvonec pani A., že obžalovaný sa od nich odpojil ešte vonku a kým oni boli
vo vnútri vchodu obžalovaný sa rozprával s nejakou pani na okne o vchod ďalej. Dokazoval, že takto sa
s poškodeným stretli, pozdravili sa, rozprávali sa, pričom matka poškodeného ich poslala rozprávať sa

dolu, že má malé dieťa. Poprel, že by bol niekto z nich poškodeného napadol. Uviedol, že ako schádzali
po schodoch, že poškodeného J. držal za plecia, pričom sa mu nejako vytrhol, pošmykol sa na vrchnom
schode a spadol dole zo schodov až ku schránkam. Poškodený mal vtedy odeté len kraťasy, pri páde
sa musel udrieť, spadol nejako bokom. Videl na ňom nejaké odreniny.
Dňa 09.07.2004 už k veci nevypovedal.

Svedok I. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná, pričom v čase spáchania
skutku nastúpil do PZ ( v októbri 2003 ) a obžalovaný tam už pracoval. S obžalovaným nie je v žiadnom
vzťahu, ani priateľskom. Poškodeného pozná len v súvislosti s týmto trestným konaním. O. V. svedok
poznal už pred skutkom, osobu T. J. nepoznal. Dokazoval, že dňa 17.11.2003 spoločne s I. N. vykonával

pešiu hliadkovú službu v meste Detva a v čase okolo 09.00 h im stála služba OO PZ rádiostanicou
oznámila,ženaul.Š.XXmalodôjsťknapadnutiu synaoznamovateľkypaniA..Vtomčasesanachádzali
v blízkosti tohto miesta a keď boli asi 50 metrov od vchodu č. 18 na uvedenej ulici, z tohto vchodu
videli vychádzať tri osoby, z ktorých svedok spoznal obžalovaného a O. V.. Tretiu osobu nepoznal. Túto
opísal ako zavalitú s tmavými vlasmi a mal asi bradu. Títo vychádzali z tohto vchodu a išli smerom

od nich za roh bytovky smerom na Novosady. V tomto čase svedok nepredpokladal, že sa jedná o
páchateľov. Až po oznámení poškodeným T., po tom, čo sa rozprávali aj s pani A., sa svedok dozvedel,
že poškodený bol napadnutý tromi osobami a to obžalovaným, V. S. J.. Zároveň im poškodený uviedol,
že bili ho len obžalovaný a J., V. mu neublížil. S poukazom na odstup času od skutku, svedok sa nahlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť ku zraneniam poškodeného, ohľadom uvedeného poukázal na
svoje skoršie výpovede, v ktorých ( čl. 410 ) vypovedal, že videl u poškodeného zranenia na tvári, krvácal
z nosa, sťažoval sa na bolesti chrbta. Poškodený im však uviedol, že trestné oznámenie na menovaných

podať nechce. Z ich strany bol poškodený poučený, aby išiel na lekárske ošetrenie a aby sa dostavil
na OO PZ podať trestné oznámenie. Potom odišli, pokračovali v službe. Na hlavnom pojednávaní sa
rovnako svedok nevedel už vyjadriť, či takéto trestné oznámenie poškodený podal, či bol na lekárskom
ošetreníaopäťsvedokspoukazom naodstupčasuzotrvalnaskutočnostiachuvedenýchvjehoskorších
výpovediach, kde vypovedal pravdu. Na hlavnom pojednávaní bola preto prečítaná skoršia výpoveď

svedka(čl.410-411),zktorejďalejvyplýva,ženáslednepočastohodňaužmenovanétriosobynestretli.
Pri pošte po nejakom čase však stretli poškodeného, ktorý im uviedol, že ide na ošetrenie a že následne
sa dostaví na oddelenie PZ za účelom podania oznámenia. Vtedy im poškodený aj opísal, ako ku skutku
došlo, uviedol im, že ho menované osoby aj vydierali a to tak, že pýtali od neho 20.000,- Sk a mobilné
telefóny. Svedok mal od kolegov vedomosť o tom, že poškodený tak aj učinil a mal vedomosť ďalej
aj o tom, že po tom, ako odišiel od nich a išiel na ošetrenie, bol opäť napadnutý. Aj v súčasnej dobe

svedok pôsobí ako policajt. Do úradného záznamu ( čl. 460 ), ktorý po službe spísali spoločne s kolegom
I. N., zachytili tie fakty, ktoré zistili. Podpis na tomto zázname je jeho, záznam asi vypisoval kolega
N. a to z dôvodu, že svedok bol mladým policajtom, avšak stál pri ňom a sledoval, čo N. spisoval.
Na hlavnom pojednávaní svedok upresnil, že keď spozorovali z vchodu č. 18 vychádzať tri osoby, s
kolegom sa nachádzali na chodníku na opačnej strane cesty. Po zistení skutočností od poškodeného

a pani A., neboli ihneď tieto tri osoby prešetrovať. Bolo to preto, že poškodený v tom okamihu nechcel
podať trestné oznámenie, preto o uvedenom len spísali úradný záznam. Na vysvetlenie uviedol, že vo
všeobecnosti v prípade, ak poškodený mieni podať trestné oznámenie, spolu idú na oddelenie, kde je
oznámenie spísané a následne dochádza k vyhľadaniu a stotožneniu páchateľov. V tom čase nemal
vedomosť o nejakých sporoch na pracovisku v rámci OO PZ Detva a Hriňová. Na záver poprel, že by

vôbec niekedy pri spisovaní úradného záznamu bol niekým ovplyvňovaný a to ani v danej trestnej veci a
ani nadriadeným pánom Y., Č.W. J.. K rozporu v jeho výpovedi a výpovedi kolegu N. M.hľadom miesta,
po ktorej strane chodníka išli ku vchodu č. 18, sa vyjadriť nevedel.

Svedok I. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného poznal už v roku 2003, že obžalovaný

pracoval na OO PZ v Hriňovej a svedok v Detve. Kamaráti neboli. Poškodeného nepoznal. Osobu
O. V. poznal, pretože sú z jedného mesta. T. J. nepoznal. S poukazom na odstup času si svedok na
podrobnejšie okolnosti tohto prípadu už na hlavnom pojednávaní nespomenul. V prípravnom konaní
vypovedal pravdu. Súd z tohto dôvodu na hlavnom pojednávaní prečítal skoršiu výpoveď svedka z
prípravného konania ( čl. 390-392 ). Z tejto vyplývajú rovnaké skutočnosti, aké uviedol aj svedok I. C.

s tým, že potvrdil, že v čase keď boli od vchodu č. 18 vzdialení asi 80 metrov videli z neho vychádzať
tri osoby, z ktorých svedok poznal obžalovaného a O. V.. Tretiu osobu nepoznal. V ostatnom vypovedal
ako svedok C.. Na úradnom zázname ( čl. 460 ) je jeho podpis, či ho však spisoval on, to si už nepamätá.
Na hlavnom pojednávaní nevedel vysvetliť, prečo on vo výpovedi uvádzal, že išli po párnych číslach a
kolega C. uvádzal, že išli po nepárnych číslach. Poprel, že by v tejto veci bol ovplyvňovaný nadriadenými

pánom Y. Č. J.. Nepamätal si, či v tej dobe bola nejaká dusná pracovná atmosféra medzi OO PZ Hriňová
a Detva.

Svedkyňa C. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného aj poškodeného pozná, týchto
poznala aj v roku 2003. Keďže aj po oboznámení sa s obžalobou si svedkyňa na hlavnom pojednávaní

žiadne skutočnosti nepamätala, uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná jej skoršia výpoveď ( čl. 8-431 ). Z tejto vyplýva, že v mesiaci november 2003 v
čase okolo 10.00 - 11.00 h prišiel za ňou poškodený a s týmto sa rozprávala na schodisku jej domova.
Spolu v tomto čase tvorili pár. Požadoval od nej, aby zavolala I. D., na ktorého poškodený telefonický
kontakt nemal. Poškodený jej vtedy povedal, že bol za ním T. J. aj s O. V., že si chceli od neho požičať

peniaze. Tiež jej mal povedať, že ako títo dvaja s poškodeným išli po schodoch, že sa poškodený potkol,
spadol zo schodov a ďalej svedkyni povedal, že povie, že mu to urobili títo dvaja. V tomto čase si nič
zvláštne na správaní u poškodeného nevšimla, správal sa ako inokedy. Rovnako si na ňom nevšimla
ani žiadne zranenia. Potom odišla domov a poškodený tiež niekam odišiel a vrátil sa okolo 12.30 h,
pretože vtedy tak, ako sa telefonicky dohodol, mal k nej prísť I. D. a mali sa takto stretnúť, čo sa aj stalo.

Nepočula o čom sa rozprávali, lebo si sadla vonku na lavičku a oni dvaja stáli obďaleč, rozprávali sa a
o asi 5-10 minút. Potom sa rozišli. Pokiaľ sa aj pýtala I. D. o čom sa s poškodeným rozprával, uviedol
rovnaké skutočnosti, o ktorých jej poškodený povedal ( že si chceli J., V. požičať peniaze, nepovedal
mu však o páde zo schodov ). Svedkyňa dokazovala, že ani pri tomto druhom stretnutí v tento deň siu poškodeného nevšimla žiadne zranenia. Aj keď s poškodeným vtedy chodila, nevedela sa vyjadriť,
či poškodený mal peniaze, aby mohol iným požičiavať, vedela, že nikde nepracoval. Ak aj boli niekde
v reštaurácii, nikdy neplatil poškodený, vždy úhradu vykonal niekto iný. Jeho matka mu určite žiadne

peniaze nedávala, naopak, aj keď mu boli vyplácané nejaké štátne dávky, aj to mu vzala. Neskôr sa
už s poškodeným stretávala zriedka a o predmetnom trestnom konaní sa dozvedela od kamarátky C.
- obžalovaného manželky. Svedkyňa z toho zostala prekvapená, lebo o žiadne zbitie nešlo, išlo o pád
zo schodov. Manželka obžalovaného C. sa jej opýtala, či by bola o uvedenom ochotná svedčiť, s čím
svedkyňa súhlasila. Podotkla, že v tom čase poškodený jej nikdy meno obžalovaného nespomínal.

Na hlavnom pojednávaní objasnila jej vzťah s manželkou obžalovaného, uviedla, že mali dcéru, ktorú
svedkyňa opatrovala ( kočíkovala ju a podobne ), chodila k nim do bytu. Poprela, že by ju obžalovaný,
či jeho manželka nejako navádzali na výpoveď. V roku 2003 mala 15 rokov. Na hlavnom pojednávaní
svedkyňa nevedela vysvetliť rozdielnosť jej výpovede a výpovede poškodeného, aj napriek vykonanej
konfrontácie medzi nimi a aj s poukazom na to, že v tej dobe spolu chodili. V tej dobe nemala vedomosť
o tom, že by mal poškodený niečo spoločné so zákonom, pokiaľ ide o alkohol, pil pivo a pokiaľ ide o

omamné látky, sám poškodený jej povedal, že fajčil trávu, ale ako často, k tomu sa vyjadriť nevedela.

NahlavnompojednávaníbolvypočutýajsvedokI.D.,ktorýuviedol,žesobžalovanýmaajspoškodeným
je kamarát. Platí to aj o svedkoch V. S. J.. Aj tento svedok s poukazom na odstup času si už na okolnosti
ohľadom skutku nič nepamätal a preto na hlavnom pojednávaní bola prečítaná jeho skoršia výpoveď

( čl. 440-443 ), kedy vypovedal pravdu. Z nej vyplývajú totožné skutočnosti ako uviedla svedkyňa C. K.
a to ohľadom toho, ako sa všetci traja stretli. Poškodený mu uviedol, že si V. S. J. chceli od neho požičať
peniaze,žeichjehomatkaposlalaabysaišlirozprávaťdoluvovchode.Tiežsvedokvypovedal,žematka
poškodeného po tom, čo sa vrátil do bytu sa ho pýtala, či bol s nim i aj ten tretí blondiak, ktorý stál pred ich
domom, na čo jej poškodený odpovedal, že nie a práve svedka sa poškodený pýtal, či vie kto to mohol

byť. Svedok sa na poškodeného nahneval z dôvodu, že či kvôli takejto somarine ho nutne potreboval,
pričom poškodený mu uviedol, že pre neho to podstatné bolo. Potom sa rozišli. Na poškodenom si
nevšimol žiadne zranenia. Potvrdil, že od C. K. sa následne dozvedel, že poškodený spadol zo schodov
a že jej povedal, že sa musí J. pomstiť za to, ako sa k nemu v lete správal, keď J. poškodeného vyhodil
z bytu jeho brata. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či poškodený vôbec mal peniaze na to, aby ich

požičiaval. Potvrdil, že poškodený v tomto čase nikde nepracoval. Od ľudí však počul, že je viacerým
dlžnýpeniaze.Svedokďalejvypovedal,žeobžalovanéhopoznádlhšie,nežpoškodeného,žepoškodený
nikdy obžalovaného nespomínal. Aj tento svedok sa o predmetnom trestnom stíhaní dozvedel práve
od C. T. - manželky obžalovaného a preto podal svedeckú výpoveď. Na hlavnom pojednávaní doplnil,
že naďalej sú kamaráti s obžalovaným aj s jeho manželkou, že v súčasnej dobe žije s C. K. a aj v čase

spáchania skutku bola jeho priateľkou, pričom nejakú dobu boli aj rozídení. Potvrdil, že mal vedomosť
o tom, že poškodený v tej dobe fajčil trávu. Či bol závislý, k tomu sa vyjadriť nevedel, bitkárom nebol,
skôr zutekal. K dôvodu podania trestného oznámenia a k skutočnostiam uvedeným v skutkovej vete
sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že obžalovaného v roku 2003 poznal z videnia, neboli
kamaráti. V súčasnosti kamarátmi sú. Poškodený bol v čase skutku jeho susedom. Poznal aj osoby
menom V.Á. S. J., boli kamaráti, dnes už v kontakte spolu nie sú. Jeho matka poznala v tom čase
manželku obžalovaného. Dokazoval, že v predmetný deň sa s obžalovaným, ktorý bol pod oknami ich
domu, rozprávala. O čom, to už s ohľadom na odstup času svedok uviesť nevedel. Následne obžalovaný

odišiel. Aj výpoveď tohto svedka z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná ( čl.
456-458 ) z dôvodu, že si svedok na konkrétnejšie okolnosti v predmetnej veci už nepamätal. Z tejto jeho
výpovede vyplýva, že poškodeného pozná od malička, vyrastali spolu. Potvrdil, že poškodený v tej dobe
fajčil marihuanu, že zle vychádzal so svojou matkou, lebo bol problémový. Uviedol, že sám poškodený
mu povedal a to koncom novembra 2003, keď tohto videl s korzetom na krku, že bol zbitý, že ho zbili

dvaja chlapi, že bol v nemocnici, že mu to celé uhradia za to, že bol hospitalizovaný a že ešte nejaké
peniaze z nich vytrieska. Konkrétne mená svedkovi neuviedol. Ďalej vypovedal, že niekedy v polovici
novembra 2003, keď bol sviatok, nebol v škole, bol okolo 08.00 - 09.00 h za poškodeným. Keď vyšiel z
ichvchodu,videlsvojumatkunaokne,akosarozprávalasmužom,ktoréhosvedokpoznallenzvideniaz
krčmy T., tento mal blond vlasy. Iné osoby na ulici neregistroval. Keď kráčal po schodoch za poškodeným

vo vchode č. 18, počul nejaké hlasy, z ktorých spoznal hlas poškodeného. Vyzrel spoza schodov a
videl, ako poškodený podával ruku nejakému chlapovi a povedal mu čau T.. Videl tam stáť ešte jedného
muža. Medzi nimi nepostrehol žiadny konflikt. Na to vyšla z dverí matka poškodeného a povedala im,
aby sa išli rozprávať dolu ( poškodený býval na 5. poschodí ), lebo má malé dieťa. Zavrela dvere akeďže si svedok myslel, že títo traja pôjdu dolu, aj on zišiel dolu ku vchodu, kde si ešte zapálil cigaretu.
Pri schádzaní zo schodov dolu ešte počul, ako si tí chlapi od poškodeného pýtali požičať 20.000,- Sk,
z čoho zostal zarazený, lebo podľa svedka poškodený bol vždy bez peňazí. Videl, ako stále pred ich

vchodom sa ten blondiak rozprával s jeho matkou. Prebehol popri ňom do vchodu, lebo nechcel, aby ho
matka videla fajčiť. Následne mu matka povedala, že ten muž bol manžel C. T.. Na hlavnom pojednávaní
svedok doplnil, že v čase skutku mal 18 rokov a pokiaľ nechcel, aby jeho matka vedela, že fajčí, bolo to
z dôvodu, že ešte nezarábal. Pokiaľ v úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v
čase skutku bol kamarát s V. S. J. a z prečítanej jeho výpovede opisoval mužov, ktorí boli za poškodeným

ako neznámych, na hlavom pojednávaní uvedené svedok vysvetliť nevedel.

Svedkyňa Ľ. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná cez svojho syna, že tohto
v roku 2003 poznala len zbežne. Poškodeného poznala len z videnia. Osoby menom V. S. J. nepoznala.
Keďžeanitátosvedkyňasiužnaokolnostipred11rokovnepamätalaijejvýpoveďzprípravnéhokonania
bola na hlavnom pojednávaní prečítaná ( čl. 452-455 ), kedy vypovedala pravdu. Z jej výpovede vyplýva,

že O. V. a T. J. poznala v tej dobe len z videnia. Rovnako len z videnia poznala v tej dobe aj obžalovaného
a to z rozprávania jeho manželky C., s ktorou sa poznala už 14 rokov. Takto vedela, že obžalovaný
bol policajtom a že si ho vezme a manžela. Tiež mala vedomosť, že v novembri 2003 čakali narodenie
dieťaťa. Vypovedala, že v tom čase okolo 08.00-09.00 h fajčila na okne jej bytu a videla prichádzať tri
potácajúce sa osoby - mužov držiac sa okolo pliec, z ktorých jedným z nich bol obžalovaný. Oslovila ho a

on sa jej opýtal, či ho pozná. Tiež sa ho opýtala, či sa im už narodilo bábätko. Takto sa spolu pod oknom
jej bytu rozprávali, pričom tí dvaja vošli do vchodu, v ktorom bývali T.. Ich rozhovor mohol trvať 6-7 minút,
možno 10. Počas ich rozhovoru z vchodu vyšiel jej syn a vošiel do vchodu č. 18. Asi o 1-2 minúty z
tohto vchodu vyšli tí dvaja muži, ktorí prišli s obžalovaným a zakričali na obžalovaného, že už idú preč.
Následne aj obžalovaný prišiel ku vchodu č. 18 a spolu odišli, zabočili za roh. Nikoho iného nevidela z

vchodu č. 18 následne vyjsť. Jej syn prišiel domov asi po 10-15 minútach a to po odchode tých troch
mužov. So synom sa následne nerozprávala. O poškodenom vedela, že je problémový, že aj rodičom
nejaké veci odcudzil, že aj fajčil trávu a toto vedela od matky poškodeného. O uvedenom trestnom
stíhaní obžalovaného sa svedkyňa dozvedela od jeho manželky C., ktorá svedkyni telefonovala, pýtala
sa jej, ako to vlastne bolo. Ďalej svedkyňa uviedla, že koncom novembra 2003 stretla poškodeného na

ulici a na jej otázku, že čo robil, keď na krku má niečo ( golier ), jej poškodený odpovedal, že mal nejaké
problémy, ktoré bližšie nerozvádzal. Neskôr od syna sa dozvedela, že poškodený bol aj hospitalizovaný,
že mal problémy s obžalovaným a to v ten deň, keď fajčila a s obžalovaným sa z okna rozprávala.
Na hlavnom pojednávaní po tom, čo svedkyňa bola vyzvaná na vysvetlenie rozporov v jej výpovedi a
výpovedi jej syna, keď jej syn vypovedal, že o konflikte sa dozvedel práve od svojej matky a svedkyňa

vypovedala, že o tomto sa dozvedela od svojho syna, svedkyňa uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie,
že sa to odohralo už dávno. Doplnila, že mala vedomosť o tom, že jej syn fajčil, neschvaľovala to, ale
zároveň uviedla, že si aj spolu zapálili.

SvedokC.J.nahlavnompojednávaníuviedol,žetohočasujeužodroku2010navýsluhovomdôchodku,

v čase skutku bol nadriadeným obžalovaného. Pôsobil ako riaditeľ OO PZ Hriňová. Ku skutku svedok
sa nevedel vyjadriť, vyjadroval sa k jeho pracovnému vzťahu k obžalovanému a k celému oddeleniu PZ.
Uviedol, že s obžalovaným nejaké konflikty nemal, jednalo sa len o bežné pracovné veci. Potvrdil, že
obžalovaný na neho podal sťažnosť z dôvodu, že požadoval dovolenku, ktorú mu on odmietol podpísať
( obžalovaný mu predložil fiktívny doklad o zaplatení dovolenky ). Uvedené bolo nejako šetrené, avšak

s nijakým záverom pre svedka. G.Á. Y. bol jeho nadriadený, boli dlhoroční spolupracovníci, aj kamaráti.
Uvedenéplatíajdnes.Nevedelsasvedokvyjadriť,čispánomY.malobžalovanýnejakýkonflikt.Nevedel
sa svedok vyjadriť, k tomu, či táto predmetná trestá vec bola dôvodom na prepustenie obžalovaného
z polície. Obžalovaného svedok ako jeho nadriadený charakterizoval ako mladého policajta, ktorý sa
potreboval ešte veľa učiť, zaúčať. Potvrdil, že neskôr po skutku, boli z polície prepustení ďalší traja

policajti a to za zneužívanie právomoci verejného činiteľa v súvislosti s páchaním trestnej činnosti
( krádežou dreva ) v spolupáchateľstve. Svedok sa ďalej vyjadroval k pracovnej atmosfére na OO PZ
Hriňová, že on ako riaditeľ požadoval od podriadených výsledky, ktoré aj podľa svedka boli, že z tohto
pramenila nespokojnosť jemu podriadených a preto podávali na neho sťažnosti ( možno aj 100 takýchto
podaní ), ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené, keď sa sťažovali na čokoľvek. Potvrdil tiež, že

bola na ich oddelení vypracovaná sociálno-psychologická analýza ohľadom pracovného kolektívu a z
jej záverov vyplynula potreba tieto vzťahy v kolektíve zlepšiť. Uviedol, že on bol priamym policajtom,
nemal problém komukoľvek niečo povedať priamo do očí a podľa neho policajt, ktorý nemá výsledky, jepolicajtom neschopným. Preto viacerým podriadeným takto povedal, že ak nebudú mať výsledky, pôjdu
zo zboru von.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok W. Y., ktorý v čase skutku bol riaditeľom poriadkovej
polície OR PZ Zvolen, bol nadriadeným obžalovaného. Poznal aj C. J., v súkromí sa však nestretávali.
Uviedol, že s obžalovaným osobné nezhody nemal, len pracovno-právne. Potvrdil, že na obžalovaného
bolvypracovanýnávrhnaokamžitézrušenieslužobnéhopomeruatojehopriamymnadriadenýmpánom
J. a to asi z dôvodu teraz prejednávaného skutku. Podotkol, že ani on ani pán J. nemali personálnu

pôsobnosť ( t.j. nemohli ani prijímať, ani prepúšťať policajtov zo zboru, mohli len podávať takéto návrhy,
o ktorých rozhodoval minister vnútra ). Dokazoval, že bolo ich povinnosťou spracovať takýto návrh.
Neriešili, či policajt spáchal alebo nespáchal trestný čin, ich povinnosťou bolo riešiť, či hrubým spôsobom
porušil policajt služobnú prísahu ( mohlo sa jednať len o priestupok ) a z tohto dôvodu bol obžalovaný
riešený. V tomto smere si riaditeľ sám robí šetrenie a vyvodí záver, či to konanie bolo alebo nebolo
hrubým porušením služobnej prísahy a následne rozhodne, či podá alebo nepodá návrh na jeho

prepustenie zo služobného pomeru. Uviedol, že príchodom nového riaditeľa, boli na OO PZ Hriňová
zavedené nové móresy, prísnejšie, čo sa mnohým nepáčilo. Poprel, že by v súvislosti s týmto prípadom
bol vyšetrovateľa nejako ovplyvňoval.

Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že v čase skutku bol kolegom obžalovaného, že sú

kamaráti, v súčasnej dobe sa nestretávajú. Potvrdil, že aj on podal na riaditeľa pána J. sťažnosť, že tento
uviedol, že na ich oddelení urobí poriadok, že ich všetkých poprepúšťa. Uviedol, že bol zo služobného
pomeru prepustený v roku 2008 za skutok, ktorý mal byť spáchaný v roku 2006 a to za zneužitie
právomoci verejného činiteľa
( krádež dreva ), pričom súdom bol v tejto trestnej veci spod obžaloby oslobodený ( sp.zn. 4T 25/2011

Okresný súd Zvolen ). Dokazoval, že viac menej za pôsobenia riaditeľa pána J. došlo k výmere celého
kolektívu policajtov pracujúcich na OO PZ Hriňová. Takto boli prepustení 4 policajti, on a ešte 2 v
súvislosti s tým drevom a obžalovaný.

Zo záverov znaleckého posudku podaného vo veci znalcom C.. T. K., znalcom z odboru zdravotníctvo -

súdne lekárstvo vyplýva, že hodnotením všetkých nálezov a poznatkov a po ich vyhodnotení je možné
ustáliť, že objektívne zistené poranenia na tele I. T., ktoré utrpel dňa 17.11.2003, utrpel pri konflikte
viacerých osôb a po fyzickom napadnutí, pričom mu bolo ublížené na zdraví, ktoré svojou závažnosťou
spadá pod označenie stredne ťažké zranenie. Znalec konštatoval, že samotný spôsob vzniku zranení
tak, ako to vo svojej výpovedi popísal poškodený, dobre korešponduje s objektívnym nálezom, zrejmé

je ale to, že poškodený nadsadil početnosť a intenzitu vedenia násilia na jeho telo. Je tiež podľa
znalca zrejmé, že dochádzalo aj k pôsobeniu priameho aktívneho násilia na jeho telo zo strany iných
osôb. Poškodený utrpel viacpočetné pomliaždeniny, odreniny a krvné výrony tvárovej aj vlasatej časti
hlavy s prasklinou nosových kostí bez posunu úlomkov, otras vnútorného ucha vľavo s prechodnou
poruchou sluchu, podvrtnutie krčnej chrbtice s bolestivým obmedzením pohybu, pomliaždenie hrudnej a

brušnej steny, pomliaždenie oboch ramien, ľavého stehna a oblasti ľavého bedra a otras mozgu ľahkého
stupňa. Znalec celkovú dobu liečby stanovil na od 3 do 5-6 týždňov pri nekomplikovanom priebehu
hojenia s rovnakou dobou pracovnej neschopnosti. Znalec konštatoval, že vznik uvedených zranení, ich
rozsah, závažnosť boli objektívne zistené na tele poškodeného a boli spôsobené opakovaným účinkom
vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, vedeného pevným, maloplošným predmetom,

bez hrán a výstupkov na kontaktnej ploche, kde miestami bol uplatnený aj tangenciálny účinok násilia.
Intenzita pôsobiaceho násilia podľa znalca bola miernej až stredne veľkej hodnoty, ktorú len nevýrazne
prekračovala najmä v oblasti hlavy. Početnosť a rozdielna anatomická lokalizácia jednotlivých miest
poranení svedčí pre opakovaný, viacpočetný atak násilia. Najzávažnejším bolo konštatovanie otrasu
mozgu a vnútorného ucha vľavo s podvrtnutím krčnej chrbtice. Uvedené poranenia nemôžu vzniknúť

len jedným pádom zo schodov.

V priebehu dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu ( čl. 270-277 ),
s lekárskymi správami ohľadom ošetrenia poškodeného ( čl. 278-285 ), s úradným záznamom OO PZ
Detva ( čl. 459 ), z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa už v deň skutku vo večerných hodinách informoval

na OO PZ, či bolo na jeho osobu podané oznámenie to najskôr telefonicky a neskôr sa takto informoval
aj osobne na oddelení, s úradným záznamom policajtov, ktorý po nahlásení prešetrovali oznámenie
pani A. (čl. 460 ), z ktorého vyplývajú skutočnosti o ktorých vypovedali svedkovia - policajti pán N.
S. C., so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 211/2009, s rozsudkom Okresného súdu Zvolensp. zn. 4T 25/2011 ( čl. 1038 ), ktorým boli kolegovia obžalovaného spod obžaloby oslobodení, lebo
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pričom z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že sa tak udialo pre
nedostatok dôkazov na uznanie viny obžalovaných, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v

spise, najmä s vykonanými konfrontáciami, tvoriacimi súčasť tohto trestného spisu.

Obžalovaný spáchanie skutkov poprel. Obhajoval sa tým, že síce bol vedľa miesta činu, ale s
poškodeným do kontaktu neprišiel, fyzicky ho nenapadol, nevydieral. Len sa na tomto mieste rozprával
s pani T., ktorá v čase ich rozhovoru bola na okne jej bytu. Poukazoval na to, že predmetné trestné

stíhanie bolo cieľom a motívom jeho nadriadených dostať ho zo služobného pomeru policajta, pretože
si dovolil podávať na svojho nadriadeného sťažnosti.

Vykonaným a to rozsiahlym dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal súd z dôkazov a to najmä
prvotnou výpoveďou poškodeného, ktorú súd považoval s poukazom na nižšie uvedené usvedčujúce
dôkazy za pravdivú, keď neskôr ním učinené výpovede súd vyhodnotil ako výpovede učinené pod

nátlakom a v strachu zo strany obžalovaného S. T. J. a v snahe pomôcť im vyhnúť sa trestnému stíhaniu,
výpoveďou svedkyne T. A. - matky poškodeného, osôb priamo prítomných na mieste a bezprostredne
po spáchaní skutku a o policajtov N. S. C., ktoré výpovede sú v zhode a ktoré usvedčujú obžalovaného
zo žalovaného skutku, tiež výpoveďou svedkyne E. M., susedy poškodeného, ktorá potvrdila, že za
poškodeným boli tri osoby, ďalej, že jej tieto osoby povedali, aby sa do nich nestarala, že poškodený im

dlhuje 20.000,- Sk, ktorú skutočnosť však obžalovaný popiera, popiera, že vôbec bol vo vnútri vchodu
tohto domu a za poškodeným a tiež, že od tohto nepýtal žiadne peniaze. Táto svedkyňa ďalej počula,
ako tieto osoby vraveli, že už má dosť, že už ho nebite, ktorá skutočnosť svedčí o fyzickom napádaní
poškodeného týmito osobami a nielen o páde poškodeného tak, ako to vypovedal V.. Obžalovaný
zo spáchania skutku je usvedčovaný aj výpoveďami vyššie uvedených svedkov a to službukonajúcich

policajtov, ktorí prišli na miesto činu a ktorí videli, ako z vchodu domu poškodeného vychádzali tri osoby
a z týchto opoznali obžalovaného a O. V.. Tretiu osobu nepoznali. Navyše sám poškodený im pri podaní
vysvetlenia označil všetkých páchateľov, t.j. aj obžalovaného. Vyššie uvedené dôkazy v spojení so
závermi znaleckého posudku, v ktorých znalec konštatoval, že k utrpeným zraneniam by poškodený
nedospel len pádom zo schodov, ale že z týchto je zrejmé, že bol fyzicky napadnutý inými osobami,

pričom popis útoku poškodeným podľa záverov znalca zodpovedá, korešponduje objektívnemu nálezu
zranení u poškodeného a nič na uvedenom nemení ani to, že poškodený vypovedal, že ho v ten deň
aj druhý krát T. J. napadol, pretože zároveň poškodený vypovedal aj to, že sa nejednalo o intenzívne
údery, ale len o facky, uchopenie za odev a strčenie do steny, že väčšinu zranení utrpel práve pri
prvom napadnutí opísanom v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Výpovede svedkov - spolu aktérov

skutku súd vzhľadom na priateľský vzťah k obžalovanému vyhodnotil ako účelové v snahe pomôcť
obžalovanému vyhnúť sa trestnému stíhaniu a napokon aj sebe, keďže i svedok T. J. je trestne stíhaný v
inom konaní. Tu súd poukazuje aj na ich výpovede v tom, že obaja síce vypovedali, že boli značne pod
vplyvom alkoholických nápojov, na podrobnosti si už nepamätali, svedok Rasťo Fabián však uviedol, že
poškodeného fyzicky napadol T. J. a či tohto napadol aj obžalovaný, na to si už nespomenul a k tejto

jeho výpovedi súd poznamenáva, že na určité okolnosti si svedok pamätal a na iné zase nie. Neskôr
už Fabián vypovedal tak, že obžalovaný s nimi za poškodeným vo vchode ani nebol, že poškodeného
ani nikto fyzicky nenapadol, že si len od neho pýtali požičať peniaze. Takto V. vypovedal v rámci čítanej
výpovede na hlavnom pojednávaní, dodal, že obžalovaný bol dole a rozprával sa s niekým, avšak súd
poukazuje na skutočnosť, že odkiaľ uvedené svedok V. vedel, keď on bol vo vchode hore a obžalovaný

dole, navyše pri vedľajšom vchode. Výpovede tohto svedka navzájom sú rozporné a teda podľa názoru
súdu účelové. Rovnako sú v rozpore aj s výpoveďou svedkyne E. M., T. A. a poškodeného. Samotná
výpoveď obžalovaného je podľa názoru súdu viac krát menená, najskôr obžalovaný vypovedal ( čl.
60 ), že išiel do Kamzíka, že tých dvoch J. S. V. nečakal na Štefánikovej ulici, neskôr vypovedal,
že na nich čakal a rozprával sa s pani T., pričom jeho výpoveď s výpoveďou ohľadom vychádzania

V. S. J. a syna T., nie je v zhode s výpoveďou pani T.j. Rovnako ani výpovede pani T. a jej syna
pána T. nie sú v zhode, keď T. vypovedala, že obžalovaného poznala cez svojho syna, pričom jej syn
vypovedal, že keď sa vrátil domov mu matka povedala o tom, že s rozprávala práve s obžalovaným,
ďalej pani T. vypovedala, že sa jej syn vrátil až po 10-15 minútach, po tom, čo obžalovaný s tými
dvomi odišiel, pričom jej syn vypovedal, že z vchodu vyšiel ako prvý a tí dvaja sa s poškodeným T.

ešte vo vchode rozprávali. Pokiaľ aj obžalovaný sa ďalej obhajoval tým, že predmetné trestné stíhanie
bolo na neho „našité“ za to, že sa postavil voči vtedajšiemu riaditeľovi OO PZ, súd sa dokazovaním
zaoberaj aj touto obhajobou obžalovaného a z takto vykonaného dokazovania vyplynulo, že okrem
prepustených policajtov, stíhaných v inej trestnej veci, nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané,že práve nadriadený obžalovaného voči nemu takto cielene konal a chcel sa mu za sťažnosti podané
voči jeho osobe, pomstiť. Nebolo v konaní ani preukázané nejaké navádzanie či ovplyvňovanie kolegov
obžalovaného ohľadom usvedčovania obžalovaného v tejto trestnej veci zo strany jeho nadriadeného

či ovplyvňovania samotného poškodeného a pani A., pretože ak aj obžalovaný vypovedal, že jeho
nadriadený takto ovplyvňoval tieto osoby, súdu nie je jasné, logické, aby v tejto veci bol na učinené
výpovede naviedol nielen poškodeného, ale aj jeho matku, svedkyňu Oláhovú, pretože ich výpovede
sú v zhode, dopĺňajú sa, navyše zhodne vypovedali ihneď po skutku, aj následne s odstupom určitého
času. Navyše, keď policajti prišli za pani A. v predmetný deň ale vo večerných hodinách, kedy ona išla

na políciu vypovedať, už polícia mala výpoveď jej syna, ktorý v tomto čase už bol hospitalizovaný.
Preto súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť spočíva v tom, že svojím konaním narušil záujem
chránený Trestným zákonom na ochrane života a zdravia občanov a slobodné rozhodovanie človeka.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, trestného činu ublíženia na zdraví spácha
ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody
na 2 roky alebo peňažný trest.

Podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, trestného činu vydierania sa dopustí ten, kto

iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na 3 roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona ( zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 ) v

jednočinnom súbehu s trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona ( zák. č. 140/1961
Zb. účinného do 31.12.2005 ) spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona ( zák.
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 ), pretože úmyselne v spolupáchateľstve ublížil poškodenému
a nútil ho, aby niečo konal a to zadovážil finančné prostriedky a mobilné telefóny. Vzhľadom na
konštatované dôkazy, súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle.

Obžalovaný je rozvedený, má jedno maloleté dieťa, podniká. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
V roku 2008 bol jeden krát sankcionovaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ( čo je 5
rokov po skutku ). Súdom potrestaný nebol.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1, § 31 ods.

1 Tr. zákona. Okrem stupňa spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd ďalej
hodnotil následok, ktorý nastal, aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Obžalovanému ako
druh trestu ukladal trest peňažný, ktorého uloženie mu Tr. zákon dovoľoval a z dôvodu, že od spáchania
skutku do rozhodnutia súdu uplynulo viac ako11 rokov, ktorú skutočnosť bolo potrebné pri rozhodovaní o
treste zohľadniť s poukazom aj na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdom potrestaný, pričom

priestupku sa dopustil až po spáchaní skutku. Bolo by vzhľadom na uvedené nespravodlivé, neaktuálne,
ak by súd obžalovanému ukladať neprimerane prísny trest, navyše ak za skutky uvedené o výroku tohto
rozsudku mohol súd ukladať tresty odňatia slobody v úhrne vo výmere až na tri roky ( § 235 ods. 1 Tr.
zákona, účinného do 31. 12. 2005 ).

Aj keď si poškodení I. T., VšZP, a.s. uplatnili nárok na náhradu škody, s poukazom na spáchanie
skutku v spolupáchateľstve, keď páchateľom by mala byť uložená povinnosť nahradiť škodu spoločne a
nerozdielne, pričom v tomto konaní je stíhaný len jeden z nich, bolo by nespravodlivé uložiť povinnosť na
náhradu škody len jednému z nich, preto súd poškodených s ich nárokmi na náhradu škody ich odkázal
na konanie o občiansko-právnych veciach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.