Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/472/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215212136
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215212136.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.Č. : H., Q.. XX.XX.XXXX, G., Q..
XX.XX.XXXX, T., Q.. XX.XX.XXXX, G., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov
matka : G. U.Č., N.. X., Q.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX U., zastúpená JUDr. Pavlom Haškom,
advokátom, so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava a otec: H. U., Q.. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,

XXX XX U., zastúpený Mgr. Petrom Serinom, advokátska kancelária, s.r.o, so sídlom Poľnohospodárska
10, 821 07 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 24.06.2015, č.k. 61P 83/2015-25, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 24.06.2015, č.k. 61P 83/2015-25 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil otcovi prispievať na výživu maloletých detí H. U.I., Q.. XX.XX.XXXX Y. XXX P.,
G. U., Q.. XX.XX.XXXX Y. XXX P., T. U., Q.. XX.XX.XXXX Y. XX P. G. G. U., Q.. XX.XX.XXXX Y. XX P.
mesačne K. XX.XX.XXXX. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súdprvéhostupňataktorozhodolpozistení,žerodičiamaloletýchdetí nežijúvspoločnejdomácnosti,sú
v rozvodovom konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 61P 159/2014, pričom

otec na výživu všetkých štyroch maloletých detí prispieva matke XXX Eur mesačne. Za danej zistenej
situácie súd prvého stupňa dospel k úvahe o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov a to určením
výživného na maloleté deti v nevyhnutnej miere. Za nevyhnutné výživné považoval sumu na maloletého
H. XXX P., G. XXX P., T. XX P. G. G. XX Eur mesačne, keďže pri určovaní výživného predbežným
opatrením sa vychádza z iných kritérií ako pri určovaní výživného v zmysle príslušných ustanovení
Zákona o rodine, so zohľadnením osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ matka žiadala predbežným

opatrením určiť výživné vo výške na maloletého H. XXX P., G. XXX P., T. XXX P. G. G. XX Eur mesačne,
vo zvyšku jej návrh s poukazom na charakter predbežného opatrenia zamietol. Pokiaľ ide o zárobkové a
majetkové pomery rodičov konštatoval, že tieto v danom štádiu konania nie sú ustálené, budú zisťované
v konaní vo veci samej, pričom pri rozhodovaní prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky o maloleté
deti. Poukázal na priemerný čistý mesačný zárobok otca v roku 2015 vo výške XXXX,XX Eur, a zistený
príjem matky, ktorý od mája 2015 pozostáva z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletého G. (X roky)

iba z rodičovského príspevku. Vec právne posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. a, f/, v spojení s ust. § 102
ods. 1 veta prvá O.s.p.Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na nové konanie, alternatívne zmeniť a určiť jeho vyživovaciu
povinnosť na maloletého H. v sume XX P., G. XX P., T. XX P. G. G. XX Eur mesačne. Uviedol, že jeho

čistý priemerný mesačný príjem je XXXX,XX Eura, avšak po všetkých zrážkach má k dispozícii sumu
XXX,XX Eura. Z príjmu platí splátky hypotéky XXX,XX Eura a poplatok RTVS, výdavky za telefón mal.
H.Ž. XX Eur a po odchode zo spoločnej domácnosti, výdavok za bývanie XXX Eur. Je toho názoru, že
splátky hypotéky za byt, v ktorom bývajú maloleté deti s matkou, je potrebné zohľadniť ako prispievanie
otca na maloleté deti. Má za to, že súd sa vo svojom rozhodnutí argumentačne nevysporiadal s výškou

priznaného výživného, z uvedeného rozhodnutia teda nie je možné zistiť, akými úvahami sa súd riadil a
z akých dôkazov pri svojom rozhodnutí vychádzal. Namietal, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou,
že aj on má maloleté deti vo svojej starostlivosti počas súdom upraveného styku, s ktorým mu vznikajú
náklady. Súd podľa jeho názoru opomenul aj na tú skutočnosť, že matka v minulosti pracovala a
najmladšieho syna zverila do opatery tretej osoby a má za to, že matka sa vzdala príjmu nie preto, aby
sa starala o maloletého G., ale preto, aby mohla argumentovať svojim nízkym príjmom. Pre neho je

zvláštna aj argumentácia súdu prvého stupňa, že matka kompenzuje vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom osobnou starostlivosťou, keď je podľa jeho názoru potrebné si uvedomiť, že H. má XX, G. X
G. T. X rokov, kedy sa starostlivosť rodiča o deti v ich veku výrazne redukuje, keď ostatné deti trávia
minimálne polovicu dňa v škole a osobnú starostlivosť matky si tak vyžaduje iba najmenší G.. Poukázal
na to, že uznesenie neobsahuje odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy maloletých detí, alebo či

otec dobrovoľným plnením ohrozuje a ako ich výživu. Predbežné opatrenie nemá nahrádzať rozsudok
vo veci samej mal by dočasne do doby rozhodnutia zabrániť nebezpečenstvu vzniku ujmy.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo
zabezpečenievýkonusúdnehorozhodnutia,pričomovecinerozhodujenazákladevýsluchu procesných
strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale vychádza iba zo skutočností uvádzaných
navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh poddaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ

vykonaného dokazovania. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť
účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Zmyslom uvedeného zákonného ustanovenia
je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie
takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom
a osvedčenie schopností a možností povinného. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia

podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu
v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutej miere je aj to, že
počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení.

V danej prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa riadil kritériami,
podľa ktorých sa určuje výživné na maloleté dieťa predbežným opatrením vychádzajúc z tvrdení matky
uvedených v návrhu. Matka obsahom svojho návrhu, ako aj listinnými dôkazmi k nemu priloženými
aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčila potrebu zabezpečenia výživy maloletých detí
určením výživného na ne, pričom výška výživného určená súdom prvého stupňa zodpovedá charakteru

predbežného opatrenia, keď aj odvolací súd ju považoval za výživné v nevyhnutnej miere za situácie,
keď ide o 4 maloleté nezaopatrené deti z toho X školopovinné, potreby ktorých sú v ich veku finančne
mimoriadne nákladné a za situácie, keď jediným zdrojom príjmu matky z dôvodu celodennej osobnej
starostlivosti o maloletého Andreja je rodičovský príspevok. Pokiaľ otec namietal, že súd prvého stupňa
neprihliadol na výšku jeho príjmu a splátky hypotéky, odvolací súd udáva, že pre účely predbežného

opatrenia správne vychádzal súd prvého stupňa z výšky čistého príjmu otca preukázaného potvrdením
o jeho mzde, pričom rozdiel medzi jeho čistým priemerným mesačným príjmom a sumou, ktorá mu
je vyplácaná po všetkých zrážkach a ich dôvodnosť, bude predmetom dokazovania vo veci samej,
odôvodnenie tohto rozdielu nevyplýva ani z obsahu jeho odvolania. K námietke otca, že svojuvyživovaciu povinnosť k maloletým deťom supluje splátkou hypotéky a koncesionárskymi poplatkami
odvolací súd udáva, že takýmto spôsobom nie je zo strany otca dostatočne zabezpečovaná výživa a
potreby maloletých detí, keď otec plní iba spoločný záväzok rodičov v prospech peňažného ústavu a

neprispieva na základné potreby detí spojené so stravou, zdravotným stavom, ošatením, či školskou
dochádzkou. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, nie je
možné bez vykonania náležitého dokazovania zaujať objektívne stanovisko k príjmu otca, možnostiam
a schopnostiam rodičov a rozporom v ich tvrdeniach, toto bude úlohou súdu prvého stupňa v konaní
vo veci samej. Pokiaľ otec celkom nechápe, čo znamená osobná starostlivosť matky o maloleté deti

vo veku XX,X,X a X rokov, po odsťahovaní sa otca zo spoločnej domácnosti výlučná, odvolací súd
mu dáva do pozornosti, že ide o komplexnú osobnú starostlivosť, v danom prípade o štyri maloleté
deti, spočívajúcu v sústavnej starostlivosti o ich výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj a to práve
najmä mimo času, ktoré maloleté deti trávia na školskom vyučovaní. Manželia majú povinnosť starať
sa podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, pričom
na uspokojovanie potrieb rodiny možno prispievať aj osobnou pomocou v domácnosti, starostlivosťou

o deti, o spoločný majetok, jeho údržbu a pod. Výkon osobnej starostlivosti o deti a rodinu je cenený
rovnako ako zárobková činnosť. Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k deťom Zákon o rodine v
ust. § 62 ods. 4, ukladá povinnosť prihliadať na skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Osobná starostlivosť je tak postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje
ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej svojou prácou fungovanie rodiny a domácnosti,

na úkor vlastnej zárobkovej činnosti. Na podiel osobnej starostlivosti o dieťa nemá vplyv, či bolo dieťa
umiestnené do predškolského či školského zariadenia, táto skutočnosť sa skôr premietne do zmeny
zárobkových možností rodiča, ktorý sa o dieťa doteraz osobne staral. V danom prípade má maloletý
Andrej nárok, aby materská dovolenka jeho matky trvala do veku jeho troch rokov, nie je v jeho záujme a
nemožno to od matky ani spravodlivo požadovať ( najmä na jej výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté

deti), aby splnila predstavy otca a nastúpila za danej situácie do zamestnania.

Za daného skutkového stavu uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.