Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/182/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210488
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210488.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
605 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX XXXX/
XXXX o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku povinnou C. Č., nar. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny
proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie majetkovej
škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 605 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol
vykonanie exekúcie voči povinnej C. Č.. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol po uplynutí zákonom
stanovenej doby dňa 16.08.2010 poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez toho, aby existovala
okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas
tohto obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobca

na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis
Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej
predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku,
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka A. Á., sp. zn. súdneho exekútora EX XXXXX/
XXXX. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie, pretože
ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na označenie veci spisovú
značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku neoznámil. Požiadavku na
nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu
je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky.
Došlo k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom zanikne povinná,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom bude zmarený účel konania pre stratu kontaktu s
povinnou, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k insolvencii povinnej. Neexistuje
akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata
zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 605 eur za 11 celých mesiacov. V danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 343 dní.

Žalovaný písomným vyjadrením z 18.04.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Žalobca nepriložil
k žalobe ani jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik škody aj
nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR, napr. rozhodnuia Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012 bolo neoznačenie spisových
značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní
nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných
konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má
iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na
náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý
deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej
zákonom 514/2003 Z. z.. Na výzvu na doplnenie žiadosti žalovaného na predbežné prerokovanie
nároku žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií, takže neposkytnutím súčinnosti zmaril
možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny
úradný postup), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným

postupom) a vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení
exekútora po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho
výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ
dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom
C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení účinnom pred 01.06.2011 §
41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie
rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011
správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje
automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov
podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci
súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade,
ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní),
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu
k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody
pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom
žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška. Žalobca vyčíslil škodu na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Žalobca neuvádza, či ide o skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a
využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu
na tvrdené prieťahy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na to, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu,
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré
sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik
podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú
osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov,
v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,
o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv
musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti
nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

Na pojednávaní dňa 14.08.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť
ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým

podaním zo 07.08.2014 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm.
c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu,
podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu
a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9NcC/48/2013. Tento
návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš, vyhlásenom na pojednávaní
14.08.2014. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci
samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného
návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške
žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o
výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol. V prvom rade súd skúmal splnenie
základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l Zákona predbežné prerokovanie nároku na
základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade
Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou,
potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody
z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči A. Á.. Žalovaný vo vyjadrení
k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012,
žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné
prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 Zákona. Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť,
že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity
(právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč.
zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktoré pri postupe podľa § 15 Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu
zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca
tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným

(t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o
prijatie žiadosti orgánom určeným Zákonom na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR).
Je potom bez právneho významu tvrdenie žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku pozitívne nereagoval. Rovnako žalovaný ( t. j. Slovenská republika)
v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli
doručené 23.04.2012. Tieto žiadosti však zrejme boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré
v tomto súdnom konaní koná za štát. Ak boli žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho, aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti
SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne a žaloba je z hľadiska § 15 Zákona podaná
predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené kompetentnému orgánu Ministerstvu spravodlivosti SR (lebo
ani jedna strana sporu dôsledne nerozlišuje postavenie štátu ako účastníka konania, za ktorého koná
Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu kompetentnému
na konanie podľa § 15 Zákona), potom žalobca neuniesol na preukázanie tohto tvrdenia dôkazné
bremeno. Žalobca ani netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR
( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na
náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti
SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený, alebo bol uspokojený len čiastočne,
alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Ak sa žalobca
obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou sa viacerých škodových prípadov, aj to
mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz, ktorým by preukázal podanie písomnej
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade. Odkaz na iné súdne konanie (spis
Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej
veci vedenej voči A. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislotí súdeného prípadu s označeným súdnym
konaním nedostatočný. Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať uvedené súdne konanie, pokiaľ
nie je označené účastníkmi konania, predmetom konania a najmä spisovou značkou (ktorá žalobcovi
ako účastníkovi súdneho konania musí byť známa minimálne z písomného potvrdenia o prijatí žaloby
vystaveného súdom). Ak sú účastníkmi uvedeného súdneho konania žalobca a žalovaný, nie p. Á.,
rovnako súd nemá možnosť lustrácie v niekoľkých stovkách súdnych spisov (v súdnom registri sú
uvedení účastníci konaní, nie skutkové tvrdenia). Ak by aj súd vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva spravodlivosti SR za SR a Ministerstva
spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli
doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom je žaloba z čisto časového hľadiska podaná
predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť
obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného
uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo písomného oznámenia poškodenému, že
jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín
podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012
zákonná lehota 6 mesiacov, opäť možno prijať záver o jej predčasnom podaní.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX XXXX/
XXXX. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna
spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom,
ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie
identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinnej, nevzbudzujúcim
pochybnosti o jej totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza dátum narodenia povinnej 09.03.1976,
na strane 7 dátum narodenia 04.12.1963). Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo
dňa 16.08.2010, v omeškaní dlhšom viac ako 11 mesiacov od podania žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/855/2010 je tiež
preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 v jeho
konaní vedenom pod sp. zn. EX XXXX/XX dňa 05.08.2010 tunajšiemu okresnému súdu doručil, čo
vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu žiadosť o udelenie
poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej C. Č., nar. XX.X.XXXX
pre vymoženie 647,81 € s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného z 09.06.2010, ktorý bol k tejto
žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo dňa 03.12.2009, sp. zn.
SR 17620/09, vykonateľný 21.01.2010. Z uvedeného rozsudku je preukázané, že žalovaná C. Č. bola
zaviazaná na zaplatenie sumy 1.514,25 € a príslušenstva na základe návrhu žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o. Bratislava z titulu blankozmenky vystavenej žalovanou dňa 05.12.2008 na zabezpečenie záväzku
z bližšie neoznačenej zmluvy o úvere. Tunajší okresný súd požiadal 11.10.2010 vtedajšieho právneho
zástupcu oprávneného na predloženie listinných dôkazov preukazujúcich, na aké čiastkové plnenie
boli zaúčtované platby povinného 108,21 eur a 898,97 eur. Poverenie na vykonanie exekúcie vydané
16.08.2010 a dňa 02.12.2010 bolo exekučné konanie uznesením č. k. 6Er/855/2010-14, právoplatným
24.02.2011, zastavené v zmysle § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní, pretože exekučným titulom je priznané právom nedovolené plnenie.
Toto uznesenie bolo spolu s poverením na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi aj
právnemu zástupcovi oprávneného 13.12.2010. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia
je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, ktoré ukladá
súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod
podmienkou, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom; táto lehota neplatí v prípade exekučného titulu podľa
§ 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Keďže exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu,
tak 15-dňová lehota na udelenie poverenia sa na tento prípad nevzťahovala. Pri vydávaní poverenia
súd postupoval so všetkou opatrnosťou, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, konštantnou
judikatúrou slovenských súdov, ale aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, ktorý je
pre SR prameňom práva, preto si zabezpečil spis Stáleho rozhodcovského súdu. Po preskúmaní
všetkých náležitostí bolo poverenie vydané 16.08.2010, vzápätí však bolo exekučné konanie v dôsledku
vady exekučného titulu zastavené. Súd si splnil (na rozdiel od rozhodcovského súdu, ktorý je tiež
viazaný komunitárnym právom) povinnosť skúmať všetky náležitosti úverovej zmluvy a skúmal aj
podmienky materiálnej aj formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a zastavením exekúcie zabránil
vzniku bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícii oprávneného. Bolo nehospodárnym a nelogickým
doručiť súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod
zastavenia exekúcie, pred doručením uznesenia o jej zastavení. Vzhľadom na množstvo exekučných
vecí vedených na exekučnom súde (niekoľko tisíc) a jeho personálne obsadenie nebolo možným
zabezpečiť okamžitý opis a expedovanie zastavujúceho uznesenia. Počiatok žalobcom tvrdených
ekonomických problémov treba hľadať v postupe a pravidlách uzatvárania úverových zmlúv, ktorých
texty pripravoval práve žalobca a v následnom postupe vedenia rozhodcovského konania. Aj keď
žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom vyžadovaným
rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, plniac si povinnosť prevencie súd prednáša, že žalobca
nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o
ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a
údržby vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide
o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola
žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a
správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15
eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er/855/2010 sa nenachádza
žiaden doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde.
Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom
exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu exekučného
konania. V tejto súvislosti musí súd pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej
škody vo výške 125 eur paušálne vo všetkých súdnych konaniach (len v senáte 8C Okresného súdu
Lipt. Mikuláš cca 110 vecí) bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov,
ku ktorým by mohlo dôjsť v prípade nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal,
že došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii
povinného. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej
osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti,
ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca
netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku
z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej
evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď
môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či
ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody,

alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani
ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre
nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na
ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel,
preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na
ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či
k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

Záverom možno zhrnúť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Napriek obsiahlosti
žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú
zavinené protiprávne konanie (nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš v exekučnom
konaní sp. zn. 6Er/855/2010), vznik škody (vzhľadom na neexistenciu zavineného protiprávneho
konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok
skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou
a zavineným protiprávnym konaním. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991
Zb. bola civilnoprávna zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou,
v zmysle ktorej dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu
je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120
ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má
dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný
preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný síce v písomnom vyjadrení z 18.04.2013 podal návrh na prisúdenie náhrady
vzniknutých trov, avšak tieto v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.