Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 31Cb/608/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7298897382
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7298897382.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: S. F., narodený:

XX.X.XXXX, bytom: S. Č.. XX, E., zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Biroš, sídlo: Rázusova č. 1, Košice,
proti žalovanej: Z.. E. O., narodená: XX.X.XXXX, bytom: Z.Q. Č.. X, E., zastúpená advokátom: JUDr.
Miroslav Katunský, sídlo: Floriánska č. 16, Košice, v konaní o zaplatenie 9.462,17 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8.354,92 eur, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalovanej advokátovi JUDr. Miroslavovi Katunskému v lehote 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania v časti 1.039,68 eur predstavujú iné trovy
žalovanej a v časti 7.315,24 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Konajúci Okresný súd Košice II vo vyššie uvedenej právnej veci vydal dňa 30.4.2008 rozsudok, ktorým
zaviazal žalovanú: 1. zaplatiť žalobcovi 290.480,- Sk istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 18% z
dlžnej sumy ročne od 7.12.1994 do zaplatenia a 2. nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 127.405,29
Sk. Citovaný rozsudok po jeho potvrdení odvolacím súdom nadobudol právoplatnosť dňa 5.5.2009.

Okresný súd Košice II na základe návrhu žalovanej svojim Uznesením spisová značka 34 Cb 214/2010

zo dňa 2.4.2012 povolil obnovu konania vedeného na tunajšom súd pod spisovou značkou 31 Cb
608/1998. Dôvodom na povolenie obnovy konania boli skutočnosti dané § 205 ods. 1 písmeno a)
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. predloženie dôkazov, ktoré žalovaná bez svojej viny nemohla použiť
v pôvodnom konaní a ktoré by pre ňu mohli spôsobiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 235 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku: „(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o
povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na

všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy. (2) Ak súd zistí,
že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd
napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie. (3) V
novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove.

Súd v rámci pôvodného konania, ktoré sa vo veci uskutočnilo, zistil skutkový a právny stav veci a
zo závermi tohto pôvodného konania by sa súd bez predloženia nových dôkazov zo strany žalovanej

opätovne stotožnil. Nové dôkazy však preukázali skutočnosť, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola
v plnom rozsahu uhradená (zálohovými platbami žalovanej, priamymi platbami pacientov žalovanej a
tiež zápočtom vzájomných pohľadávok žalovanej a pôvodného veriteľa, resp. žalobcu).Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd v rámci tohto obnoveného
konania v súlade s § 235 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pôvodne vydané rozhodnutie zmenil
(žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania žalovanej), pričom toto nové rozhodnutie

nahrádza skorší rozsudok zo dňa 30.4.2008.

V ďalšej časti tohto rozsudku bude súd s ohľadom na správnosť záverov pôvodného konania citovať
odôvodnenie rozsudku zo dňa 30.4.2008. V rámci obnoveného konania došlo iba k drobnému rozdielu a
síce k zisteniu, že rozsah prác vykonaných pôvodným žalobcom v prospech žalovanej bol v minimálnom

(pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatnom) rozsahu iný ako to bolo pôvodne zistené, pričom k tomuto
zisteniu dospel s ohľadom na v tomto smere v podstate zhodné vyjadrenia účastníkov. Samozrejme
odôvodnenie je tiež doplnené o nové skutočnosti, ktoré sa po obnove konania preukázali.

Odôvodnenie rozsudku zo dňa 30.4.2008 je uvedené v ďalšej časti tohto rozsudku a to odlišným písmom
ako doposiaľ. Konkrétne je uvedené v písme pod názvom Times New Roman.

„Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. sa žalobou podanou na súde dňa
19.12.1997 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 290.480,- Sk titulom nároku na uhradenie ceny
za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.12.1993, predmetom ktorej bolo zhotovovanie
protetických náhrad pre pacientov. Konkrétne si žalobca uplatnil nárok na uhradenie ceny diela

vyúčtovaného faktúrou č. 0294 zo dňa 18.11.1994 na sumu 45.790,- Sk a faktúrou č. 0194 zo dňa
2.12.1994 na sumu 264.690,- Sk, z ktorej zostáva zaplatiť sumu 244.690,- Sk. Žalobca v rámci
príslušenstva žiadal priznať aj nárok na úrok z omeškania vo výške 18% z dlžnej sumy ročne od
2.12.1994 do zaplatenia a taktiež požadoval priznať aj právo na náhradu trov tohto konania.

Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že žalobu ako nedôvodnú navrhla v plnom rozsahu zamietnuť.
Svoje zamietavé stanovisko odôvodnila nižšie uvedenými tvrdeniami. Obidve faktúry boli z jej strany
rozporované a neprijaté, pretože výška v nich uvedená nesúhlasila s cenníkom, ktorý bol dojednaný
ako príloha k Zmluve o dielo zo dňa 30.12.1993. K faktúram neboli doložené dodacie listy s podpisom
potvrdzujúcim prevzatie prác a žalobca ani nepredložil objednávky na práce. Žalovaná má voči

pôvodnému žalobcovi pohľadávku vo
výške 367.519,- Sk a medzi účastníkmi nedošlo k vysporiadaniu ako to vyplynulo zo záznamu zo dňa
24.1.1995. Žalovaná sa tiež bránila tvrdením, že pôvodný žalobca v danom období vykonával práce aj
pre iných lekárov a preto práce, ktoré jej vyúčtoval predmetnými
faktúrami z časti predstavovali aj výkony poskytnuté iným lekárom. Ďalej žalovaná namietala, že zmluvy

o postúpení pohľadávok, na základe ktorých sa súčasný žalobca mal stať veriteľom uplatnených
pohľadávok sú neplatné, pretože nemohlo dôjsť k postúpeniu neexistujúcich pohľadávok. Neexistencia
pohľadávokpodľažalovanejvyplývaajzoskutočnosti,žepôvodnýžalobcavrámcikonkurznéhokonania
na svoj majetok v rámci súpisu aktív a pasív zo dňa 10.3.1999 a ani na pojednávaní na konkurznom
súde dňa 16.4.1999 neuviedol pohľadávky voči žalovanej uplatnené v tomto konaní. Žalovaná na svoju

obranuvznieslaajnámietkupremlčania,pretožepodľajejnázorusohľadomnazmenynastranežalobcu
došlo k premlčaniu. Počas súdneho konania žalovaná v rozpore so svojimi inými vyjadreniami (napríklad
odporom zo dňa 18.3.1998 a vyjadrením na pojednávaní dňa 9.10.2002) uviedla, že medzi účastníkmi
konania nebol dohodnutý žiadny cenník prác. Neskôr žalovaná namietala, že časť vyúčtovaných prác
bola uhradená pôvodnému žalobcovi priamo pacientmi.

Dňa 30.12.1993 uzavreli žalovaná ako objednávateľ a spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. ako zhotoviteľ
zmluvu o dielo. Predmetom tejto zmluvy bolo zhotovovanie protetických náhrad pre pacientov, resp.
poistencov podľa jednotlivých požiadaviek objednávateľa písomne uvedených v objednávke. V článku
IV. sa účastníci zmluvy dohodli, že cena za jednotlivé čiastkové plnenia je tvorená dohodou a cenník

jednotlivých protetických náhrad tvorí prílohu č. 2 zmluvy. V článku V. zmluvy bolo dohodnuté, že cena
jednotlivých čiastkových plnení bude uhrádzaná na základe faktúr zhotoviteľa, ktoré budú vystavované
mesačne, ďalej tam bolo dohodnuté, že splatnosť faktúr je 14 dní od ich doručenia objednávateľovi.

Spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. svojou faktúrou č. 0294 vyzvala žalovanú na zaplatenie 45.790,-

Sk titulom uhradenia ceny prevedených protetických prác za obdobie október 1994. Táto faktúra bola
žalovanej osobne doručená dňa 22.11.1994. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej faktúry.Spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. svojou faktúrou č. 0194 vyzvala žalovanú na zaplatenie 264.690,- Sk
titulom uhradenia doplatku ceny prevedených protetických prác za obdobie január až september 1994.
Táto faktúra bola žalovanej osobne doručená dňa 22.11.1994 a ku dňu podania žaloby z nej žalovaná

uhradila čiastku vo výške 20.000,- Sk. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej faktúry a zo žalobného
návrhu.

Dňa 16.9.1998 uzavreli spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. ako postupca a spoločnosť PALLAS, s.r.o. ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu

uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa
ktorého postupca vyhlasuje, že: „pohľadávka je uznaná dlžníkom v plnej výške a môže byť postihnutá
výkonom rozhodnutia, nemá právne a vecné vady a postúpenie pohľadávky neodporuje dohode s
dlžníkom". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Dňa 16.9.1998 uzavreli spoločnosť PALLAS, s.r.o. ako postupca a Milan Farkaš ako postupník

zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené
v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého
postupca vyhlasuje, že: „pohľadávka je uznaná dlžníkom v plnej výške a môže byť postihnutá výkonom
rozhodnutia, nemá právne a vecné vady a postúpenie pohľadávky neodporuje dohode s dlžníkom". Tieto
skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o

postúpení pohľadávok.

Dňa 6.12.1999 podpísali spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. ako postupca a spoločnosť PALLAS,
s.r.o. ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky
postupcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie,

podľa ktorého postupca vyhlasuje, že: „postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedenom
na Okresnom súde Košice II č. k. 31 Cb 608/98". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o
postúpení pohľadávok.

Dňa 6.12.1999 podpísali spoločnosť PALLAS, s.r.o. ako postupca a Milan U. ako postupník zmluvu o

postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto
konaní voči žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca
vyhlasuje, že: „postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde
Košice II č. k. 31 Cb 608/98". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Vo veci bol dňa 18.10.1999 vydaný prvostupňovým súdom zamietavý rozsudok, ktorý bol odôvodnený
skutočnosťou, že pôvodný žalobca spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. stratil postúpením pohľadávok
svoje hmotné právo na uplatnenú pohľadávku, t.j. že už nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Tento
rozsudok bol neskôr odvolacím súdom dňa 30.3.2000 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu
na ďalšie konania. Odvolací súd vyslovil stanovisko, že ak postupník Milan U. prejaví vôľu vstúpiť do

konania namiesto pôvodného žalobcu, potom má súd následne pokračovať v konaní s týmto žalobcom
a pokiaľ s ohľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca medzičasom zanikol, postupník neprejaví vôľu
v konaní ďalej pokračovať, tak súd konanie podľa § 107 Občianskeho súdneho konania zastaví.

Na základe dožiadania súdu zo dňa 21.5.2000 postupník Milan U. svojim listom zo dňa 3.7.2000

súdu oznámil, že do konania na strane žalobcu vstupuje. Okresný súd teda, rešpektujúc podľa § 226
Občianskeho súdneho poriadku záväzné stanovisko odvolacieho súdu, pokračoval ďalej v konaní so
žalobcom - postupníkom Milanom U..

Dňa 31.10.2001 uzavreli spoločnosť Milan U. ako postupca a Peter F. ako postupník zmluvu o postúpení

pohľadávok, pričom predmetom postúpenia boli pohľadávky postupcu uplatnené v tomto konaní voči
žalovanej. V bode II. 2 tejto zmluvy sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého postupca vyhlasuje, že:
„postúpená pohľadávka je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Košice II č. k. 31
Cb 608/98". Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.

Okresný súd svojim Uznesením sp. zn. 31 Cb 608/98 zo dňa 2.1.2002 pripustil, aby do konania na
miesto doterajšieho žalobcu Milana U. vstúpil Peter F.. Na základe tejto skutočnosti sa teda žalobcom
stal súčasný žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku.Na základe návrhu úpadcu spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. zo dňa 10.3.1999 sa uskutočnilo na
Krajskom súde v Košiciach konkurzné konania na majetok citovaného úpadcu. Z dôvodu nedostatku
majetku úpadcu bol návrh úpadcu Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 K 57/99 zo dňa

16.4.1999 zamietnutý. Na základe zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu bol neskôr úpadca
zrušenýbezlikvidácieakudňu1.2.2000vymazanýzobchodnéhoregistra.Úpadca (t.j.pôvodnýžalobca
a zhotoviteľ podľa predmetnej zmluvy)
prostredníctvom svojho konateľa pána Petra F. (súčasný žalobca) počas uvedeného konkurzného
konania medzi pohľadávkami úpadcu neuviedol pohľadávku uplatnenú voči žalovanej v tomto súdnom

konaní.Tietoskutočnostisúdzistil,zPrílohykNávrhunazačatiekonkurznéhokonaniazodňa10.3.1999,
zkópiezápisnicezkonkurznéhokonaniazodňa16.4.1999atiežzvýpisuzobchodnéhoregistraohľadne
spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o..

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Žalovaná ako jeden z dôvodov neoprávnenosti žaloby namietala skutočnosť, že zmluvy o postúpení
pohľadávok sú neplatné. Súd konštatuje, že táto námietka žalovanej je neopodstatnená, pretože zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.9.1998 a následne aj zmluva o postúpení pohľadávok medzi Milanom
U. a súčasným žalobcom nemajú podstatné vady, ktoré by spôsobovali neplatnosť týchto úkonov podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, prípadne podľa iných ustanovení zákona. Zmluvy sú uzavreté v súlade

s § 524 Občianskeho zákonníka a majú všetky podstatné náležitosti. Skutočnosť, že v zmluvách zo
dňa 16.9.1998 sa v bode II. 2 nachádza nepravdivé vyhlásenie postupcu, nemá za následok neplatnosť
týchto zmlúv ako celku.

Námietka žalovanej v tom zmysle, že žalobca ako konateľ úpadcu (aj pod hrozbou následkov trestného

stíhania) neuviedol v rámci aktív úpadcu v konkurznom konaní pohľadávky uplatnené v tomto konaní
voči žalovanej a teda, že aj toto je dôkaz o neexistencii uplatnenej pohľadávky tiež nebola opodstatnená.
K tomuto záveru súd logicky dospel zo skutočnosti, že úpadca tieto pohľadávky už nevlastnil, pretože
tieto boli postúpené inému subjektu ešte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Konkrétne k
postúpeniu došlo 16.9.1998 a návrh na konkurz bol podaný približne o pol roka neskôr dňa 10.3.1999.

Ohľadom platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok predložených v rámci tohto konania je namieste
ešte dodať, že neplatnými zmluvami boli zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.1999 podpísané
spoločnosťou DENTAPALLAS, s.r.o., spoločnosťou PALLAS, s.r.o. a Milanom U.. Tieto zmluvy sú
neplatné z dôvodu, že spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. už predmetnými pohľadávkami nedisponovala,

nakoľko tieto už boli predtým postúpené inému subjektu na základe zmluvy zo dňa 16.9.1998.

Zo záznamov obchodného registra súd zistil, že žalovaná bola v období od vzniku spoločnosti
DENTAPALLAS, s.r.o. (t.j. od 20.12.1993) až do 7.11.1994 štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti.
Žalovaná bola tiež spoločníčkou tejto spoločnosti, pričom jej účasť v spoločnosti predstavoval 40%

podiel.

Na pojednávaní dňa 26.5.2004 bola vypočutá svedkyňa Ing. B. U.. Svedkyňa uviedla, že od 1.1.1994
pracovala v spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. ako vedúca a pri tom vykonávala aj práce ako zubná
technička. Svedkyňa uviedla, že jej povinnosťou bolo evidovať pracovné príkazy od žalovanej a že v

priebehuroku1994jejdávalapracovnépríkazyprelaboratórium iba žalovaná. Svedkyňa ďalej uviedla,
že pracovný príkaz bolo tlačivo, na
ktorom sa uvádzali mená, priezviská a rodné čísla pacientov a poisťovne, na základe tohto
príkazu vykonala svedkyňa záznam v počítačovom programe DENTAPALLAS-u. Počítač spoločnosti
DENTAPALLAS bolo možné spustiť iba v prípade, že aj žalovaná mala zapnutý svoj počítač, pretože

tieto boli vzájomne prepojené. Svedkyňa uviedla, že po vykonaní prác na základe príkazov sa tieto
práce odovzdali sestričke žalovanej, ktorá však prevzatie prác na príslušnom príkaze nepotvrdzovala.
Svedkyňa uviedla, že ona osobne každý mesiac robila výkaz pracovných príkazov, ktoré zubný technik
v laboratóriu vykonal a jednoznačne potvrdila, že jej zamestnávateľ v roku 1994 vykonával práce ibapre žalovanú. Tieto výkazy svedkyňa odovzdávala žalovanej, ktorá bola v tom čase zároveň konateľkou
spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o.. Svedkyňa tiež uviedla, že v počítačovom programe mali zapracovaný
cenník, ktorý ona nemohla nijako meniť. Svedkyňa uvidela, že súhrnné zúčtovacie doklady predložené v

tomto konaní a nachádzajúce sa v spise pod čl. 108 až 258 sú mesačné výpisy z počítačového programu
spolu s prílohami ako aj výkony za ne účtované spolu s cenami, ktoré odovzdávala žalovanej. Svedkyňa
potvrdila, že na predmetných zúčtovacích dokladoch sú zúčtované všetky výkony, ktoré v tom čase
zubná technika vykonávala. Na otázku žalovanej svedkyňa uviedla, že cena účtovaná v cenníkoch pre
zubné techniky je iná oproti cenám účtovanými samotnými zubnými lekármi a to z dôvodu, že zubný

lekár môže ďalej pokračovať v práci, t.j. v ošetrovaní.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie súdnym znalcom v odbore stomatológia. Predmetom tohto
znaleckého dokazovania bolo zodpovedanie nasledovných otázok: 1. Aká je obvyklá výška ceny
za vykonané protetické práce v laboratóriu Dentapallas s.r.o., ktorých rozsah vyplýva zo súhrnných
zúčtovacích dokladov zubnej techniky a primárnych zúčtovacích dokladov založených na čl. 108 až

178 súdneho spisu s prihliadnutím na porovnateľné protetické práce vykonané v čase uzavretia zmluvy
(30.12.1993) za obdobných podmienok?, 2. Zodpovedá vyúčtovaná cena protetických prác uvedená vo
faktúrach č. 0294 a č. 0194 obvyklej cene za vykonané porovnateľné protetické práce v čase uzavretia
zmluvy (30.12.1993) za obdobných obchodných podmienok?.

Ustanovený súdny znalec MUDr. S. E. ku dňu X.X.XXXX vyhotovil Znalecký posudok č. 05/07, ktorým
zodpovedal na položené otázky. Na otázku č. 1 zodpovedal tak, že výška ceny za vykonané protetické
práce sa nevymyká z obvyklej ceny za porovnateľné protetické práce v čase uzatvorenia zmluvy. Na
otázku č. 2 znalec zodpovedal tak, že vyúčtovaná cena protetických prác uvedená vo faktúrach č. 0294 a
č. 0194 nezodpovedá obvyklej cene, nakoľko vo faktúrach neboli zohľadnené zálohové platby šekmi na

účet firmy Dentapallas, s.r.o., t.j. výška fakturovanej sumy mala byť znížená o výšku úhrady vykonanej
platbami šekmi.

Na pojednávaní dňa 27.2.2008 bol vo veci vypočutý ustanovený súdny znalec. Znalec k veci uviedol,
že na svojich záveroch v znaleckom posudku ohľadne odpovede na otázku č. 1 zotrváva. K úlohe, na

ktorú mal zodpovedať v rámci otázky č. 2 uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, konkrétne v tom
jeho tvrdení, že pokiaľ boli zo strany pacientov uhradené spoločnosti Dentapallas, s.r.o. nejaké zálohové
platby, potom sa tieto zálohové platby mali odrážať vo vyúčtovaní pri konkrétnych faktúrach. Znalec
ďalej uviedol, že štandardné práce uhrádzala poisťovňa a pacienti si uhrádzali iba nadštandardné práce,
t.j. iba tieto pacienti uhrádzali priamo laboratóriu, ktoré výrobok zhotovilo. Na otázku žalobcu znalec

ďalej uviedol, že všetky úkony vyúčtované predmetnými faktúrami boli štandardné a tohto dôvodu znalec
zmenil svoju odpoveď na otázku č. 2 v znaleckom posudku tak, že ceny, ktoré sa
nachádzajú v zúčtovacích dokladoch sú obvyklými cenami príslušných výkonov.

V čase uzavretia zmluvy (dňa 30.12.1993) požadovali banky za poskytnutie úverov v mieste sídla

žalovanej úrok vo výške, ktorá bola v rozpätí od 17,52% do 18,53% ročne. Túto skutočnosť súd zistil z
listu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 19.1.1998.

Podľa § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie, pričom dielom sa rozumie zhotovenie

určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti, dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 1.2.2004 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník

povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková
sadzba určená obdobne podľa § 502.Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona, ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za

úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 763a Obchodného zákonníka práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. do 1.2.2004) sa spravujú podľa doterajších
predpisov.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

V zmysle vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanej
v zmysle § 536 a nasledujúcich Obchodného zákonníka v spojení s § 524 Občianskeho zákonníka
nárok na uhradenie sumy vo výške 290.480,- Sk titulom uhradenia zostatku ceny za vykonanie diela
spoločnosťou DENTAPALLAS, s.r.o. podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.12.1993 uzavretej žalovanou a
spoločnosťou DENTAPALLAS, s.r.o.. K tomuto záveru súdu viedli nižšie uvedené dôvody.

Spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. a žalovaná dňa 30.12.1993 uzavreli zmluvu o dielo, podľa ktorej
zhotoviteľ DENTAPALLAS, s.r.o. vykonal pre žalovanú ako objednávateľku v období roka 1994 dielo
(protetické náhrady) v celkovej sume 962.425,- Sk, z ktorých žalovaná uhradila čiastku vo výške
671.945,- Sk. Rozsah vykonaných prác bol zistený z faktúr č. 0294 a č. 0194 a z ďalšieho dokazovania.

Z obsahu zmluvy o dielo vyplýva, že táto zmluva obsahovala Prílohu č. 2, v ktorej bol uvedený
cenník protetických náhrad. Skutočnosť, že takýto cenník existoval potvrdil tiež žalobca a taktiež aj
žalovaná jednak vo svojom odpore a tiež aj svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 9.10.2002, existenciu
cenníka potvrdila aj svedkyňa Ing. B. U.. Neskôr podanú námietku žalovanej, že cenník neexistoval súd
považoval za účelovú, k čomu súd dospel s ohľadom na text zmluvy, vyjadrenie žalobcu, svedkyne a

na rozpory výpovedí žalovanej v tomto smere.

Z výpovede svedkyne Ing. B. U. ďalej súd zistil, že rozsah vykonaných prác vyúčtovaných žalovanej k
úhrade faktúrami č. 0294 a 0194 zodpovedal skutočnosti, pretože išlo o práce, ktoré DENTAPALLAS,
s.r.o. pre žalovanú vykonal v období roka 1994. Svedkyňa potvrdila, že súhrnné zúčtovacie doklady

zubnej techniky nachádzajúce sa v spise pod čl. 108 až 178 sú mesačnými výpismi z počítačového
programu spolu s prílohami, pričom tieto obsahujú všetky výkony, ktoré DENTAPALLAS v príslušnom
období vykonal pre žalovanú. Z výpovede svedkyne vyplýva, že výkony vyúčtované citovanými
súhrnnými zúčtovacími dokladmi zubnej techniky nachádzajúcimi sa v spise pod čl. 108 až 178
vystavovala na základe cenníka, ktorý bol nainštalovaný v programe jej zamestnávateľa, tento cenník

ona samotná nemohla meniť. S ohľadom na skutočnosť, že v čase, keď spoločnosť DENTAPALLAS,
s.r.o. vyhotovovala predmet diela, bola žalovaná zároveň konateľkou tejto spoločnosti, súd má za to,
že cenník používaný svedkyňou Ing. U. pri vyhotovovaní predmetných zúčtovaní bol cenníkom podľa
dohody účastníkov tohto vzťahu.

Vykonané znalecké dokazovanie aj pre prípad, žeby vyúčtovania výkonov účtovaných faktúrami č.
0294 a č. 0194 nezodpovedali dohodnutému cenníku, potvrdil skutočnosť, že výška ceny za vykonané
protetické práce na zúčtovacích dokladoch na čl. 108 až 178 sa nevymyká obvyklým cenám. Súd tiež na
základe výpovede znalca mal potvrdené, že vyúčtované ceny protetických prác vyúčtovaných faktúramič. 0294 a 0194 sú obvyklými cenami príslušných výkonov, v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na
skutočnosť, že citované faktúry boli vystavené na základe zúčtovacích dokladov na čl. 108 až 178.

Spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. svoj nárok voči žalovanej na základe zmluvy zo dňa 16.9.1998
postúpila spoločnosti PALLAS, s.r.o., táto spoločnosť na základe zmluvy z rovnakého dňa neskôr
postúpila predmetnú pohľadávku postupníkovi Milanovi U., ktorý ju Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 31.10.2001 postúpil žalobcovi Petrovi F.. Na základe § 524 Občianskeho zákonníka sa teda
veriteľom z predmetného vzťahu stal žalobca Peter Letko, pričom s postúpenou pohľadávkou

prešlo na žalobcu aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, t.j. nárok na úrok z
omeškania a na náhradu trov konania.

Podľa dohody účastníkov predmetnej zmluvy o dielo (možnej podľa § 548 Obchodného zákonníka)
bola odmena za vykonanie diela splatná na základe faktúr, ktoré mali byť uhradené do 14 dní od ich
doručenia. Obidve faktúry č. 0294 a aj 0194 boli žalovanej doručené dňa 22.12.1994, t.j. faktúry mali byť

uhradené najneskôr 6.12.1994. Márnym uplynutím tohto dňa sa teda žalovaná dostala do omeškania
s uhradením pohľadávok žalobcu.

Žalobca si vo svojej žalobe uplatnil voči žalovanej aj nárok na priznanie úroku z omeškania vo výške
18% z dlžnej sumy ročne od 2.12.1994 do zaplatenia. Podľa § 369 v spojení s § 502 Obchodného

zákonníka a s ohľadom na požadovanú výšku úrokov za poskytované úvery v čase uzavretia zmluvy v
rozpätí od 17,52% do 18,53% ročne, si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 18% z dlžnej sumy
ročne oprávnene.

Žalobca si uplatnil úrok z omeškania aj za obdobie, v ktorom žalovaná ešte nebola v omeškaní (od

2.12.1994 do 7.12.1994), preto súd žalobu ako neoprávnenú v tejto časti zamietol.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Ďalej podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2
poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd

neprihliada.

Obrana žalovanej spočívajúca v jej tvrdení, že pôvodný žalobca v danom období vykonával práce aj pre
iných lekárov a preto práce, ktoré jej vyúčtoval predmetnými faktúrami z časti predstavovali aj výkony
poskytnutéinýmlekáromakoajtvrdenia,žečasťvýkonovuhradilipôvodnémužalobcovipriamopacienti,

bola neúspešná z dôvodu, že toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala a v tomto smere ani
nenavrhla vykonanie nejakého dôkazu, t.j. nesplnila svoje dôkazné bremeno podľa § 120 Občianskeho
súdneho poriadku.

Ďalšia obrana žalovanej v tom zmysle, že voči pôvodnému žalobcovi má pohľadávku vo výške 367.519,-

Sk, nebola úspešná z dôvodu, že podľa jej vlastného vyjadrenia nedošlo ku vykonaniu zápočtu a preto
teda nemohlo dôjsť k zániku žalobcom uplatneného nároku podľa ustanovenia v § 580 Občianskeho
zákonníka.

Žalovaná počas konania vzniesla námietku premlčania. V zmysle vykonaného dokazovania a s

poukazom na znenie § 387 a nasledujúcich Obchodného zákonníka súd dospel k záveru, že táto
námietka je neopodstatnená, pretože 4 ročná premlčacia lehota ku dňu podania žaloby neuplynula.
Premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky začala plynúť v prvý deň omeškania (deň, kedy sa právo
mohlo uplatniť 1. krát), konkrétne dňa 7.12.1994, t.j. premlčanie by nastalo márnym uplynutým dňa
7.12.1998, pričom žalobný návrh bol podaný skôr - dňa 19.12.1997.

Žalovaná v rámci obnoveného konania vzniesla na svoju obranu nižšie uvedené námietky. Podľa
jej tvrdenia spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. vykonala za obdobie január až november 1994 pre
žalovanú dielo (stomatoprotetické práce) v hodnote 609.745,- Sk, pričom odmena za tieto prácebola zo strany žalovanej respektíve jej pacientov uhradená (respektíve aj preplatená) nasledovne:
priame platby pacientov v roku 1993 v sume 131.293,- Sk, priame platby pacientov v roku 1994
v sume 242.328,- Sk, zálohové platby žalovanej 260.000,- Sk a ďalšia zálohová platba 18.1.1994

vo výške 50.000,- Sk. Žalovaná tiež poukázala na zásadnú a medzi účastníkmi spornú vec a síce,
že spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. účtovala hodnotu vykonaných stomatoprotetických prác voči
žalovanej aj vrátane ceny tzv. nadštandardných výkonov, pričom práve tieto nadštandardné výkony boli
spoločnostiuhrádzanépriamymiplatbamipacientovatopreto,žeibazvyšnúčasťúkonov,t.j.štandardné
úkony preplácala poisťovňa.

V rámci obnoveného konania žalovaná na svoju obranu predložila laboratórne štítky (č.l. 570 až
706 súdneho spisu), ktoré podľa jej tvrdenia obsahujú rozsah a cenu prác vykonaných spoločnosťou
DENTAPALLAS, s.r.o. pre žalovanú (respektíve jej pacientov) za obdobie roka január 1994 až november
1994. Podľa predložených laboratórnych štítkov spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. v danom období
vykonala práce v hodnote 609.745,- Sk (bez mesiaca november hodnota 548.555,- Sk).

Žalovaná na svoju obranu počas obnoveného konania predložila svoj Výdavkový pokladničný doklad
č. 383 zo dňa 18.1.1994. Z obsahu tohto pokladničného dokladu vyplýva, že žalovaná dňa 18.1.1994
zaplatila spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. zálohu vo výške 50.000,- Sk. Výdavkový doklad je potvrdený
pečiatkou spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. a je zrejme podpísaný žalovanou (č.l. 707 súdneho spisu).

Obdobne žalovaná predložila príjmový pokladničný doklad spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o., z ktorého
vyplýva, že táto spoločnosť dňa 18.1.1994 prevzala od žalovanej zálohu vo výške 50.000,- Sk. Príjmový
doklad je potvrdený pečiatkou spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. a je zrejme podpísaný žalovanou (č.l.
707 súdneho spisu).

Žalovaná tiež predložila list spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. zo dňa 3.2.1995, ktorý bol adresovaný
žalovanej. Predmetný list je označený ako VEC: Vysporiadanie úhrad za stomatoprotetické práce. Z
obsahutohtolistusúzrejménasledovnéskutočnosti:1.zapráceprežalovanúvobdobíjanuáražoktóber
1994 uhradili pacienti žalovanej tejto spoločnosti sumu vo výške 228.308,- Sk; 2. za rovnaké obdobie

uhradila žalovaná svojimi zálohovými platbami sumu 240.645,- Sk a 3. spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o.
si svoju pohľadávku voči žalovanej znižuje o pohľadávky žalovanej voči sebe titulom pôžičiek: vo výške
110.000,-Sk(pôžičkaDENTAPALLASp.R.P.)avovýške104.197,-Sk(firmeDENTAPALLASnaúhradu
ALBACO Prešov). Citovaný list vyhotovil vtedajší konateľ spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. - žalobca
(č.l. 731 súdneho spisu).

Žalobca sa k námietkam žalovanej vzneseným v rámci obnoveného konania vyjadril tak, že žalovaná
predložila aj laboratórne lístky za mesiac november 1994, pričom zaplatenie prác za november 1994
vôbec nie je predmetom tohto konania a preto považuje výpočet žalovanej za nesprávny. Tiež potvrdil,
že laboratórne štítky predložené žalovanou boli skutočne podkladom pre fakturáciu za zhotovenie

protetických náhrad pre pacientov žalovanej.

Žalobca poukázal na to, že priame platby v októbri a decembri 1993 vo výške 131.293,20 Sk nemohli byť
vôbec uhrádzané, pretože spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. vznikla zápisom do Obchodného registra
až dňa 20.12.1993. Žalobca tiež uviedol, že žalovanej boli k úhrade účtované iba štandardné výkony,

ktoré hradila zdravotná poisťovňa,
t.j. pokiaľ boli vykonávané nejaké priame platby pacientov, tieto neboli určené na uhradenie faktúrovanej
pohľadávky DENTAPALLAS-u, ale na uhradenie tzv. nadštandardných výkonov.

Žalobca tiež k obrane žalovanej namietal, že dňa 18.1.1994 neuhradila zálohu vo výške 50.000,-

Sk, pričom spochybnil hodnovernosť príslušného príjmového dokladu a výdavkového dokladu a to s
poukazom na to, že obidva sú vyhotovené práve žalovanou.

Žalobca predložil Pokladničnú knihu spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. za rok 1994. Z obsahu tejto knihy
je zrejmé, že sa v nej nenachádza žiadny záznam o zaplatení zálohy žalovanou dňa 18.1.1994 vo výške

50.000,- Sk (č.l. 804 - 810 súdneho spisu).

Žalobca na pojednávaní dňa 10.10.2012 potvrdil, že list spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. zo dňa
3.2.1995 skutočne vyhotovil on (vtedajší konateľ DENTAPALLAS, s.r.o.). Neskôr na pojednávaní dňa19.2.2013 ohľadom hodnoty prác, ktoré boli pre žalovanú v roku 1994 vykonané uviedol, že až na drobné
výnimky tieto výkony a ich ohodnotenie sedia s vyúčtovaním žalovanej (vyššie uvedená suma 609.745,-
Sk) a rozdiel je tu iba v tom, že vo vyúčtovaní žalovanej sú aj výkony za mesiac november 1994, ktoré

nie sú predmetom tohto sporu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná mu za práce vykonané v roku 1994
uhradila celkovú zálohu vo výške 260.645,- Sk (posledná platba bola vo výške 20.000,- Sk).

Spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. vznikla zápisom do Obchodného registra dňa 20.12.1993. Založená
bola Spoločenskou zmluvou zo dňa 31.8.1993. Tieto skutočnosti súd zistil z výpisu z Obchodného

registra ohľadom tejto spoločnosti (č.l. 790- 791 súdneho spisu).

Spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. mala vedený svoj peňažný účet č. 318 204 - 604/6900 a to v
spoločnosti AGB Košice. Túto skutočnosť súd zistil z faktúry spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. č. 0194
zo dňa 18.11.1994.

Pacient žalovanej Ondrej E. dňa 20.10.1993 uhradil na peňažný účet č. 318 204 - 604/6900 v
spoločnosti AGB Košice sumu 5.300,- Sk, pričom názov účtu je uvedený ako DENTAPALLAS, s.r.o.
zubné laboratórium. Túto skutočnosť súd zistil z poštovej peňažnej poukážky zo dňa 20.10.1993 (č.l.
683 súdneho spisu).

Na pojednávaní dňa 14.6.2013 bola opätovne vypočutá svedkyňa B. U.. Svedkyňa okrem iných
nepodstatných skutočností uviedla, že nadštandardnými úkonmi boli v podstate také práce, ktoré
nepreplácalapoisťovňa,alesiichmuseluhradiťpacientsámanakaždýpádspoločnosťDENTAPALLAS,
s.r.o. účtovala vo vzťahu k lekárom aj hodnotu tohto nadštandardného úkonu. Ďalej uviedla, že
protetické výkony, ktoré DENTAPALLAS pre žalovanú robil boli všetky zaznamenané na laboratórnych

lístkoch, kde bol uvedený druh úkonu, počet úkonov a tiež jeho dohodnutá cena podľa cenníka,
pričom uviedla, že v laboratórnych lístkoch sa zaznamenávali všetky úkony, t.j. štandardné a aj
neštandardné. Na konkrétnu otázku súdu svedkyňa uviedla, že vo faktúrach, ktoré vyhotovovala
spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. boli účtované aj nadštandardné úkony. Tiež uviedla, že všetko, čo sa
vyhotovilo sme my (DENTAPALLAS, s.r.o.) zúčtovali a zahrnuli do fakturácie a v rámci tejto sumy bol aj

nadštandard a to ako si to potom vybavil lekár s pacientom, to už nebol problém DENTAPALLAS-u.

Na pojednávaní dňa 13.12.2013 bola vo veci vypočutá svedkyňa B. E.. Svedkyňa uviedla, že robila
účtovné služby pre spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. a tiež aj pre viacero iných firiem. Uviedla, že
nepozná okolnosti zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou DENTAPALLAS, s.r.o. a žalovanou, že

nevystavovala faktúry, iba zaúčtovala príslušné účtovné doklady spoločnosti. Ohľadom účtovných
dokladov zo dňa 18.1.2004 (č.l.
707 súdneho spisu) uviedla, že z jej pohľadu tieto doklady neboli do účtovníctva zaúčtované, pretože
sa tam nenachádza jej parafa a ani parafa druhej účtovníčky, ktorá s ňou pracovala. Po nahliadnutí do
Pokladničnej knihy do spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. za rok 1994 uviedla, že takáto platba nebola

v roku 1994 zaúčtovaná.

Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: „(1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a
riadne. (2) Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.“

Na základe vyššie uvedených skutočností súd zistil, že spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. ako zhotoviteľ
v období január 1994 až október 1994 vykonal dielo v celkovej hodnote 548.555,- Sk (vychádzajúc
z vyúčtovania žalovanej podľa predložených laboratórnych štítkov a tiež zo súhlasného vyjadrenia
žalobcu), prípadne v hodnote podľa príslušných faktúr spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. č. 0294 a 0194,

t.j. v hodnote 551.125,- Sk.

Jenesporné,žežalovanázhodnotyvyššieuvedenýchpráczálohovýmiplatbamiuhradilasumuvovýške
260.645,- Sk. Účastníci konania sa na tejto skutočnosti zhodli.

Žalovaná už v pôvodnom konaní na svoju obranu uviedla, že mala voči spoločnosti DENTAPALLAS,
s.r.o. svoje vlastné pohľadávky, avšak tiež uviedla, že ona neurobila zápočet vzájomných pohľadávok. Z
obsahu vykonaného dokazovania však súd zistil, že naopak práve spoločnosť DENTAPALLAS, s.r.o. v
súlade s § 580 Občianskeho zákonníka vykonala čiastočné započítanie svojich pohľadávok uplatnenýchvtomtokonanívočižalovanejatosvojimlistomzodňa3.2.1995.Týmtolistompôvodnýžalobcazapočítal
svoju pohľadávku voči žalovanej v časti zodpovedajúcej sume 214.197,- Sk so záväzkami spoločnosti
DENTAPALLAS, s.r.o. voči žalovanej titulom jej nároku na vrátenie pôžičiek.

Najviac spornou skutočnosťou v rámci tohto konania bolo to, či fakturácia spoločnosti
DENTAPALLAS ,s.r.o. vykonaná jeho faktúrami č. 0294 a 0194 obsahovala aj zaúčtovanie odmeny za
vykonanie tzv. nadštandardných úkonov (t.j. úkonov, ktoré nepreplácala zdravotná poisťovňa a ktoré
v konečnom dôsledku uhrádzali pacienti žalovanej). V tejto súvislosti súd vychádzajúc z výpovede

svedkyne B. U. na pojednávaní dňa 14.6.2013 konštatuje, že sporné nadštandardné výkony boli
zaúčtované v predmetných faktúrach spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o., t.j. priame platby pacientov
žalovanej vykonané v prospech DENTAPALLAS-u, s.r.o. za výkony v januári 1994 až októbri 1994 boli
čiastočnými úhradami pohľadávky žalobcu uplatňovanej v tomto konaní. Výpoveď svedkyne B. U. súd
považuje za hodnovernú a to z dôvodu, že ide o bývalú pracovníčku spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o.,
ktorá disponuje príslušnými informáciami zo svojej priamej skúsenosti.

V súvislosti s touto spornou otázkou súd poukazuje na pôvodný záver súdneho znalca MUDr. S. E. z jeho
Znaleckého posudku č. 05/07 zo dňa 3.1.2007, kde v odpovedi na otázku č. 2 (strana 8 posudku) uviedol,
že fakturácia mala byť znížená o výšku úhrad vykonaných priamymi platbami šekmi. Je síce pravdou,
že svoju odpoveď neskôr na pojednávaní dňa 27.2.2008 modifikoval, avšak tu treba poznamenať,

že znalec svoj záver pozmenil narýchlo priamo na pojednávaní a to bez znalostí neskôr objavených
a predložených primárnych dokladov, t.j. laboratórnych lístkov, ktoré v celom svojom rozsahu boli
podkladom neskoršej fakturácie, pričom tieto obsahovali všetky výkony, t.j. štandardné aj neštandardné
(ako potvrdila svedkyňa B. U.).

Z obsahu listu spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. zo dňa 3.2.1995 vyplýva skutočnosť, že pacienti
žalovanej v období roka január až október roka 1994 v prospech spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o.
uhradili celkovú sumu 228.308,- Sk a to za protetické výkony v januári
1994 až októbri 1994, čím teda tiež došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky žalobcu uplatňovanej v tomto
konaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že pohľadávky uplatnené v tomto konaní
(odmena za vykonanie protetických prác pre žalovanú v období január až október 1994) podľa § 324 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka zanikli splnením ešte pred podaním žaloby. K tomuto záveru súd dospel
zo zistenia, že plnenie poskytnuté spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o. v súvislosti s úhradou záväzkov

celkovo predstavovalo sumu vo výške 703.150,-. Sk (zálohy 260.645,- Sk + zápočet 214.197,- Sk +
priame platby 228.308,- Sk), pričom hodnota vykonaných protetických prác v danom období bola vo
výške 548.555,- Sk, prípadne v hodnote 551.125,- Sk.

S ohľadom na vyššie zistenú skutočnosť (odmena bola v plnom rozsahu uhradená), už nie je právne

relevantné zistenie, či skutočne došlo k zaplateniu ďalšej zálohy vo výške 50.000,- Sk dňa 18.1.1994.
Na základe obsahu výpovede svedkyne Alice E. (účtovníčka DENTAPALLAS, s.r.o.) a tiež vychádzajúc
z obsahu Pokladničnej knihy DENTAPALLAS, s.r.o. za rok 1994, sa súd prikláňa skôr k záveru, že táto
záloha nebola uhradená.

Právne nepodstatná je aj námietka žalobcu o nemožnosti niektorých priamych platieb na účet
DENTAPALLAS, s.r.o. pred jeho vznikom (20.12.1993) a to z dôvodu, že súd spoľahlivo zistil výšku
priamych platieb pacientov žalovanej z listu žalobcu zo dňa 3.2.1995 a tiež z dôvodu, že pre rozhodnutie
sú podstatné priame platby v roku 1994. Zároveň súd poukazuje na to, že DENTAPALLAS, s.r.o. bol
založený dňa 31.8.1993 a že účet na ktorý boli poukazované platby pred vznikom spoločnosti patril

skutočne spoločnosti DENTAPALLAS, s.r.o.. Tu konajúci súd poznamenáva, že s ohľadom na znenie
§ 64 Obchodného zákonníka (konanie zakladateľov pred vznikom spoločnosti) takáto situácia mohla
reálne nastať.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.“Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.“

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, pretože žalovaná zastúpená advokátom mala vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov
konania žalovanej spočíva v tzv. iných trovách žalovanej a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia,
pretože žalovaná bola v konaní zastúpená advokátom. Iné trovy žalovanej predstavujú nároky na:

nahradenie súdnych poplatkov za podanie odvolania vo výške 578,37 eur a podanie návrhu na obnovu
konania vo výške 99,50 eur a tiež nárok na náhradu jej výdavkov podľa Uznesenia konajúceho súdu zo
dňa 2.7.2008, ktorým bola zaviazaná nahradiť trovy štátu titulom vykonaného znaleckého dokazovania
vo výške 361,81 eur.

Trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 7.315,24 eur pozostávajú z: 1. odmeny za 7 úkonov právnej

pomoci v hodnote po 79,67 eur (prevzatie zastúpenia, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa
18.10.1999, podanie vo veci samej zo dňa 10.2.2000, účasť na pojednávaní dňa 4.12.2000, účasť na
pojednávaní dňa 5.3.2001 a účasť na pojednávaní dňa 12.11.2001), plus 7 x tzv. režijný paušál po 3,32
eur. To všetko v súlade s súlade s § 13, §16 a § 18 Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. o odmenách
a náhradách advokátov za

poskytovanie právnej pomoci; 2. odmeny za 6 úkonov právnej pomoci v hodnote po 250,95 eur (účasť na
pojednávaní dňa 9.10.2002, účasť na pojednávaní dňa 17.3.2003, účasť na pojednávaní dňa 21.5.2003,
účasť na pojednávaní dňa 11.6.2003, účasť na pojednávaní dňa 21.11.2003 a účasť na pojednávaní
dňa 26.5.2004), plus 1 x tzv. režijný paušál po 3,32 eur, 4 x tzv. režijný paušál 4,25 eur a 1 x režijný
paušál 4,51 eur. To všetko v súlade s súlade s §13, § 16, § 18 a § 25 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; 3. odmeny za jeden úkon právnej
pomoci v hodnote 63,49 eur (1 hodnoty úkonu za účasť na pojednávaní dňa 19.10.2007 odročeného bez
prejednania veci) a odmeny za 15 úkonov právnej pomoci v hodnote po 253,94 eur (podanie stanoviska
k znaleckému posudku, písomné podanie z 18.3.2008, účasť na pojednávaní dňa 30.4.2008, písomné
podanie z 30.6.2008, písomné podanie z 21.7.2008, prevzatie zastúpenia v rámci obnovy konania,

podanie návrhu na obnovu konania, písomné podanie z 10.2.2011, písomné podanie z 12.5.2011, účasť
na pojednávaní dňa 10.10.2012, písomné podanie z 31.1.2013, účasť na pojednávaní dňa 19.2.2013,
účasť na pojednávaní dňa 14.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 29.10.2013 a účasť na pojednávaní
dňa 13.12.2013), plus 2 x tzv. režijný paušál po 5,91 eur, 4 x režijný paušál po 6,31 eur, 2 x režijný
paušál po 7,21 eur, 2 x režijný paušál po 7,41 eur, 1 x režijný paušál po 7,63 eur a 5 x režijný paušál

po 7,81 eur. To všetko v súlade s § 10, § 13a, a § 18 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; 4. zvýšenie o príslušnú daň z pridanej hodnoty
v celkovej sume 1.219,21 eur (20% z hodnoty úkonov a režijných paušálov) podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Žalovaná si v rámci svojho práva na nahradenie trov konania uplatnila nárok na nahradenie trov
konania vo väčšom rozsahu na aký má podľa zákona nárok, tieto neoprávnené nároky jej súd nepriznal.
Konkrétne ide o nasledovné nároky: 1. odmena za prvých šesť úkonov právnej pomoci mala podľa
vtedy platnej Vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb. hodnotu po 79,67 eur a nie uplatnených 253,94 za úkon
eur; 2. právny zástupca žalovanej sa nezúčastnil na pojednávaniach dňa 20.6.2002 a 26.5.2004, t.j.

nevznikol nárok na takto účtovanú odmenu a 3. trovy žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním (súdny
poplatok a tiež odmena za vyhotovenie dovolania) súd považuje za neúčelné, pretože dovolanie bolo
ako nedôvodné zamietnuté.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho
žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav
veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými
skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz
uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto
rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.