Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. november 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/33/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204071
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1211204071.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľa: V.. N. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ť.Á. XXX/XX, H., zast. Mgr. Peter Serina,
advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, proti odporcovi: ZH Kredit, s.r.o.,
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska
kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Karadžičova 10, Bratislava, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, dané navrhovateľovi
odporcom listom zo dňa 22.12.2010, doručeným navrhovateľovi dňa 22.12.2010, je neplatné.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 309,16 eur k rukám AK

Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II. súdny poplatok vo výške 99,50
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 18.02.2011 domáhal, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu je neplatné. Žiadal odporcu tiež zaviazať na
náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.11.2008,
uzavretej na dobu neurčitú. Navrhovateľ doručil dňa 08. 12. 2010 odporcovi

výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 ZP. V zmysle výpovede zo strany navrhovateľa sa mal jeho
pracovný pomer u odporcu skončiť uplynutím dvoj mesačnej výpovednej doby, teda dňom 28.02.2011.

Dňa 22.12.2010 doručil odporca navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa z titulu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP.
Navrhovateľ považoval okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a trval na tom, aby ho
odporca naďalej zamestnával, čo mu oznámil listom zo dňa 17.01.2011.

Navrhovateľ sa v žalobe podrobne zaoberal všetkými 4 bodmi okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pričom žiaden z týchto 4 bodov nepovažoval za dôvodný.Odporcavosvojompísomnomvyjadreníkžalobeuviedol,žetrvánaplatnostiakoidôvodochokamžitého
skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu, pričom návrh žiadal zamietnuť a priznať
odporcovi náhradu trov konania. Taktiež sa vo svojom rozsiahlom podaní vyjadril ku každému bodu

okamžitého skončenia pracovného pomeru ako i k argumentácii navrhovateľa v žalobe.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov, navrhovateľa, a svedka I. U.,
oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa
18.11.2008, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.03.2009, výpoveďou navrhovateľa zo
dňa 08.12.2010, okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 22.12.2010,

oznámením navrhovateľa zo dňa 17.01.2011, upozornením na neplnenie si pracovných povinností zo
dňa 30.11.2010, pracovnými listami navrhovateľa za mesiace október až december 2010, zápisnicami z
pravidelných pracovných porád, ako i ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
18.11.2008 s dňom nástupu do práce dňa 24.11.2008. Navrhovateľ bol v zmysle pracovnej zmluvy
zaradenýdofunkciejuniorinvestičnýmanagersnáplňouprácepodľapracovnejzmluvy.Pracovnýpomer

bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Navrhovateľ doručil odporcovi dňa 08.12.2010 výpoveď z pracovného pomeru zo strany zamestnanca.
Následne doručil odporca, teda zamestnávateľ navrhovateľovi dňa 22.12.2010 okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Súd sa oboznámil s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a zistil,

že zamestnávateľ okamžite skončil s navrhovateľom pracovný pomer z titulu závažného porušenia
pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP.

Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca v písomnom vyhotovení uvádza v bode
1, že navrhovateľ, ktorý sa spolupodieľal na riadení a realizácii projektu "49-veľké veci" ako jeden z
riadiacich pracovníkov, zanedbal svoje povinnosti spočívajúce v komunikácii so súdmi, exekútormi, a

povinnými, konkrétne nekontaktoval povinných z možnosťou uzavretia dohody o postupnom splácaní
pohľadávky, nenavrhoval povinným osobné stretnutia s možnosťou dohodnutia splátkových kalendárov,
nekontaktoval exekútorov ohľadom stavu prepoverenia v rámci zmeny súdnych exekútorov, nezisťoval
aktuálny stav konaní na súdoch, nenavrhoval spôsoby riešenia v rozsahu riadiaceho pracovníka, pričom
bol viackrát upozornený na tieto skutočnosti vedením spoločnosti, V.. C. D. a V..

I. U., čím navrhovateľ porušil pracovnú náplň podľa pracovnej zmluvy v bode "napomáhať úspešnosti
priebehu pravidelného obchodného prípadu".

Podľa bodu 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ udáva, že navrhovateľovi
bola podľa zápisnice z pracovnej porady č. 1 zo dňa 20.10.2010 pridelená úloha spočívajúca v
zaslaní žiadosti na pôdohospodársku platobnú agentúru, predmetom ktorej bolo získanie vyjadrenia

k problematike špecifikovanej v okamžitom skončení pracovného pomeru a to k projektu "družstvá".
Navrhovateľ úlohu nesplnil k 20.10.2010, na porade zo dňa 25.10.2010 mu bol stanovený termín
na splnenie úlohy najneskôr do 05.11.2010. Navrhovateľ však úlohu riadne a včas nesplnil, čo
spôsobilo oneskorenie zistenia informácií, spôsobujúce bariéry vo výkone ďalších súvisiacich úloh, čím
navrhovateľ porušil pracovnú náplň podľa pracovnej zmluvy, a to v bode "pripravovať dokumentáciu

súvisiacu s prideleným projektom". Odporca ďalej udáva, že navrhovateľ tiež rovnako porušil pracovnú
náplň tým, že oneskorene zabezpečil podklady, prípadne ich zabezpečil neúplne, a nepripravil
dokumentáciu pre vedenie spoločnosti na stretnutie s externým právnym zástupcom N.. I. G., plánované
na deň 08.11.2010, pričom predmetnú dokumentáciu musela urýchlene pripraviť a skompletizovať
navrhovateľovi podriadená pracovníčka I.. W. N..Podľa bodu 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca udáva, že navrhovateľ mal
podľa pracovnej zmluvy v projekte "teplárne", ktorého vedením bol poverený, vykonávať prípravu
projektov podľa pokynov vedenia spoločnosti a na základe uskutočnenej analýzy predkladať návrhy

variantných riešení, sledovať a navrhovať možnosti alokácie finančných zdrojov, aktívne sa zúčastňovať
v investičnom tíme pohľadávkového menežmentu, projektovo spracovávať nové obchodné prípady
a informovať o nich vedenie spoločnosti, priebežne vyhodnocovať priebeh realizácie strategických
projektov a na základe správ a podkladov podávať návrhy na ďalšie riešenie, pravidelne vyhodnocovať
ekonomickú efektívnosť uskutočnených obchodov, ale do dňa okamžitého skončenia pracovného

pomeru navrhovateľ nepreukázal žiadne výstupy zvereného projektu, preto odporca považuje účasť
navrhovateľa na projekte ako neaktívnu.

Podľa bodu 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca v písomnom vyhotovení konštatuje,
ženavrhovateľboldňa30.11.2010písomneupozornenýnaneplneniesipracovnýchpovinnostízdôvodu
opakujúcich sa oneskorených príchodov na pracovisko v neodôvodnených prípadoch. Týmto konaním
navrhovateľ porušil základné povinnosti zamestnanca v zmysle § 81 bod a) ZP, ktorými sú pracovať

zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi.

Navrhovateľ vo svojom oznámení zo dňa 17.01.2011 oznámil odporcovi, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 22.12.2010 považuje za neplatné a trvá na tom,
aby ho odporca naďalej zamestnával.

Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné, sporným v konaní bolo či je okamžité skončenie

pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu platné alebo neplatné.

Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na podanom návrhu i na jeho odôvodnení, pričom k bodu 1
okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že projekt "49-veľké veci" predstavuje pohľadávky,
ktoré nadobudol odporca v roku 2005 na základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Ide o niekoľko stoviek
exekúcií voči povinným subjektom, z ktorých bolo vybraných 49 prípadov za použitia filtrov "najvyššie

dlžné sumy" a "existujúce subjekty".

Navrhovateľ pri postupnej hĺbkovej analýze a naštudovaní príslušných spisov dospel k záveru o
možnej spornosti predmetných pohľadávok, pričom zdôraznil, že v zmysle predbežného opatrenia,
vydaného v konaní 6Cbi 111/2005 Krajským súdom v Bratislave, právoplatným dňa 23.09.2006, bol
odporcovi uložený zákaz nakladať z predmetnými pohľadávkami. Poukázal tiež na to, že v súvislosti

s predmetnými pohľadávkami bolo množstvo exekúcií zastavených a odložených, dochádzalo k
viacnásobným prepovereniam exekútorov, keďže pôvodní sa dozvedeli o spornosti pohľadávok a
vykonávali len zabezpečovacie úkony, a tiež na to, že odporca používa ako exekučné tituly platobné
výmery, ktoré vydával správca konkurznej podstaty Perspektívy, družstevnej zdravotnej poisťovne, v
konkurze, čo mu podľa niekoľkých rozhodnutí súdov právna úprava SR neumožňovala, nakoľko nemá

oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci, a teda išlo o nulitné akty.

Uviedol, že odporca sa prostredníctvom súdov v exekučných konaniach domáha od povinných plnenia
plynúcich z predmetných pohľadávok, ale na druhej strane, v exekučných konaniach vedených voči
odporcovi z titulu neuhradenia vzniknutých exekučných trov z predmetných pohľadávok, odporca
poukazuje práve na existenciu súdneho konania 6Cbi 111/2005, vedeného na Krajskom súde v

Bratislave, a navrhuje exekúcie vedené voči nemu odložiť do právoplatného skončenia uvedeného
konania.

Navrhovateľ uviedol, že tvrdenia odporcu o jeho nezáujme a neinformovanosti vo vzťahu k súdom ako aj
v komunikácii s exekútormi sú klamlivé. Navrhovateľ sa veľakrát kontaktoval so súčasným exekútorom, a
aktívnesazúčastňovalvkomunikáciisosúdmi.Bolniekoľkokrátvyslanýnanahliadnutiedopredmetných

spisov projektu "49-veľké veci" za účelom referovania aktuálneho stavu v súdnych spisoch a zisťovania
aktuálneho stavu prepoverení, o čom svedčia záznamy v navrhovateľom konkretizovaných spisoch.Vykonával všetky odporcom navrhnuté činnosti, ktoré nenarušovali jeho morálne a etické hodnoty, a
ktoré neboli v rozpore s jeho vedomím a svedomím.

V uvedenom projekte bol vedúcim pracovníkom V.. I. U., s ktorým si predmetných 49 vecí rozdelili

na polovicu, navrhovateľ mal 24 pridelených vecí, kontaktoval osobne 1 dlžníka, celkovo kontaktoval
telefonicky siedmich, o čom sú údaje v tabuľke. Títo siedmi mu väčšinou vynadali, alebo nemali záujem
sa dohodnúť. Spolu s vedúcim pripravovali výzvy a ostatným dlžníkom boli zaslané výzvy, z jemu
pridelených dlžníkov neodpovedal na výzvu nikto.

Odporca k bodu 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že navrhovateľ mal stanovené
termíny na splnenie jednotlivých úloh, pričom koncom roka 2010 sa zistilo, že navrhovateľ v určených

termínoch nesplnil zadané úlohy, a zanedbával svoje povinnosti v podstate od času odkedy mal na tomto
projekte participovať a nenavrhoval riešenia vzniknutých situácií. Všetky projekty a úlohy sa zadávali
na pracovných poradách a sú zaznamenávané v zápisniciach, úlohy sa tiež zadávali ústne, a taktiež v
zápisniciach sa konštatovalo splnenie resp. nesplnenie tých ktorých úloh.

Podľa názoru odporcu je zrejmé, že navrhovateľ sa len snaží dlhodobé neplnenie zverených úloh a

flagrantné porušovanie pracovných povinností zakryť poukazovaním na morálne a etické hodnoty, ktoré
má vyznávať.

K bodu 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že pridelená úloha - získanie potvrdenia
od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, nemala prioritný charakter vzhľadom k

náročnosti, množstvu úloh a povinností z projektu plynúcich, ktoré navrhovateľ aktívne plnil. Poukázal

na to, že v čase od 04.11.2010 do 05.11.2010 bol práceneschopný pre chorobu, do práce nastúpil
08.11.2010 o 11.00, a zadanú úlohu splnil dňa 10.11.2010, čo bol deň odoslania žiadosti. Naviac,
oneskorené získanie informácie nemalo žiadny vplyv na výkon ďalších súvisiacich úloh v projekte ako
tvrdí odporca. Vedomosť o tom, že Pôdohospodárska agentúra neposkytuje žiadnu priamu podporu
poľnohospodárskym subjektom z dôvodu obmedzenia užívaných pozemkov nachádzajúcich sa v

ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle vodného zákona mal odporca už dávno predtým,
a to od 08.07.2009, v tomto projekte vedie odporca asi 20 súdnych sporov, niektoré sú z roku 2007,
doposiaľ nerozhodnuté, preto niekoľkodňové oneskorené získanie potvrdenia od PPA, keď odporca
disponoval predmetnými informáciami minimálne od 08.07.2009, nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť
bariéry vo výkone ďalších úloh v projekte.

Navrhovateľ odmieta aj tvrdenie odporcu, že nezabezpečil podklady pre plánované stretnutie s externým
právnym zástupcom N.. I. G.. Podklady boli pripravené dňa 21.10.2010 a uložené v elektronickej podobe
na server odporcu. Plánované stretnutie s N.. I. G. sa dokonca ani nekonalo.

Odporca k bodu 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že nesplnenie úlohy vyexpedovať
žiadosť do 05. 11. 2010, je zrejmé, a nerozporuje to ani navrhovateľ. Poukázal na to, že príprava jednej

žiadosti na jednom liste A4 trvala v prípade navrhovateľa 15 dní, hoci odpoveď na predmetnú žiadosť
bola pre odporcu veľmi dôležitá v prebiehajúcich súdnych konaniach. Odporca získaval potvrdenia
Pôdohospodárskej platobnej agentúry o priamych podporách poľnohospodárskym subjektom nielen
pre svoje interné účely, ale prioritne ako dôkazy pre prebiehajúce súdne konania, kde nepreukázanie
niektorej z uvádzaných skutočností môže viesť k odmietnutiu žalobného návrhu, resp. zamietnutiu

žalobného návrhu pre neunesenie dôkazného bremena.

V časti nezabezpečenia podkladov má odporca za to, že tieto navrhovateľ nezabezpečil vôbec, lebo to,
žeichmánaserveri,neznamenáichpripravenienastretnutiesexternýmprávnymzástupcom,ktorébolo
plánované 08. 11. 2010. Túto dokumentáciu urýchlene pripravovala Mgr. Jágerová, ktorá musela súbory
skompilovať a vytlačiť. Úloha skompilovať a vytlačiť dokumenty už nebola zadaná navrhovateľovi, keďžedovtedy tieto dokumenty týmto spôsobom nepripravil, odporca ju preto zadal pracovníčke, na ktorú sa
mohol lepšie spoľahnúť. K stretnutiu s externým právnym zástupcom následne nedošlo.

K bodu 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že podľa jeho vedomostí nemal odporca

nikdy nakúpené portfólio pohľadávok od akejkoľvek teplárne. V rámci obchodných činnosti sa však
odporca zaoberal aj možnosťou odkúpenia pohľadávok od teplárni, ktorú však z dôvodu turbulentného
obdobia na politickej scéne navrhol odložiť na rok 2011. Navrhovateľ na nariadenie V.. C. D. vypracoval
dňa 09.12.2010 ponuku na správu resp. priamy odkup pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam
adresovanú Teplárni Košice, a.s., ktorá ostala bez odozvy. Taktiež však uviedol, že nikdy nebol poverený

vedenímprojektuteplárne,tentoprojektnebolpridelenýnikomu,ažebynímmalbyťpoverenýnevyplýva
ani z jeho náplne práce ani zo žiadnej zápisnice z porád.

Odporca k bodu 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že projekt teplárne bol živý projekt
a navrhovateľ bol poverený jeho riadením. Navrhovateľ vykonal len

administratívne úkony a obnovil informácie o zmenách vo vedení tej ktorej teplárne, čo však odporca
nepovažuje za náplň práce junior investičného manažéra.

Kbodu4okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruuviedol,žebolupozornenýnaoneskorenépríchody
dňa 30.11.2010 a svoje oneskorené príchody odstránil.

Odporca k bodu 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že z pracovného listu 12/2010
jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa opätovne v dňoch 02.12.2010, 03.12.2010 a 06.12.2010
dostavil do práce oneskorene. Je pravdou, že v ňom nie je presne uvedené, kedy navrhovateľ do práce

meškal, ale odporca chcel takto upriamiť pozornosť na opakované neskoré príchody navrhovateľa do
práce, hoci býva 10 minút od zamestnávateľa ak použije MHD. Uvedená skutočnosť narušila morálku
v spoločnosti čo sa týka dochádzky.

Svedok I. U. uviedol, že pracuje u odporcu na pozícii investičného manažéra a bol priamym nadriadeným
navrhovateľa. Má za to, že s navrhovateľom bol skončený okamžite pracovný pomer vzhľadom na

skutočnosť, že v navrhovateľ nepodával očakávané výkony, čo skonštatovalo vedenie spoločnosti. On
sám zistil v druhej polovici roku 2010 u navrhovateľa pokles jeho výkonnosti.

K projektu 49- veľké veci uviedol, že ho mali rozdelený s navrhovateľom na polovicu, pričom svedok
uzavrel jednu dohodu, navrhovateľ žiadnu. To, že navrhovateľ nezabezpečil inkaso pohľadávok, mu
opakovane počas troch mesiacov pred okamžitým skončením pracovného pomeru ústne vytýkal pán D.,

a prenesene aj svedok. Po tom, čo dal navrhovateľ zamestnávateľovi výpoveď, uviedol navrhovateľ na
niektorej z porád, že odmieta ďalej vykonávať činnosti, ktoré mali smerovať k inkasu.

K potvrdeniu Pôdohospodárskej platobnej agentúry ohľadom neposkytnutia dotácii v projekte družstvá
svedok uviedol, že toto malo byť dôkazom v súdnych konaniach, v ktorých spoločnosť uplatňuje
majetkové ujmy, a podania mohli byť z dôvodu nepredloženia tohto dôkazu odmietnuté, čo sa však

nestalo. Žiadna škoda oneskoreným predložením potvrdenia na súd odporcovi nevznikla.

Uviedol tiež, že hoci zo zápisnice z pracovnej porady č. 1 je zrejmé, že za úlohu "príprava podkladov
pre N.. G." je ako zodpovedná uvedená I.. W. N., zodpovednosť voči vedeniu spoločnosti za splnenie
úlohy niesol navrhovateľ ako vedúci projektu.

Svedok ďalej uviedol, že v rámci projektu "teplárne" bol navrhovateľ poverený oslovovaním teplární

ohľadom možnosti odpredaja pohľadávok odporcovi. Projekt bol navrhovateľovi pridelený v priebehuroku 2010, o čom nie je písomný záznam. Navrhovateľ mal zabezpečiť, aby spoločnosť odporcu kúpila
portfólio, ale neboli realizované žiadne rokovania, neboli ani negatívne odpovede. Na tomto projekte
nijak nepracoval. Predmetom práce navrhovateľa bolo robiť aktívny obchod, či by sa pohľadávky kúpili

alebo nie, je irelevantné. Na tomto projekte pracoval sám navrhovateľ. Projekt "teplárne" bežal od roku
2007 a predtým na projekte pracoval zamestnanec, ktorý už vo firme nepracuje, tento oslovoval teplárne
a chodil aj na stretnutia, ale nakoniec spoločnosť odporcu pohľadávky neodkúpila. Svedok, ako priamy
nadriadený, vytýkal navrhovateľovi, že sa tam nič nedeje, o tom, že by navrhovateľovi niečo ohľadom
tohto projektu vytýkalo vedenie, nevie.

Svedok tiež uviedol, že navrhovateľove príchody do práce boli opakovane oneskorené, na čo

navrhovateľa upozornilo vedenie spoločnosti aj svedok.

Súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že v čase okamžitého skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa zo strany odporcu bolo súdom nariadené právoplatné predbežné opatrenie, ktoré
zakazovalo odporcovi nakladať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom projektu 49 - veľké veci.

Zo zápisníc z pracovných porád je zrejmé, že odporca navrhovateľa nijakým spôsobom neupozorňoval

na prípadné nedostatky v práci, nevytýkal mu neplnenie si pracovných úloh, zanedbanie povinností,
resp. porušovanie pracovnej disciplíny.

Zo zápisníc z pracovných porád je nepochybné, že úloha - organizácia projektu 49 exekúcií - telefonická
komunikácia s povinnými, vyhotovovanie a zasielanie dohôd, bola bez stanoveného termínu ukončenia,
plnila sa priebežne, pričom zodpovední boli okrem navrhovateľa zamestnanci V.. I. U., I.. W. N. a V.. I. D..

Za prípravu podkladov pre N.. G. bola zodpovedná I.. W. N., ako vyplýva zo zápisnice z pracovnej
porady zo dňa 20.10.2010. Z uvedenej zápisnice tiež vyplýva, že úloha - zaslať žiadosť na PPA ohľadom
dotácií na družstvá bola pridelená navrhovateľovi, s termínom 22.10.2010, tento termín bol posunutý
na 05.11.2010 (porada z 25.10.2010 a z 02.11.2010). Na porade 08.11.2010 nebola podľa zápisnice
navrhovateľovi v projekte družstvá uložená žiadna úloha, nebolo ani konštatované, že nejakú úlohu

nesplnil.

Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b)porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 ZP okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.Po vykonanom dokazovaní a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru,
že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Odporca skončil okamžite pracovný pomer s navrhovateľom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny,

pričom súd vzhľadom na vykonané dokazovanie ustálil, že odporca žiadne závažné porušenie pracovnej
disciplíny zo strany navrhovateľa nepreukázal.

V písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uvádza skutočnosti, ktoré
vytvárajú dojem, že odporca bol s pracovným nasadením navrhovateľa dlhšiu dobu nespokojný, čo
vyústilo do napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru s ním, avšak žiadny s uvádzaných
dôvodovniejemožnékvalifikovaťakozávažnéporušeniepracovnejdisciplínyvzmysleZákonníkapráce

v takej intenzite, že by odôvodňovalo okamžité skončenie pracovného pomeru.

Odporca nepreukázal, že by písomne navrhovateľa na porušovanie pracovnej disciplíny upozorňoval.
Tu súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia
pracovného pomeru. Závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom bol v tomto konaní povinný
odporca preukázať, pričom súd má za to, že odporca žiadne závažné porušenie nepreukázal. Odporca

preukázal jediný nedostatok, ktorý však nie je možné kvalifikovať ako závažný, ale jedine ako bežný
nedostatok v práci (tento by mohol zakladať dôvod na upozornenie navrhovateľa na menej závažné
porušenie pracovnej disciplíny), a to navrhovateľom oneskorene zaslanú žiadosť na PPA ohľadom
dotácií na družstvá, pričom túto úlohu navrhovateľ splnil s oneskorením pár dní. Na činnosť odporcu to
však nemalo žiadny negatívny dopad, nebola tým spôsobená žiadna škoda ani iný následok.

Čo sa týka ďalších dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, uvádzaných navrhovateľom,
nebol podľa názoru súdu preukázaný žiaden z nich. Odporca nepreukázal, že navrhovateľ bol
zodpovedný za prípravu podkladov pre N.. G., zodpovedná bola jednoznačne zamestnankyňa N.
(ako vyplýva zo zápisnice z pracovnej porady) a táto i úlohu splnila, naviac, stretnutie s N.. G. sa
neuskutočnilo. K projektu 49- veľké veci súd zastáva názor, že žiadne závažné porušenie pracovnej

disciplíny preukázané taktiež nebolo, a nepotvrdil ho ani svedok U., priamy nadriadený navrhovateľa.
Tento na projekte pracoval tiež, pričom podľa jeho výpovede uzavrel len jednu dohodu, za čo nebol
nijakým spôsobom sankcionovaný. Odporca taktiež nepreukázal žiadnym dôkazom, že by poveril
vedením projektu "Teplárne" práve navrhovateľa. Svedok U. uviedol, že projekt beží od roku 2007 a že
sa v ňom v podstatne nikdy nič nedialo. Bodom 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru sa súd

nezaoberal, nakoľko v ňom odporca len konštatuje, že navrhovateľ bol upozornený na neskoré príchody
do práce, bez uvedenia ďalších skutočností.

Záverom súd už len konštatuje, že nespokojnosť odporcu s prácou navrhovateľa, ktorý podľa
subjektívneho názoru odporcu nenaplnil jeho očakávania, nemôže byť dôvodom na okamžité skončenie
pracovnéhopomerusním,pričomžiadnezávažnéporušeniepracovnejdisciplínyzostranynavrhovateľa

v konaní preukázané nebolo.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 O.s.p.), t. j. povinnosť uviesť dôkaz
na preukázanie tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti odporcu v tomto prípade malo za
následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejavila vyhovením návrhu na určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru. V konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru je dôkazné bremeno na zamestnávateľovi. Odporca neuniesol v konaní dôkazné
bremeno na svoje tvrdenia ako to ustanovuje § 120 O. s. p. a preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné a dané v rozpore s ustanoveniami Zákonníka práce, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p.. Navrhovateľ bol vo veci
proti odporcovi plne úspešný, má preto proti odporcovi právo na náhradu trov konania. Trovy konania
navrhovateľa predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia advokátom vo výške 309,16 eur, za 4 úkony

právnej pomoci v tarife 57 eur za úkon. Súd priznal advokátovi odmenu za úkony: prevzatie a príprava,
vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní dňa 22.09.2011 a dňa 04.11.2011(spolu 228 eur), 4x
režijný paušál 7,41 eur (spolu 29,64 eur), 20 % DPH vo výške 51,52 eur. Súd nepriznal advokátovi
odmenu za samostatne vyúčtovaný avšak ničím nedokladovaný úkon - príprava na pojednávanie,
nakoľko nejde o úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume
99,5 eur v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.