Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011491
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011491.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému W. N., pre
prečin daňového podvodu podľa § 277a ods.1 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28.júla 2015
odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.apríla 2015, sp. zn. 3T/107/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.apríla 2015, sp. zn. 3T/107/2014 bol obžalovaný W. N.
podľa § 285 písm. a/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne
pod sp. zn. 2Pv 167/13 zo dňa 26.08.2014 pre skutok právne posúdený ako prečin daňového podvodu
podľa § 277a odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

ako zodpovedná osoba - konateľ spoločnosti BUILDING TRADE MK, s. r. o., so sídlom Q. M. R. O.
XXX/XX, G., IČO: 46 218 386, dňa 18.06.2012 na Daňovom úrade v Trenčíne podal dodatočné daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie 1. štvrťroka roku 2012, v ktorom si
uvedený subjekt neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
vo výške 6.617,- Eur v úmysle zadovážiť sebe alebo inému prospech a to tým, že odpočítanie uvedenej

dane deklaroval dodávateľskými faktúrami podnikateľského subjektu pod obchodným názvom W. N.
- AUTOSPOL, so sídlom I.. Ľ. J. XXXX/X, E., IČO: 35 409 371, a to nasledovnými dokladmi: faktúra
č.: 1/1/2012 zo dňa 08. 01. 2012 na sumu 6.500,- Eur (z toho DPH 1.083,- Eur), faktúra č.: 2/1/2012
zo dňa 20. 01. 2012 na sumu 4.800,- Eur (z toho DPH 800,- Eur), faktúra C: 1/2/2012 zo dňa 16. 02.
2012 na sumu 5.300,- Eur (z toho DPH 883,- Eur), faktúra č. : 2/2/2012 zo dňa 26. 02. 2012 na sumu
4.800,- Eur (z toho DPH 800,- Eur), faktúra č.: 1/3/2012 zo dňa 01. 03. 2012 na sumu 6.300,- Eur (z

toho DPH 1.050,- Eur), faktúra č.: 2/3/2012 zo dňa 05. 03. 2012 na sumu 6.200,- Eur (z toho DPH
1.033,- Eur) a faktúra č.: 3/3/2012 zo dňa 20. 03. 2012 na sumu 5.800,-Eur (z toho DPH 966,- Eur),
teda spolu vo výške 39.700,- Eur ( z toho DPH vo výške 6.615,- Eur) na odberateľa BUILDING TRADE
MK, s. r. o., IČO: 46 218 386, hoci k uskutočneniu zdaniteľného plnenia v deklarovanom spôsobe a
rozsahu nedošlo, a naviac dodávateľský subjekt W. N. - AUTOSPOL, Žilina v rozhodnom čase kedy
boli vystavené vyššie uvedené daňové doklady nebol registrovaný ako platiteľ DPH, pričom takýmto

konaním si mal teda uvedený subjekt uplatniť nárok na vrátenie dane (DPH) vo väčšom rozsahu, avšak
k samotnému vyplateniu nadmerného odpočtu na dani (DPH) správcom dane nakoniec nedošlo,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej

lehote ho včas podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor okresnej
prokuratúry pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného W. N., t.j. výrokov o vine a treste.Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť výroku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby a poukázal na to, že aj keď obžalovaný spáchanie skutku od začiatku trestného stíhania
zásadne popiera, z jeho spáchania bol usvedčovaný predovšetkým svedeckými výpoveďami W. N., N.

N., O. J. a L. O., tiež splnomocneným zástupcom daňového úradu Ing. O. J., keď predovšetkým najmä
svedkovia N. a N. vo svojich výpovediach ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní
jednoznačne uvádzali, že obžalovaný W. N. niekedy v lete 2012 - presný dátum si nepamätali, prišiel so
žiadosťou o vystavenie faktúr za práce, ktoré však neboli nikdy realizované. S odstupom času, ktorý od
popisovanejudalostiuplynul-dobatakmer3roky-niejepritommožnéodnichobjektívneočakávať,žesi

budú pamätať presný dátum udalosti, avšak obidvaja v podstatných skutočnostiach vypovedali rovnako,
preto nie je dôvod ich výpovede považovať za nevierohodné, resp. na ich výpovede neprihliadať. Okrem
toho aj svedkovia J. a O. zhodne vypovedali, že im nie je známe, že by obžalovaný fakturované práce
realizoval. Keď svedok J. naviac uviedol, že napríklad výkopové práce obžalovaný nikdy nerobil a že to
čo je fakturované nie je pravda a je to „choré.“ Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd
podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný W. N. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol prostredníctvom zvoleného obhajcu
odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 2. júna 2015, vykonal
dňa 28. júla 2015 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby

(o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy

v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi

presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného W. N.
spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací

súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré veľmi podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy nielenže pripúšťajú dve protichodné a
navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia, keď podľa jednej, prezentovanej

obžalobou na podklade údajne usvedčujúcich svedeckých výpovedí W. N. (aj podľa názoru odvolacieho
súdu v osobe tohto svedka ide pritom o nedôveryhodnú osobu, v nedávnej minulosti aj podľa vlastného
priznania už právoplatne odsúdenú za trestný čin skrátenia dane) a N. N. (družky W. N., ktorej výpoveď
je podľa názoru súdu druhého stupňa evidentne poznačená snahou vypovedať v prospech W. N. a vo
vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom tohto konania, trpí zásadnými rozpormi v súvislostiach nielen

časových, ale aj miestnych a je teda rovnako nedôverohodná), tiež O. J. i L. O. (výpovede týchto
svedkov pritom aj podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňujú obhajobné tvrdenia obžalovaného, že
predmetné práce v inkriminovanej dobe jeho firma naozaj mohla v prospech firmy W. N. - AUTOSPOL
so sídlom v Žiline vykonávať), sa skutok uvedený v obžalobe, pre ktorý je obžalovaný W. N. stíhaný,
mohol stať spôsobom v nej uvedeným, avšak podľa druhej, prezentovanej samotným obžalovaným

W. N. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, skutok uvedený v
obžalobnom návrhu sa tam uvedeným spôsobom nestal a obžalovaný ho teda ani spáchať nemohol,
ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver
o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií (možností) zodpovedáskutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných
faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti. Takýto záver nemožno preto vyvodiť
len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo

veci okresným súdom vykonané dôkazy, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu, podľa ktorej sa predmetný skutok nestal
a teda obžalovaný W. KU. ho nespáchal. Dôkazy, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňujú
vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom
návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver

aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú
jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu, nepostačujú na jednoznačný
a nepochybný záver o jeho vine. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva
nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému
musí byť vina preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť,
ktorá z dvoch možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá

je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie
zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia §
2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o
niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný súd takto

postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného W. N. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.

Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného
konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto
hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto

úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je
výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu
aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a
dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so

zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora podané v
neprospech obžalovaného W. N. za dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.