Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112206416
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112206416.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: N.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, K., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou S.. Tatianou
Polkovou, advokátkou, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, proti odporcovi: Slovenskej republike
zastúpenejMinisterstvomvnútraSlovenskejrepubliky,sosídlomPribinova2,81272Bratislava,vkonaní
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi škodu vo výške 96.473,25 eur a nemajetkovú
ujmu vo výške 100.000 eur sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 23.2.2012 podal návrh, v ktorom žiadal aby odporca Slovenská republika - Generálna
prokuratúraaSlovenskárepublika- MinisterstvovnútraSRbolipovinnénavrhovateľovisolidárnezaplatiť

náhradu škody vo výške 96.473,25 eur a aby boli povinné zaplatiť navrhovateľovi solidárne nemajetkovú
ujmu vo výške 100.000 eur. V písomnom návrhu uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry K.
uznesenímč.k.XPvXX/XX-XX zodňaXX.XX.XXXXzastaviltrestnéstíhanieX..S.K.preskutok,ktorým
obvinený spôsobil škodu navrhovateľovi vo výške 96.473,25 eur, pretože trestné stíhanie je neprípustné,
lebo je premlčané. Označené uznesenie je výsledkom trestného oznámenia, ktoré bolo doručené
Krajskej prokuratúre Žilina dňa 27.9.1999 a bolo evidované pod č. 1 Kv 26/98. Označené uznesenie je

aj výsledkom ďalšieho trestného oznámenia, a to ústneho, prijatého na OO PZ v Príbovciach a vedené
pod číslom ORP - F. - XXX/OPP-XX-XXXX. C. bola navrhovateľovi spôsobená protiprávnym konaním
inej osoby a príslušné orgány verejnej moci boli povinné konať tak, aby jeho ústavou priznané právo
na majetok bolo primerane ochránené. Navrhovateľ dňa 27.9.1999 sa obrátil listom na krajského
prokurátora v Žiline s trestným oznámením, okrem iného aj na Ing. S. K., tento odcudzil aj strojné
zariadenia z prevádzky navrhovateľovej firmy. Tieto skutočnosti bola oznámiť manželka navrhovateľa na

OO PZ v Martine v októbri 1998 a v tejto veci sa nič neudialo. Krajský prokurátor vec postúpil Okresnej
prokuratúre do Martina a tam prišla odpoveď od prokurátorky, že vec bola poslaná na preverenie
OO PZ Martin - východ. Na list zo dňa 9.2.2000 odpísala, že trestné oznámenie bolo poslané na
preverenie na Okresný úrad vyšetrovania PZ Martin a preverovanie ešte nie je ukončené. Uznesením
vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Martin bola vec proti X. . K. odložená a proti tomuto
navrhovateľ podal sťažnosť. Ďalej sa nič neudialo a navrhovateľ sa obrátil na prokurátorku OP Martin

listom zo dňa 18.7.2000 a opätovne opísal rozhodujúce skutočnosti. Navrhovateľovi bol poslaný pokyn
prokurátora OP Martin pre OÚV PZ Martin s tým, že ho budú informovať o stave do 10.11.2000. V
roku 2001 dostal potvrdenie na OO PZ Príbovce , že preverovanie stále trvá . Tento postup navrhovateľ
opakovane napádal sťažnosťou a na toto odpovedal riaditeľ OR v Martine správou zo dňa 30.1.2003 a
oznámil, že sťažnosť navrhovateľa vo veci podvodného predaja strojov bola postúpená na prešetrenie
Úradu inšpekčnej služby. Podľa uznesenia úradu bolo oznámené navrhovateľovi, že voči príslušníkovi

policajného orgánu sa začína trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa.Vo veci sa viac nič nekonalo. Dňa 27.1.2004 sa navrhovateľ obrátil so sťažnosťou aj na Generálnu
prokuratúru SR a odpoveď prišla dňa 3.2.2004. Dňa 25.3.2006 bolo vydané uznesenie Krajskej
prokuratúry v Žiline o neodňatí veci OP Martin, ale s tým že prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline

zistil v postupe Okresnej prokuratúry Martin viacero pochybení, ako bolo konštatované v liste. Napriek
uloženým pokynom sa opätovne nič nedialo, a tak dňa 4.5.2004 sa navrhovateľ obrátil so sťažnosťou
na Krajskú prokuratúru v Žiline a na to dostal odpoveď 15.6.2004 , že spisová značka 1 Pn XXXX/XX
bol po doručení pokynu krajskej prokuratúry uložený policajným orgánom pokyn na ďalšie konanie s
lehotou do 30.5.2007. Dňa 3.6.2004 bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Opätovne sa

vo veci nekonalo, a tak navrhovateľ 3.11.2004 sa obrátil so sťažnosťou na generálneho prokurátora,
a na to dostal odpoveď z KP v Žiline dňa 22.3.2005 . Navrhovateľ podal dňa 12.5.2005 opakovanú
sťažnosť a na to dostal odpoveď 27.9.2005. Navrhovateľ podal sťažnosť prokurátorke a upozornil
ju kde sa nachádzajú odcudzené stroje a že sú opätovne odvážané a v odpovedi zo dňa 3.11.2005
mu bolo oznámené, že bude písomne vyrozumený. Dňa 29.11.2005 vyšetrovateľka vydala uznesenie
o prerušení trestného stíhania pre neprítomnosť obvineného. Prokurátorka KP oznámila listom zo dňa

19.12.2005, že bolo uložené OP Martin, aby navrhovateľa vypočul. Listom zo dňa 27.12.2005 prokurátor
OP Martin predvolal navrhovateľa na podanie vysvetlenia na deň 9.1.2006 a s navrhovateľom bola
spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia a zápisnica o trestnom oznámení a 13.1.2006 prokurátor OP
Martin oznámil, že vec odovzdal na vyšetrenie vyšetrovateľovi ÚjaKP - OR PZ Martin. Dňa 31.1.2006
vydal vyšetrovateľ uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci pre odcudzenie strojov z prevádzky

navrhovateľovej píly. Na základe trestného oznámenia, ktoré bolo doručené KP dňa 27.9.1999 bolo
po viac ako 7.rokoch vznesené obvinenie X.. K. pre trestný čin krádeže, podľa § 247 ods. 1, X písm.
c) T. zákona, účinného od XX.XX.XXXX uznesením vyšetrovateľa F.: V. - XX/X-OVK -Mt-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Zo skutkovej vety vyplýva, že súčasťou je aj krádež, ktorú začalo šetriť OR PZ N. v roku
XXXX a spis bol vedený pod č. V.- F.:XXX/XX-XX. Od trestného oznámenia v roku XXXX, ktoré podala

bývalá manželka navrhovateľa a v roku 1999 boli trestné veci vedené pod rôznymi spisovými značkami
na Krajskej prokuratúre v Žiline, Okresnej prokuratúre v Martine, OO PZ Príbovce a OR PZ Martin. Po
desiatkach žiadostí a sťažností na deň 9.1.2006 bol navrhovateľ predvolaný na Okresnú prokuratúru v
Martine k podaniu vysvetlenia, hoci úkon mal byť vykonaný bez zbytočného odkladu po podaní trestného
oznámenia na Krajskú prokuratúru v Žiline dňa 27.9.1999, a teda sa vykonal s odstupom viac ako 6

rokov. Navrhovateľovi je neznáme prečo po podaní vysvetlenia 9.1.2006 na OP v Martine, spisová
značka X Pv XX/XX bola s navrhovateľom spísaná zápisnica o trestnom oznámení a veci bola znovu
pridelená spisová značka 1 Pv XX/XX. Dôvod, pre ktorý sa vo veci po podaní vysvetlenia nepokračovalo
pod pôvodnou spisovou značkou XPv/XX/XX a bolo potrebné spísať nové trestné oznámenie a
pridelenie nového čísla, je navrhovateľovi neznáme. Výsledkom úradného postupu pracovníkov polície

a prokuratúry, ktorý nemožno označiť za správny, je zastavenie trestného stíhania páchateľa trestného
činu krádeže pre zánik trestnosti činu premlčaním a znemožnenie uplatnenia nárokov navrhovateľa na
náhradu škody. Nesprávny úradný postup prokuratúry a polície sa prelína cez viaceré právne normy,
ktoré upravujú práva poškodených a oznamovateľov trestných oznámení. Prokuratúry postupovali v
rozpore s § 3, § 4 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), b), § 7 ods. 1 Zák.č. 314/1996 Z.z., ale aj v

rozpore s § 3 ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 písm. d), § 17 ods. 2 písm. c) zák.č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Polícia konala v rozpore s § 2 písm. a), b), d), l) zák.č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Polícia a prokuratúry konali v rozpore s § 59, § 157, § 158, § 174 Zák.č. 141/1961 Zb. v
znení neskorších predpisov. Ďalej navrhovateľ cituje § 18 ods. 1 Zák.č. 58/69 Zb. a § 3 ods. 1 písm.
d), § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2, všetko zákona č. 514/2003 Z.z. . Navrhovateľovi vznikla reálna škoda

najmenej vo výške 96.473,25 eur, ako je ustálená uznesením prokurátora OP K. X Pv XX/XX - 92 zo dňa
25.11.2010. Z pripojených dokladov vyplýva, že polícia a prokuratúry navrhovateľ písomne vyzýval na
ochranu základných práv a slobôd a napriek tomu pracovníci polície a prokuratúr nekonaním umožnili
zmenšenie majetku navrhovateľa konaním tretích osôb. Konaním týchto pracovníkov došlo až k tomu, že
bol navrhovateľ nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol vyhlásený uznesením OS Žilina,

č.k. 4 K/7/2007 zo dňa 30.5.2007. Všetky tieto dôvody sa premietli do navrhovateľovho psychického
stavu, ktorý sa zhoršil tak, že bol nútený navštevovať psychiatrickú ambulancia a táto ťaživá situácia
zasiahla celú jeho rodinu a viedla k tomu, že jeho manželstvo pred OS Martin, spisová značka 7C/96/08
dňa 19.6.2008 bolo rozvedené. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ uplatňuje vo výške 100.000
eur. Už v roku 2008 podal navrhovateľ žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s

negatívnym výsledkom.Na základe uznesenia OS Žilina 27C/40/2012 - 10 zo dňa 14.3.2012 , ktorým bol navrhovateľ vyzvaný
na pripojenie listinných dôkazov na ktoré sa odvoláva, navrhovateľ dňa 11.4.2012 predložil listinné
dôkazy v počte 181 listov .

Navrhovateľ v podaní, ktoré bolo doručené súdu 16.7.2013 uviedol, že považuje svoj návrh z 22.2.2010
za dostatočne skutkovo odôvodnený. Návrh obsahuje spisové značky spisov polície , prokuratúry,
v ktorých boli vedené podania navrhovateľa a z pochopiteľných dôvodov nemôže spisy predložiť a
preto navrhuje aby ich konajúci súd vyžiadal a prečítal ako dôkazy na pojednávaní. Spisy obsahujú
všetky relevantné skutočnosti svedčiace o porušení povinnosti orgánov verejnej moci. V návrhu sú

špecifikované aj konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré orgány prokuratúry a polície porušili
a pri zásade „ súd pozná právo“ navrhovateľ nemá dôvod ich opakovane vypočítavať. Z návrhu jasne
vyplýva, že vo veciach navrhovateľa pochybili orgány polície, ale aj prokuratúry, a preto navrhovateľ
zotrváva na označení orgánov, ktoré konajú za Slovenskú republiku, tak ako sú označené v návrhu.
Súd sám aj bez iniciatívny navrhovateľa môže konať so zástupcom štátu, ktorému podľa jeho názoru vo
svetle okolnosti prípadu patrí právo ( povinnosť) konať za štát. Navrhovateľ v prílohe predkladá kópie

listinných dôkazov, ktoré navrhuje prečítať na pojednávaní v počte 387 listov.

Na pojednávaní 31.5.2013 zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup
ktorý je predmetom konania, tak poukazujú na dve trestné oznámenia navrhovateľa, jedno zo dňa
27.9.1999, ktoré bolo doručené Krajskej prokuratúre Žilina 1 Kv 26/98 a ďalšie, ktoré bolo prijaté na
OO PZ Príbovce pod číslo V. - F. - XXX/OPP-XX/XXXX a ďalšie boli trestné oznámenia, ktoré podala

manželka navrhovateľa Q. X. a vo všetkých išlo o podozrenie z trestnej činnosti X.. S. K.. Aj ďalší
postup orgánov na základe trestných oznámení, ktoré podala manželka navrhovateľa, je predmetom
tohto konania, a aj na základe jej oznámení došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ išlo o
porušenie,takjetupotrebnévychádzaťzodôvodnenianávrhunazačatiekonania. Tietodveoznámenia
viedli až k tomu, že bolo vznesené obvinenie X.. K. pre trestný čin krádeže uznesením vyšetrovateľa

OO PZ K., F. - V. - XX/X- V. - MT - 2006 zo dňa 13.12.2006, a to znamená po 7.rokoch odo dňa podania
trestného oznámenia. Nesprávny úradný postup spočíval v tom, že orgány činné v trestnom konaní
nekonali.Vzhľadomnatútoskutočnosťvýsledkombolo,žeprokurátorOkresnejprokuratúryMartinpodľa
uznesenia 1 Pv /91/06 -92 zo dňa 25.11.2010 zastavil trestné stíhanie, pretože nie je prípustné, lebo
bolo premlčané. Vzhľadom na takýto postup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vo veci nekonali,

na základe trestných oznámení, či už navrhovateľa ako aj jeho manželky, došlo k vzniku škody, tak
ako je špecifikovaná v písomnom návrhu. Výsledkom úradného postupu, ktorý nemožno považovať
za správny je zastavenie trestného stíhania páchateľa trestného činu z dôvodu zániku trestnosti pre
premlčanie a znemožnenie uplatnenia nároku navrhovateľa na náhradu škody. Zástupca navrhovateľa
na otázku, aby presne špecifikoval úradný postup, ktorý nemožno označiť za správny a v čom ho

nemožno označiť za správny alebo nesprávny, uviedol že v tom, že vo veci sa nekonalo.

Na pojednávaní 8.11.2013 zástupca navrhovateľa uviedol, že zotrvávajú na písomných podaniach a
bolo dostatočne preukázané aký bol nesprávny postup a v čo spočíval a taktiež aká škoda vznikla
navrhovateľovi a na základe všetkých týchto skutočností žiadal navrhovateľ, aby súd návrhu v celom
rozsahu vyhovel.

Navrhovateľ podal návrh proti odporcovi 1/ Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR a 2/
Slovenské republika - Ministerstvo vnútra SR.

Generálna prokuratúra v podaní zo dňa 18.6.2012 oznámila, že nárok navrhovateľa neuznáva a žiada
návrh zamietnuť a poukázala na pripojený list, poslaný navrhovateľovi zo dňa 7.10.2008.

Podľalistuzodňa7.10.2008GenerálnaprokuratúraSR savyjadrilakžiadostinavrhovateľaopredbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.7.2008, ktorá bola konkretizovaná 25.8.2008. V
žiadostiach sa domáha navrhovateľ náhrady škody vo výške 21.617.033,- Sk, ktorá mala vzniknúť
nesprávnym úradným postup orgánov prokuratúry od 21.9.1999 a mala spočívať v nesprávnom
vyhodnocovaní podnetov, zanedbaním ochrany práv navrhovateľa a majetku pri dozorovaní trestnýchvecí prokuratúrou. V ďalšej časti sa konštatuje aké spisové materiály boli preskúmavané a aký bol
postup po podaní trestného oznámenia zo dňa 21.9.1999, a to aj vrátane vybavovania sťažností
a podnetov navrhovateľa a vyjadruje sa aj k trestným veciam, v ktorých vystupuje ako poškodený

navrhovateľ a ktoré nie sú meritórne ukončené z dôvodu prerušenia pre neprítomnosť svedka, resp.
obvineného Ing. S. K.. Zo spisových materiálov nie je zrejmá žiadne súvislosť medzi stratou rodinných
domov navrhovateľa a konaním prokuratúry. Finančný nárok, ktorý zodpovedá hodnote z rozkradnutých
výrobných prostriedkov nemá súvislosť s činnosťou prokuratúry. Na základe vyššie uvedeného je
žiadosť navrhovateľa nedôvodná.

Na pojednávaní 31.5.2013 zástupca odporcu 1/ sa pridržiaval písomných podaní, ako aj sa pripojil
k vyjadreniu odporcu 2/ Ministerstva vnútra pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, ku ktorej sa
pripája. Navrhovateľa uvádza trestné oznámenia z rokov 1998 a 1999 a pokiaľ uvádza v návrhu na
predbežné prerokovanie stratu spisu, tak k tej malo dôjsť v roku 2004 a 2005 a pretože návrh bol podaný
v roku 2012, tak je nárok navrhovateľa premlčaný a nemožno mu právo priznať. Zároveň poukázal na
to, že tak v návrhu ako aj pri doplnení nie je jednoznačne ustálené kedy malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu a taktiež nebolo vecné odôvodnené v čom tento nesprávny úradný postup spočíval.
Navrhovateľ podáva návrh voči dvom odporcom, hoci je zrejmé že je tu totožnosť a ide o Slovenskú
republike. Poukázal na ustanovenie § 21 ods. 4 OSP o zastupovaní štátu ústrednými orgánmi, a teda
navrhovateľ by mal upresniť, ktorý ústredný orgán zastupuje Slovenskú republiku. Odporca 1/ poprel,
že by nečinnosťou akéhokoľvek orgánu ktorý mu podlieha došlo ku škodu u navrhovateľa a pokiaľ došlo

k zásahu do jeho majetkovej sféry, a tak navrhovateľ mal dostatok času a priestoru aby sa bránil proti
takýmto zásahom. Poukázal aj na ustanovenie § 7 OSP, že tu nie je možné preskúmavať činnosť
orgánov činných v trestnom konaní či konali riadne a včas a či prijímali správne rozhodnutia na základe
uvedených právnych skutočností. Navrhovateľ by mal taktiež aj špecifikovať konania, v ktorých došlo k
nesprávnemu úradnému postupu ktorý namieta a je predmetom návrhu na náhradu škody.

Na pojednávaní 8.11.2013 zástupca odporcu 1/ žiadal návrh zamietnuť a poukázal na to, že pokiaľ ide
oznámenie z roku 1999, tak tu vôbec nešlo o trestný čin, ako vyplýva aj zo zastavujúceho uznesenia,
ktoré bolo vydané v roku 2011. Medzi navrhovateľom a treťou osobou došlo k uzavretiu zmluvy a
vlastníctvo k predmetu zmluvy prechádzalo okamihom podpisu. Je jasné, že táto zmluva bola pre
navrhovateľa nevýhodná, ale toto nezakladá trestný čin, najmä ak druhá strana sa zmluvou riadila a

k veciam pristupovala ako k svojmu vlastníctvu na základe zmluvy. Ak teda nebolo potrebné začínať
trestné stíhanie, pretože trestný čin sa nestal, tak nemožno považovať za nesprávny úradný postup
akékoľvek prieťahy v konaní, ktoré by neviedli k obvineniu konkrétnej osoby ani k podaniu obžaloby
a ani k iným zákonom predpokladaným následkom. Navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany
svojho práva v občianskom - súdnom konaní, čo sa nestalo, a v dôsledku toho došlo k premlčaniu jeho

nároku, najneskôr v roku 2002. Navrhovateľovi nevznikla škoda zavinením orgánov štátu, ale iba jeho
vlastnou nečinnosťou a nedostatočnou iniciatívou pri ochrane svojich údajných nárokov. Z podkladov
ktoré predložil navrhovateľ boli dvakrát konštatované prieťahy, a to 9.10.2003 a potom v roku 2004 alebo
2005, návrh bol ale podaný v roku 2012 a všeobecná premlčacia doba je tri roky. Na základe tohto je
nárok premlčaný. Túto námietku podáva odporca iba z opatrnosti, pretože tam kde nie je trestný čin, tak

niet ani prečo viesť trestné stíhanie a nekonanie nemôže niekomu spôsobiť škodu. Nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľa a konaním orgánov štátu. Nedošlo tu
teda k poškodeniu navrhovateľa, pretože prebiehajúce trestné konanie mu vôbec nebránilo domáhať
sa ochrany svojich práv a nevznikla tu škodová udalosť a nie je ani príčinná súvislosť medzi údajným
vznikom škody a škodovou udalosťou, a tak nie je daná zodpovednosť odporcu a preto žiadal návrh

zamietnuť.

Ministerstvovnútravpísomnomvyjadrení,ktorébolodoručené23.5.2013 žiadalonávrhvcelomrozsahu
zamietnuť. Odporca 2/ namietal nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra, ako orgánu
konajúceho v mene Slovenskej republiky, ďalej premlčanie uplatneného nároku a neopodstatnenosť
žalobného návrhu. Odporca 2/ poukázal na ustanovenie § 1 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969

Zb., kde je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti a ďalej na ustanovenie § 27 ods. 1,2, zák.
č. 514/2003 Z.z. . Uznesenie , ktorým bolo zastavené trestné stíhanie Ing. Juraja Macaláka z dôvodu
premlčania, vydané OP Martin 1 Pv 91/06-92 zo dňa 25.11.2010 je výsledkom trestného oznámenia,
ktoré bolo doručené KP Žilina dňa 27.9.1999 č. 1 Kv 26/98 a nakoľko k začatiu trestného konania došloza účinnosti zákona č. 58/69 Zb., tak je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak by sa
však na predmetnú žalobu aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z., tak v § 3 sa presne vymedzuje rozsah
zodpovednosti, a to nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie, alebo iné pozbavenie

osobnej slobody, rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe a nesprávny
úradný postup. Ďalej poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona č. 514/2003 Z.z., a to
s účinnosťou od 1.1.2013. Ďalej vo vyjadrení odporca 2/ rozoberal pôsobnosť prokuratúry v oblasti
trestného konania, kde pôsobí v prípravnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní. Zo
spisového materiálu je zrejmé, že vyšetrovatelia počas celého trestného konania konali pod dozorom

prokurátorov a výlučne na základe ich pokynov a vyšetrovanie vykonávali v zmysle zákona tak, aby
náležite objasnili skutkový stav veci. Ďalej odporca poukazuje na § 9 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. .
S poukazom na všetko vyššie uvedené odporca 2/ Ministerstvo vnútra namieta nedostatok procesnej
spôsobilosti , ako orgánu konajúceho v mene SR, pretože vyšetrovateľ konal na základe pokynov
kontrolného orgánu ochrany práva. Ďalej odporca uvádzal, že došlo k premlčaniu uplatneného nároku
a poukázal na ustanovenie § 22 ods. 1 zák.č. 58/69 Zb., kde je trojročná premlčacia doba. Pretože sa

navrhovateľ o domnelej škode dozvedel už v roku 1999, tak v čase podania návrhu bol jeho nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom premlčaný. Pokiaľ by sa aplikoval zákon
č. 514/2003 Z.z., tak tu absentuje existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu, príčinná súvislosť so vznikom škody, ktorú si navrhovateľ uplatňuje a neboli teda splnené
zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu. Keďže žiaden kompetentný orgán nekonštatoval

nesprávnosť úradného postupu, tak nie je tu daná zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ,ale
je potrebné postupovať podľa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti o náhrade škody § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka . V ďalšej časti rozoberá podmienky zodpovednosti za škodu v zmysle cit.
§ 420 OZ, a to porušenie právnej povinnosti, škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
a vzniknutou škodou. Odporca poukazuje na ustanovenie § 106 a § 101 Občianskeho zákonníka ,

kde začiatok plynutia premlčacej lehoty sa neviaže na subjektívnu vedomosť o nesplnení povinnosti, ale
viaže sa na objektívnu právnu skutočnosť, ktorou je nesplnenie si povinnosti, a tak právo navrhovateľa
na náhradu škody je podľa odporcu premlčané. Ďalej odporca 2/ Ministerstvo vnútra poukazuje na
neopodstatnenosť žalobného návrhu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 s tým, že predpokladmi
zodpovednosti za škodu je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, škoda a príčinná

súvislosť. Podľa § 174 Trest. poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor a
z tohto ustanovenia vyplýva, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť aj
za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní.
Zastavenie trestného stíhania je jedným zo zákonných spôsobov ukončenia prípravného konania, ktoré
Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach umožňuje. V ďalšej časti poukazuje odporca 2/ na

rozhodnutie všeobecných súdov, na základe ktorých konštatuje neopodstatnenosť žalobného návrhu.
Poukazuje na to, že tu nedošlo k zrušeniu ani zmeneniu rozhodnutia pre nezákonnosť , a to príslušným
orgánom, a tak nie je daná zodpovednosť v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z.. Náhrada škody v zmysle §
17 zák.č. 514/2003 Z.z. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by prokurátor alebo orgán dozorujúci nad
zákonnosťou postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní výslovne konštatoval nesprávny úradný postup

vyšetrovateľa a v príčinnej súvislosti s týmto by bola spôsobená škoda, ale takéto rozhodnutie zo strany
prokurátora vydané nebolo. Absentuje teda existencia nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, resp.
existencia nesprávneho úradného postupu v príčinnej súvislosti ku škode, ktorú si uplatňuje navrhovateľ.
Ďalej poukazuje, že zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ bol v pozícii poškodeného a jednalo
sa o zložité, nejasné a neurčité obchodno-právne vzťahy medzi ním a obvineným. Obchodné vzťahy

vzniklivosféresúkromnéhovlastníctva. Príčinnásúvislosťmedzikonanímodporcu,ktorýzastupuještát,
a domnelou škodou ktorá vznikla, neexistuje. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca
2/ Ministerstvo vnútra návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní 31.5.2013 odporca 2/ sa pridržiaval písomného vyjadrenia a taktiež aj súhlasil s
vyjadrením odporcu 1/ na pojednávaní. Uviedol, že kúpna zmluva ktorú uzavrel navrhovateľ s Ing.

Macalákom bola v roku 1998 a už vtedy navrhovateľ vedel že mu vznikla škoda a kto za túto škodu
zodpovedá a mal možnosť obrátiť sa na občiansko-právne súdne konanie vo veci náhrady škody,
prípadne iný postup. Teraz nie je možné preskúmavať správnosť orgánov činných v trestnom konaní, a
tak nie sú splnené podmienky aby bolo návrhu vyhovené, ale naopak, návrh má byť zamietnutý.

Nazáklade uzneseniaV.prokuratúry K. XPvXX/XX-XXzodňaXX.XX.XXXXvtrestnejveciobvineného

X.. S. K. trestne stíhaného pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 5 písm. c) Trest. zákonaúčinného do 31.12.2005 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 215 ods. 1 písm. d), Tres.poriadku z dôvodu
uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) Trest. poriadku s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. c)
Trest. zákona účinného do 30.11.2013 trestné stíhanie obvineného Ing. Juraja Macaláka vedené pre

trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1,5, písm. c) Trest. zákona účinného do 31.12.2005, ktorý však
vykazuje znaky trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,5, Trest. poriadku , účinného do 31.7.2004,
vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ U., pod spis. značkou F.:J. -XX/OVK-ZA-XXXX, na tom skutkovom
základe, že v presne nezistenej dobe, na prelome mesiacov september a október XXXX, najskôr však
dňa 17.9.1998, prišiel do prevádzky píly v obci Žabokreky, okr. Martin, ktorý objekt mal v prenájme Pavol

Ivan, nar. 9.2.1954 a na doposiaľ neustálených nákladných vozidlách z prevádzkových a skladových
priestorov píly odviezol na nezistené miesto zariadenia a stroje patriace N. a to: sušiareň na drevo,
čerpadlo nízkotlakové nez. značky, rozbrusovačka zn. NAREX, skracovacia píla nez.značky , elektrické
čerpadlo nez.značky k peci k sušiarni dreva, 8 ks železných kontajnerov na odpad rozmer 2 x 1 m, a
zo skladu odcudzil skladové zásoby: napílené fošne rôznych rozmerov o množstve 121,50 m3, 40,68
m3 polotovarov nachystaného reziva, 20,8 m3 hotových drevených výrobkov, nezistený počet fošní

o hrúbke 50 mm - 10 balíkov a o hrúbke 38 mm - 11 balíkov, čím spôsobil škodu N., odcudzením
strojového zariadenia vo výške 1. 277.373,- Sk (42.401,02 eur) a odcudzením skladových zásob a
reziva vo výške 1 628 980,- Sk ( 54.072,22 eur), celkovo tak spôsobil N. X. škodu vo výške 2.906.353,-
Sk ( 96.473,25 eur) bolo zastavené , pretože trestné stíhanie je neprípustné, lebo je premlčané. V
odôvodnení sa konštatuje, že vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Martin uznesením ČVS:V.-XX/X-OVK-MT-

XXXX dňa XX.X.XXXX začal trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, X písm. c) T.
zákona účinného do XX.XX.XXXX a uznesením zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 206 ods. X T. poriadku
vzniesol obvinenie X.. S. K.. K. sa konštatuje v odôvodnení, že podľa právneho stavu k 1.10.2003 sa
teda na skutok, ktorého sa dopustil obvinený vzťahovala 5-ročná premlčacia doba a táto začala plynúť
od spáchania ( dokonania ) skutku najneskôr dňa 31.12.1998 a uplynula bez prerušenia najneskôr dňa

31.12.2003. Ďalej v odôvodnení sa rozoberajú prípadné dôvody prerušenia plynutia premlčacej doby
a neboli zistené takéto dôvody. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že skutok sa stal, bol
trestným činom a spáchal ho obvinený Ing. S. avšak trestnosť tohto činu zanikla uplynutím premlčacej
doby najneskôr dňa 31.12.2003. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.12.2010.

Navrhovateľ dňa 11.4.2012predložil listinné dôkazy v počte 181 listov a dňa 16.7.2013 predložil listinné

dôkazy v počte 387 listov, čo je spolu 568 listov, a to bez toho, aby uviedol aké tvrdené skutočnosti
preukazuje predloženými listinnými dôkazmi.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinný od 1.7.1969 do 1.7.2004 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v §

1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa
nemožno zbaviť.

Podľa § 1 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v
občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní
pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo

treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu,
ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení do 31.12.2010, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody. Zodpovednosti
podľa odseku 1) sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. v cit. znení vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v

trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. v cit. znení právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo
rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. ]|

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v cit. znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade

s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde
proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať

dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihujetohtoúčastníka,naktoromspočívalodôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.

neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom
konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby. Súd vychádza
predovšetkým z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi. Iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy
má možnosť v sporovom konaní vykonať len za splnenia zákonom stanovených podmienok, v zásade

to však nie je jeho povinnosťou.

Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel
k takému záveru, že navrhovateľ v konaní nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, a
následkom tohto neuniesol dôkazné bremeno, a tak súd návrh navrhovateľa o zaplatenie náhrady škody
96.473,25 eur a o povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu 100.000 eur v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady škody za nesprávny úradný postup orgánov štátu.
Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu musia
byť splnené kumulatívne a zodpovednosť štátu za škodu vzniká len vtedy, ak sú všetky tieto podmienky
splnené a pokiaľ nie je splnená čo len jedna, tak základ nároku nie je daný. Platná právna úprava

nepodáva všeobecnú definíciu, čo sa rozumie pod nesprávny, úradným postupom. Ako vyplýva zustálenej judikatúry nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní
jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie, alebo ich vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok, či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb. Môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi
normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Za nesprávny úradný postup je však možné
považovaťajnekonanie(nečinnosť)príslušnéhoorgánu(nevykonávanieúradnéhopostupu),porušenie
povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité rozhodnutie ( či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej

lehote, či nevydanie rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného platí, že v prípad nesprávneho úradného
postupu ide o náhradu škody vzniknutej iným spôsobom, ako práve rozhodovacou činnosťou. Škodou sa
podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť
v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa uviedol do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z tohto, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo

účelné. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej
súvislosti medzi porušením povinností a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená
( domnele), ale musí byť bezpečne preukázaná a vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný
( priamy) a nepostačuje ak je tento vzťah iba sprostredkovaný, to znamená ak následok škody už
vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo základných ustanovení OSP, najmä ustanovenie § 120 o dôkaznej
povinnosti.Úprava,ktorájeobsiahnutávtomtoustanovenírešpektujezásadnérozdielymedzisporovým
a nesporovým konaním tak, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorá je tradične
chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania.
Účastník má teda povinnosť tvrdenia ( totožne aj § 79 ods.1 a § 101 ods. 1 ) a povinnosť dôkaznú.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť, označiť potrebné dôkazy, tak musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Teória procesného práva v tejto súvislosti hovorí o bremene tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou dôkaznou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré sú podstatné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla
ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Inými slovami nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie

bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosti ktoré účastník vôbec netvrdil a ktoré nevyšli najavo
v konaní spravidla nebudú predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť, ktorá je rozhodná podľa
hmotného práva, tak potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkovi ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti a okruh týchto rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotno-

právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak
rozsah dôkazného bremena, to znamená okruh skutočností ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a
jednak aj nositeľa dôkazného bremena. Povinnosť účastníka navrhovať dôkazy na preukázanie právne
významných skutočností, pri ktorých má aj bremeno tvrdenia, ktoré sú teda podľa hmotného práva v
jeho záujme, je v konkrétnom procesnom postupe účastníka spojená s požiadavkou určitého dôkazného

návrhu. Povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a povinnosť navrhnúť na preukázanie tvrdení dôkazy
sú povinnosti, ktoré určuje procesné právo. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie
svojichtvrdení, nemôžebyťvkonaníúspešný. Dôkaznébremenojeinštitútomprocesnéhopráva,ktoré
postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a
účastníkom tvrdená bola v konaní aj preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Hmotné

právo určuje kto musí preukazovať tvrdenia, aby nastal určitý právny účinok, teda kto má dôkazné
bremeno.

Súd v konaní návrh zamietol vzhľadom na tú skutočnosť, že napriek riadnemu poučeniu navrhovateľ
nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, a tak nemohol byť v konaní úspešný. Ako
vyplýva z vyššie uvedeného výkladu , predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, tak ako uplatňoval svoj nárok navrhovateľ, sú jednak nesprávny úradný postup,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Navrhovateľ v konaní
neuviedol v čom spočíva nesprávny úradný postup orgánov štátu. Vo svojom návrhu na začatie
konania len uvádzal jednotlivé úkony, ktoré vykonal navrhovateľ po podaní oznámenia v roku
1998 bývalou manželkou navrhovateľ a v roku X999 samotným navrhovateľom, až po rozhodnutie

Okresnej prokuratúry K. 1 Pv XX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo trestné stíhanie zastavenépre neprípustnosť, lebo je premlčané, vo veci obvineného X.. S. K.. R. uvádzal svoje listy, sťažnosti,
oznámenia ktoré podával a odpovede a v konaní ani neoznačil, ktorý konkrétny orgán pochybil pri
prejednávaní trestného oznámenia, ako to vyplýva aj z označenia zástupcu Slovenskej republiky v

konaní na strane odporcu, tak Generálna prokuratúra aj Ministerstvo vnútra SR, pričom navrhovateľ trval
na označení obidvoch zástupcov štátu. Pokiaľ ide o pochybenie orgánov štátu, navrhovateľ sa obmedzil
iba na citovanie zákonných ustanovení zák.č. 314/1996 a zákona č. 153/2001 a zákona č. 171/1993
a zákona č. 141/1961. Navrhovateľ ani neozrejmil kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
orgánov štátu a či teda na zodpovednostný vzťah sa aplikujú ustanovenia zák.č. 58/1969 Zb., alebo

zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň v konaní navrhovateľ ani netvrdil skutočnosti, na základe ktorých by
bol preukázaný vznik škody, ktorú žiada 96. 473,25 eur, a nemajetková ujma 100.000 eur, ale vychádzal
len z uznesenia Okresnej prokuratúry Martin zo dňa 25.11.2010 bez bližšej špecifikácie škody, ktorá
bola spôsobená nesprávnym, úradným postupom orgánov štátu. Vo všeobecnosti len konštatoval zlý
psychický stav, vyhlásenie konkurzu a rozvod manželstva. Zároveň navrhovateľ nesplnil ani dôkaznú
povinnosť a následkom toho ani nemohol uniesť dôkazné bremeno v konaní, nakoľko sa obmedzil

iba na predloženie listinných dôkazov, a to 11.4.2012 predložil listinné dôkazy v počte 181 listov a
dňa 16.7.2013 predložil listinné dôkazy v počte 387 listov bez toho, aby špecifikoval aké tvrdené
skutočnosti preukazujú predložené listinné dôkazy. Na základe takéhoto postupu navrhovateľa, súd
jednoznačne dospel k takému záveru, že z dôvodu nesplnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
nemôže byť navrhovateľ v konaní úspešný, a tak bol návrh navrhovateľa na zaplatenie škody 96.473,25

eur a nemajetkovej ujmy 100.000 eur, v celom rozsahu zamietnutý. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
navrhovateľ nešpecifikoval v čom spočíva nesprávny úradný postup orgánov štátu, nebolo možné ani
jednoznačne sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, ktorú podal odporca v konaní.

Súd vo veci konal s odporcom, ktorý je pasívne legitimovaný, či už podľa zák.č. 58/1969, tak aj podľa
zákona č. 514/2003 , a to so Slovenskou republikou s tým, že pokiaľ ide o zastúpenie, tak vychádzal

zo znenia zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou do 31.12.2010, a to z dôvodu, že navrhovateľ namietal
nesprávny úradný postup v konaní, ktoré bolo ukončené vydaním uznesenia Okresnej prokuratúry
Martin X Pv XX/XX-XX . zo dňa 25.11.2010 a vychádzal z § 4 ods. 1 písm. b) , na základe ktorého
s mene štátu koná Ministerstvo vnútra SR . Vzhľadom na túto skutočnosť, súd ako so zástupcom
pasívnejlegitimovanejSlovenskejrepublikykonalsMinisterstvovnútraSR. Vtejtosúvislostijepotrebné

poukázať aj na to, že vzhľadom na nedostatok tvrdených skutočností bolo problematické aj ustáliť orgán
štátu, ktorý koná za Slovenskú republiku ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietnutý.

Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Plkôôodľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 27.11.2013

JUDr. Jana Scholtzová

Sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka