Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriel Štefanič
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Cb/42/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707201204
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2011:7707201204.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v právnej veci žalobcov 1/ Rotodon, s.r.o.,
so sídlom Čučmianska Dlhá 26, Rožňava, IČO: 36 577 529, zastúpeného JUDr. Martinom Salokom,
advokátom, Zvonárska 8, Košice, 2/ ObaB s.r.o., so sídlom Masarykova 2710/21, Prešov, IČO: 36 495
948, zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri, s.r.o., Ľubinská 3, Bratislava proti
žalovanému Chemkostav, a.s., K. Kuzmanyho 1259/22, Michalovce, IČO: 36 191 892, zastúpenému
JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, Hraničná 12, Košice, v konaní o zaplatenie 2.773.351,92 EUR
s príslušenstvom t a k t o
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a.
Žalobca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu 63.210,73 EUR a
žalobca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na trovách konania sumu 19.826,53 EUR, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu dňa 30.1.2007 sa pôvodne označený žalobca JUDr. Milan Antal, so sídlom
Horná 51, Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu TATRA DEVELOPMENT GROUP
a.s., Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36389463 domáhal voči žalovanému zaplatenia 83.550.000
Sk s príslušenstvom, a to na tom základe že dňa 11.11.2002 bola uzavretá medzi žalobcom TATRA
DEVELOPMENT GROUP a.s. so sídlom Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš a žalovaným Zmluva o dielo
číslo 01/02/TDG podľa § 536 a nasledujúcich obchodného zákonníka o dodávke stavby. Na základe
bodu 9.1 a 9.2 tejto zmluvy žalobca uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 28.000.000 Sk.
Žalovaný tento svoj záväzok, ktorý mal právny dôvod v zmluvnej pokute, ktorú si žalobca vyúčtoval
a uplatnil podľa bodov 9.1 a 9.2 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG uznal v plnej výške v Dohode o
úprave vzájomných práv a povinností, ktorú žalobca a žalovaný medzi sebou uzavreli dňa 22.8.2003.
Tento žalobca sa v dohode zaviazal, že nebude vymáhať súdnou ani inou cestou túto pohľadávku od
žalovaného do 31.12.2005. Podľa jeho názoru sa táto pohľadávka stala splatnou 1.1.2006. Nakoľko
sa jedná o zmluvnú pokutu, platí pre omeškanie jej splatenia bod 9.12 Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG,
na základe ktorého patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % z oneskorenej platby za každý
deň omeškania, preto si aj žalobca uplatnil uvedený úrok z tejto sumy od 1.1.2006. Ďalšia časť nároku
žalobcu predstavuje zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca dňa 27.10.2005 vyúčtoval, a to na základe
bodu 9.3 Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG na základe reklamovaných vád diela v záručnej dobe vo výške
55.550.000 Sk. Podľa bodu 9.10 citovanej zmluvy zmluvná pokuta bola splatná v plnom rozsahu do
15 dní od prvej písomnej výzvy žalobcu, nakoľko sa jedná o zmluvnú pokutu platí pre omeškanie jej
splatenia taktiež bod 9.12 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG na základe ktorého si žalobca účtoval aj úrok
z omeškania vo výške 0,03 % z oneskorenej platby za každý deň omeškania, počnúc od 25.11.2005.
K reklamácii diela v záručnej dobe a k vyúčtovaniu uplatnenej zmluvnej pokuty zo strany žalobcudošlo dňa 27.10.2005, čo tento preukázal aj podacím lístkom zo dňa 7.11.2005. Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.11.2005 v konaní 39K 44/2005 bol na majetok dlžníka TATRA
DEVELOPMENT GROUP a.s. so sídlom Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš vyhlásený konkurz s tým, že
žalobca bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty.
Vo veci bol dňa 23.4.2007 vydaný platobný rozkaz 18Rob 39/2007, ktorým bol žalovaný zaviazaný
uhradiť žalobcovi 83.550.000 Sk spolu s príslušenstvom tak, ako to požadoval žalobca.
Žalovaný v odpore proti tomuto platobnému rozkazu zo dňa 24.5.2007 uplatnený nárok žalobcu neuznal
ani čo do základu. Čo sa týka sumy 28.000.000 Sk uviedol, že žalobca tento svoj nárok opiera o
Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným dňa 22.8.2003
a žalovaný touto dohodou uznal svoj záväzok, ktorý mal právny pôvod v zmluvnej pokute. Uviedol
však, že v čase uzatvorenia dohody o úprave vzájomných práv a povinností nebola zo strany žalobcu
vyúčtovaná žalovanému zmluvná pokuta vo výške 28.000.000 Sk. Ďalej uviedol, že keďže v Dohode o
urovnaní v článku II. bod 5 žalobca a žalovaný vysporiadali všetky svoje nároky a práva, a to majetkovej
a nemajetkovej povahy, ktoré majú pôvod alebo vyplývajú zo sporných skutočností uvedených v
preambule tejto dohody nevzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu podľa bodov 9.1 a 9.2 Zmluvy
o dielo č. 01/02/TDG. Ďalej žalovaný namietal uznanie záväzku zo svojej strany, pretože žiaden takýto
záväzok v čase uzatvorenia dohody neexistoval. Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností
považoval žalovaný za dohodu, ktorá svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým
mravom, keďže touto dohodou bola zmluvná pokuta dojednaná iba v prospech jednej zmluvnej strany,
čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a došlo tak k narušeniu rovnosti zmluvných
strán. Žalobca, ktorý meškal s úhradou faktúry za vykonané dielo nebol zaviazaný zmluvnou pokutou
aj keď boli splnené podmienky na uplatnenie zmluvnej pokuty žalovaným. Ďalej žalovaný argumentoval
tým, že Dohoda o urovnaní bola z jeho strany v tiesni, nakoľko z dôvodu neuhrádzania platieb za
vykonané dielo žalobcom sa žalovaný dostal do platobnej neschopnosti voči svojim subdodávateľom
a súrne potreboval peniaze na vyrovnanie týchto záväzkov. Čo sa týka o sumu 55.550.000 Sk ani túto
časť nároku žalobcu žalovaný neuznal. Uviedol, že žalobca tento nárok opiera o list zo dňa 27.10.2005,
ktorý bol žalovanému doručený 9.11.2005 a tento list nemožno považovať za vyúčtovanie a uplatnenie
zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG, pretože je neurčitý a nezrozumiteľný.
V bodoch 9.3.1 až 9.3.3 Zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa zaplatiť zmluvnú pokutu pri odovzdaní
diela s vadami. Ďalej pri vzniku vady diela resp. jeho časti v záručnej dobe, pričom výška zmluvnej
pokuty je v každom tomto bode rôzna a závisí od toho, či ide o vadu, ktorá bráni v užívaní celého diela.
Vtedy bola dojednaná zmluvná pokuta 200.000 Sk za každý deň omeškania, ďalej ktorá bráni v užívaní
niektorého stavebného objektu alebo jeho časti, vtedy bola dojednaná zmluvná pokuta 100.000 Sk za
každý deň omeškania alebo ide o vadu nebrániacu v užívaní stavebného objektu alebo jej časti pokiaľ
sa vada neodstráni do troch dní od nahlásenia, vtedy bola výška zmluvnej pokuty dojednaná 50.000
Sk za každý deň omeškania. V zmysle bodu 9.4 Zmluvy o dielo sa posúdenie predmetnej vady a jej
oprávnené nárokovanie malo uskutočniť do 14 dní od jej vzniku a uplatnenie zmluvných pokút mohlo byť
až po jej posúdení. Predmetný list žalobcu preto nemožno považovať za vyúčtovanie zmluvnej pokuty,
pretože žalobca nešpecifikoval bližšie na základe ktorého bodu článku 9 si uplatňuje zmluvnú pokutu a
neuvádza spôsob určenia zmluvnej pokuty t. j. neuvádza v tabuľke č. 1 pri jednotlivých vadách výšku
zmluvnej pokuty. V tabuľke č. 1 citovaného listu nie je uvedený dohodnutý termín odstránenia vád od
ktorého by sa počítalo omeškanie žalovaného s odstránením reklamovaných vád, keďže podľa čl. 7 bod
7.2 Zmluvy o dielo termín odstránenia vád sa mal vždy dohodnúť písomnou formou a zmluvné strany
mohli okrem zmluvne dohodnutých termínov dohodnúť iný termín na odstránenie vady. Ďalej tento nárok
neuznal žalovaný aj z toho dôvodu, že pokiaľ ide o vady, ktorých čísla žalobca uvádza v tabuľke č. 1
podotkol, že sa jedná prevažne o vady neuznané alebo odstránené alebo ide o vady na odstránenie
ktorých bola potrebná dočasná odstávka.
Zo Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 súd zistil, že táto bola uzavretá podľa § 536 a
nasledujúcich obchodného zákonníka. Zmluvnými stranami bol objednávateľ - TATRA DEVELOPMENT
GROUP a.s., zastúpený L. predsedom predstavenstva a L., členom predstavenstva, za zhotoviteľa PSJ
- Chemkostav, a.s. v tejto sú uvedení zástupcovia L., predseda predstavenstva, L. člen predstavenstva
a L. člen predstavenstva. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie Termálneho kúpaliska Ráztoky - I. etapy
v Liptovskom Mikuláši s tým, že začatie stavby bolo dohodnuté 14.11.2002 dokončenie 10.6.2003,začatie skúšobnej prevádzky 11.6.2003, kolaudácia a vydanie právoplatného užívacieho povolenia
30.6.2003. Cena diela bola dohodnutá v sume 104.858.962 Sk bez DPH. V bode 9.1 citovanej zmluvy
bolo účastníkmi dohodnuté, že ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania s odovzdaním celého diela, ktoré
je predmetom tejto zmluvy po termíne uvedenom v bode 4.1 zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške200.000Skzakaždýdeňomeškaniaaždoriadnehoodovzdaniadielavzmysletejtozmluvy.Podľa
bodu 9.2 citovaných zmluvy ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania v súvislosti s termínom ukončenia
niektorého stavebného objektu v rámci stavby alebo jeho časti podľa podrobného harmonogramu prác
podľa prílohy č. 2 a podľa kontrolného a skúšobného plánu podľa prílohy č. 6 zaväzuje sa zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 50.000 Sk za každý deň omeškania. Podľa bodu 9.3 zmluvy o dielo zhotoviteľ
sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu pri odovzdaní diela s vadami, ďalej pri vzniku vady diela resp. jeho
časti v záručnej dobe, a to takto podľa článku 9.3.1 200.000 Sk za každý deň až do dňa odstránenia
vady, pri vade brániacej užívaniu celého diela; podľa bodu 9.3.2 100.000 Sk za každý deň až do dňa
odstránenia vady, pri vade brániacej užívaniu niektorého stavebného objektu alebo jeho časti ale nie
brániacej užívaniu celého diela; podľa bodu 9.3.3 50.000 Sk za každý deň až do dňa odstránenia
vady stavebného objektu alebo časti pokiaľ zhotoviteľ vadu neodstráni do troch dní od nahlásenia
vady, pri vade nebrániacej ich užívaniu. Podľa článku 9.5 posúdenie predmetnej vady a jej oprávnené
nárokovanie sa uskutoční do 14 dní od jej vzniku. Uplatnenie zmluvných pokút môže byť až po ich
posúdení. Podľa bodu 9.7 ak objednávateľ nezaplatí riadne vystavené a prevzaté faktúry od zhotoviteľa,
zhotoviteľ je oprávnený požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 200.000 Sk za každý deň
omeškania s úhradou faktúry po lehote splatnosti. Tento bod sa neuplatňuje pri prvej úhrade z úverového
rámca. Podľa bodu 9.9 zmluvné pokuty musia byť vyúčtované písomne, inak sú neplatné. Podľa bodu
9.10zmluvnápokutajesplatnávplnomrozsahudo15dníodprvejpísomnejvýzvyobjednávateľaabude
splnená pripísaním peňažných prostriedkov vo výške zmluvnej pokuty na účet objednávateľa. Podľa
bodu 9.14 objednávateľ si nebude nárokovať zaplatenie čiastkovej zmluvnej pokuty v zmysle bodu 9.2
v prípade, že zhotoviteľ odovzdá dielo podľa bodu 8.33 a v termíne v zmysle bodu 4.1.
Z Dohody o urovnaní zo dňa 22.8.2003 súd zistil, že túto uzavreli TATRA DEVELOPMENT GROUP,
a.s. s PSJ-Chemkostav, a.s.. Z preambuly citovanej dohody vyplýva, že za deň odovzdania a prevzatia
diela v zmysle Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG sa považuje deň 30.6.2003 a že k tomuto dňu k odovzdaniu
a prevzatiu diela nedošlo, keďže účastníci dohody sa v čase od 1.7.2003 do 22.8.2003 nedokázali
dohodnúť na sporných skutočnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002,
a to vyriešili platnosť zmluvy, celkovú cenu za zrealizované dielo, schválenie vystavených faktúr, hodnota
viac a menej prác na diele, termín prevzatia a odovzdania diela, zľavy z ceny diela. Účastníci preto v
snahe predísť nedorozumeniam a prípadným súdnym konaniam uzavreli citovanú dohodu o urovnaní,
kde vyššie uvedené otázky riešili.
Čo sa týka platnosti Zmluvy č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 účastníci dohody v článku 1 uviedli, že
zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, pri dodržaní zásady zmluvnej voľnosti, v súlade s dobrými
mravmi, na základe poctivého obchodného styku a s obchodnými zvyklosťami platnými v obchodnom
odvetví podľa jej predmetu. Všetky plnenia, ktoré boli vykonané v stanovení dohody pri plnení záväzkov
zo zmluvy o jej vykonaní na základe. Zmluva bola uzavretá oprávnenými osobami na obidvoch stranách
a pri jej podpisovaní mal PSJ vedomosť o tom, že titulom rozhodnutia valného zhromaždenia TDG,
spísaného a osvedčeného dňa 20.9.2002 v notárskej zápisnici N 355/02, NZ 339/02 došlo k zmene
stanov TDG, k odvolaniu pôvodných a voľbe nových členov predstavenstva a dozornej rady. V deň
podpisu zmluvy t. j. 11.11.2002 boli osoby konajúce v mene spoločnosti - L. riadne zvolenými členmi
štatutárneho orgánu TDG. V citovanom článku 1 strany dohody prehlásili, že zmluva bola uzavretá
platne, vyvolávala a vyvoláva právne účinky z nej vyplývajúce.
Čo sa týka termínu prevzatia diela strany dohody sa výslovne dohodli, že týmto termínom je deň
4.8.2003.
Čo sa týka zľavy z ceny diela strany dohody sa dohodli, že cena diela je 105.847.552,80 Sk v ktorej
sume sú zahrnuté aj zľavy z ceny diela na ktorých sa strany dohodli ku dňu podpísania dohody.Celková cena za realizované dielo bola účastníkmi dohodnutá v tej istej sume. Ku dňu 22.8.2003 bolo
zo strany TDG uhradených žalovanému 36.381.883,80 Sk, pričom nesplatená časť diela predstavovala
69.465.669,- Sk. V ďalších častiach dohody z 22.8.2003 sa účastníci dohodli na úhrade neuhradenej
časti ceny diela. V spoločných záverečných ustanoveniach sa okrem iného dohodli, že ostatné
ustanovenia zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a tie, ktoré touto dohodou neboli dotknuté
ostávajú v platnosti a sú pre strany dohody záväzné.
Zo zmluvy o spolupráci zo dňa 22.8.2003 súd zistil, že túto uzavreli TATRA DEVELOPMENT GROUP,
a.s. a PSJ - Chemkostav, a.s.. Zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb.. V zmysle
tejto zmluvy sa žalovaný PSJ - Chemkostav, a.s. ako sprostredkovateľ zaviazal, že pre záujemcu -
TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. zabezpečí samostatne a na vlastné náklady sprostredkovanie
uzavretia zmluvy, a to stavebné práce v hodnote 300.000.000 Sk v termíne do 31.12.2005.
Zdohodyoúpravevzájomnýchprávapovinností,ktorábolauzavretápodľa§269ods.2zák.č.513/1991
Zb. a § 516 ods. 1 zák. č. 513/1964 Zb. súd zistil, že túto uzavreli TATRA DEVELOPMENT GROUP,
a.s. s PSJ - Chemkostav, a.s.. Z preambuly tejto dohody vyplýva, že účastníci dohody si uzavretím
dohody o urovnaní zo dňa 22.8.2003 vyriešili otázky platnosti zmluvy, celkovej ceny za realizované dielo,
schválenie vystavených faktúr, lehoty, viac a menej prác na diele, termín prevzatia a odovzdania diela
a zľavy z ceny diela. Predmetom dohody o urovnaní však neboli sporné skutočnosti zo zmluvy o dielo č.
01/02/TDG zo dňa 11.11.2002, a to zmluvné pokuty vyúčtované a uplatnené zo strany TDG a zmluvné
pokuty na ktoré mohol vzniknúť nárok PSJ. V súlade s § 574 ods. 1 občianskeho zákonníka sa PSJ
výslovne a s právnymi účinkami pre seba vzdala svojho práva uplatňovať a vymáhať akékoľvek nároky,
t. j. najmä zmluvné pokuty, úroky z omeškania, nároky na náhradu škody a všetko ostatné príslušenstvo
a penalizáciu, ktoré nároky vyplývajú zo zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a ktoré vznikli
alebomohlivzniknúťkudňupodpisutejtodohody.Vsúlades§323obchodnéhozákonníkaPSJvýslovne
a s právnymi účinkami pre seba uznáva svoj existujúci záväzok voči TDG v sume 28.000.000 Sk, ktorý
záväzok má právny pôvod v zmluvnej pokute, ktorú si TDG vyúčtovala a uplatnila podľa bodov 9.1 a
9.2 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002. V súlade s § 574 ods. 1 občianskeho zákonníka
sa TDG vyslovene s právnymi účinkami pre seba vzdala svojho práva uplatňovať a vymáhať akékoľvek
nároky t. j. najmä zmluvné pokuty, úroky z omeškania, nároky na náhradu škody a všetko ostatné
príslušenstvo a penalizáciu, ktoré nároky vyplývajú zo zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a
ktoré vznikli alebo mohli vzniknúť ku dňu podpisu tejto dohody. To však neplatí pre existujúcu pohľadávku
voči PSJ v sume 28.000.000 Sk. TDG sa s právnymi účinkami pre seba zaviazala, že svoju pohľadávku
v sume 28.000.000 Sk, ktorá má právny pôvod v zmluvnej pokute vyúčtovanej a uplatnenej podľa bodov
9.1 a 9.2 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a v uznaní záväzku PSJ nebude vymáhať
súdnou cestou do 31.12.2005. V prípade, ak PSJ svojim výlučným pričinením v súčinnosti s TDG
ku dňu 31.12.2005 ako sprostredkovateľ pre TDG ako záujemcu zabezpečí samostatne a na vlastné
náklady sprostredkovanie uzavretia zmluvy špecifikovanej v zmluve o spolupráci zo dňa 22.8.2003 a
súčasne hodnota zmluvného plnenia, dohodnutá v sprostredkovanej zmluve bude pripísaná na účet
tej strany budúcej zmluvy, ktorá bude podľa povahy záväzku zo sprostredkovanej zmluvy príjemcom
nenávratnej finančnej pomoci, TDG svoju pohľadávku v sume 28.000.000 Sk, ktorá má právny pôvod v
zmluvnej pokute, vyúčtovanej a uplatnenej podľa bodov 9.1 a 9.2 Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa
11.11.2002 a v uznaní záväzku PSJ jednostranne započíta voči pohľadávke PSJ v sume 28.000.000
Sk, ktorá má právny pôvod v provízii zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 22.8.2003. V prípade, ak ku dňu
31.12.2005 k uzavretiu zmluvy špecifikovanej v zmluve o spolupráci zo dňa 22.8.2003 nedôjde, a ani
hodnota zmluvného plnenia nebude pripísaná na účet tej strany budúcej zmluvy, ktorá bude podľa
povahy záväzku zo sprostredkovanej zmluvy príjemcom nenávratnej finančnej pomoci PSJ nevznikne
nárok na províziu zo zmluvy o spolupráci zo dňa 22.8.2003. TDG svoju pohľadávku v sume 28.000.000
Sk, ktorá má právny pôvod v zmluvnej pokute, vyúčtovanej a uplatnenej podľa bodov 9.1 a 9.2 Zmluvy o
dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 a v uznaní záväzku PSJ jednostranne započíta voči pohľadávke
PSJ v sume 28.000.000 Sk, ktorá má právny dôvod v odloženej splatnosti časti z ceny diela podľa
Dohody o urovnaní zo dňa 22.8.2003.
Z vyúčtovania a uplatnenia zmluvnej pokuty zo dňa 4.7.2003 TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s.
súd zistil, že uvedeného dňa TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. vyúčtoval žalovanému zmluvnúpokutu podľa bodu 9.2 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 s bližšou špecifikáciou v sume
90.050.000 Sk, ktorá bola aj toho istého dňa zaslaná doporučene žalovanému.
Z listu M. ktorý bol právnym zástupcom žalovaného zo dňa 8.7.2003 vyplýva, že žalovaný s vyúčtovanou
zmluvnou pokutou ani čo do jej výšky ani právneho dôvodu nesúhlasí.
Z listu TATRA DEVELOPMENT GROUP a.s. zo dňa 27.10.2005, ktorý bol označený ako reklamácie
diela v záručnej dobe - vyúčtovanie a uplatnenie zmluvnej pokuty súd zistil, že TATRA DEVELOPMENT
GROUP a.s. si na základe reklamovaných vád diela v záručnej dobe v predchádzajúcich obdobiach na
dielo - Termálne kúpalisko Ráztoky- I. etapa, ktoré neboli žalovaným k uvedenému dátumu odstránené si
podľa bližšej špecifikácie v zmysle čl. 9 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG písomne uplatňuje zmluvné pokuty
v celkovej výške 55.550.000 Sk.
Z faktúry č. POH 50020 zo dňa 27.10.2005 súd zistil, že touto faktúrou fakturovala TATRA
DEVELOPMENT GROUP, a.s. žalovanému 55.550.000 Sk titulom zmluvnej pokuty, splatnosť tejto
faktúry bola 17.11.2005.
Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 39K/44/2005 zo dňa 18.11.2005 súd zistil, že na
TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s., so sídlom Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 389 463 bol
citovaným uznesením vyhlásený konkurz na majetok dlžníka.
Z opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 39K/44/2005-1747 zo dňa 20.2.2009 súd zistil, že tento
súd vyslovil súhlas s tým, aby správca konkurznej podstaty speňažil súbor majetku úpadcu zapísaný v
súpise konkurznej podstaty úpadcu v časti VI. a) tuzemské pohľadávky a VI. b) zahraničné pohľadávky
spolu za cenu nie nižšiu ako 308.703,45 EUR. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá
podľa § 524 a nasledujúcich občianskeho zákonníka, ktorú ako postupca uzatvoril JUDr. Milan Antal,
správca konkurznej podstaty úpadcu TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. v konkurze s Rotodon s.r.o.,
so sídlom Čučmianská Dlhá 26, Rožňava, IČO: 36 577 529 zo dňa 24.2.2009 súd zistil, že postupca
postúpil na postupníka pohľadávky vedené v prílohe č. 1 zmluvy za odplatu 308.703,45 EUR, ktorá
suma bola postupníkovi zložená na jeho účet dňa 12.12.2008. Z prílohy č.1 súd zistil, že okrem iných
bola na postupníka prevedená pod bodom 9 aj pohľadávka voči Chemkostav a.s. Michalovce vo výške
83.550.000 Sk.
Žalobca dňa 6.5.2009 doručil súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, a to s
poukazom, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.2.2009 bola uvedená pohľadávka
postúpená postupníkovi Rotodon s.r.o. so sídlom Čučmianská Dlhá 26, Rožňava.
Súd uznesením 17Cb 42/2007 dňa 5.11.2009 pripustil, aby v konaní 17Cb 42/2007 tunajšieho súdu na
miesto doposiaľ označeného žalobcu JUDr. Milan Antal, SKP úpadcu TATRA DEVELOPMENT GROUP,
a.s., Liptovský Mikuláš, IČO: 36 389 463 v ďalšom konaní vystupoval ako žalobca Rotodon s.r.o. so
sídlom Čučmianska Dlhá 26, Rožňava, IČO: 36 577 529.
Dňa 19.8.2010 spoločnosť Rotodon s.r.o. Rožňava podala na tunajší súd návrh na pripustenie zmeny
účastníka na strane žalobcu preto, že uzatvorila dňa 3.8.2010 s obchodnou spoločnosť ObaB s.r.o.
Prešov zmluvu o postúpení pohľadávky ako postupníkovi postúpila tejto spoločnosti časť istiny, a to
1.843.922,19 EUR s príslušenstvom. Žiadala preto, aby súd pripustil aby do konania na strane žalobcu
vstúpila obchodná spoločnosť ObaB s.r.o. so sídlom Masarykova 2710/21, Prešov, IČO: 36 495 948,
ktorá bude označená ako žalobca v druhom rade.
Súd svojimi uzneseniami 17Cb 42/2007 zo dňa 13.10.2010 v spojení s uznesením 17Cb 42/2007
zo dňa 4.11.2010 pripustil zmenu účastníka konania tak, že namiesto žalobcu obchodnej spoločnosti
Rotodon s.r.o. vstupuje do konania v rozsahu o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.843.922,19 EUR spríslušenstvom, ktorá bola uplatnená v tomto konaní a ktorú sumu tvorí zmluvná pokuta, ktorú si uplatnil
pôvodný veriteľ TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s., Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 389
463 od žalovaného na základe listu zo dňa 27.10.2005 podľa bodu 9.3 zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo
dňa 11.11.2002 v znení neskorších dodatkov na základe reklamovaných vád diela v záručnej lehote.
Obchodná spoločnosť ObaB s.r.o., IČO: 36 495 948 so sídlom Masarykova 2710/21 Prešov, ktorá bude
v ďalšom konaní označená ako žalobca v druhom rade.
Žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade vyjadril, že zmluva o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002
je absolútne neplatným právnym úkonom. Túto za právneho predchodcu žalobcu ako objednávateľ
podpísal L. ako predseda predstavenstva a L. ako členka predstavenstva. Na tomto mieste poukázal
na § 27 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka v platnom znení ku dňu 11.11.2002
v ktorom je uvedené, že zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia.
Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje je účinný voči tretím osobám odo dňa keď bolo
uloženie listín zverejnené, to neplatí ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch
alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín
odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu že o nich
nemohli vedieť. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina vyplýva, že L. ako predseda
predstavenstva a L. ako členka predstavenstva boli do obchodného registra zapísaní ako predseda a
členka predstavenstva až 12.2.2003. Z tohto dátumu je aj uznesenie Okresného súdu Žilina o povolení
zápisu do obchodného registra. Podľa názoru žalovaného až od 12.2.2003 bol voči tretím osobám,
teda aj voči nemu účinný aj obsah listín, ktorých zverejnenie ustanovuje zákon. Tvrdenie žalobcu v 1.
rade, že žalovaný mal vedomosť o tom, že L. boli oprávnení konať za právneho predchodcu žalobcu
ako štatutárny orgán je podľa názoru žalovaného nepravdivé a nijako nepreukázané. Ďalej žalovaný
poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu v 1. rade v čase
uzatvorenia zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 bolo v obchodnom registri upravené konanie
menom oprávneného predchodcu žalobcu v 1. rade a objednávateľa TATRA DEVELOPMENT GROUP
a.s. upravené takto „ konať v mene spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, a to
minimálne traja, podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach je oprávnený predseda predstavenstva s
podpredsedom predstavenstva a ktorýmkoľvek ďalším členom predstavenstva. Za spoločnosť podpisujú
tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja členovia predstavenstva svoje podpisy. Podľa výpisu
z obchodného registra bolo konanie v mene spoločnosti týmto spôsobom upravené od 27.12.1999
do 11.2.2003, čiže platila aj v čase uzavretia zmluvy o dielo t. j. 11.11.2002. Predmetnú zmluvu
o dielo z 11.11.2002 však uzavreli len dve osoby, pričom podľa výpisu z obchodného registra bol
L. členom predstavenstva a L. nebola členkou predstavenstva a v čase uzavretia zmluvy nebola
zapísaná v obchodnom registri. Ďalej uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra Chemkostav -
PSJ bolo konanie menom spoločnosti v čase uzatvorenia zmluvy o dielo t. j. 11.11.2002 upravené tak,
že písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje každý z členov predstavenstva
tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.
Z uvedeného je zrejmé, že konanie v mene spoločnosti upravené nebolo v čase od 1.7.1999 do
18.3.2004. Z výpisu z obchodného registra nevyplýva, ktorí členovia predstavenstva môžu konať v
mene spoločnosti. Za žalovaného zmluvu o dielo podpísal L. nie však ako člen predstavenstva, ale ako
zástupca uvedenej spoločnosti, čo je v zmluve uvedené. Keďže konal ako zástupca pre platný podpis na
tejto zmluve potreboval k zmluve pripojiť aj plnomocenstvo, ktoré ho oprávňovalo konať ako zástupcu
žalovaného k čomu v danom prípade nedošlo, preto aj z tohto dôvodu považoval zmluvu o dielo za
neplatnú. Čo sa týka následných zmlúv, ktoré uzavrel žalovaný s TATRA DEVELOPMENT GROUP,
teda dohodu o urovnaní, zmluvu o spolupráci a dohodu o úprave vzájomných práv a povinností aj tieto
zmluvy považoval žalovaný za neplatné, a to z toho dôvodu, že ani uzavretím dohody o urovnaní sa z
neplatnej zmluvy nemôže stať zmluva platná. Čo sa týka uznania záväzku uviedol, že toto uznanie je
jednostranným právnym úkonom, urobeným dlžníkom a adresovaný je veriteľovi. Podľa obchodného
zákonníka musí sa jednať o uznanie určitého záväzku. Nevyhnutnými zložkami uznania záväzku sú
dôvod a výška záväzku. Uznanie záväzku v dohode o úprave práv a povinností tieto náležitosti nespĺňa.
Žalovaný uznal záväzok, ktorý má pôvod v zmluvnej pokute, pričom takýto záväzok v čase uznania
platne neexistoval, teda právne nevznikol. Žalovaný uviedol, že pri zmluvnej pokute platí požiadavka
zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu. Strany musia v zmluve jasne a určito špecifikovať, riadne
opísať povinnosť, ktorá sa zabezpečuje. V prípade, ak je zabezpečovaná povinnosť uvedená neurčito
je samotná dohoda o zmluvnej pokute neplatná v zmysle § 37 občianskeho zákonníka. Právne úkony
vyžadujú striktnú a presnú formu aj obsah a ani súd nemôže vytvárať obsah a z neúplných podmienoka výkladov účastníkov zmluvy. Ukončenie výstavby a odovzdanie celého diela sú diametrálne právne
rozličné úkony. V zmluve o dielo je uvedené dokončenie s dátumom 10.6.2003 a ukončenie výstavby a
vydaniekolaudačnéhorozhodnutia30.6.2003.Účastnícisapodľanázoružalovanéhosanikdynedohodli
na termíne odovzdania diela. Tieto skutočnosti robia dohodu o zmluvnej pokute dojednané v článku 9
- zmluvné pokuty odsek 9.1 neplatnou a tak je tomu aj v prípade odseku 9.2. Ďalej žalovaný namietal
riadne vyúčtovanie a vyfakturovanie zmluvných pokút, či už vo vzťahu k nároku žalobcu v 1. rade
alebo žalobcu v 2. rade. Žalovaný ďalej uviedol, že ani zmluva o postúpení pohľadávky z 24.2.2009
je absolútne neplatným právnym úkonom. V predmetnej zmluve chýbajú základné znaky určitosti a
zrozumiteľnosti, popísanej pohľadávke chýba dostatočná identifikácia, jednoznačná určitosť. Zo zmluvy
podľa neho nie je zrejmé, čo je predmetom postúpenia, na základe akej skutočnosti a kedy mala
postúpená pohľadávka žalovanou vzniknúť. Nie je zrejmá ani jej špecifikácia. V zmysle platnej judikatúry
musí byť podľa žalovaného postúpená pohľadávka jednoznačne špecifikovaná. Do pozornosti súdu
predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Obo/31/2008 zo dňa 25.2.2010, ktoré jednoznačne uvádza,
že postúpená pohľadávka musí byť presne identifikovaná. Predmetná zmluva z 24.2.2009 ako aj príloha
č. 1 zoznam pohľadávok robia zmluvu o postúpení pohľadávok podľa neho neplatnou. Žalobca predložil
aj opis stavu pohľadávok zapísaných správcom konkurznej podstaty bez dátumu ako prílohu č. 2. Tak
v zmluve ako aj v zozname pohľadávok, ktorá je predmetom žaloby nie je pohľadávka jednoznačne
identifikovaná. Ani žalobcom predložené opatrenie konkurzného súdu z 24.2.2009 39K/44/2005-1747
neobsahuje presnú špecifikáciu pohľadávok úpadcu, ich výšku a identifikáciu dlžníkov. Podľa názoru
žalovaného platnosť zmluvy sa nedá upraviť pomocou výkladových pravidiel. Podľa žalovaného žalobca
po tom, ako si uvedomil, že zmluva o dielo je neplatná chcel svoje konanie napraviť a preto vyhotovil
tri dohody, teda dohodu o urovnaní, dohodu o úprave práv a povinností a zmluvu o spolupráci, všetko
s dátumom 22.8.2003. Keďže dielo bolo riadne zhotovené a právny predchodca žalobcu v 1. rade
za dielo riadne nezaplatil, snažil sa touto cestou nepoctivým obchodným stykom získať pre seba
výhody a napraviť všetky vady a chyby, ktoré dovtedy urobil. Právny predchodca žalobcu ku dňu
22.8.2003 z celkovej hodnoty ceny diela 105.847.552,80 Sk zaplatil žalovanému iba 36.381.883,80 Sk a
nezaplatenýchostalo69.465.669Sk.Všetkytridokumentysdátumom22.8.2003užvpredstihuvyhotovil
právny predchodca žalobcu, pričom zástupca žalovaného všetky tri dokumenty podpísal dobrovoľne s
tým, že právny predchodca žalobcu konečne žalovanému zaplatí aj cenu diela, čiže aj nezaplatenú časť
69.465.669 Sk podľa dohody o urovnaní. Žalovaný všetky tieto tri dokumenty podpísal, hlavne s vidinou,
že mu bude okamžite vyplatených 23.812.332 Sk po podpise dohody o urovnaní, nakoľko žalovaný
ako zhotoviteľ potreboval finančné prostriedky pre svoju prevádzkovú činnosť v opačnom prípade by
mu hrozili ďalekosiahle nepriaznivé následky, vrátene konkurzného konania podpísal tieto dohody pod
tlakom okolností v tiesni a za zjavne nevýhodných podmienok. Ako vyplýva z článku 1 - vymedzenie
vzájomných práv a povinností dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 22.8.2003 najprv
právny predchodca žalobcu dal podpísať žalovanému dohodu o urovnaní, kde v článku II sa zaviazal
zaplatiť nesplatenú časť z ceny diela vo výške 69.465.699 Sk s tým, že 23.812.332 Sk zaplatí hneď po
jej uzavretí a zvyšok do 31.12.2005 s tým, že žalovaný stornuje všetky doterajšie vystavené faktúry a
nebude si uplatňovať akékoľvek nároky t.j. najmä zmluvné pokuty, úroky z omeškania, nárok na náhradu
škody a podobne a že účastníci dohody nebudú viesť voči sebe súdne konania. Predchodca žalobcu
dal žalovanému zároveň podpísať zmluvu o spolupráci s tým, že na základe nej mu vyplatí 28.000.000
Sk za sprostredkovanie. Následne mu dal podpísať dohodu o úprave práv a povinností tiež 22.8.2003
v ktorej sa zameral výslovne na zmluvné pokuty s tým, že ho oklamal a uviedol do omylu tak, že mu
dal podpísať uznanie záväzku vo výške 28.000.000 Sk na základe nejestvujúcej zmluvnej pokuty s tým,
že si túto pokutu jednostranne započítal voči pohľadávke žalovaného na základe už uvádzanej zmluvy
o spolupráci z 22.8.2003 vo výške 28.000.000 Sk a v opačnom prípade si to započíta jednostranne
s poslednou splátkou ceny diela vo výške 28.000.000 Sk, ktorá mala byť žalobcom zaplatená do
31.12.2005 a zároveň v článku III. odsek 4 upravil text tak, že účastníci dohody nepodajú voči sebe
do 31.12.2005 žiadne žaloby a nebudú si uplatňovať žiadne nároky. Právny predchodca žalobcu si
následne dňa 27.10.2005 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 55.550.000 Sk. Podľa názoru
žalovaného právny predchodca žalobcu pri uzatváraní všetkých troch vyššie uvedených dokumentov
nebol dobromyseľný. Žalovaný ďalej uviedol, že dohodu o úprave práv a povinností nepovažuje za
dohodu o urovnaní, pričom si žalobca zamieňa uznanie záväzku podľa § 323 obchodného zákonníka s
dohodouourovnanípodľa§585anasledujúcichobčianskehozákonníkaaprezentujenázor,žeuznaním
záväzku vznikol u žalovaného nový záväzok na ktorý nemá vplyv neplatnosť zmluvy o dielo. V dohode
o úprave vzájomných práv a povinností si strany neupravili žiadne sporné a pochybné práva, pričom jej
obsah je taký že žalovaný sa vzdal svojho práva na uplatňovanie a vymáhanie akýchkoľvek nárokov
zo zmluvy o dielo a uznal záväzok vo výške 28.000.000 Sk. Hoci právny predchodca žalobcu tietoustanovenia vložil do dohody o úprave vzájomných práv a povinností v skutočnosti ide o jednostranné
právne úkony žalovaného a nie dohodu o urovnaním, takýto je obsah týchto právnych úkonov. Žalovaný
vyslovil názor, že obsahom ide o dohodu u urovnaní iba v záujme obohatenia sa žalobcu na základe ním
odprezentovaného vzniku nového záväzku na základe dohody o urovnaní a tým aj väčšieho a ľahšieho
predpokladu úspešnosti v súdnom spore, vzhľadom na právnu úpravu dohody o urovnaní. Uzavretím
dohody o úprave vzájomných práv a povinností strany neupravovali práva ohľadom zmluvných pokút,
naopak žalobca sa vzdal práva na vymáhanie zmluvných pokút. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný
zastávalnázor,žedohodaourovnaníakoajdohodaoúpravevzájomnýchprávapovinnostíboliuzavreté
v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Medzi stranami bola
dohodnutá cena diela vo výške 105.847.552,80 Sk a žalobcovia resp. ich právny predchodca sa snažili
obohatiť o 83.550.000 Sk, ktorú sumu z ceny diela neuhradil právny predchodca žalobcov.
Čo sa týka nároku žalobcu v 2. rade na zaplatenie 55.550.000 Sk žalovaný použil aj vo vzťahu k tomuto
žalobcovi tú istú argumentáciu ako vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade. Čo sa týka neplatnosti zmluvy o
dielo ako aj čo sa týka ďalších následných zmlúv z 22.8.2003, ďalej uviedol, že vzhľadom na absolútnu
neplatnosťZmluvyodieloč.01/02/TDGzodňa11.11.2002nemohlodôjsťkplatnémudojednaniuajktým
ustanoveniam ohľadom zmluvných pokút od ktorých žalobca v 2. rade opiera svoj nárok na vyplatenie
vyššie uvedenej zmluvnej pokuty. Ďalej tiež namietal riadne vyúčtovanie a fakturáciu tejto zmluvnej
pokuty. Z uvedených dôvodov uplatnený nárok žalobcu v 2. rade tiež neuznal ani čo do základu.
Žalobca v 1. rade vo svojich podaniach uviedol, že Zmluvu o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002
považuje za platnú. Žalovaný svoje tvrdenia o neplatnosti tejto zmluvy opiera o § 27 ods. 3 obchodného
zákonníka. Podľa názoru žalobcu v .1. rade v situácii je potrebné aplikovať § 27 ods. 4 obchodného
zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o dielo v zmysle ktorého zapísané údaje sú
účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje
je účinný voči tretím osobám odo dňa keď bolo uloženie listín zverejnené, to neplatí ak zapísaná osoba
preukáže,žetretiaosobaotýchtoúdajochalebooobsahulistínvedela.Žalobcav1.radetútoskutočnosť
preukázal práve ustanoveniami dohody o urovnaní, a to konkrétne článkom 1, kde žalovaný vyhlásil, že
zmluva bola uzavretá oprávnenými osobami na oboch stranách a pri jej podpise mal žalovaný vedomosť
o tom, že titulom rozhodnutia valného zhromaždenia právneho predchodcu žalobcu v 1. rade spísaného
a osvedčeného dňa 20.9.2002 do notárskej zápisnice N 355/02, NZ 339/02 došlo k zmene stanov
právneho predchodcu žalobcu v 1. rade, k odvolaniu pôvodných a voľbe nových členov predstavenstva
a dozornej rady. V deň podpisu zmluvy t. j. 11.11.2002 boli osoby konajúce v mene spoločnosti L. riadne
zvolenými členmi štatutárneho orgánu právneho predchodcu žalobcu v 1. rade. Uvedené preukazuje to,
že žalovaný mal vedomosť o tom, že v čase uzatvorenie zmluvy o dielo bol právny predchodca žalobcov
oprávnenýkonaťspôsobom,ktorýmuzatvorilzmluvuodielo.Skutočnosť,žežalobcaboltaktooprávnený
konať vyplýva aj z výpisu z obchodného registra z ktorého vyplýva, že L. bol predsedom predstavenstva
právneho predchodcu žalobcov od dňa 20.9.2002 a L. bola členkou predstavenstva od 20.9.2002, teda
v čase uzatvorenia zmluvy bol právny predchodca žalobcu v 1. rade oprávnený konať tak, ako konal,
teda ak uzatvoril zmluvu o dielo. Žalobca v 1. rade poprel, aby zmluvné strany v dohode o urovnaní sa
snažili zhojiť absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo tým, že sa dohodnú na tom, že zmluva o dielo bola
platne uzavretá. Tento názor žalovaného nemá oporu v texte dohody o urovnaní. naopak žalovaný v
dohode o urovnaní osvedčil, že vedel o tom, že právny predchodca žalobcu v 1. rade bol oprávnený
konať tak, ako konal, teda tak ako uzatvoril zmluvu o dielo. Tiež žalobca v 1. rade poprel, aby zmluvu o
dielo resp. ďalšie dohody L. podpísal za žalovaného ako zástupca žalovaného a nie ako štatutár a člen
predstavenstva. Z textov všetkých zmlúv je zrejmé, že tento vystupoval ako štatutár žalovaného a nie
ako poverený zástupca žalovaného na základe plnomocenstva. Ďalej žalobca v 1. rade poprel, aby aj
ostatné tri dohody, ktoré boli medzi účastníkmi uzavreté dňa 22.8.2003 mali pochybný obsah. Uviedol,
že tieto boli platne uzatvorené a teda vznikli z týchto dohôd práva a povinnosti medzi účastníkmi, okrem
iného aj záväzky vyplývajúce zo zmluvnej pokuty. Ďalej uviedol, že dohoda o úprave práv a povinností z
obsahového hľadiska je dohodou o urovnaní, keďže v čase jej podpisu boli medzi účastníkmi pochybné
určité práva resp. tieto práva boli sporné. Účastníci tento stav riešili uzavretím dohody o úprave práv
a povinností. K ich usporiadaniu došlo prostredníctvom inštitútu urovnania upraveného v občianskom
zákonníku v § 586 až 587. Čo sa týka postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu v 1. rade
na žalobcu v 1. rade, žalobca v 1. rade uviedol, že táto okolnosť bola jednoznačne vyriešená práve
opatrením, ktorým bol schválený prevod pohľadávky konkurzným súdom. Čo sa týka nároku žalobcu v
1. rade k tomuto uviedol, že vymáhaná suma 28.000.000 Sk vznikla titulom zmluvných pokút z dôvoduomeškania a suma 55.550.000 Sk vznikla titulom zmluvných pokút zo zodpovednosti za vady, teda z
uvedeného je zrejmé, že sa jedná o dva samostatné nároky a úplne odlišné právne skutočnosti, ktoré
viedli k týmto dôsledkom, teda aj k porušeniu iných ustanovení zmluvy o dielo. Ďalej dodal, že suma
28.000.000 Sk zaplatenia ktorej sa domáha on má svoj právny dôvod v dohode o urovnaní práv a
povinností, teda z materiálneho hľadiska je už oddelená od zmluvy o dielo, resp. od zmluvnej pokuty,
ktorá je súčasťou zmluvy o dielo.
Žalobca v 2. rade uviedol, že nárok žalobcu v 1. rade má právny dôvod v dohode o urovnaní z 22.8.2003
a v dohode o úprave vzájomných práv a povinností z toho istého dátumu, pričom tieto dohody sú právne
kvalifikované v zmysle 6. oddielu občianskeho zákonníka t. j. zánik záväzkov jednak dohoda o urovnaní,
ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu v 1. rade a v 2. rade a žalovaným je
inštitútom, ktorý spôsobuje zánik záväzku to znamená, že záväzok zo zmluvy o dielo, ktorý bol uplatnený
právnym predchodcom žalobcov a vznikol nový záväzok, ktorý má právny dôvod v dohode o urovnaní,
resp. v dohode o úprave vzájomných práv a povinností. Tento záväzok je však samostatným nárokom,
ktorý so zmluvou o dielo nesúvisí, ide o nový, samostatný nárok, ktorý je potrebné posudzovať len v
intenciáchuzatvorenýchzmlúvnazákladektorýchdošlokmodifikáciipôvodnéhozáväzkuvyplývajúceho
zo zmluvy o dielo. Nárok žalobcu v 2. rade je priamym nárokom zo zmluvy o dielo t. zn. že skutkovo tieto
dva nároky spolu vôbec nesúvisia. Kým v prvom prípade nie je možné aplikovať moderačné oprávnenie
súdu v druhom prípade takéto moderačné oprávnenie súdu do úvahy prichádza. Právny predchodca
žalobcu v 2. rade si v časti nároku 55.550.000 Sk uplatnil svoj nárok ako nárok zo zmluvy o dielo na ktorý
mal aj v samotnom tomto uplatnení, kde boli vady reklamované a teda od ktorých sa odvíja začiatok
plynutia doby omeškania a sankcie omeškania sankcionované zmluvnou pokutou. Ide o dátumy, ktoré
sú po uzavretí dohody o urovnaní to znamená, že k tým reklamáciam a reklamačným konaniam došlo
až potom, ako bola vysporiadaná zmluvná pokuta dovtedy vzniknutá po 22.8.2003, čiže tento nárok je
úplne odlišným nárokom ako je nárok žalobcu v 1. rade. Čo sa týka uzavretia zmluvy o dielo uviedol,
že notárska zápisnica na základe ktorej došlo k zmene štatutárnych orgánov u právneho predchodcu
žalobcov bola spísaná pred podpisom zmluvy o dielo a preto v čase uzavretia zmluvy o dielo nemohol
nikto iný za túto spoločnosť konať iba L., ktorí boli štatutárnymi zástupcami právneho predchodcu
žalobcov. Táto skutočnosť podľa jeho názoru bola určite žalovanému známa už pri podpise zmluvy,
keďže hodnota diela predstavovala 104.000.000 Sk, čo bolo pre žalovaného prioritnou stavbou v čase
uzavretia zmluvy o dielo a preto je nesporné, že tento mal 100 % - nú istotu, že ide o štatutárnych
zástupcov objednávateľa. Podľa neho argumentácia žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o dielo
je plne účelová. Poukázal na vyhlášku žalovaného konkurzného veriteľa, ktorý v konkurze vedenom
na majetok úpadcu t. j. právneho predchodcu žalobcov spoločnosti TATRA DEVELOPMENT GROUP
uplatnil pohľadávku vo výške 246.600.000 Sk, ktorá vyplynula z faktúry 2570178, pričom touto faktúrou
boli uplatnené zmluvné pokuty na základe článku 9 zmluvy o dielo uzavretej medzi spoločnosťou TATRA
DEVELOPMENT GROUP a.s. a žalovaným, čiže žalovaný sám uplatnil a zúčtoval zmluvnú pokutu
vystavenúnazákladeustanovenízmluvyodielo,pričomvtomtokonanítvrdil,žetátozmluvajeneplatná.
Z notárskej zápisnice N 355/02, NZ 339/02 zo dňa 20.9.2002 notárky W. súd zistil, že uvedeného
dňa notárka osvedčila priebeh rokovania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti TATRA
DEVELOPMENT GROUP a.s., IČO: 36 389 463. Okrem iných z tejto notárskej zápisnici vyplýva, že
uznesením č. 1 valné zhromaždenie schválilo zmenu stanov spoločnosti zo dňa 13.12.1999 a úplné
nové stanovy spoločnosti. Z uznesenia č. 2 vyplýva, že valné zhromaždenie odvolalo doterajších členov
predstavenstva L. Z uznesenia č. 3 citovanej zápisnice vyplýva, že valné zhromaždenie zvolilo nových
členov predstavenstva, a to L. Z uznesenia č. 4 súd zistil, že valné zhromaždenie zvolilo Ing. Rastislava
Huttu za predsedu predstavenstva a ID. za členov predstavenstva.
Z úplne nových stanov akciovej spoločnosti TATRA DEVELOPMENT GROUP a.s. zo dňa 20.9.2002 v
článku 17 - konanie v mene spoločnosti v bode 1 súd zistil, že v mene spoločnosti je oprávnený konať
a podpisovať vždy predseda predstavenstva spoločne s jedným členom predstavenstva.
ZdokladovOkresnéhosúduŽilina,Obchodnéhoregistra,ktorébolizaslanésúdudňa26.4.2011podjeho
spisovou značkou NcOR 4694/2011 súd zistil, že notárska zápisnica NZ 339/2002, ktorej súčasťou je
úplnenovézneniestanovzodňa20.9.2002boladoručenánaOkresnýsúdŽilina,oddelenieobchodnéhoregistra dňa 7.2.2003 ako jedna z príloh k návrhu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri č. k.
26Zpz 260/2003. Ing. Rastislav Hutta bol zapísaný do obchodného registra na základe návrhu na zápis
zmien v obchodnom registri doručený na Okresný súd Žilina, oddelenie obchodného registra 7.2.2003
pod č. k. 26Zpz 260/2003. Dňa 12.2.2003 bola vykonaná zmena pod číslom 26Zpz 260/2003 okrem
iného aj v časti „ konanie menom spoločnosti “: V mene spoločnosti je oprávnený konať a podpisovať
vždy predseda predstavenstva spoločne s jedným členom predstavenstva. Uvedené konanie bolo platné
od 12.2.2003 do 9.2.2004. Dňa 30.1.2004 bol podaný na tomto súde návrh na zápis zmeny týkajúcej sa
spôsobu konania menom spoločnosti pod č. k. 26Zpz 132/2004.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina vložky č. 10230/L súd zistil, že v tejto vložke
je zaregistrovaná TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. od 27.12.1999. Na druhej strane výpisu súd
zistil, že L. bol predsedom predstavenstva od 12.2.2003 do 16.9.2005, pričom u tohto je datovaný
vznik funkcie 20.9.2002. L. je členkou predstavenstva od 12.2.2003 do 16.9.2005, pričom k vzniku
funkcie u nej došlo tiež 20.9.2002. Z toho istého výpisu na strane 2 v poslednom odseku súd zistil,
že konať v mene spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, a to minimálne traja,
podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach je oprávnený predseda predstavenstva s podpredsedom
predstavenstva a ktorýmkoľvek ďalším členom predstavenstva. Za spoločnosť podpisujú tak, že k
obchodnému menu spoločnosti pripoja členovia predstavenstva svoje podpisy. Tento stav platil od
27.12.1999 do 11.2.2003.
Podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne a určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil nemá
spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 1 ods. 1 obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ods. 2 citovanej normy právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva.
Podľa § 272 ods. 1 obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa § 544 ods. 2 občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 536 ods. 1 obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 269 ods. 2 obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 516 ods. 1 občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.Podľa § 585 ods. 1 občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi
nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa odseku 2 citovanej normy ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda
o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa odseku 3 citovanej normy doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 27 ods. 3 obchodného zákonníka zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich
zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa,
keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže,
že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto
údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby
preukážu, že o nich nemohli vedieť.
Podľa odseku 4 citovanej normy ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými
a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa
môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe
zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.
Súd predovšetkým skúmal platnosť Zmluvy o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 vzhľadom na
obranu žalovaného, teda či táto bola zo strany právneho predchodcu žalobcov TATRA DEVELOPMENT
GROUP, a.s. uzavretá platne. Zo samotnej prvej strany zmluvy o dielo vyplýva, že túto ako objednávateľ
uzatvára TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s., Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, zastúpená L.
predsedom predstavenstva a L., členkou predstavenstva. Ďalej pri označení objednávateľa je uvedené,
že táto spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri pri Okresnom súde v Žiline v oddiely Sa vložka
10230/L a jej IČO je 36 389 463. L. sa stal predsedom predstavenstva TATRA DEVELOPMENT
GROUP, a.s. dňa 20.9.2002 na základe uznesenia č. 4 a L. sa stali na základe toho istého uznesenia
valného zhromaždenia členmi predstavenstva, teda valné zhromaždenie dňa 20.9.2002 zvolilo troch
nových členov predstavenstva, čo nesporne vyplýva z notárskej zápisnice N 355/02, NZ 339/02 zo
dňa 20.9.2002. Na tom istom valnom zhromaždení uznesením č. 1 boli aj schválené zmeny stanov
spoločnosti zo dňa 13.12.1999 a úplne nové stanovy spoločnosti. V zmysle článku 17 ods. 1 týchto
stanov v mene spoločnosti je oprávnený konať a podpisovať vždy predseda predstavenstva spolu s
jedným členom predstavenstva. Ako vyplýva z oznámenia Okresného súdu Žilina, Obchodného registra
právny predchodca žalobcov TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. uvedenú notársku zápisnicu zo dňa
20.9.2002 doručil Okresnému súdu Žilina, oddelenie obchodného registra dňa 7.2.2003 a na základe
tejto zápisnice boli registrovým súdom v konaní 26Zpz 260/2003 dňa 12.2.2003 vyznačené príslušné
zmeny vo vložke 10230/L tohto súdu. Z uvedenej vložky zo strany 2 vyplýva, že ID. bol predsedom
predstavenstva TATRA DEVELOPMENT GROUP a.s. od 12.2.2003 do 16.9.2005, pričom k vzniku
funkcie došlo 20.9.2002. Obdobne L. bola členkou predstavenstva tejto a.s. od 12.2.2003 do 16.9.2005,
pričom k vzniku funkcie - člena došlo 20.9.2002. L. ako ďalšia zvolená členka predstavenstva v citovanej
vložke uvedená nie je. Ďalej mal súd za preukázané, že od 27.12.1999 do 11.2.2003 v mene spoločnosti
TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. sú oprávnení konať všetci členovia predstavenstva, a to
minimálnetraja.Podpisovaťzaspoločnosťvovšetkýchveciachjeoprávnenýpredsedapredstavenstvas
podpredsedom predstavenstva a akýmkoľvek ďalším členom predstavenstva. Za spoločnosť podpisujú
tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripoja členovia predstavenstva svoje podpisy.
Účinky zápisov v obchodnom registri konkretizujú význam zriadenia a vedenia obchodného registra.
Pri právotvorných rozhodnutiach registrových súdov účinky nastávajú najskôr dňom zápisu. Pri
osvedčujúcich rozhodnutiach všeobecné účinky voči tretím osobám takisto nastávajú zverejnením
zápisu v obchodnom registri. Na rozdiel od právotvorných zápisov účinky deklaratórnych zápisov môžunastať už dňom, keď zapísaná osoba rozhodla o zmene určitých skutočností a túto skutočnosť oznámila
tretejosobe,prípadnetretiaosobasaozmenedozvedelazozbierkylistín.Významnouzmenoupritýchto
zápisoch je, že takto zmenených údajov a obsahu listín sa môže dovolať tak zapísaná osoba ako aj tretia
osoba, ako to vyplýva z § 27 ods. 3 až 5 obchodného zákonníka. V prípade nesúladu medzi zapísanými
a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami zákon vymedzuje následky nesúladu
tak, že moderuje princípy vyjadrené v súvisiacich ustanoveniach § 27 ods. 3, 5 obchodného zákonníka.
Toto osobitné ustanovenie chráni tretie osoby tak v prípade, ak vychádzali zo zapísaných údajov resp.
z uložených listín ako aj v prípade, ak vychádzali zo zverejnených skutočností. Zapísaná osoba musí
dokázať, že tretia osoba vedela o zapísaných údajoch resp. o uložených listinách, len v takom prípade
budú rozhodujúce zapísané skutočnosti resp. uložené listiny a nie skutočnosti zverejnené. V § 27 ods.
3 obchodného zákonníka je vyjadrený princíp materiálnej publicity, ktorý spolu s princípom formálnej
publicity dáva obchodnému registru povahu verejnej listiny. To v praxi znamená, že údaje zapísané v
obchodnom registri sú právne účinné navonok i v prípade, ak nezodpovedajú skutočnému stavu ak
sú splnené podmienky uplatnenia princípu materiálnej publicity. Pozitívna stránka princípu materiálnej
publicity spočíva v tom, že zápisy sú právne účinné voči každému aj súdu odo dňa ich vykonania
registrovým súdom. Znamená to, že odo dňa vykonania zápisu sa nemôže nikto dovolávať neznalosti
ich obsahu. Negatívna stránka materiálnej publicity doplňuje pozitívnu stránku, ktorá spočíva v tom, že
nie je možné namietať proti tretím osobám konajúcim v dôvere v zápis, že tento zápis nezodpovedá
skutočnosti.
Je nesporné, že notárska zápisnica NZ 339/2002 z 20.9.2002 bola doručená Okresnému súdu Žilina,
oddeleniu obchodného registra dňa 7.2.2003, teda skoro po šiestich mesiacoch. Na základe tejto
notárskej zápisnice registrový súd vykonal zmenu dňom 12.2.2003. Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
že bolo povinnosťou zapísanej osoby ( § 27 ods.3, 4 obchodného zákonníka ) TATRA DEVELOPMENT
GROUP, a.s. resp. žalobcov v 1. a 2. rade preukázať, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o dielo č.
01/02/TDG dňa 11.11.2002 vedomosť o tom, kto koná za objednávateľa teda TATRA DEVELOPMENT
GROUP, a.s. a akým spôsobom. Podľa názoru súdu žalobcovia toto dôkazné bremeno v konaní
neuniesli. V podstate ich obrana spočívala v tom, že títo odkazovali na preambulu Dohody o urovnaní
zo dňa 22.8.2003 v ktorej je okrem iného uvedené, že zmluvné strany, teda TATRA DEVELOPMENT
GROUP, a.s. a PSJ - Chemkostav, a.s. sa nedokázali dohodnúť na platnosti zmluvy. V článku 1 -
vyporiadanie sporných skutočností je pod prvou odrážkou riešená medzi účastníkmi platnosť zmluvy,
kde sa hovorí, že zmluvné strany uznávajú, že Zmluva o dielo č. 01/02/TDG zo dňa 11.11.2002 bola
uzavretá slobodne, vážne a neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Ďalej
zmluvné strany sa dohodli, že zmluva bola uzavretá oprávnenými osobami na obidvoch stranách a pri
jej podpise mal PSJ vedomosť o tom, že titulom rozhodnutia valného zhromaždenia TDG spísaného
a osvedčeného dňa 20.9.2002 do notárskej zápisnice N 355/02, NZ 339/02 došlo k zmene stanov
TDG, k odvolaniu pôvodných a voľbe nových členov predstavenstva, dozornej rady a v deň podpisu
zmluvy t. j. 11.11.2002 boli osoby konajúce v mene spoločnosti L.. V závere tohto ustanovenia dohody
strany dohody prehlasujú, že zmluva bola uzavretá platne, vyvolala a vyvoláva právne účinky z nej
vyplývajúce. Žalovaný už v liste zo dňa 28.7.2003, ktorý za žalovaného zaslal žalobcovi v tom čase
TATRA DEVELOPMENT GROUP, a.s. M., právny zástupca žalovaného uvádza, že Zmluva o dielo č.
01/02/TDG je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej podpise v mene objednávateľa
konali osoby, ktoré na to neboli oprávnené a navyše nekonali ani spôsobom zverejneným v obchodnom
registri.
Súd mal zato, že žiadnou dohodou o urovnaní nemožno zhojiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Tento buď v čase jeho vzniku bol platne uzavretý alebo neplatne. Dohodou o urovnaní podľa § 585
občianskeho zákonníka môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné a pochybné, nie však absolútnu
neplatnosť právneho úkonu.
Keďže súd dospel k záveru, že zapísaná osoba TATRA DEVELOPMENT GROUP a.s. resp. jej právni
nástupcovia žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že žalovaná strana bola pri uzavretí zmluvy o dielo
č. 01/02/TDG dňa 11.11.2002 informovaná o zmenách, ktoré nastali na základe uznesenia valného
zhromaždenia z 20.9.2002 o zmene stanov TDG, o voľbe nových členov predstavenstva a dozornej rady
súd žalobu oboch žalobcov zamietol. Vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je potrebné uviesť, že podľa § 585
ods. 3 občianskeho zákonníka pri dohode o urovnaní doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorývyplýva z urovnania. Zákonodarca však jednoznačne predpokladá, že doterajší záväzok bol uzavretý
platne a nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva o dielo môže byť uzavretá aj ústne
avšak dojednania o zmluvných pokutách musia byť zo zákona uzavreté v písomnej forme. Keďže
zákonodarca predpokladá písomnú formu pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu mali byť
tieto dojednania urobené aj v predpísanej forme. Keďže tieto dojednania podľa názoru súdu o zmluvných
pokutách neboli urobené v predpísanej forme nemôže sa žalobca v 1. rade domáhať svojho nároku s
poukazom na dohodu o urovnaní, ktorý úkon už predpísanú formu má.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa už v konaní nezaoberal ani ďalšími skutočnosťami, teda či došlo k
platnému, neplatnému, určitému vyúčtovaniu zmluvných pokút, či došlo k ich odsúhlaseniu resp. či tieto
boli riadne žalobcami resp. ich právnym predchodcom fakturované. Vykonanie týchto dôkazov vzhľadom
na absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo z 11.11.2002 v podstate stratilo svoj význam.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu úspešnému žalovanému
priznal.
Pri náhrade trov konania súd postupuje podľa zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vo
veci samej.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O plnom úspechu možno hovoriť vtedy, keď súd svojím rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka.
Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Pretože žalovaný mal vo veci plný úspech a žiadal náhradu nákladov, ktoré mu vznikli, súd v zmysle
ustanovenia§142ods.1OSP priznalnáhradutrovkonaniažalovanému,atotrovyprávnehozastúpenia
advokátom v celkovej výške 83.037,26 EUR, z ktorej sumy je povinný žalovanému uhradiť žalobca v
1. rade 63.210,73 EUR a žalobca v 2. rade 19.826,53 EUR. Právny zástupca vyčíslil trovy právneho
zastúpenia spolu vo výške 90.364,76 EUR, pričom u žalobcu v 1. rade uplatnil trovy vo výške 70.351,91
EUR a u žalobcu v 2. rade vo výške 20.012,85 EUR.
Súd priznal trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v platnom znení.
Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v platnom znení predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 2.773.351,92 EUR (83.550.000,- Sk) je
5.970,93 EUR.
Po povolení zmeny účastníkov konania, od 04.11.2010 predstavuje základná sadzby tarifnej odmeny
advokáta za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty u žalobcu v 1. rade 929.329,72 EUR
( 28.000.000,- Sk) je 2.285,73 EUR. U žalobcu v 2. rade je hodnota sporu 1.843.922,19 EUR
( 55.550.000,-Sk) a 1 úkon právnej služby je 4.111,73 EUR.
Žalovanému patria proti žalobcovi v 1. rade trovy konania v celkovej výške 63.210,73 EUR z toho
7 úkonov právnej pomoci v plnej výške po 5.970,93 EUR, a to: prevzatie a príprava veci, 2 x účasť
na pojednávaniach: 11.01.2010, 31.05.2010, 3x5.970,93=1.7912,79 EUR; 4 x vyjadrenie vo veci z
08.09.2008, 15.05.2009, 05.01.2010, 24.05.2010, 4x5.970,93=23.883,72 EUR. Vo výške 1/4 z úkonu
5.970,93 EUR t. j. 1.492,73 EUR za účasť na nemeritórnom pojednávaní 10.09.2008.4 úkony právnej pomoci po 2.279,09 EUR, keďže advokát si uplatnil 1 úkon právnej pomoci v nižšej
výške ako mu patrí v zmysle vyhlášky ( hodnota sporu 929.429,72 EUR-1 úkon 2.285,73 EUR); za 2 x
účasť na pojednávaniach: 31.01.2011, 20.06.2011 2x2.279,09=4.558,18 EUR, 2 x vyjadrenie vo veci z
17.01.2011 a 29.04.2011 2x2.279,09=4.558,18 EUR t. j. spolu ( 17.912,79 + 23.883,72 + 1.492,73 +
4.558,18 + 4.558,18 = 52.405,60).
Ďalej mu patrí režijný paušál v celkovej výške 84,33 EUR za 12 úkonov právnej pomoci vyššie
špecifikovaných podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za 3 úkony v roku 2008 á 6,30 EUR =18,90
EUR, 1 úkon v roku 2009 á 6,95=6,95 EUR, 4 úkony v roku 2010 á 7,21=28,84 EUR, 4 úkony v roku
2011 á 7,41=29,64 EUR, t. j. spolu (18,90+6,95+28,84+29,64=84,33).
Advokát si uplatnil aj 20% DPH, keďže je platiteľom dane, čo predstavuje zo sumy 52.405,60 EUR x
20% = 10.481,12 EUR.
Právnemu zástupcovi žalovaného patrí aj cestovné v zmysle preukázaných cestovných výdavkov (§ 16
ods. 4 vyhlášky) za účasť na jednotlivých pojednávaniach v celkovej výške 52,14 EUR, a to za použitie
motorového vozidla zn. AUDI A4 VAN. ŠPZ: KE 004FA (5krát), priemerná spotreba 5,8 l/100km, počet
prejazdených km 146 (tam a späť) pri účasti na jednom pojednávaní a cene pohonných hmôt :1,43
EUR v roku 2008, 1,14 EUR, 1,134 EUR v roku 2010 a 1, 285 EUR, 1,359 EUR v roku 2011.
Náhrada cestovného na pojednávaní dňa 31.01.2011 a 20.06.2011 mu patrí v 50% podiele. Pri náhrade
cestovného si právny zástupca žalovaného neuplatnil nárok na pevnú sadzby za 1 km platnú pre roky
2008, 2010 a 2011.
V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky mu patrí aj náhrada za stratu času, za čas strávený cestou do miesta,
ktoré nie je sídlom advokáta v celkovej výške 187,64 EUR, a to za 4 x 10,52 EUR = 42,08 EUR za rok
2008, 8 x 12,02 EUR = 96,16 EUR za rok 2010, 8 x 12,35 = 98,80 EUR za rok 2011, z ktorej sumy mu
patrí iba 50% - 49,40 EUR t. j. spolu (42,08+96,16+49,40=187,64).
Trovy právneho zastúpenia proti žalobcovi v 1. rade takto predstavujú sumu 63.210,73 EUR, t. j. tarifná
odmena 52.405,60 + 20% DPH 10.481,02 + režijný paušál 84,33 + cestovné 52,14 EUR + strata času
187,64 EUR.
Právny zástupca žalovaného si proti žalobcovi v 1. rade uplatnil trovy konania v celkovej výške 70.351,91
EUR. Súd nepriznal advokátovi plnú úhradu za účasť na pojednávaní v zmysle § 14 ods. 5 písm.
b/ vyhlášky, a to 10.09.2008 ale iba vo výške 1/4 odmeny, pretože na tomto pojednávaní nedošlo k
prejednaniu veci samej a pojednávanie bolo odročené. Taktiež súd nepriznal právnemu zástupcovi
1/4 úkon za účasť na pojednávaní 06.07.2010, keďže na tomto pojednávaní nebol prítomný a svoju
neúčasť telefonicky ospravedlnil, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Z uvedeného dôvodu krátil
právnemu zástupcovi vyúčtovanú odmenu vzťahujúcu sa k predmetnému pojednávaniu - 20% DPH,
režijný paušál, cestovné a stratu času.
Žalovanému proti žalobcovi v 2. rade patria trovy konania v celkovej výške 19.826,53 EUR, a to za 4
úkony právnej pomoci v plnej výške po 4.111,73 EUR ( hodnota sporu 1.843.922,19 EUR - 55.550.000,-
Sk), a to: 2 x účasť na pojednávaní 31.01.2011, 20.06.2011, 2 x vyjadrenie vo veci 17.01.2011,
29.04.2011 t. j. 4 x 4.111,73=16.446,92 EUR; 20% DPH zo sumy 16.446,92 x 20% = 3.289,38 EUR;
režijný paušál za 4 úkony x 7,41 EUR = 29,64 EUR; strata času 8 x 12,35 EUR = 98,80 EUR z toho
50% = 49,40 EUR; cestovné za účasť na pojednávaní 31.01.2011, 20.06.2011 vo výške 11,19 EUR v
50% podiele, a to za použitie motorového vozidla zn. AUDI A4 VAN. ŠPZ: KE 004FA (2 krát), priemerná
spotreba 5,8 l/100km, počet prejazdených km 146 (tam a späť); t.j. spolu ( 16.446,92 + 3.289,38 + 29,64
+ 49,40 + 11,19 = 19.826,53).
Právny zástupca žalovaného si proti odporcovi v 2. rade vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 20.012,85 EUR. Z tohto uplatneného nároku súd nepriznal právnemu zástupcovi v plnej výškestratu času, ktorú si uplatnil vo výške 235,72 EUR. Túto položku súd krátil o 186,32 EUR, teda mu priznal
49,40 EUR v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z. z., vo výške 1/60- iny výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu platnú pre roku 2011 vo výške 12,35 EUR. V zostávajúcej časti priznal
právnemu zástupcovi trovy proti žalobcovi v 2. rade v súlade s jeho vyúčtovaním.
Celková priznaná náhrada trov za právne zastúpenie žalovaného predstavuje sumu 83.037,26 EUR,
z ktorých je žalobca v 1. rade povinný zaplatiť 63.210,73 EUR a žalobca v 2. rade 19.826,53 EUR.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní priznanú náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi, ktorý
zastupoval úspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho
súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.