Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113214370
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113214370.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom
Košická56,82108Bratislava,IČO35838825,zast.HMG&PARTNERS,s.r.o.,sosídlomŠtefanovičova
12, 811 04 Bratislava, IČO 35 885 459, proti odporkyni K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX
XX D. D., o zaplatenie 1313,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 06. 10. 2014, č. k. 7C/104/2014 - 138, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 313,72
eur s 18,40 % ročným úrokom z omeškania od 22.12.2010 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo
sumy 1 313,72 eur od 12.08.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 78,50 eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 332,81 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že priznané plnenia vyplývajú z úverového zmluvného
vzťahu právneho predchodcu navrhovateľa (Slovenskej sporiteľne, a.s.) uzatvoreného s odporkyňou
dňa 29.12.2006 na dobu do 10.12.2011, kedy bola dohodnutá konečná splatnosť úveru. Podmienky

predmetnej zmluvy odporca neplnil, úver nesplácal. Navrhovateľ pohľadávku voči odporkyni nadobudol
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, pričom navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru k 17.02.2011. Súd posúdil návrh navrhovateľa ako dôvodný a návrhu navrhovateľa vyhovel
v celom rozsahu z dôvodov, ktoré súd podrobne uvádza v odôvodnení rozsudku. Súd právne vec
posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497, § 369 ods. 1 a 3, § 502 ods. 1), vrátane
premlčania nároku (§ 387 ods. 1, 2, § 392 ods. 2, § 397). Odporkyňa vzniesla v konaní dňa 25.09.2014

námietku premlčania. Z predložených listín súd usúdil, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, pretože
úver bol splatný 17.02.2011 (k tomuto dňu bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru), potom
veriteľ mohol svoje právo na zaplatenie nesplatenej časti úveru vykonať (uplatniť) najskôr 21.07.2011,
kedy začala plynúť 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka. Navrhovateľ podal návrh
na súd dňa 22.05.2013, včas.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu vo veci. Navrhovateľovi,

ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie, voči výroku, ktorým súd
návrhu navrhovateľa vyhovel. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo aby odvolací súd rozsudok zmenil a návrh zamietol,
z dôvodu premlčania. Namietala, že danú vec mal súd posudzovať podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka, pretože išlo o spor zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čo je napokon konštatované aj v samotnom rozsudku. Poukázala na to, že pokiaľ podpísala „uznaniea dohodu o úhrade záväzku na sumu 1434,08 eur“ stalo sa tak pod tlakom telefonátov navrhovateľa,
ktorý ju k podpisu prinútil. Uzavretie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi. Ak bola plná suma
úveru 663,88 eur, ako uvádza navrhovateľ, tak nech by úroky boli akékoľvek, je to viac ako 100 %, čo

nie sú úroky zákonom prípustné.

Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť alebo odvolanie odporkyne odmietnuť. Uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,45 eur.
Podľa jeho názoru súd dostatočne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Pokiaľ odvolateľka

namieta nesprávnu aplikáciu právneho predpisu, a to Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ sa s takýmto názorom nestotožňuje. Tvrdenia o tom, že v prípade, ak ide
o spotrebiteľskú zmluvu, je daná na posúdenie právneho vzťahu výlučná pôsobnosť Občianskeho
zákonníkanemážiadnunormatívnuoporuapriečisalexspecialisust.§261ods.3písm.d)Obchodného
zákonníka. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje na konkrétne rozhodnutia Krajských súdov v Trnave,
v Nitre, v Banskej Bystrici, v Žiline, aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v obdobných veciach, z ktorých

vyplýva rovnaký názor o potrebe aplikácie Obchodného zákonníka aj v spotrebiteľských veciach, aký
zastáva navrhovateľ.
Navrhovateľ okrem uvedeného namieta, že odvolanie odporkyne nie je podané v súlade s príslušnými
ustanoveniami O. s. p., pretože odporkyňa v odvolaní nešpecifikuje v akom rozsahu rozsudok napáda
a ani nenavrhuje žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli v konaní uplatnené, a ktorými

by bolo možné odôvodniť podanie odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 psím.
h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil. Pri ustálení

právnej kvalifikácie zákonného dôvodu priznania nároku vychádzal z ustanovení Obchodného
zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), avšak prejednávanú vec je treba
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov).

Právna úprava s účinnosťou od 13.06.2014, v zmysle novely ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa stanovila jednoznačne, že „na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Ide o zásadnú zmenu. Dosiaľ sa na
obchodnéspotrebiteľskézmluvyvzmysle§3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzťahovala

právna úprava o neprijateľných podmienkach. Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku. Podľa tejto úpravy, účinnej od 13.06.2014, je treba pre zmluvy
uzatvárané spotrebiteľom, t.j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka a nie Obchodného zákonníka. To znamená, že ak si zmluvné strany písomne dohodli
v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre

spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to platí aj pre tzv. „absolútne obchody“ upravené v § 261
ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka,
keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho
podstatných náležitostí sa na všetko ostatné vzťahuje Občiansky zákonník. Potom, napr. zásadná
zmena nastáva v dĺžke premlčacej doby, podľa Občianskeho zákonníka § 101 je všeobecná premlčacia

doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka § 397 je všeobecná premlčacia doba štvorročná. A
zásadná zmena spočíva aj v tom, že v zmysle novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonanej zákonom č.
102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014 v zmysle § 5b orgán (v tomto prípade súd) rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu (ex offo) na premlčanie nároku (na rozdiel
o úpravy § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vyžaduje, aby námietku premlčania účastník

výslovne vzniesol).V prejednávanom prípade ide o právny (úverový) vzťah účastníkov uzatvorený na základe ust. § 467
Obchodného zákonníka (absolútny obchod), avšak zároveň ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa
vzťahuje režim spotrebiteľského práva a Občiansky zákonník.

V odvolacom konaní odvolaciemu súdu neprináleží nahradzovať chýbajúci právny názor
prvostupňovéhosúduohľadomprávnejkvalifikácieajejvýkladu,naktorejmábyťzaloženéprvostupňové
rozhodnutie. Pripustiť takýto postup odvolacieho súdu by mohlo znamenať odňatie možnosti účastníka
konania náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. ).

V dôsledku nesprávnej aplikácie právneho predpisu, potom rozhodnutie prvostupňového súdu nemožno
mať za riadne odôvodnené, presvedčivé, preskúmateľné a ani správne.
Odvolací súd tiež konštatuje, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal, resp. jeho rozhodnutie nie je
náležite odôvodnené, nie je zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné z hľadiska výšky „dlhu“, úroku

a úroku z omeškania, vrátane odkedy a dokedy úročenie vo forme riadneho (bežného) úroku a vo
forme úroku z omeškania navrhovateľovi patrí ( ekonomické inštitúty - istina úveru, úrok z úveru, úrok
z omeškania úveru - súd náležite nerozlišuje).
Napr. okresný súd na st. 6 rozsudku uviedol, že „súd má za to, že v danom prípade sa zmluvné strany
dohodli, že právny predchodca navrhovateľa je oprávnený úročiť úver až do jeho úplného zaplatenia, t.j.

do dňa splatenia úveru. Preto súd priznal navrhovateľovi úrok vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1.313,72
eur od 22.12.2010 do zaplatenia. A súd považoval za odôvodnený aj nárok v časti zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1313,72 eur od 12.08.2011 do zaplatenia, pretože mimoriadna
splatnosť úveru bola vyhlásená k 17.02.2011.“ Z uvedeného nemožno vyvodiť iné než, že odôvodnenie
rozhodnutia o priznanom nároku je neúplné, nedostatočné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné. Na inom

miestesícesúdvrozhodnutíuvádza,ževrámci„istinyposplatnosti“vovýške1337,70eursúobsiahnuté
riadne úroky vo výške 671,29 eur do dňa 21.12.2010, poplatky v sume 100,55 eur, čomu možno dodať,
že zjavne ide o úroky (bežné), kapitalizované ku dňu postúpenia pohľadávky. Podľa názoru odvolacieho
súdu, keďže riadny (bežný) úrok z úveru možno počítať iba do dňa splatnosti úveru, teda v tomto prípade
do dňa mimoriadnej splatnosti úveru do 17.02.2011, a to z dlžnej istiny „úveru“, pričom suma 1 313,72

eur (ktorú súd v rozhodnutí nazýva „istinou po splatnosti“) nepredstavuje dlžnú „istinu úveru“, ak súd
rozhodnutím priznal „úrok“ vo výške 18,40 % ročne zo sumy 1337,70 eur do zaplatenia“ počítaný od
22.12.2010, nie je dostačujúce keď iba odkazuje na to „že zmluvné strany sa takto dohodli“. Faktom je,
že takúto „dohodu“ bližšie v rozhodnutí súd nešpecifikuje, nekonkretizuje. Z rozhodnutia nie je zrejmé a
jednoznačné z čoho tento nárok súd vyvodil, čím ho má preukázaný. Možno sa len domnievať, že súd

vzal za základ svojho rozhodnutia „uznanie a dohodu o úhrade záväzku zo dňa 19.08.2011“, ktorú však
iba letmo spomenul v rozhodnutí bez toho, aby sa bližšie zaoberal posúdením jej právnej relevantnosti.
V odvolaní odporkyňa sa bráni tým, že uznanie sumy 1434,08 eur podpísala pod nátlakom navrhovateľa.
Obdobné výhrady voči dohode uviedla už v priebehu konania na prvom stupni (napr. podanie zo dňa
25.09.2014).

Dôvod zrušenia rozhodnutia spočíva aj v tom, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe toho
dospel k nesprávnym záverom, a jeho rozhodnutie vo veci samej aj z tohto dôvodu nemôže byť a nie
je správne.

Keďže prvostupňový súd bude vo veci ďalej konať, rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 O. s. p. ).

Záverom odvolací súd poznamenáva, že v priebehu odvolacieho konania, dňa 08.01.2015, bolo
Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručené oznámenie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. , IČO

42 309 166, so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, ktorým zahlásilo svoj vstup do konania na strane
odporkyne ako vedľajší účastník. Nakoľko vedľajší účastník zahlásil svoj vstup do konania po účinnosti
zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým bolo novelizované ust. § 93 O. s. p. o možnosti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania v prípade, ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, a súčasťou jeho podania nie je súhlas odporkyne s takýmto vstupom do

konania na jej strane, odvolací súd na toto podanie neprihliadal (§ 93 ods. 3 veta druhá O. s. p. v platnom
znení).Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.