Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201716
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201716.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného D., právne zastúpeného S. proti povinnému K.,
o vymoženie 920,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 07. mája 2015, č.k. 3Er/251/2015-16, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ust. § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Oprávnený sa domáhal prostredníctvom právneho
zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručeným exekútorskému úradu dňa
30.03.2015, proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1.533,50 Eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., sp. zn. M1308563 zo dňa 11.06.2009. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, Zmluvou o úvere zo dňa
28.02.2007 (ďalej aj ako „zmluva o úvere“), Obchodnými podmienkami pre úver (verzia2/2006) (ďalej
aj ako „obchodné podmienky“) a s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu, sp. zn. 5Er/251/2009.
Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca oprávneného N. a povinný uzavreli dňa 28.02.2007

zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver (verzia 2/2006). Zmluva, ktorú jej
účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Z úradnej činnosti mal preukázané, že v konaní
vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/251/2009 bolo exekučné konanie
voči povinnému vedené na podklade toho istého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. M1308563 zo dňa
11.06.2009, ktorý bol vydaný na podklade tej istej zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2007, ktorej súčasťou sú

tieistéobchodnépodmienky.Uznesenímtamojšiehosúdu,č.k.5Er/251/2009-20zodňa09.05.2012bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Krajský súd v Trenčíne uznesením, č.k.
16CoE/66/2012-38 zo dňa 20.06.2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie tamojšieho
súdu, č.k. 5Er/251/2009-20 zo dňa 09.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 16CoE/66/2012-38 zo dňa 20.06.2012. Exekučný súd
konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci

súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z
tohoistéhoexekučnéhotitulumedzitýmiistýmiúčastníkmiexekučnéhokonania,právoplatnerozhodol,a
to uznesením, č.k. 5Er/251/2009-20 zo dňa 09.05.2012, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a exekúcia bola zastavená. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 16CoE/66/2012-38 zo dňa 20.06.2012. Nakoľko
uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie bolo právoplatne

rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové
okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu, zostali nezmenené,ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), a
teda, keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom
konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej

prekážky konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia,
pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvomi spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí

poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Dôvodil, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 40/2013.
Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, §
104ods.1prvávetaa§103O.s.p.,pretoževexekučnomkonaníniejemožné napredchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení, aplikovať zásadu res iudicata. Namietal,

že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v
súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo
108/2012. Podľa ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a

vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Oprávnený mal za to, že z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu
väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia
len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto
štádiu podľa oprávneného súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec

nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Oprávnený mal za to, že súd postupoval v rozpore so zákonom, a tým porušil
právo na spravodlivý súdny proces a odňal účastníkovi konania možnosť konať pred
súdom. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu IV. ÚSn 252/04, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013, II.
ÚS 499/2012. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k.

18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, Okresného súdu Malacky, č.k.
23Er 2074/2011-13. Oprávnený je názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania a poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 23/2013-8.
Na základe uvedených skutočností navrhol, súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
krajského súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného

súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, s ktorým
sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu krajský súd
dopĺňa nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným exekútorskému úradu dňa 30.03.2015, domáhal

vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1533,50 Eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. M1308563
zo dňa 11.06.2009. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v
predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 3Er/251/2015 je podkladom pre

vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd prvého stupňa vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 5Er/251/2009-20 zo dňa 09.05.2012bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená. Krajský súd v Trenčíne
uznesením, č.k. 16CoE/66/2012-38 zo dňa 20.06.2012 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Uznesenie tamojšieho súdu, č.k. 5Er/251/2009-20 zo dňa 09.05.2012 nadobudlo právoplatnosť

dňa 06.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 16CoE/66/2012-38 zo dňa
20.06.2012. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej
veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva,
že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,

ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je

povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ustáliť,

čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľnenesplnilpovinnosťvyplývajúcu ztohtorozhodnutia.Uznesenie,ktorýmsavexekučnomkonaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci, zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, poukazuje na skutočnosť,

že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej
veci, exekučný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie
a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 5Er/251/2009-20 zo dňa
09.05.2012, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. V uvedenej exekučnej veci

dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu
právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej
doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
06.09.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
20.06.2012, č.k. 16CoE/66/2012-38. Nakoľko uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného,

ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto
exekučného titulu, zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom
prvého stupňa právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 5Er/251/2009-20
zo dňa 09.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 16CoE/66/2012-38 zo dňa

20.06.2012, založilo prekážku rei iudicatae, a teda, pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .