Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228611
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213228611.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, Námestie
M. Benku č. 9, Bratislava, proti žalovanej: M. B., Z.. XX. XX. XXXX, B. F. R.. Č.. XXX/XX, B., o zaplatenie
istiny 50, 70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 04. decembra 2013, č. k. 31Ro/2932/2013 - 16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol odpor podaný žalovanou 18. 11. 2013 proti
platobnému rozkazu zo dňa 08. 10. 2013, č. k. 31Ro/2932/2013 - 9. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 172 ods. 1, § 174 ods. 3 O. s. p. a vecne tým, že žalovaná odpor proti platobnému rozkazu,

ktorý jej bol doručený dňa 31. 10. 2013 podala oneskorene elektronicky dňa 18. 11. 2013, ktorý doplnila
písomne dňa 20. 11. 2013.

Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 písm. f) a § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na opätovné rozhodnutie, v ktorom by mal byť platobný rozkaz zrušený a začať konať
vo veci preskúmania prepravných podmienok a súladu postupu žalobcu voči spotrebiteľovi s právom na
ochranuspotrebiteľaaochranouprednekalýmizmluvnýmipodmienkami,priúčtovanícelejvýškypokuty,

napriek existencii predplatného cestovného, ako aj manipulačných poplatkov v prípade, že doklad o
predplatnom nemá spotrebiteľ pri kontrole so sebou. Vytkla súdu prvého stupňa, že sa odmietol zaoberať
námietkami svedčiacimi o tom, že žalobca si uplatňuje nárok na základe neprimeraných zmluvných
podmienok, je nesprávnym posúdením veci a súčasne jej bolo postupom súdu prvého stupňa odňaté
právo pred súdom konať nedoručením všetkých príloh návrhu a pripojila scan svojej čipovej karty s tým,
že platný cestovný lístok má od 06. 01. 2013 do 07. 01. 2014, teda v čase kontroly mala predplatné

uhradené a preto účtovanie pokuty vo výške 50 eur a poplatku 5 eur nie je v súlade so zákonom a je
porušením jej spotrebiteľských práv. Uviedla, že postup prvostupňového súdu, ktorý odmietol odpor s
poukazom na jeho oneskorenosť, bez ohľadu na obsah tohto podania, z ktorého vyplýva, že sa žalobca
domáha svojho plnenia na základe neprimeraných zmluvných podmienok, čo vylučuje možnosť vydania
platobného rozkazu ako takého, je v rozpore s právom EÚ a teda aj vnútroštátnou ochranou spotrebiteľa
podľa Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku a takýto postup súdu by znamenal,

že spotrebiteľ by bol vylúčený z možnosti ochrany voči neprimeraným zmluvným podmienkam a takáto
podmienka a praktika, by bola uvedeným postupom súdom konvalidovaná. Poukázala na skutočnosť,
že o oneskorenosti podania odporu nemala vedomosť, keďže sa v čase doručovania platobného
rozkazu zdržiavala podľa svojho kalendára na území Rakúska s tým, že z uznesenia súdu prvéhostupňa zistila, že platobný rozkaz prevzala 31.10. a nie až novembri, nakoľko v ten deň svoj odchod
neplánovane oddialila a na pošte si zásielku pravdepodobne skutočne prevzala, keďže však ešte pred
odtlačením dátumu prevzatia doručenku odtrhla, o doručovaní nemala presný záznam a vychádzala

len z kalendára, z ktorého vyplývalo, že sa v tento deň na území SR nezdržiavala a preto nemohla
podať ani návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Uviedla, že k omylu teda došlo vďaka neplánovanému
posunu v odchode do Viedne a postupom pošty, ktorá jej nenechala žiaden doklad o dátume doručenia,
v podobe odtlačenia na obálke s tým, že v čase plynutia odvolacej lehoty sa viac dní zdržiavala mimo
územia SR a mala množstvo pracovných povinností, preto odvolanie skôr podať nemohla, pričom odpor

podala nasledujúci pracovný deň, po uplynutí lehoty. Žalovaná vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že
žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty v prípade, ak odvolateľ o tom nemal v čase podania odvolania
vedomosť, pričom splnil podmienky na jeho odpustenie, by sa dala primerane použiť aj v odvolacom
konaní. Poukázala na dôvody, ktoré uviedla v odpore proti platobnému rozkazu s tým, že žalobca od
nej požaduje zaplatiť pokutu iba preto, že si odmietol overiť platnosť jej predplatného cestovného lístka,
pričomajpreprípad,žebydošlokovereniuplatnosticestovnéhovčaserealizáciekontroly,požadujebez

právneho dôvodu pokutu (označenú ako manipulačný poplatok) vo výške 5 eur a cestovné vo výške 0,70
eur, i keď cestovné uhradené bolo (formou predplatného), čo nemá oporu v zákone. Uviedla, že takéto
konanie žalobcu, ktorým šikanuje osoby, ktoré si doklad o úhrade cestovného zabudli a nemajú v čase
kontroly pri sebe bezdôvodným poplatkom, i keď technické možnosti kontrolóra umožňujú vykonanie
tejto kontroly na mieste a nie je nutné sa ustanoviť na osobitné miesto a zaplatiť pokutu aj cestovné, čo

nezohľadňujeskutočnosť,žecestovnéformoupredplatnéhoužneuhradila.Poukázalanaskutočnosť,že
právny zástupca touto informáciou disponoval, keďže ho oslovila e-mailom, čo vo svojom návrhu zatajil,
dokonca klamal, keď uviedol, že na zmier nijako nereagovala. Uviedla, že nesprávnosť postupu súdu
prvého stupňa preukazuje aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora, ktorý záväzne vykladá ustanovenia
vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré boli transponované na základe smerníc EÚ a o takýto prípad

ide aj v rozhodovanej veci. V dôvodoch svojho odvolania poukázala na skutočnosť, že výklad o tom,
že súd by mal v každej fáze konania posudzovať nekalosť podmienok, na základe ktorých si uplatňuje
navrhovateľ svoj nárok voči spotrebiteľovi vyplýva aj z rozhodnutia Cofidis, C-473/00, citovaný aj v
rozhodnutí Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito
SA proti Joaquín Calderón Camino), v ktorom sa Súdny dvor vyjadril nasledovne: „V tejto súvislosti treba

teda konštatovať, že taký procesný režim, ktorý súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného
rozkazu neumožňuje a limine alebo v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú
povahu podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, a to napriek tomu, že má k dispozícii všetky informácie o právnom a skutkovom stave
potrebné na tento účel, môže v prípade, že spotrebiteľ nepodá odpor, obmedziť efektivitu ochrany

sledovanú smernicou 93/13 (rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. 1-10875, bod
35). V rozsudku Pannon GSM Zrt./Erzsébet Sustikné Györfi sa Súdny dvor vyjadril tak, že „Úloha
vnútroštátnemu súdu v oblasti ochrany spotrebiteľov nieje preto vymedzená len možnosťou vysloviť sa
k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto
otázku hneď potom, ako je oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,

vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti“ (Rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-243/08). Uviedla, že ak súd zistí v ktoromkoľvek štádiu konania, že vydal platobný rozkaz v rozpore
so zákonom, zruší ho ex offo a pokračuje v konaní tak, aby prieskum neprimeraných podmienok mohol
riadne vykonať a preto uvedenie nepravdivých tvrdení zo strany žalobcu, ktorý takto chcel obísť právnu
úpravu práva na ochranu spotrebiteľa, nemôže byť legalizovaný za okolností, že spotrebiteľ podal odpor

nasledujúci pracovný deň po uplynutí lehoty. Namietla, že jej práva boli porušené nielen tým, že sa súd
prvého stupňa odmietol zaoberať prepravnými podmienkami a to, či neobsahujú neprijateľné podmienky,
ale tiež, že konaním prvostupňového súdu pri doručovaní platobného rozkazu došlo k odňatiu jej práva
konať pred súdom, keď návrh na vydanie platobného rozkazu jej bol doručený bez príloh, na ktoré
návrh odkazuje, teda sa k nim nemohla vyjadriť, najmä pokiaľ ide o zákonnosť Prepravného poriadku,

keďže jej bol doručený výlučne návrh na vydanie platobného rozkazu a potvrdenie súdu o prijatí návrhu,
ostatné prílohy pripojené neboli. Uviedla, že platobný rozkaz bol vydaný nesprávne, keď v obchodnom
registri je Dopravný podnik zapísaný vo forme „Dopravný podnik, akciová spoločnosť" teda nie vo forme
použitia skratky a.s. a namietla zastúpenie JUDr. Vladimíra Kána, keďže z návrhu je nejednoznačné,
kto spoločnosť zastupuje, keď návrh je umiestnený na hlavičke Ecker-Kán & partners, rovnako dole na

päte listu je uvedený advokát v spojení Advokátska kancelária Ecker-Kán & partners, čím je jediným
spôsobom identifikovaný, keďže v návrhu je uvedené len jeho meno a priezvisko s tým, že aj adresa
na platobnom rozkaze a tá, ktorá je uvedená na podaní žalobcu sa tiež odlišuje, „Z. F. B. X-C." oproti
v návrhu uvedenej adrese „Z.F.. F. B. X" Advokátska kancelária Ecker-Kán & partners, ktorá je nanávrhu uvedená v spojení s menom advokáta, keď v zozname SAK, je identifikovaná ako advokátske
spoločenstvo, s. r. o., ktorého jediným spoločníkom je F. A.Z. a nie P.. V. A., ktorý s touto spoločnosťou
nemá nič spoločné a nie je zrejmé, či koná v mene tejto spoločnosti alebo ako samostatný advokát.

Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovanej proti uzneseniu, ktorým bol odmietnutý odpor
podaný proti platobnému rozkazu z dôvodu, že odpor podala oneskorene.

Podľa § 174 ods. 3 písm. a) O. s. p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný oneskorene.

Z obsahu spisu vyplýva, že platobný rozkaz súdu prvého stupňa (zo dňa 08. októbra 2013, č. k.
31Ro/2932/2013 - 9) bol žalovanej doručený dňa 31. októbra 2013 do vlastných rúk (štvrtok - pracovný
deň) a zákonná 15 - dňová lehota na podanie odporu uplynula dňa 16. novembra 2013 (sobota) a
žalovaná dňa 18. 11. 2013 (pondelok) elektronickým podaním podala odpor, ktorý písomne doplnila dňa
20. 11. 2013.

Zuvedenéhovyplýva,žesúdprvéhostupňarozhodolnapadnutýmuznesenímvecnesprávne,keďodpor
podanýžalovanouodmietol,nakoľkobolpodanýpouplynutízákonnej15-dňovejlehoty,t.j.oneskorene.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v odvolaní proti prvostupňovému uzneseniu, že jej
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať tým, že jej spolu s platobným
rozkazom bol doručený iba návrh na začatie konania bez príloh s tým, že odpor v zákonnej lehote

podať nemohla, nakoľko skutočnosť, že platobný rozkaz jej bol do vlastných rúk doručený osobne
v októbri 2013 a nie v novembri 2013 zistila zo svojho kalendára, keď mala za to, že v čase jeho
doručovania sa zdržiavala v Rakúsku, nakoľko nielen svoje tvrdenie žiadnym právne relevantným
spôsobom nepreukázala ani v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní, ale najmä, ako už odvolací
súd uviedol vyššie, platobný rozkaz, obsahujúci i poučenie o dôsledkoch oneskorene podaného odporu,

si žalovaná prevzala osobne v pracovný deň a preto na jej námietky, ktorými odôvodnila oneskorene
podaný odpor, odvolací súd nemohol prihliadnuť. Tvrdenie, že aj postupom pošty, ktorá jej nenechala
žiadny doklad o dátume doručenia v podobe odtlačenia na obálke, jej bolo znemožnené podať odpor v
zákonom stanovenej lehote sa odvolací súd zaoberať nemohol, keďže ide výlučne o vzťah medzi poštou
a účastníkom konania, akým spôsobom si zásielku na pošte preberá a do kompetencie súdu v súvislosti

s posudzovaním včasnosti podania opravného prostriedku proti súdnemu rozhodnutiu účastníkom
konania, uvedené vôbec nespadá.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 O. s. p. a žalobcovi plne úspešnému v tomto konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.