Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713219073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci žalobcu N. C. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho v G. č. XX zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Michalovciach na ul. Š. Kukuru č. 14 proti žalovanej V. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v G.
č. XX v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce z 10.1.2014 č.k. 8C 245/2013-16 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil povinnosť žalobcu prispievať na výživu žalovanej
sumou 30 % zo životného minima vždy do konca toho ktorého mesiaca uloženú uznesením Okresného

súdu Michalovce z 21.6.2010 sp.zn. 5C 64/2010 a to od 5.11.2013. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Protitomutorozsudkupodalavzákonnejlehoteodvolaniežalovanázdôvodovpodľa§205ods.2písm.c/
a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Nepopiera, že vo vyjadrení
k žalobe uviedla, že študovala na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Michalovciach, ktorú
ukončila a na vysokú školu nešla z dôvodu, že vyživovacia povinnosť, ktorá bola žalobcovi uložená,
jej nepostačovala ani na krytie základných potrieb. Navyše, posledných deväť mesiacov si žalobca
voči nej vyživovaciu povinnosť neplnil, ale po vyhlásení napadnutého rozsudku jej výživné doplatil.

Domnieva sa, že žalobca peniaze mal a má. Namietala, že súd neskúmal, či je odkázaná na príjem,
resp. vyživovaciu povinnosť od otca napriek tomu, že sa snažila o nájdenie si zamestnania, aby mohla
zarábať a byť sebestačná. Nakoľko býva v lokalite, kde nie sú pracovné príležitosti, prácu si nenašla. Z
uvedeného dôvodu bola nútená prihlásiť sa na úrade práce. Úrad práce, jej však neprispieva žiadnou
sumou s odôvodnením, že vyživovaciu povinnosť k nej má otec. Uvedenú skutočnosť súd neskúmal a
preto aj vyhlásil rozhodnutie, ktoré je podľa nej zmätočné. Opäť poukazuje na to, že je stále odkázaná
na vyživovaciu povinnosť zo strany otca, ako aj matky. Nebráni sa zrušeniu vyživovacej povinnosti v

prípade, že dôvod jej odkázanosti odpadne a bude mať vlastný príjem. Vyjadrila názor, že súd prvého
stupňa v danej veci nevykonal riadne dokazovanie a postačovalo mu tvrdenie žalobcu, že ukončila
strednú odbornú školu, na vysokú školu nechodí a z toho dôvodu jej výživné nepatrí.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a vo veci správne a zákonne rozhodol, keď žalobe vyhovel.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva, že z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmenaalebozrušenievýživnéhomožnélennanávrh.Zmenoupomerovvzmyslecitovanéhozákonného
ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného
alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť

o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného
je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s
pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu (zrušenie) výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom
v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z ust. §

62 ods. 1 Zákona o rodine o vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa
nie je schopné samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka
stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa
živilo samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na

dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislé na tom, kedy sa dieťa stane
spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré
sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v
pracovnom pomere. Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto

prípade je potrebné vyhodnotiť dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností
samé sa živiť žiaden príjem nedosahuje. V sporovom konaní, ktorým nepochybne je konanie o zmenu
výživného pre plnoleté dieťa, platí takzvaná prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza len
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada
úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania

vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí
na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým
skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje
istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívny a nepreukážu svoje tvrdenia,

môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore. Inak povedané, účastník
musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.
V tomto prejednávanom prípade teda bola dôkazná povinnosť týkajúca sa okolností, že oprávnené
dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť (ukončenie štúdia) žiaden príjem
nedosahuje, na žalovanej. Samotná skutočnosť, že žalovaná je evidovaná na úrade práce a nemá

príjem, nepostačuje na preukázanie, že napriek ukončeniu štúdia, ktorým získala všetky predpoklady
na uplatnenie sa v pracovnom pomere, nemá schopnosť sama sa živiť, keďže nepreukázala, že by
jej vek, zdravotný stav, pokračovanie v ďalšom štúdiu, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, ako aj majetkové pomery bránili samostatne sa živiť. Uvedené
okolnosti žalovaná nepreukázala ani v odvolacom konaní napriek tomu, že súdom prvého stupňa bola

poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Tieto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu byť
odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a O.s.p.). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu

prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 sa stotožnil s jeho
odôvodnením.O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.