Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Er/548/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115213870
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcel Andocs
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4115213870.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, advokátka, Martinčekova
13, Bratislava, proti povinnému: V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX N., o vymoženie 1.083,72
eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 15.3.2015, žiadal súdneho exekútora
JUDr. Erika Tótha o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.
zn. sp. zn. II/2014-3077, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave zo dňa 2.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2014 a vykonateľnosť dňa

8.12.2014. Exekučné konanie sa začalo dňa 31.3.2015.

V zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 2.066,17 eur,
úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 1.083,72 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 1.083,72 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, trovy za rozhodcovské konanie vo
výške 88,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 166,13 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
"Exekučný poriadok"), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1.
januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov
1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Exekučný súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti skúmal, či
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore

so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má
vady z materiálnej stránky. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu
aj bez návrhu zastaviť. Uvedené oprávnenie a zároveň aj povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší
súd SR aj v ďalších svojich rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011 a 6 Cdo 143/2011. Exekučný súd
má skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského súdu tak nevytvára prekážku

rozhodnutejveci.UznesenieNSSRsp.zn.6Cdo135/2012:„Predpokladomprávomocirozhodcovského
súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebolnikdyuzavretý.Prekážkurozsúdenejvecipreexekučnékonanienetvoríprávoplatnýrozhodcovský

rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.“

Súdnyexekútortunajšiemusúduspolusnávrhomnavykonanieexekúciedoručilrozhodcovskýrozsudok
č. k. II/2014-3077, zmluvu poskytovaní flexipôžičky č. 005803801191107 (ďalej iba Zmluva) zo dňa

22.11.2007 spolu s obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Pri tomto
preskúmaní zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných
dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v exekučnom titule sú tzv.
veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - povinný a preto sa používajú právne normy spotrebiteľského práva.
Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto postupovať a rozhodnúť,

pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by
takto postupovať a rozhodnúť nemohol. Uvedené niekoľkokrát konštatoval aj Najvyšší súdu SR vo svojej
rozhodovacej činnosti, napr. v uznesení sp. zn. 6 Cdo 7/2013 zo dňa 22.1.2014.

Dňa 22.11.2007 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB, a.s.) a povinným uzatvorená

Zmluva, z ktorej vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.327,76 eur. Ďalej z odôvodnenia
vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2013 došlo k postúpeniu predmetnej
pohľadávky spolu s príslušenstvom a všetkými právami na žalobcu (oprávneného). Keďže zostatok
na bežnom účte vykazoval debetné hodnoty nad limit povoleného prečerpania a povinný sa dostal do
nepovoleného prečerpania na účte a na výzvu dlh neuhradil, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej

pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou
v Zmluve, konkrétne v čl. II, bod 5. Podľa tejto doložky Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje,aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní
prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zradeným v zmysle zák. č. 510/2002 Z.z.. o platobnom
styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Ďalej

zo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, článok
IX, bod 3 vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi
vznikli z tejto zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002
Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo

veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote
stanovenej rozhodcom. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené
listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu,
ktorú strana uviedla, alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak adresát písomnosť odmietol prevziať alebo keď si ju ako poštovú zásielku aj napriek oznámeniu
pošty nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok

právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu
rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch
zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, §
12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa§1ods.1zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,vjehozneníplatnomaúčinnomvčase

uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v jeho znení platnom a účinnom

v čase uzatvorenia predloženej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia vyššie
uvedenej zmluvy, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Po posúdení veci je podstatné, že súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na
ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo veriteľ
- oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa
teda za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len dlžník - povinný) sú jednoznačne spotrebiteľmi a to

v súlade s § 52, odsek 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej
forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..

Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétnapodmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľačl.6Smernice,členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluváchuzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza

Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti
Erzsébet Sustikné Györfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo

Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy
za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na
vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka priamo prikazuje, že každý spor vyplývajúci zo Zmluvy sa

bude prejednávať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal.
Doložka bola v obchodných podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými
podmienkami. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu takto formulovaná doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Podpis na zmluve,
podľa súdu nie je možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej
platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného

vzťahupodpisom,ktorývtomtoprípadeneboldodržaný.Zozmluvnejpodmienkysanestávaindividuálne
dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil. Ak rozhodcovská doložka nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskoršírozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Ochrana, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,

pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo.

Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ (platný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) obsahovalo demonštratívny
výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považoval za neprijateľné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku aj keď v čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuvýslovneneupravoval.Vtomtosmeresúdudávazapravduajneskoršie
prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008 zaviedla
do§53ods.4písm.r)vznení:„zaneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskejzmluvesapovažuje
ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Skutočnosti uvedené v tomto uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za uvedených
okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/

doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Preto súd na základe vyššie uvedenej skutočnosti postupujúc podľa ust. § 45
ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
tak ako aj uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v
zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.