Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715205288
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715205288.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti o maloletú U. U., T.. XX.XX.XXXX, bytom u otca,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov matky:
V. U.Á., T.. X.X.XXXX, t.č. bytom na neznámom mieste, občianka SR a otca: M. U., T.. X.X.XXXX, H. I. Č..
XX, G., občan SR, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica na nariadenie predbežného
opatrenia o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, takto

r o z h o d o l :

Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie maloletej U. U., T..
XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie predbežného opatrenia.

Súd n a r i a ď u j etoto predbežné opatrenie:

Súd d o č a s n e zveruje mal. U. U., T.. XX.XX.XXXX do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov,

do Krízového strediska, Ľ.. C. XX, XXX XX U..

Súd ukladá povinnosť otcovi maloletého dieťaťa odovzdať mal. U. U., T.. XX.XX.XXXX do starostlivosti
Krízového strediska, Ľ.. C. XX, XXX XX U..

Otec je povinný platiťvýživnénamal.U.vovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené,
neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do 15. dňa toho -
ktorého mesiaca krízovému stredisku, Ľ.. C. XX, XXX XX U., počnúc doručením tohto uznesenia.

Matka j e p o v i n n á platiť výživné na mal. U. vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov vždy do

15. dňa toho - ktorého mesiaca krízovému stredisku, Ľ.. C. XX, XXX XX U., počnúc doručením tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ( ďalej len „ÚP,SV a R ) doručil súdu dňa 31.7.2015 návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí mal. U. do Krízového strediska v U.,
uloží otcovi povinnosť dieťa odovzdať do tohto strediska a určí rodičom povinnosť platiť minimálne
výživné do krízového strediska. Návrh odôvodnil tým, že otec dieťaťa trvá na umiestnení maloletej

do zariadenia, lebo je zúfalý, dieťa ho nerešpektuje, nezvláda jej výchovu, uteká z domu, bojí sa že
maloletá otehotnie. Zverenie dieťaťa do zariadenia navrhla i jej stará matka Z. U., u ktorej dieťa s
otcom býva. Stará matka uviedla, že ona ani otec ju predsa nemôžu denne strážiť a zamykať doma.
Dieťa kolíznemu opatrovníkovi svoje úteky odôvodnilo tým, že sa nudí. k ďalším skutkovým okolnostiam
ÚPSV a R uviedol, že maloletá žije s otcom u starej matky Z. U. v G.. Maloletú evidujú s poruchami
správania od augusta 2014. Otec opakovane nahlásil úteky mal. U. a to 25.8.2014 ( nezvestná bola od

21.8.-24.8.2014), 22.9.2014, 28.10.2014, 25.7.2015, 27.7.2015, pričom pri útekoch mala často pohlavný
styk, čo i samotné dieťa potvrdilo. Taktiež U. sociálnej pracovníčke potvrdila pri stretnutí, že si píše sostaršími mužmi. Maloletá bola od 10.11.2014 do 19.12.2014 umiestnená aj v psychiatrickej nemocnici
prof. I. ale na následnú rehospitalizáciu 7.1.20115 sa nedostavila. nemocnica odporučila pobyt dieťaťa
v režimovom zariadení, ak sa u nej obnovia poruchy správania.

Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom
navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo

pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletej
ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.

Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu,
pripojeným spisom sp. zn. 4C/163/2001, rodným listom dieťaťa, lekárskou správou psychiatrickej
nemocnice prof. I. z 23.3.2015, správou Obecného úradu G., správou Úradu práce, soc. vecí a
rodiny, odbor vykonávania opatrení sociálno právnej ochrany detí a sociálnej kurately v zariadeniach

z 30.7.2015.

Súd mal preukázané, že mal. U. pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Skalica
č. k. 4C/163/2001-16 z 16.5.2002. predmetným rozsudkom bolo dieťa zverené otcovi a matke bolo
určené výživné 2000 Sk mesačne. Zo správy Psychiatrickej nemocnice prof. I. mal súd objektívne

preukázané, že maloletá bola v ich zariadení umiestnená od 10.11.2014 do 19.12.2014 a dňa 7.1.2015
na rehospitalizáciu už nenastúpila. v závere správy zariadenie uviedlo, že vzhľadom na anamnézu
dieťaťa a klinický obraz odporučili pri obnovení porúch správania pobyt dieťaťa v režimovom zariadení
(diagnostické, reedukačné centrum).

Predmetom konania je nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti
o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie

za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný

na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí
a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,

ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem
náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť
zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej

obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo
označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť
z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa
odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti
podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie,

ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti
podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s
návrhom,ktorýmánáležitostipodľaodseku2zaplatenýsúdnypoplatok,do30dníodzaplateniasúdneho
poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) ag),rozhodnenajneskôrdosiedmichdníoddoručenianávrhu,ktorýmánáležitostipodľaodseku2.Aksúd
rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od
doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení

je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o
predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti

toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru
a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania,
ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť

povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd
pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na
začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez
návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len
po určený čas.

Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter. Dočasnosť
spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia
do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla,
i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie

neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť
práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie teda nie
je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.

Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a

dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti
vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a

povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia
zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď
spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je

to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5)

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj
v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní..Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov
účinných od 1.7.2015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa
posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 90,42 eur mesačne,

ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď
len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený, tiež je
potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie treba, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponechá na voľnú úvahu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho

základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je
také značné, že si vyžaduje okamžité hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu
predbežným opatrením.

Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické
pomery účastníkov upraviť predbežným opatrením. Existencia ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p.

nevylučuje možnosť vydania predbežného opatrenia, na základe ktorého súd dočasne zverí dieťa do
osobnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických,
ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný. V danom
prípade je zrejmé, že napriek opakovanej snahe otca pri spolupráci s ÚP,SV a R a odbornej pomoci
psychológa , že starostlivosť o dieťa nezvláda, maloletá ho nerešpektuje, opakovane uteká z domu.

Matka sa o dieťa vôbec nezaujíma.

Vzhľadom k tomu, že súd dočasne zveril mal. U. do starostlivosti krízového strediska v U. určil súd
každémuzrodičov platiťvýživnévnevyhnutnejmiere(§76ods.1písm.a)O.s.p.)vovýškeminimálneho
výživného stanoveného Zákonom o rodine, predstavujúceho 30% životného minima nezaopatreného

dieťaťa. Súd neurčil vyššie výživné vzhľadom k tomu, že v čase vydania predbežného opatrenia nebol
objektívne zistený príjem rodičov.

Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. b) alebo c) O.s.p.

Povinnosť plniť výživné určil súd odo dňa doručenia tohto uznesenia, nakoľko týmto dňom je predbežné
opatrenie vykonateľné.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd

to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Súd v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p. konštatuje, že keďže návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožňuje sa so skutkovými
a právnymi dôvodmi podnetu, ďalšie dôvody v odôvodnení tohto uznesenia neuvádza. Záverom len

konštatuje, že v zmysle§ 76 ods. 1, písm. b) O.s.p. súd môže nariadiť účastníkom ( v tomto prípade
rodičom dieťaťa) povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti toho, koho určí súd. Teda súd sám
neodovzdáva dieťa do starostlivosti v zmysle § 76 ods. 1, písm. b) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.