Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411211931
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:1411211931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: P. X., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom R. F. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 2 647,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. patriacich k úveru podľa návrhu zmluvy z 12.2.2007 účastníkov navrhovateľa a odporkyne
v znení:

§ 6 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a., b., c., § 3 tejto Hlavy, ak je

dôsledkom z nich povinností klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť
spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške zmluvného úroku, čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

A v Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy Veľká pôžička SR platnosť tlače od 1.5.2006 uvedenom v
Hlave 13. Záverečné ustanovenia § 3 v prípade omeškania úhrady splátky alebo splátky RU alebo ich

časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 6 týchto UP je klient povinný zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 100,-Sk. V
prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RU, či ich častí dlhšie ako 7 dní je klient
ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní.
Ustanoveniami o zmluvnej pokute týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti
voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú
pokutu alebo úrok z omeškania klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť,

§ 4 V prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, či je časti dlhšieho ako
6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, z ktorého
vrátením spoločnosti je v omeškaní.

sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 900,63 € s 0,024 % úrokom z omeškania
denne od 14.6.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 12.9.2011 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 659,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo

sumy 2 659,54 eura od 23.4.2009 do zaplatenia, pokutu vo výške 12,41 eur a trovy konania. Návrh
odôvodil tým, že dňa 19.2.2007 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 991,64 eur. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť úver v
72 mesačných splátkach po 51,72 eur, spolu vo výške 3 723,84 eur. Nakoľko odporkyňa nesplácala úver
podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ jej v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami uložil
pokutu vo výške 12,41 eur a dňa 22.4.2009 jej zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 2 659,54

eur. Odporkyňa po zosplatnení nezaplatila nič.

Preneúplnosťnávrhusúdvyzvalnavrhovateľanajehodoplnenie.Navrhovateľpodalpísomnévyjadrenie
v podaní zo dňa 12.9.2013, kde uviedol, že odporkyňa splatila 21 splátok po 51,72 eur, spolu vo výške
1 086,12 eur a úhrady odporkyne boli započítavané podľa hl. 5 § 8 ÚP na istinu, úrok a na pokuty.

Nakoľkoodporkyňanesplácalaúverpodľadohodnutýchpodmienok,bolijejdňa19.7.2007,dňa9.1.2009
a dňa 6.4.2009 vystavené zmluvné pokuty v zmysle hl. 13 § 3 ÚP, ide o 8 % z čiastky, s ktorou bol
klient v omeškaní po dobu dlhšiu ako 7 dní. Zmluvná pokuta v sume 4,88 eur bola vypočítaná ako 61
x 0,08 eur, zmluvná pokuta v sume 4,53 eur bola vypočítaná 56,63 x 0,08 eur a zmluvná pokuta v
sume 12,41 eur bola vypočítaná 155,13 x 0,08 eur. Žalovaná suma vo výške 2 659,54 eur pozostáva z

čiastočne neuhradenej 21. mesačnej splátky vo výške 4,88 eur, z neuhradenej 22.-26. mesačnej splátky
vo výške 258,59 eur, z neuhradenej 27.-72. mesačnej splátky po zosplatnení vo výške 2 379,12 eur
a z neuhradených pokút vo výške 16,94 eur. Pokuta predčasného splatenia úveru, ktorá je zahrnutá v
žalovanej čiastke predstavuje časť úrokov po zosplatnení t.j. sumu 817,30 eur podľa hlavy 7 § 6 ÚP.
Úrok z omeškania navrhovateľ požadoval deň po zosplatnení, teda od 23.4.2009.

Súd uznesením č.k. 3C/103/2013 - 45 zo dňa 16.7.2014 konanie čiastočne zastavil o sumu zmluvnej
pokuty 12,41 eur.

Navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu, trval na návrhu v zostávajúcej časti. Navrhovateľ

predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil a
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti. Súd preto s použitím ustanovenia § 101
O.s.p. vec prejednal bez prítomnosti navrhovateľa s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.

Odporkyňa, prítomná na pojednávaní, návrh na rozhodnutie o veci samej nepodala. Ponechala

rozhodnutie na úvahe súdu. K veci podala stručné vyjadrenie v tom zmysle, že od navrhovateľa získala
v roku 2007 úver, z ktorého už uhradila nejaké splátky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2007, úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom odporkyne,

podaním navrhovateľa - splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 22.4.2009, vyjadrením
navrhovateľa zo dňa 12.9.2013, čiastočným späťvzatím návrhu, výsluchom odporkyne a zistil tento
skutkový stav veci:

Podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2007 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva, na

základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 991,63 eur (60 000 Sk). Odporkyňa sa
úver zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 51,72 eur (1 558 Sk) mesačne. Termíny splatnosti
splátok neboli v zmluve uvedené, ani dátum prvej splátky, ani konečná lehota splatnosti. Úverová zmluva
obsahovala údaj RPMN 26,2 % a konečnú výšku úveru 3 723,56 eur (112 176 Sk). Zmluva neobsahovala
priemernú hodnotu RPMN, úrokovú sadzbu, celkové náklady spotrebiteľa, ani poplatky.

Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ,,ÚP“) súd zistil,
že podľa Hl. 5 § 1 ÚP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v zmluve. Klient je povinný
hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v zmluve.

Klient je povinný uhradiť spoločnosti poplatok za vedenie účtu vo výške 0 Sk. V jednotlivých splátkach jezahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu, ktoré je klient podľa
tejto zmluvy a týchto ÚP povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí
ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie účtu a počtu splátok

a výšky poskytnutého úveru.

Podľa Hl. 5 § 8 zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým na aký účel klient platbu
spoločnosti určí, spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto
poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z ÚZ na zmluvné pokuty, na

príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ. Platba
sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť
platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom ako vyššie uvedenom poradí.

Podľa Hl. 7 § 6 ÚP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b), c) § 3
tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver je klient

povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.

Podľa Hl. 13 § 3 ÚP v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo ich časti alebo zmluvných pokút
je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania

najmenej 3,32 eur (100,-Sk), v prípade omeškania z úhradou splátky úveru viac ako 7 dní je klient ďalej
povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.

PodľaHl.13§4ÚPvprípadeomeškaniaklientasúhradousplátkyúveručijejčastidlhšieako6mesiacov
je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, z ktorého vrátením

spoločnosti je v omeškaní.

Podľa Hl. 13 § 7 ÚP vo význame, ktorým klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv,
ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti s úverovou zmluvou, úverovými podmienkami, právo na úhradu
príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku skončenia záväzkového

vzťahuztejtoúverovejzmluvynadobu10rokovododňakedypremlčaciadobazačalapoprvýrazplynúť

Zo splátkového kalendára odporkyne súd zistil, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi 21 splátok po
51,72 eur celkom sumu 1 086,12 eur.

Podaním navrhovateľa - splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 22.4.2009 súd zistil, že ním
navrhovateľ vyzval odporkyňu na splatenie zostávajúcej časti úveru spolu so zmluvnou pokutou celkom
v sume 2 659,54 eur do 15 dní od dátumu vyhotovenia výzvy na zaplatenie.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že v roku 2007 obdržala od navrhovateľa peňažné prostriedky vo

výške 60.000,-Sk (1 991,63 eur) Sk v roku 2007, boli jej pripísané na jej účet. Ohľadom zmluvy nič
nedohodovala,všetkyúdajedozmluvyvypísalnavrhovateľ.Održalaúverovézmluvnépodmienky.Nemá
žiadne listiny od navrhovateľa, týkajúce sa úveru, dala icch na právne posúdenie právnikovi, svojmu
známemu, chcela vedieť, čo je dôvodné plniť z výzvy navrhovateľa, keďže uvádzal stále vyššiu sumu
na zaplatenie Čo sa týka počtu splátok mesačnej splátky konečnej výšky úveru RPMN, to všetko

vypisoval navrhovateľ. V čase, keď podpísala návrh zmluvy bola zamestnaná, Výšku mesačnej splátky si
nepamätalaaanivýškuúroku.Zmluvnúpokutunavrholnavrhovateľ,poplatkydaldozmluvynavrhovateľ.
Splátky platila cez bankový účet alebo v banke v hotovosti, ak nemala na účte dostatok peňazí. Platobnú
kartu od navrhovateľa nemala.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.12.2007 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10a Nariadenia vlády, obsahujúceho prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008, ak došlo k omeškaniu
pred 1. januárom 2009.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.

v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je ustanovená ako dvojnásobok základnej sadzby
NBS.

Súd zastáva názor, že predmetná úverová zmluva je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na
jednej stane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonávrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnostianastanedruhejprávnická
osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že
právny predchodca navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky

založenouakoakciováspoločnosť,ktorápoa)prijímavkladyapob)poskytujeúveryaktorámánavýkon
činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti
je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní
nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, ale
žeby naopak konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto dôvodov súd daný vzťah medzi navrhovateľom a
odporkyňou posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a na vzťah účastníkov použil špeciálnu
právnu úpravu spotrebiteľského úveru obsiahnutého v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov a úpravu v Občianskom zákonníku. Vychádzajúc z tvrdenia
navrhovateľa, že s odporkyňou dňa 19.2.2007 uzavrel úverovú zmluvu, súd skúmal, či vôbec existovala

takáto zmluva a ak áno, či bola zmluva uzavretá platne.

Ustanovenie§4zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochurčuje,žezmluvaospotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskomúvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5
zákonaospotrebiteľskýchúveroch).Tietoúdajemusíobsahovaťpriamozmluvaospotrebiteľskomúvere
už v okamihu jej uzatvárania, pričom majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Zo zmluvy
o úvere súd zistil, že nebola uzatvorená dňa 19.2.2007 tak, ako uviedol navrhovateľ v návrhu, ale
bola uzatvorená dňa 12.2.2007. Súd má v konaní preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou
platne zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva bola uzavretá v písomnej forme, vyžadujúcej sa
pre jej platnosť a bol z nej zrejmý záväzok navrhovateľa (veriteľa ) poskytnúť finančné prostriedky

a tiež záväzok dlžníka (odporkyne) vrátiť ich. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na
právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2, 2 cit. zákona a v konaní nebolo zistené, že by
sa vylučovalo použitie zákona č. 258/2001 Z.z. a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Pri spotrebiteľskom úvere musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré

musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Zmluva obsahuje výšku úveru, celkovú výšku
úveru, počet splátok, údaj RPMN. Zmluva neobsahuje priemernú hodnotu RPMN, ročnú úrokovú
sadzbu, ani poplatky, ani konečnú splatnosť úveru, ani termíny splatnosti splátok. Vzhľadom na uvedené
súd považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, pretože odporkyňa boli poskytnuté finančné
prostriedky, avšak keďže neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe ani o poplatkoch, navrhovateľ v zmysle

§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberá
otázkou, či spotrebiteľská zmluva a k nej patriace úverové podmienky, neobsahujú ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2
OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany -
spotrebiteľaaodlišnézmluvnédojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanie

tohto ustanovenia, sú neplatné. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou.
Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť
a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na

základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom
spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd určuje za neprijateľnú podmienku v Hlave 7 § 6 v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. patriacich k úveru podľa návrhu zmluvy z 12.2.2007, podľa ktorej v prípade

vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a., b., c. § 3 tejto Hlavy, ak je dôsledkom z nich
povinností klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne
s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške zmluvného úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z
titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Spoločnosť je oprávnená v
týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť. Skutočnosti uvedené v § 3 tejto hlavy sú nasledovné: a)

klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace alebo po b) klient oznámil spoločnosti nepravdivé údaje alebo po c) klient porušil
niektorú z ďalších povinností z ÚZ alebo zo zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok
vyplývajúcich z ÚZ. Následkom porušenia niektorej z uvedených skutočností je vznik povinnosti klienta
uhradiť celý úver a povinnosť zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku čiže čiastku, na ktorú

by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver splácaný v dohodnutých splátkach a spoločnosť je
oprávnená v týchto prípadoch úver neúročiť. Súd hodnotí právny úkon navrhovateľa premietnutý do
hl. 7 § 6 ako právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. S
ohľadom na ustanovenie § 544 ods. 1 a 2 OZ nie je z neho zrejmá výška ušlého úroku dohodnutá medziúčastníkmi a ani výška zmluvnej pokuty, prípadne spôsob jej určenia. Po zosplatnení úveru navrhovateľ
nemá právo na úrok z úveru, lebo ide o požičanie peňazí, ku ktorému po zosplatnení celého úveru
nedochádza. Podmienkou určitosti zmluvnej pokuty je v zmysle § 544 ods. 2 OZ písomné dojednanie

jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Je nepochybné, že z ustanovenia Hlavy 7 § 6 „...ak je dôsledkom
vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti
súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol
z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach...“ výška zmluvnej pokuty
- určená pevnou a konkrétnou sumou nevyplýva. Zo zmluvného dojednania nie je dostatočne zrejmý

ani spôsob výpočtu. Vymedzenie termínu „ušlý úrok“ nie je konkrétne pre výpočet zmluvnej pokuty v
každom jednotlivom prípade. Formulácia podmienky pri určení spôsobu výpočtu ušlého úroku, ak je
podľa podmienky ustanovené za zmluvnú pokutu, neobsahuje konkrétne vymedzené pravidlo výpočtu
so zadefinovanými veličinami, ktoré sa majú použiť. Ustanovenie pripúšťa aj situáciu, že pre menej
intenzívne porušenie povinnosti nastane splatnosť úveru, takže navrhovateľ (veriteľ) nemusí zotrvať
vo vzťahu celé úverové obdobie a rovnaký zisk v podobe úrokov z poskytnutia úveru dosiahne aj

skôr, pretože v znení zmluvnej podmienky úroky v podobe zmluvnej pokuty má týmto spôsobom
garantované. Ide o sankciu, ktorá je podľa § 53 ods.4 písm. k) OZ neprijateľná.

Súd ďalej určil za neprijateľnú tiež podmienku v Návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy Veľká pôžička
SR platnosť tlače od 1.5.2006 uvedenú v Hlave 13. Záverečné ustanovenia v § 3 kde v prípade

omeškania úhrady splátky alebo splátky RU alebo ich časti alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa
Hlavy 7 § 6 UP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za
každý začatý deň omeškania, najmenej však 100,-Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru,
prípadne splátky RU, či ich častí dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú
pokutu vo výške 8 % z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute

týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v
plnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania
klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť. Taktiež ako neprijateľnú podmienku súd určil tiež podmienku
uvedenú v Hlave 13 v § 4, kde v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky
RÚ, či je časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu

vo výške 5 % z úveru, z ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní. Tieto ustanovenia úverových
podmienok súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky a preto sú absolútne neplatné s poukazom na
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Súd
dospel k tomu záveru, že zmluvné pokuty dojednané v úverových podmienkach spôsobujú značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zmluvnépokutyboli

dojednané v rámci úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive a spotrebiteľ si zmluvnú pokutu
individuálne nedojednal, nakoľko zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách. Spotrebiteľ si zmluvné pokuty uvedené v úverových podmienkach, ktoré nie sú súčasťou
zmluvy individuálne nedojednal a ustanovenie § 544 ods. 1 OZ predpokladá dohodu strán vtom, za
porušenie ktorej konkrétnej povinnosti vzniká záväzok strany porušujúcej zmluvu druhej strane zaplatiť

paušalizovanú náhradu škody, ktorou je zmluvná pokuta a súčasne podľa ods. 2 je k platnosti záväzku
zo zmluvnej pokuty potrebná dohoda strán, z ktorej musí byť zrejmá výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré
má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Súd nepovažoval
podmienky, z ktorých uplatňoval navrhovateľ zmluvné pokuty za individuálne s odporcom vyjednané

a ani v konaní nebol v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka navrhovateľom preukázaný opak.
Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa. V úverových podmienkach bol za to isté porušenie povinnosti (omeškanie
so splátkami) dohodnutý niekoľkonásobný postih a to jednak úrok z omeškania, zmluvná pokuta,
náhrada škody a taktiež aj právo navrhovateľa od zmluvy odstúpiť a požadovať zaplatenie celého úveru,

takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľa a odporcu a preto
súd v tejto časti (v časti uplatnených zmluvných pokút) návrh zamietol ako nedôvodný.

Zmluvná pokuta má podľa významu prevažne funkciu trestať stranu, ktorá porušila záväzok a to napriek
vyjadreniu navrhovateľa, že ňou represiu nesledoval, ale ustanovenia mali za cieľ prevenciu, t.j. snahu

primäťklientakopätovnémuriadnemusplácaniuúveru.Zmluvnépokutyvovýške4,88euravsume4,53
eur sú naviazané na porušenie povinnosti pri omeškaní dlžníka. Súd posúdil návrh ako nedôvodný v tejto
časti vzhľadom na to, že zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanoveníÚP aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zmluva medzi účastníkmi
vznikla v dobe, kedy už Slovenská republika transformovala do svojho právneho poriadku smernice

EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súd dospel k tomu záveru, že ustanovenia o zmluvných pokutách
dané do ÚP navrhovateľom spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sankciu. Pokiaľ by súd návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovel,
nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej

republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné
podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľa
zaplatiť. Súd považuje za neprijateľné, aby bol spotrebiteľ sankcionovaný spôsobom ustanoveným v ÚP,
pretože zmluvná pokuta má byť primeraná aj k výške a významu záväzku, ktorý sa ňou zabezpečuje.

Zaročnéomeškaniespotrebiteľabyspotrebiteľpodľaustanovenia Hlavy13§3ÚPvprípadeomeškania
úhrady splátky úveru alebo ich časti alebo zmluvných pokút má spotrebiteľ povinnosť zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania čo predstavuje úrok z omeškania
28,8 % ročne, pri stanovení že má povinnosť zaplatiť najmenej 3,32 eur (100,-Sk) je iba na vôli
navrhovateľa, ktorú z možností využije a v prípade omeškania s úhradou splátky úveru viac ako 7 dní

sa ukladá spotrebiteľovi ešte aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej
úhradou je v omeškaní. Kumuláciu týchto sankcií za omeškanie súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu. Navrhovateľom dané do podmienky, že úrok z omeškania je vo výške 0,08 % denne odporuje
ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože pre vzťah účastníkov platí, že sa riadi pre
spotrebiteľa pre neho výhodnejším zákonom, vopred sa nemôže vzdať svojich práv (§ 54 ods. 1 a 2 OZ)

a podľa vykonávacieho predpisu nariadenia vlády SR k Občianskemu zákonníku nikdy výška úroku z
omeškania nedosahovala výšku 28,8 % ročne a nie je v súlade s právom na ochranu spotrebiteľa, ktoré
mu priznáva Občiansky zákonník.

Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy

nárok navrhovateľa na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. Súdna kontrola
štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok a bolo by v
rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a
druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Navrhovateľ nerozlišuje

medziprípadmi,kedyspotrebiteľporušípovinnosťnazačiatkuzmluvnéhovzťahualebonajehokonci.Vo
všetkých prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty a je to potrebné považovať
za neprijateľné.

K zmluvnej pokute, ktorú navrhovateľ vyrúbil odporkyni vo výške 4,88 eur a vo výške 4,53 eur stanovenej

zmluvnou podmienkou v Hl. 6 § 6 súd uvádza, že o nej nebolo preukázané, že bola individuálne medzi
navrhovateľom a odporkyňou vyjednaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa a súd má za
to, že ju nemožno považovať za platne dojednanú v zmysle § 544 ods. 1 a 2 OZ. Výška tejto zmluvnej
pokuty je úplne závislá od jednostrannej vôle navrhovateľa, umožňuje výšku určiť výlučne jednej strane
bez akýchkoľvek obmedzení a tým hrubo poškoduje druhú stranu.

Po čiastočnom späťvzatí zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 2 647,13 eur a úroku z omeškania
vo výške 0,024 % denne zo sumy 2 647,13 eur od 23.4.2009 do zaplatenia a trovy konania.

Pohľadávka v sume 2 647,13 eur podľa navrhovateľa pozostáva z neuhradených mesačných splátok a

z neuhradenej pokuty vo výške 4,53 eur, túto časť zmluvnej pokuty navrhovateľ nezobral späť. Keďže
navrhovateľ nemôže od veriteľa žiadať úrok ani poplatky neuvedené zmluve, súd priznal navrhovateľovi
iba nesplatenú časť istiny v sume 900,63 eur. Súd má v konaní preukázané, že odporkyňa získala od
navrhovateľa úver vo výške 1 991,63 eur, ktorý splatila sumou 1 091 eur (21 splátok po 51,72 eur a
tiež sumou 4,88 eur), zvyšok úveru nesplatila riadne a včas a preto súd zaviazal odporkyňu na úhradu

nesplatenej výšky istiny v sume 900,63 eur a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške podľa návrhu, pretože tento nepresahuje úrok z
omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba ECB platná k prvémudňu omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle Nar. vl. 87/1995 Z.z., keď navrhovateľ uplatnil
úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, t.j. 8,76 % ročne, avšak súd priznal navrhovateľovi úrok
z omeškania odo dňa 14.6.2014 do zaplatenia, vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,

že výzva k úhrade celého úveru zo dňa 22.4.2009 bola odporkyni doručená a preto súd priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporkyni doručený návrh
s prílohami, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa odporkyňa dozvedela, že jej záväzok voči
navrhovateľovi je splatný.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Odporkyňa nebola v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
jej pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní.

Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporkyne zníženého o pomernú časť jej
neúspechu. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2 659,54 eur, po čiastočnom späťvzatí
sa domáhal sumy 2 647,13 eur, pričom to, že sa konanie o sumu 12,41 eur zastavilo procesne zavinil
navrhovateľ, z toho mu súd priznal sumu 900,63 eur a do zvyšku tejto sumy návrh zamietol. Miera
úspechu navrhovateľa predstavuje 33,86 % a u odporkyne 66,14 %, čistá miera úspechu odporkyne

predstavuje 32,28 %, čo znamená, že odporkyňa by mala nárok na náhradu trov konania vo výške 32,28
%.

Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník
uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Úspešnejšia odporkyňa si náhradu trov

konania neuplatnila, neúspešnejší navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o trovách. Na základe týchto
skutočností súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov
konania nepriznáva.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienokkonania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa §251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.