Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/223/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812211268
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8812211268.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., IČO:
36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobami podanými dňa 27.9.2012 na Okresnom súde Vranov nad Topľou žiadal, aby súd
zaviazal žalovanú k zaplateniu náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Konania boli pôvodne
vedené pod spisovými značkami 9C/272/2012, 9C/273/2012, 9C/274/2012, 9C/275/2012, 9C/276/2012,
9C/277/2012, 9C/278/2012, 9C/279/2012, 9C/280/2012, 9C/281/2012, 9C/283/2012 a 9C/285/2012.
Uznesením č. k. 9C/272/2012-7 zo dňa 8.10.2012 súd spojil vyššie uvedené veci na spoločné konanie.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17NcC/45/2012-12 zo dňa 18.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Vranov nad Topľou sú vylúčení z prejednávania rozhodovania veci a vec prikázal
Okresnému súdu Poprad.
Žalobca v žalobách uviedol, že exekučný súd prijal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou
žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe. Poukázal
na znenie ust. § 44, ods. 2, Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, ako
aj od 1.6.2011. Uviedol, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo
vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. Žalobca ako exekučné tituly v daných veciach nepredkladal rozhodnutia rozhodcovských
komisií, ale rozsudky rozhodcovského súdu a teda exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie
poverenia do 15 dní od doručenia žiadosti. Napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol
o žiadosti až po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca viackrát podal žiadosť o informáciu o stave konania
a taktiež sťažnosť na prieťahy v konaní. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore
so zákonom, konkrétne s ust.
§ 44, ods. 2, Exekučného poriadku. Podľa názoru žalobcu v prejednávaných veciach neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej

dobe. Z tohto dôvodu si uplatňuje jednak náhradu škody, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky a tiež
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V niektorých žalobách žalobca tiež poukázal na nesprávny úradný postup, ktorý je charakterizovaný
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok. Podľa názoru žalobcu totiž exekučný súd vykonaním postupu podľa ust.
§ 44, ods. 2, Exekučného poriadku, spôsobom odporujúcim zákonom, t. j. vykonaním procedúry
preskúmania bez spojenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil
svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového
stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový
stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné
preskúmanie exekučného titulu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zásady legality. Exekučný súd
tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom
ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto
existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť
pre uplynutie lehoty podľa ust. § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky,
avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. V týchto veciach si žalobca uplatňoval náhradu majetkovej škody, ktorú
predstavuje náhrada istiny s príslušenstvom ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná poukázala na zmätočnosť podania, keď
v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. sú zmätočne označení povinní, nie sú v
nich uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy
doručení podaní na súd a dátumy kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch a
žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu že dôkazné bremeno znáša sám. Žalobca
iba v žalobách, v ktorých namietaným úradným postupom je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote, uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, pričom
„žiadosti o informácie o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov, a k ich účinnému odstráneniu. Žalovaná má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poukázala aj na to, že dňa 23.4.2012 jej boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody a žaloby podal žalobca dňa 27.9.2012, teda súdu
boli doručené skôr ako uplynula
6 mesačná lehota. Z tohto dôvodu súd považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený. Zároveň
uviedla, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody.

K nesprávnemu úradnému postupu v súvislosti s nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote žalovaná uviedla, že vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú ustanovenú
lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.

K rozhodnutiu o poverení exekútora po 15 dňovej lehote žalovaná uviedla, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä
v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45, ods. 1, písm. c/, Zák. č. 244/2002 Z. z. Prejavilo sa to
vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere
je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (As turcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj v exekučnom konaní. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd po 1.6.2011,

nárok je v tejto časti neopodstatnený, čo vyplýva z ust. § 44, ods. 2, Ex. poriadku v znení účinnom
od 1.6.2011. Taktiež pred dňom 1.6.2011 sa toto ustanovenie správne aplikovalo aj na rozhodcovské
rozsudky, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k novelizovanému ustanoveniu
§ 41, ods. 2, písm. d/, Ex. poriadku, kde sa uvádza, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR sp.
zn. 1ÚS 16/02. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote možno chápať
tak, že jednak sa namieta samotný spôsob rozhodnutia, t. j. zamietnutie žiadosti, ako aj skutočnosť,
že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom
nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia, t. j. ako súd rozhodol, zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú uvedeným nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, pretože podľa ust. § 6, ods. 1, Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, poukázal na
skutočnosť, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 44, ods. 2, Ex. poriadku, vyplýva, že lehota 15 dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

Žalovaná tiež namietala, že existenciu prieťahov v konaní nie je možné posudzovať v rámci konania o
náhradu škody, ale táto právomoc prináleží Ústavnému súdu SR, prípadne predsedovi súdu. Poukázala
pritom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu. Vzniesla námietku premlčania taktiež ohľadom
všetkých nárokov, kde 15 dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia, resp. 30 dňová
lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora uplynula pred dňom 23.4.2009, t. j.
3 roky pred dňom, keď boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K
otázke výšky uplatnenej náhrady škody uviedla, že žalobca by v týchto konaniach musel produkovať
dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke a požadovať paušálne sumy za veľmi
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Poukázala na to, že žalobca ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli
predmetom exekúcií. Čo sa týka prípadov uplatnenia majetkovej škody vo výške istiny s príslušenstvom,
poukázala na to, že v prvom žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie
toho, čoho sa domáha
a nepreukázal ani existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. K uplatnenej nemajetkovej ujme poukázala opäť na rozhodovaciu
prax ústavného súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádza aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto
prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či
sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, a pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné,
aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybraných nálezov Ústavného súdu SR, keď
predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Za irelevantné považuje aj pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti, keďže náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako
právnická osoba. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Uvedené zo žalôb nevyplýva a z tohto dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať aj náhrada v peniazoch.

Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.11.2013 sa účastníci konania nedostavili. Žalovaná neúčasť
ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
neúčasť na pojednávaní mailom doručeným súdu 12.11.2013,
v ktorom zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že v uvedený deň sa zúčastňuje
pojednávaní na Okresnom súde Nové Zámky a klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a
vylučuje substitúciu. V zmysle § 119, ods. 1, O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Žiadosť o odročenie pojednávania musí obsahovať náležitosti vyplývajúce z ust. § 119, ods. 2.

Predovšetkým účastník konania je povinný oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného
odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel. Na Okresnom súde v Nových Zámkoch bolo zistené, že
predvolanie vo veci prevzal právny zástupca dňa 5.9.2010 a v prejednávanej veci prevzal predvolanie
dňa 28.10.2010, teda už v čase, keď prevzal predvolanie vedel o tom, že sa nezúčastní pojednávania v
predmetnej veci a teda žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá bola súdu doručená v deň pojednávania,
rozhodne nebola podaná bez zbytočného odkladu, ako to má na mysli ust. § 119, ods. 2, O.s.p.
Naviac bolo zistené, že pojednávaní na Okresnom súde v Nových Zámkoch sa nezúčastnil osobne
splnomocnený právny zástupca, ale na zastupovanie udelil substitučné plnomocenstvo. Z tohto dôvodu
ani neobstojí požiadavka žalobcu, že vylučuje substitúciu, keďže v inej veci s rovnakých predmetom
konania bolo realizované zastúpenie na základe substitučného plnomocenstva. Nakoniec ani nemožno
považovať požiadavku žalobcu, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu za legitímnu, pretože
žalobca v rovnakom období podal veľké množstvo rovnakých žalôb na všetkých súdoch Slovenskej
republiky (rádovo ide o tisíce žalôb) a teda žalobcovi je zrejmé, že bude dochádzať k situáciám, keď
na viacerých súdoch budú súčasne vytyčované pojednávania. Podľa názoru súdu za tohto stavu ani
nemôže byť dôvodná požiadavka žalobcu, aby ho na všetkých pojednávaniach zastupoval iba ním
zvolený právny zástupca. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žiadosť žalobcu o odročenie
pojednávania nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 119, ods. 2, O.s.p., teda žiadosť nie je dôvodná,
a preto súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

Z obsahu žaloby, vyjadrenia žalovanej, pripojených exekučných spisov Okresného súdu Vranov nad
Topľou, správy Okresného súdu Vranov nad Topľou, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca si uplatňuje náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v nasledovných konaniach:

Konanie sp. zn. 3Er/908/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 7.10.2010, uznesením
zo dňa 7.1.2011 bolo konanie zastavené a nadobudlo právoplatnosť dňom 8.2.2011. Uznesením zo
dňa 2.6.2011 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.6.2011. Žalobca si
uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,-- eur pozostávajúcej zo sumy 70,-- eur ako nákladov na
správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, zo sumy 40,-- eur ako nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15,-- eur ako nákladov na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania a náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 378,02 eur.

Konanie sp. zn. 7Er/345/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 26.4.2010, uznesením
zo dňa 7.12.2010 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.1.2011
a uznesením zo dňa 21.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 958,98 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 191,80 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Konanie sp. zn. 7Er/198/2011 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 28.2.2011, uznesením
zo dňa 1.3.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.3.2011 a
uznesením zo dňa 11.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 4.690,41 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 938,08 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.
Konanie sp. zn. 3Er/844/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 23.9.2010, uznesením
zo dňa 7.1.2011, vydaným vyšším súdnym úradníkom, bola žiadosť zamietnutá. Na základe podaného
odvolania rozhodoval vo veci opätovne sudca, ktorý uznesením zo dňa 13.8.2012 zrušil uznesenie v
celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie rozhodnutie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.10.2012
a dňom 8.10.2012 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 3.089,30 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 617,86 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Konanie sp. zn. 11Er/778/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 23.9.2010, uznesením
zo dňa 15.12.2010 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.1.2011 a
uznesením zo dňa 1.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej
škody v sume 125,-- eur pozostávajúcej zo sumy 70,-- eur ako nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, zo sumy 40,-- eur ako nákladov na udržiavanie a

správu informačného systému a zo sumy 15,-- eur ako nákladov na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 354,05 eur.

Konanie sp. zn. 11Er/1042/2011 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 15.7.2011, uznesením
zo dňa 30.8.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.10.2011
a uznesením zo dňa 1.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 125,-- eur pozostávajúcej zo sumy 70,-- eur ako nákladov na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, zo sumy 40,-- eur ako nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15,-- eur ako nákladov na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania a náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 272,91 eur.

Konanie sp. zn. 10Er/886/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 9.12.2010, uznesením
zo dňa 21.1.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 17.2.2011 a
uznesením zo dňa 2.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej
škody v sume 1.948,78 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej
ujmy v sume
389,76 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Konanie sp. zn. 3Er/143/2011 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 14.2.2011, uznesením
zo dňa 13.6.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 9.7.2011 a
uznesením zo dňa 21.9.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 4.960,39 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume
992,08 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Konanie sp. zn. 7Er/853/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 29.11.2011, uznesením
zo dňa 21.12.2010 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 19.1.2011
a uznesením zo dňa 10.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 125,-- eur pozostávajúcej zo sumy 70,-- eur ako nákladov na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, zo sumy 40,-- eur ako nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15,-- eur ako nákladov na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania a náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 276,60 eur.
Konanie sp. zn. 3Er/384/2011 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 21.3.2011, uznesením
zo dňa 14.6.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.7.2011
a uznesením zo dňa 21.9.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 1.519,62 eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 303,92 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Konanie sp. zn. 11Er/1357/2011 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 9.9.2011, uznesením
zo dňa 7.11.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.12.2011 a
uznesením zo dňa 15.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu
majetkovej škody v sume 125,-- eur pozostávajúcej zo sumy 70,-- eur ako nákladov na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, zo sumy 40,-- eur ako nákladov
na udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15,-- eur ako nákladov na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania a náhradu nemajetkovej ujmy
v sume 269,22 eur.

Konanie sp. zn. 3Er/997/2010 - žiadosť o vydanie poverenia bola doručená dňa 20.10.2010, uznesením
zo dňa 7.1.2011 bola žiadosť zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.2.2011 a
uznesením zo dňa 2.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Žalobca si uplatňuje náhradu majetkovej
škody v sume 125,-- eur pozostávajúcej zo sumy 70,-- eur ako nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, zo sumy 40,-- eur ako nákladov na udržiavanie a
správu informačného systému a zo sumy 15,-- eur ako nákladov na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 354,05 eur.

Podľa článku 46, ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa článku 48, ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3, ods. 1, Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení noviel, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4, ods. 1, písm. a/, bod 1, cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3, ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9, ods. 1, cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9, ods. 2, cit. zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9, ods. 4, cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15, ods. 1, cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16, ods. 4, cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17, ods. 1, cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17, ods. 2, cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 44, ods. 1, Zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku), exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr
do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44, ods. 2, cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

V prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 9,
ods. 1, Zák. č. 514/2003 Z. z., spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Vranov
nad Topľou vo vyššie uvedených exekučných konaniach. Žalobca namieta nesprávny úradný postup
spočívajúci v tom, že o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej 15 dňovej lehote, ako aj to, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, a to v dôsledku
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Žalovaná namietala, že predmetné žaloby
neobsahujú všetky náležitosti a teda súd by mal predmetné podanie odmietnuť. Súd sa nestotožnil
s týmto tvrdením, pretože podané žaloby obsahujú náležitosti vyplývajúce z ust. § 42 O.s.p. a § 79
O.s.p. a z petitu žaloby je zrejmé čoho sa žalobca domáha. Nepredloženie dôkazov nie je dôvodom pre
odmietnutie podania, ale má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Žalovaná vzniesla aj námietku premlčania uplatnených nárokov žalobcu. V zmysle
§ 19 Zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
o škode dozvedel. V zmysle § 19, ods. 3, cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku. V prípade, ak žalobcovi mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v
nedodržaní lehoty na vydanie poverenia, tak premlčacia lehote by začala plynúť nasledujúcim dňom po
uplynutí tejto lehoty. Keďže podľa vyjadrenia žalovanej žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku dňom 23.4.2012, premlčané by boli nároky žalobcu, pokiaľ lehota na vydanie poverenia uplynula
pred dňom 23.4.2009. V žiadnom z vyššie uvedených konaní však táto lehota neuplynula pred uvedeným
dňom, preto súd námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú.

V zmysle § 15, ods. 1, Zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na
základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. V zmysle § 16 v prípade,
ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Z uvedeného vyplýva, že poškodený musí najskôr požiadať o predbežné prerokovanie nároku a až
uplynutím
6 mesačnej lehoty môže poškodený uplatniť svoj nárok na súde. Žalobca nepreukázal, či a kedy požiadal
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s vyššie uvedenými súdnym konaniami.
Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku jej boli doručené dňa

23.4.2012. Keďže žalobca podal žaloby dňa 27.9.2012, je nesporné, že tieto žaloby boli podané ešte
predtým, ako uplynula lehota na predbežné prerokovanie nároku, teda možno konštatovať, že žaloby
boli podané predčasne.

Pri nárokoch na náhradu škody súd musí skúmať, či sú preukázané základné predpoklady pre priznanie
nároku na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V tomto smere dôkazné bremeno
nesporne zaťažuje žalobcu, ktorý však v konaní nepredložil žiadne dôkazy ohľadom svojich tvrdení.

Žalobca namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že v exekučných konaniach, kde bol
oprávneným, nerozhodol súd o žiadosti o vydanie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd je
toho názoru, že lehota vyplývajúca z ust. § 44, ods. 2, Ex. poriadku, sa vzťahuje na prípady, ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, teda táto lehota sa vzťahuje iba na prípady, keď súd na základe
perfektnej žiadosti a exekučného titulu vydáva poverenie na vykonanie exekúcie, avšak nevzťahuje sa
na prípady, kedy žiadosť nie je dôvodná a súd rozhoduje o zamietnutí žiadosti. Z ust. § 44, ods. 2,
Ex. poriadku, v znení účinnom od 1.6.2011 výslovne vyplýva, že táto lehota neplatí vôbec, ak ide o
exekučný titul podľa § 41, ods. 2, písm. c/ a d/, avšak ani zo znenia ust. § 44, ods. 2, Ex. poriadku v
znení účinnom do 31.5.2011 nemožno vyvodiť, že by sa uvedená lehota vzťahovala aj na rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Zároveň súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I ÚS 16/02, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48, ods. 2, Ústavy
SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje
automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v takých prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. S ohľadom na konkrétne okolnosti sa totiž ani v týchto prípadoch postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48, ods. 2, Ústavy SR.

Žalobca tvrdí, že vyvinul úsilie, aby dosiahol posun v exekučnom konaní tým, že podával žiadosti o
informáciu o stave konania a tiež, že podával sťažnosti na prieťahy v konaní. Tieto svoje tvrdenia však
nepreukázal, pričom aj s prihliadnutím na judikatúru ústavného súdu, predovšetkým podanie sťažností
predsedovi súdu na prieťahy v konaní, je podstatnou okolnosťou pri posúdení, či došlo k zbytočným
prieťahom alebo nie. Ústavný súd zohľadňuje aj to, či po podaní sťažnosti došlo k zjednaniu nápravy
a odstráneniu prieťahov alebo nie. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovanej ohľadom nepreukázania
existencie prieťahov v konaní, pretože aj s poukazom na doterajšiu judikatúru (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/285/2011) je dôvodný záver o tom, že existenciu prieťahov v súdnom
konaní môže konštatovať len Ústavný súd Slovenskej republiky a nie všeobecný súd v rámci konania
o náhrade škody.

Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by príslušný orgán konštatoval prieťahy vo
vyššie uvedených konaniach, nepredložil tiež dôkazy o tom, že by išlo o prieťahy, ktoré možno označiť
ako zbytočné a taktiež nezdokladoval ani existenciu škody, pretože v týchto žalobách si uplatňuje
paušálne nároky na náhradu škody, ktoré spočívajú v nákladoch na pracovné výkony zamestnancov
na udržiavanie a správu informačného systému a na poštovné, pričom v zmysle § 17, ods. 1, cit.
zákona, sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Paušálne náklady, ktoré si žalobca v tomto konaní
uplatňuje rozhodne nemožno považovať za skutočnú škodu, najmä keď zo žaloby nie je ani zrejmé
akým spôsobom si žalobca tieto náklady vyčíslil. Taktiež musí byť v konaní o náhradu škody nesporne
preukázané, že ak by aj škoda vznikla, musela vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s konaním štátneho
orgánu, ktoré možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup a ani táto okolnosť v konaní nebola
preukázaná.

Žalobca namietal nesprávny úradný postup aj v tom, že Okresný súd Vranov nad Topľou v rámci
posúdenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul a na základe
toho zamietol žiadosť o vydanie poverenia. S tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, pretože táto povinnosť
exekučného súdu vyplýva priamo z ust.
§ 45 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť súdu ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky ako aj skutočnosť, či
plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, nie je právom nedovolené alebo neodporuje dobrým

mravom a vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu a všeobecných súdov Slovenskej republiky. Taktiež
judikatúra Súdneho dvora EÚ poukazuje na nevyhnutnosť dôslednej ochrany práv spotrebiteľov pred
nekalými obchodnými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ani Súdny dvor EÚ nevylúčil
možnosť posúdenia zmluvných podmienok v exekučnom konaní (rozsudok As turcom C-40/08). Podľa
názoru súdu v danom prípade ani nejde o nesprávny úradný postup, keďže žalobca namieta spôsob
akým rozhodol súd o žiadosti o udelenie poverenia, teda v danom prípade by sa mohlo jednať iba o
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, avšak pre úspešné uplatnenie nároku by žalobca
musel preukázať, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a nevyplýva
ani z obsahu vyššie uvedených spisov, z ktorých súd naopak zistil, že všetky konania boli právoplatne
ukončené a vo viacerých veciach žalobca dokonca ani nepodal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí
žiadosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal základné
predpoklady pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, a to existenciu
nesprávneho úradného postupu v súvislosti s vyššie uvedenými súdnymi konaniami a vznik škody
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, preto s poukazom na cit. zák.
ustanovenia súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná
ako úspešná účastníčka konania náhradu trov konania nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.