Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711010188.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanka, v trestnej veci obžalovaného E. T., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 a iné, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 29. júla 2015, o odvolaní obžalovaného, proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene zo dňa 12.02.2015 sp.zn. 1T/33/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. T. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 12.02.2015 sp.zn. 1T/33/2011 bol obžalovaný E. T.
uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

dňa 17.11.2003 v dobe asi o 09.00 h v K. na Ul. M. R. E. potom, ako vošiel do bytovky vchodu číslo XX
spoločne s T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M. C.. XX a O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K., L. XX, T. J. zaklopal na vchodové dvere bytu majiteľky T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M.R.
E. XXX/XX, kde po otvorení dverí ju požiadali, aby z bytu vyšiel jej syn I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom K., M.R. E. XXX/XX, ktorý prišiel ku vchodovým dverám, na čo sa T. J. rukami na neho načiahol,
chytil poškodeného I. T. rukami za jeho pravú ruku a násilím ho vytiahol z bytu pred vchodové dvere do
priestoru spoločnej chodby, kde ho E. T. a T. J. začali fyzicky napádať tak, že ho udierali päsťami po
celom tele, potom ho chytili za ruky a ťahali ho po schodišti smerom na prízemie bytovky, strčili ho zo
schodov tak, že spadol až na prízemie, tu vo fyzickom útoku pokračovali, pričom T. J. od poškodeného
požadoval, aby do 24 hodín priniesol finančnú hotovosť v sume 20.000,- Sk (66.388,- Eur) a dva mobilné

telefóny, z toho aspoň jeden v hodnote 7.000,- Sk (232,36 Eur), pričom sa mu obaja vyhrážali, že ak to
neurobí, že si ho nájdu a že uvidí, pričom mu spôsobili početné pomliaždeniny a odreniny hlavy, tváre,
chrbta, ľavého lakťa, ľavého stehna a ľavej strany panvy, podvrtnutie krčnej chrbtice s predpokladanou
dobou práceneschopnosti v trvaní 14-21 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31.12.2005, § 53 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 úhrnný peňažný trest vo výške 200,-
Eur. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených, a to I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M.R. E.
č. XXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35937874 s ich

nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný E. T.. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasí. Zdôraznil,
že je nevinný, nakoľko sa podľa jeho názoru preukázalo, že skutok nespáchal. Podľa jeho názoru

trestné konanie od momentu vznesenia obvinenia a podania obžaloby trpí vadami, ktoré v podmienkach
právneho štátu prestavujú neprekonateľné prekážky absencie priamych a nepriamych dôkazov, ktoré
nemožno žiadnym spôsobom zhojiť, zvlášť nie takým spôsobom, ako tomu je v tomto prípade.

Poukázal na výsluchy svedkov Y., Y. a T., vykonaných na hlavnom pojednávaní, z obsahu ktorých je

zrejmé, že zo strany vtedajších priamych nadriadených obžalovaného na OO PZ Hriňová, ako aj OR PZ
Zvolen, bol záujem a vyvíjaný tlak na to, aby opustil rady príslušníkov OO PZ Hriňová, čo sa nakoniec
následkomtohtotrestnéhokonaniaavzneseniaobvineniaajstalo.Dôkazomtejtoneobjektivityjespôsob
vykonania rekognície - opoznania osôb zúčastnených predmetného skutku svedkyňou A., keď táto bola
vyšetrovateľom prizvaná na opoznanie páchateľa súčasne s obžalovaným, čakala s ním na chodbe
a vyšetrovateľ sa jej následne vo svojej kancelárii opýtal, či útočníkom je vonku za dverami prítomný

obžalovaný.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že zranenia, ktoré sú popísané v obžalobe, poškodenému T. neboli
spôsobené pri skutku, ktorý sa mal odohrať podľa obžaloby o 09.00 hod. v bydlisku poškodeného,
nakoľko zo svedeckých výpovedí vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodený sa

po incidente osprchoval, nejavil žiadne známky vážnych zranení, a to ani podľa výpovedí matky
poškodeného T., P. A., ani podľa výpovedí príslušníkov hliadky PZ, privolanej na miesto skutku. Je
potrebné zobrať do úvahy to, že tvrdenia poškodeného a jeho matky priamo vyvrátili výpovede svedkov,
jednak jeho priateľka, ako aj svedok I. D.. Vyslovil názor, že v prípade, ak by sa skutok stal tak, ako je
to uvedené v obžalobe, potom by zo strany polície nasledovali úplne odlišné kroky a postupy, ako tomu

bolo v jeho prípade. Správanie a najmä postup príslušníkov OR PZ a poškodeného T. ako aj svedkyne
A. svedčia o tom, že všetky tieto osoby incidentu prikladali oveľa menší význam, ako tomu následne
pripísal vyšetrovateľ a pripisujú všetky orgány činné v trestnom konaní.

Hoci sa v lekárskej správe, ktorá je súčasťou spisu konštatuje, že početné rany spôsobené

poškodenému, neboli zapríčinené iba pádom zo schodov, ale aj útokmi viacerých útočníkov, z
vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačný záver, ktorý si osvojil súd na strane 13, a to ten, že v
predmetnom útoku mal byť zapojený aj obžalovaný.

Zdôraznil, že na preukázanie viny páchateľa trestného činu je dôležité, aby boli odstránené akékoľvek

pochybnosti o spôsobe vedenia útoku páchateľa voči osobe poškodeného a spôsobených následkoch
takéhoto útoku. Zistenie predmetnej skutočnosti je o to dôležitejšie, že poškodený bol rovnaký deň
obeťou aj iného útoku, pri ktorom obžalovaný vôbec nebol. Podotkol, že nemal žiadny motív, ktorý by
ho viedol k spáchaniu predmetného skutku, naopak, bol to deň, kedy oslavoval narodenie svojej dcéry
spolu s V. a J..

Na záver poznamenal, že uvedená trestná vec sa ťahá viac ako 11 rokov, on nebol počas tejto dlhej
doby právoplatne odsúdený za žiadny iný trestný čin a aj táto skutočnosť sama osebe svedčí o jeho
hodnovernosti a preukazuje vedenie spôsobu života riadneho občana SR. K chaosu a nedôveryhodnosti
skutkového stavu konštatovaného v obžalobe a rozhodnutí prvostupňového súdu prispel svojimi

opakovane menenými výpoveďami aj svedok poškodený T., ktorého vypočutie na hlavnom pojednávaní
sa preto javilo ako nevyhnutné. Každopádne sa v danom prípade mala zohľadniť pri rozhodovaní zásada
in dubio pro reo. Uznanie viny musí vychádzať len tak z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého
existuje jednoznačne a nespochybniteľný záver, že skutok uvedený v obžalobe spáchal. Obžalovanému
spáchanie skutku a jeho zavinenie sa musí riadne bez akýchkoľvek pochybností preukázať.

V tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na značné rozpory a veľké pochybnosti, vyplývajúce z výsluchov
svedkov, ako aj vzhľadom na nekonzistentné a nelogické vyjadrenie poškodeného T. v prípravnom
konaní, bolo mu v podstate nemožné zákonným spôsobom dokázať na hlavnom pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vinu zo spáchania žalovaných trestných činov.

Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok s tým, aby bol spod obžaloby podľa §
285 písm. b), c) Tr. por. oslobodený.Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť,
pretože rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a zákonné.

Obhajca obžalovaného predniesol svoj návrh v súlade s písomným vyhotovením a do pozornosti
odvolacieho súdu dal možný ekonomický motív zo strany poškodeného, na ktorý upozornila svedkyňa
C. K. a svedok I. D., ktorí doslovne mali uviesť, že v danej veci poškodený vytrieska určité peniaze, čo
mohlo ovplyvniť celkovú situáciu a priebeh daného skutku.

Obžalovaný sa vyjadril v súlade s názorom jeho obhajcu a do pozornosti súdu dal ešte dve skutočnosti, a
to, že zo strany jeho nadriadených bolo doslova na neho poľované, aby bol zbavený funkcie v policajnom
zbore, o čom svedčí aj výpoveď ďalšieho svedka I. T. a taktiež poukázal aj na minulosť poškodeného,
ktorý v nejednom prípade mal problémy so zákonom.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ( odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní
kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre

zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola proti E. T. podaná. Je potrebné poznamenať, že vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným
chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že
predmetný skutok, uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že

ho spáchal obžalovaný E. T. a že z jeho konania tam nastal uvedený následok. Nepochybne bola
preukázaná aj subjektívna stránka žalovaných trestných činov, jednak ublíženie na zdraví podľa § 221
ods.1Tr.zák.vjednočinnomsúbehustrestnýmčinomvydieraniapodľa§235ods.1Tr.zák.spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005.

Súd hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú
uvedené v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť.

V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku súd podrobne a presvedčivo

rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých
dôvodov a prečo obžalovaného E. T. zo žalovaných trestných činov uznal za vinného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého

rozsudku totiž potrebným spôsobom analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj úvahy, ktorými sa súd
spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto
odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému
rozhodnutiu, pretože by to bolo duplicitné - teda samoúčelné.

K odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný
v dôvodoch odvolania v podstate zopakoval obhajobnú argumentáciu z predchádzajúceho štádia
trestného konania, a to najmä z hlavného pojednávania, pričom súd prvého stupňa na jeho obranu v
súlade so stavom veci a zákonom potrebným spôsobom reagoval.

Aj keď odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako je už vyššie uvedené je postačujúce a
akceptovateľné pre záver o vine obžalovaného, odvolací súd k dôvodom, ktoré obžalovaný uviedol v
písomnom podaní odvolania uvádza nasledovné:Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný E. T. dňa 17.11.2003 v dobe asi okolo
09.00 hod. potom ako vošiel do bytovky vchodu č. XX, spoločne s T. J. a O. V., po vyjdení z bytu majiteľky
T. A., fyzicky napadol spolu v tom čase obžalovaným T. J. poškodeného, pričom motívom takéhoto

konania bola požiadavka T. J. od poškodeného, aby do 24 hodín priniesol finančnú hotovosť v sume
20.000,- Sk a dva mobilné telefóny v hodnote 7.000,- Sk s tým, že ak tak neurobí, že si ho nájdu, pričom
týmto konaním mu bolo spôsobené zranenie a následná práceneschopnosť v trvaní 14 až 21 dní. Tieto
skutočnosti vyplývajú nielen z prvotných výpovedí samotného poškodeného I. T., ale najmä z výpovede
jeho matky T. A., ktorá presvedčivým spôsobom opísala, za akých okolností došlo k útoku voči jej synovi

zo strany obžalovaného, pričom na tomto svojom tvrdení zotrvala aj na hlavnom pojednávaní.

Vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná výpoveďou poškodeného z prípravného konania, ale
aj výpoveďami ďalších svedkov, a to najmä T. A., ktorá nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom
pojednávaní zotrvala na tom, že to bol práve obžalovaný, ktorý spolu s T. J. napadli jej syna, na čo
ona reagovala okrem iného aj tým, že privolala hliadku PZ, aby ďalšiemu bitiu jej syna zabránila, ako

aj výpoveď svedkyne E. M., ktorá taktiež potvrdila, že malo ísť o troch mužov, ktorí prišli do konfliktu
s poškodeným a nie osoby dve, ako naznačoval obžalovaný vo svojich obhajobných tvrdeniach. Ak
poškodený neskôr zmenil svoju výpoveď v prospech obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu
bolo to práve preto, lebo - ako sa sám vyjadril, mu zo strany v tom čase obvineného T. J. bolo
vyhrážané ďalšou bitkou. Okrem toho, ak obžalovaný v obhajobných tvrdeniach uvádzal, že vo vchode

poškodeného v čase incidentu nebol, čo mu mali potvrdiť svedkovia P. T.M. ako aj jej syn I. T., v ich
výpovediach sa vyskytli nezrovnalosti, na ktoré poukázal v rozhodnutí súd prvého stupňa a aj podľa
názoru odvolacieho súdu, vierohodnosť ich výpovedí ostala pochybná. Obdobne pochybnými sa javia
aj výpovede svedkov I. D. a C. K., ktorí pripustili, že vypovedať sa rozhodli až po predchádzajúcom
požiadaní manželky obžalovaného, s ktorou o veci predtým hovorili.

Ani obsahy výpovedí svedkov I. C. a I. N. nevyzneli v prospech obžalovaného, pretože obaja jednak
potvrdili, že na ulicu E. boli vyslaní na základe pokynu stálej služby, ktorá im oznámila, že došlo k
napadnutiu syna oznamovateľky pani A., pričom obaja sa zhodli v tom, že videli, ako z vchodu, v ktorom
poškodený býval, vyšli tri osoby, z ktorých jeden bol ich kolega - obžalovaný E. T., avšak v tom čase

ešte nemohli predpokladať, že ide o páchateľov žalovaného skutku.

Tak z obsahu výpovede týchto svedkov, ani z výpovedí svedkov C. J. a W. Y. nevyplynulo, že
by voči obžalovanému sa postupovalo takým spôsobom, aby bol z policajného zboru nezákonne
prepustený. Podľa názoru odvolacieho súdu ide zo strany obžalovaného len o subjektívne pocity,

žiadnymi relevantnými dôkazmi nepotvrdenými.

Práve naopak, sám obžalovaný sa po skutku správal prinajmenšom zvláštne, resp. nelogicky, keď
zisťoval, či voči jeho osobe sa nezačalo konanie zo strany polície, resp., či nebolo na jeho osobu podané
oznámenie. Ak by sa totiž žiadneho protiprávneho konania nedopustil, nemal žiadny dôvod konať vyššie

uvedeným spôsobom.

K rozsahu zranení, ktoré mali byť poškodenému spôsobené, odvolací súd poznamenáva, že nie je
vylúčené, že určité zranenia poškodenému boli spôsobené zo strany v tom čase obžalovaného T. J. aj
po žalovanom skutku, avšak podľa vyjadrenia poškodeného ich intenzita ani zďaleka nebola taká, ako

v čase, keď bol napadnutý pred vchodovými dverami bytu, v ktorom býval.

Na právnu kvalifikáciu protiprávneho konania obžalovaného táto skutočnosť však rozhodujúci vplyv
nemá.

V súhrne možno teda bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že na základe dôkazov, ktoré boli
súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prebraté, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že
obžalovaný sa dňa 17.12.2003 inému úmyselne ublížil na zdraví a iného násilím nútil, aby niečo konal,
čím sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s
trestným činom vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005.

Odvolací súd preskúmal tiež výrok o treste a dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval
správne, keď zistil všetky skutočnosti, rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysleust. § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. Výmera trestu obžalovanému, a to úhrnný peňažný trest
vo výške 200,- Eur zohľadňuje tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a taký trest je potrebný,
aby obžalovaný v budúcnosti sa vyvaroval páchaniu protispoločenskej činnosti. Uložený trest taktiež

zohľadňuje skutočnosť, že od žalovaného skutku uplynula pomerne dlhá doba.

Správny bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorým poškodené strany podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal
s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a ani v tomto smere odvolací súd nevidel
dôvod na jeho zmenu.

Keďže odvolanie obžalovaného E. T. dôvodné nebolo, krajský súd ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.