Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/121/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815203579
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815203579.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.,
advokátkou so sídlom Bratislava, Stropkovská 3, proti povinnej: R. I., bytom X., Q. XXXX/XX, o
vymoženie 995,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 7. apríla 2015, č. k. 16Er/659/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora R.. S..
S. L., Y.., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom, o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 03.03.2015. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 19.02.2015

domáhal vykonania exekúcie proti povinnej o vymoženie 995,36 eur
s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-
PC-933/14-EK vydaný dňa 27.06.2014 Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v
Žiline, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2014 a vykonateľnosť dňa 6.8.2014. Súdny exekútor R..
S.. S. L., Y.. predložil dňa 11.03.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k
záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol
tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Súd v prvom rade skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom
úvere“ zo dňa 20.4.2012, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a
povinnou ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako
„Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať

podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou tejto
zmluvy sú „Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o.“ ďalej len ako „Zmluvné dojednania“. Súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní tejto
zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej
bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa.

Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde
týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov“. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinná nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
„na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.

Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal súd za to, že úver
bol povinnej poskytnutý ako spotrebiteľovi. Vzhľadom k vyššie uvedenému, bez ohľadu na označeniezmluvy ako „Zmluvy o revolvingovom úvere“, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať
výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah

zmluvy na predtlačenom formulári) a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou)
je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. V danom prípade, a to vzhľadom ku
skutočnosti, že povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil
si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zodňa20.4.2012,kderozhodcabezvypočutiapovinnejvydalrozhodcovskýrozsudok.V

danomprípadebolavoľbarozhodcuuskutočnenájednostranne,nakoľkosamotnéustanovenierozhodcu
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom
úvere povinná vôbec pristúpila. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom,
že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.

Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám
alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca
nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v
zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej
vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to

silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu.
Uvedenézároveňnaznačuje,ževeriteľovvýberrozhodcovzrejmenebolnáhodný.Oprávnenýakoveriteľ
uzatváral identické rozhodcovské zmluvy, a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten
istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby spor riešil pred všeobecným súdom.
Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy v danom prípade od „možnosti“ výberu riešenia

sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu,
rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany
v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považoval súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za
neprijateľnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne
dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii Veriteľom

vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných
práv druhej strany - spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Rozhodcovská
zmluva podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej
pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva), kvalifikovaná ako nekalá. Táto zmluva je zároveň aj v

rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda
je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul,
nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené

spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 68,23 eur. Namietal,
že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú
nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne

posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp.
nebola)podmienkouuzavretiaparalelnejzmluvyorevolvingovomúvere,čojednoznačnevyplývaz bodu
2 rozhodcovskej zmluvy, ako aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý dlžníkovi
umožňuje odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Zastával
názor, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje

zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcií a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie.
Poukázal na to, že v danom prípade s povinnou uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje
uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani
podmienky pre odstúpenie a obsahuje aj poučenie a potvrdenie o poučení povinnej o odlišnostiach,právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Dôvodil, že v predmetnej veci povinná jednoznačne
mohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí, pričom
bola riadne poučená o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej aj

potvrdila. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská zmluva je zmluvou
formulárovou, uzatvorenou jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah, nie je správny. Zároveň
uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok
inej zmluvy, pričom povinná bola pri odmietnutí ju uzavrieť oprávnená bez akýchkoľvek dôsledkov
uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3 M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, ako aj na viaceré uznesenia krajských súdov,
ktorých odôvodnenia citoval. V závere odvolania zdôraznil, že povinná mala možnosť si od neho vopred
vyžiadať rozhodcovskú zmluvu, tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu,
preštudovať si ich (prípadne sa o ich obsahu poradiť s advokátom), a následne sa rozhodnúť či zmluvy
podpíše, pričom k okamžitému podpisu týchto zmlúv povinná nebola nútená.
Povinná v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že dlh oprávnenému už uhradila,

pričom zo strany zamestnankyne oprávneného jej bolo oznámené, že je všetko v poriadku. Považovala
za protizákonné, ak niekto podáva klamlivé informácie a zvádza klienta s úmyslom umelo naťahovať
čas, aby sa navyšovala suma v prospech oprávneného.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

Podľa § 234d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v

rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania
rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ,,Exekučný
poriadok“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor
týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o
udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so
zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe
možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2

Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu
právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému

rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona, alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva

medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo

230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 20.04.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma

zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné
právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého
stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
účastníkmi konania dňa 20.04.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnou uzavreli zmluvu

o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú
predkladaloprávnenýpovinnej,nebolaindividuálnedojednaná,jejobsahpovinnáaninemohlaovplyvniť,
dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a
vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom

veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je
aj napriek námietkam oprávneného rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie
pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému

rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktáciedošlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd nepovažuje za

kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kvalifikačnýmkritériomprezáver,ženejdeoindividuálnevyjednanúzmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej

podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mala povinná právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, odvolací súd

uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky
na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,

že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou
zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce
nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .