Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/246/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208369
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715208369.2
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky X.B. U., S.. XX.X.XXXX, N.. Č.. M. X., C. X, proti
odporcovi F. W., S.. XX.X.XXXX, N. M. X., S. Z. X, N.. Č.. M. N. XX, X. Y. C. J. v konaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa odporcovi uložila povinnosť
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval
navrhovateľkou a aby sa k navrhovateľke nepriblížil na vzdialenosť minimálne 5 metrov sa zamieta.
Odporcovi sa proti navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11. 06. 2015 a na výzvu súdu upraveným podaním na
súd došlým 23. 07. 2015 zo dňa 20. 06. 2015 sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala uloženia
predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. i/ a j/ Občianskeho súdneho poriadku v znení
uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia. Svoj návrh odôvodnila tou skutočnosťou, že odporca
dlhodobo narušoval jej psychickú integritu tým, že na ňu vyvíjal psychický a fyzický nátlak vrátane bitky, a
z toho dôvod mala po podmienečnom prepustení odporcu z výkonu trestu odňatia slobody obavy o svoju
bezpečnosť. S odporcom žila v spoločnej domácnosti približne 2 roky v rokoch 2010 až 2012, pričom
toto spolužitie bolo sprevádzané psychickým a fyzickým násilím voči nej. V roku 2011 ho spolu so synom
H. práve z tohto dôvodu opustila, žila v krízovom centre v Dolnom Kubíne, avšak na jeho naliehanie sa
po 2 mesiacoch k nemu vrátila. Následne spolu bývali v jednoizbovom byte u jeho matky. Po tom, ako
odporca v auguste roku 2012 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, jeho matka ju z bytu vyhodila,
navrhovateľka bývala v záhradkárskej osobe v Z. A., to už bola tehotná s mladším synom. Tehotná bola
prijatá do DeD Necpaly, kde ju vyhľadal odporca, ktorý fyzicky napadol pracovníčku zariadenia pokúšal
sa násilím dostať k nej a synovi H.. Počas pôrodu napriek zákazu vstupu odporca vnikol aj na pôrodnicu
do izby navrhovateľky, po uplynutí doby pobytu musela z Necpál odísť, nastúpila do krízového centra
Brieždenie v Kláštore pod Znievom a odtiaľ opäť po uplynutí možnej doby ubytovania odišla do krízového
centra Čakanka v Považskej Bystrici, Tam zotrvala 9 mesiacov a v súčasnosti je klientom ZNB Slniečko
v Martine.
Odporca bol rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/11/2011 zo dňa 22. 02. 2011 uznaný za
vinného zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 34 mesiacov s podmienečným odkladom. Keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil musel nastúpiť výkon trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený o čom
sa navrhovateľka dozvedela 05. 06. 2015 z telefonického rozhovoru s matkou odporcu. S tým, že
matka odporcu súčasne upozornila, že odporca bude chcieť navštíviť deti, ktoré má s navrhovateľkou.
NavrhovateľkeuznesenímOkresnéhosúduMartinsp.zn.20P/327/2012zodňa01.02.2013bolzverený
do osobne j starostlivosti maloletý H. a odporcovi bolo určené výživné na toto dieťa. V zariadení, v ktoromsa momentálne navrhovateľka zdržiava boli okamžite sprísnené bezpečnostné opatrenia, ktoré však
obmedzuje aj ostatné klientky aj navrhovateľku a navyše ani navrhovateľku ani deti mimo zariadenia
nechránia. Keďže navrhovateľka má o svoju bezpečnosť a zdravie obavy žiadal aby súd rozhodol
tak, ako navrhovala. Vo svojom doplňujúcom podaní uviedla, že predbežné opatrenie by malo trvať
do vyhlásenia rozsudku vo veci samej ohľadne, ktorej navrhovateľka mieni podať osobitný návrh a
domáhať sa ním, aby odporca mal zakázaný prístup k jej osobe, pokiaľ bude bez sprievodu inej osoby
na vzdialenosť 5 metrov a aby mal zakázanú osobnú, telefonickú, emailovú listovú komunikáciu s
navrhovateľkou.
K svojim podaniam odporkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia.
Nárok navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. § 74 a nasl. O. s. p., ktoré upravujú vydávanie
predbežných opatrení.
Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O. s. p predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O. s. p. návrh (na vydanie predbežného opatrenia) má okrem náležitostí podľa § 79
ods. 1 O. s. p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov
maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej
osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci
zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby,
ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku
zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. i/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním
ohrozená.
Podľa § 76 ods. 1 písm. j/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená.
TietonovéustanoveniaObčianskehosúdnehoporiadkubolivnesenédoObčianskehosúdnehoporiadku
zákonom č. 73/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01. 05. 2015. Účelom novely bolo vytvoriť
legislatívne podmienky na vykonanie Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013
z 12. 06. 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré upravuje
otázky procesného postupu orgánov verejnej moci a to v základom, ako aj vo vykonávacom konaní.
Jeho účelom je chrániť obete trestných činov a obete násilia, kamkoľvek by v Európe cestovali, pričom
Nariadenie má byť rýchlym a flexibilným nástrojom pomocou, ktorého bude v chránenej osobe v prípade
je premiestnenia sa z jedného členského štátu do druhého poskytnutá okamžitá ochrana na báze
uznania ochranného opatrenia.Pokiaľ ide o novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku, bez vykonania týchto zmien podľa dôvodnej
správy k zákonu č. 73/2015 Z. z. by nebolo možné, aby súdy Slovenskej republiky nariaďovali ochranné
opatrenia, ktoré by podľa vyššie citovaného Nariadenia mohli byť v iných členských štátoch uznané.
Novovnesené ustanovenia § 200g a 200h O. s. p. potom súčasne vymedzujú postup súdu v prípade
otázok ochranných opatrení.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného účelom vydania predbežného opatrenia v zmysle ust. § 76 ods. 1
písm. i/ a j/ bolo chrániť obete násilia pred osobami, ktoré ohrozujú telesnú alebo duševnú integritu
navrhovateľa takéhoto predbežného opatrenia.
Základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia, ktoré vyplývajú z ust. § 75 ods. 2 O.
s. p. je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Súčasne je nutné brať aj ohľad na skutočnosť, že zásah
do práv dotknutých osôb v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia nesmie byť celkom zjavne
neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa má nariadením predbežného opatrenia dosiahnuť.
Z dočasného charakteru predbežnej ochrany vyplýva osobitný postup súdu pri rozhodovaní o
predbežnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práva a
záujmov účastníkov nemusí byť zachovaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní
o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označiť dôkazy,
ktorých sa dovoláva, a to jednak o tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok ako aj tie, ktoré osvedčujú
existenciu reálnej bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Z povahy predbežných opatrení vyplýva,
že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené a preto súd
obmedzí svoju činnosť len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, ktoré by mohol posúdiť, či
tu prípadne môže byť nárok, ktorého predbežnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené
a že k jeho ochrane je právo potreba predbežného opatrenia.
Keďženavrhovateľkaksvojmunávrhunepripojilažiadnelistinnédôkazy,atonapriektomu,žekonštatuje
fyzické a psychické týranie, ktoré bližšie nekonkretizuje, konštatuje listy a SMS správy, ktoré jej mal
odporca posielať z výkonu trestu odňatia slobody, vyhrážky, ktorých svedkom mali byť aj zamestnanci
DeD Necpaly, žiadne listiny alebo čestné vyhlásenia prípadných svedkov, prípadne výpis z SMS správ k
svojmu návrhu nepripojila. Súd sa preto oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin
sp. zn. 3T/11/2011 a to s obsahom celého spisu, najmä však s rozsudkom rovnakej spisovej značky zo
dňa 22. 02. 2011. Zo skutkovej vety tohto rozsudku vyplynulo, že odporca sa dopustil násilného konania
dňa 27. 11. 2010, ktorým naplnil znaky trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., avšak jeho konanie bolo smerované voči matke C. J.. Z
pripojených výpovedi v predmetnom trestnom spise nevyplýva akákoľvek zmienka o násilnom konaní
odporcu voči navrhovateľke, navyše navrhovateľka v prípravnom konaní využila svoje právo v zmysle
ust. § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a odoprela proti odporcovi vypovedať s poukazom na to, že žije v
spoločnej domácnosti a čaká s nim dieťa, preto by jeho ujmu pociťovala ako svoju vlastnú.
Podmienečne uložený trest odňatia slobody odporcovi za tento trestný čin bol následne premenený, a
to v dôsledku spáchania ďalšieho trestného činu, pre ktorý bol odporca odsúdený trestným rozkazom
OkresnéhosúduMartinsp.zn.0T/70/2012zodňa24.08.2012,avšakšloospáchanieprečinuohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., teda nebol to trestný čin, ktorý by bol smeroval
voči navrhovateľke.
Súd sa oboznámil aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/160/2015, kde
navrhovateľka žiadala vydanie predbežného opatrenia, a to zákaz styku odporcu s maloletými deťmi,
ktoré má s odporcom, a to H. W., S.. XX. XX. XXXX a V. U., S.. XX. XX. XXXX. V návrhu konštatovala
takmer identické skutočnosti ako v návrhu vo veci 10C/246/2015, avšak opätovne ich neosvedčila,
nepreukázala a jej tvrdenia nevyplynuli ani zo v spise pripojenej správy kolízneho opatrovníka, ktorý
vykonal šetrenie a aj pohovor s odporcom. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynula len skutočnosť, žeodporca po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 04. 06. 2015 má záujem kontaktovať sa so
svojimi deťmi, ktoré má s navrhovateľkou. Preto Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 19P/160/2015
zo dňa 13. 07. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04. 08. 2015 návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol konštatujúc, že nie sú splnené podmienky týkajúce sa vydania
predbežného opatrenia, pretože matka neosvedčila potrebu dočasného rozhodnutia a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a takéto skutočnosti nevyplynuli ani zo správy kolízneho opatrovníka.
K rovnakému záveru dospel Okresný súd Martin aj v prejednávanej veci 10C/246/2015 konštatujúc,
že navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila svoje tvrdenia o tom, že odporca v súčasnosti
ohrozuje alebo v minulosti ohrozoval telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, že by sa bol dopustil
voči nej násilia a vyhrážok, ktoré navrhovateľka konštatovala avšak neosvedčila a že je teda
dôvod predpokladaný § 75 ods. 2 O. s. p. pre vydanie predbežného opatrenia, teda že tu existuje
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľke zo strany odporcu a je nutné dočasne
takýmto spôsobom upraviť medzi navrhovateľkou a odporcom pomery.
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu,
že navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia ani
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preto návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v konaní úspešný,
keďže mu však v konaní preukázateľne trovy nevznikli súd o nich rozhodol tak, že odporcovi sa proti
navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.