Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614207258
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614207258.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 36 865 141 a
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V. XX, o vymoženie sumy 304,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. decembra 2014 č. k. 4Er/966/2014-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa exekučné konanie
zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Posledným výrokom si o trovách exekúcie vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje

rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2 a ods. 3, § 167
ods. 2, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ako aj
zistenýmskutkovýmstavom.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,ževrámciskúmaniaprocesných
podmienok konania zistil, že konaniu v tejto veci vedenej pod sp. zn. 4Er/966/2014 predchádza iné
konanie - vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6Er/728/2009, ktoré tvorí konaniu v tejto
veci prekážku res iudicata, t. j. prekážku rozsúdenej veci. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel,

pretože zistil, že obidve konania, sa týkajú tých istých účastníkov (oprávnenej a povinného označených
v záhlaví uznesenia) a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho
istého rozhodcovského rozsudku). Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že konanie vo veci
vedenej pod sp. zn. 6Er/728/2009 bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej (čo je ďalšia
podmienka existencie prekážky rozsúdenej veci), pretože exekúcia bola zastavená z hmotnoprávnych
dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je,

že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnená sa napriek tomu na základe toho istého
rozhodcovského rozsudku domáha vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na
vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od skúmania existencie práva (zastavenia exekúcie)
v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/728/2009 pritom nedošlo. Keďže prekážka res iudicata je procesnou
prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 103 a §
104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, namietajúc, že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci. Tiež uviedla, že súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom
odvolania bližšie uviedla, že v danej fáze konania súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekučného
konania. Mala za to, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne opodanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými
predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia, pričom EP voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie

odvolania. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného
oprávneniarozhodoluznesenímozastaveníexekučnéhokonania.PoukázalanauznesenieNajvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013. Okrem toho namietala nemožnosť
existencie prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní. Zdôraznila, že vecou je
potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov

konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver
a konanie skončí z procesných dôvodov, ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a aby bolo
o tejto právnej veci rozhodnuté. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť. Zároveň poukázala na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne neuviedol
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. S poukazom na vyššie
uvedené žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Povinný a ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienil
v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, pretože sa stotožnil s napadnutým uznesením.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 23. 05.
2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01628/09 zo dňa 26. 05. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29. 06. 2009 a vykonateľnosť dňa 02. 07. 2009. Súdny exekútor doručil dňa 26. 08.

2014 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne po pripojení
exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Er/728/2009 súd prvého stupňa vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne
argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné

rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1prvávetaOSPakideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,

súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd
z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP
je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné
s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak
pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a

to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže Exekučný
poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia prekážky

právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o
ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o
to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho

predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť
veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť
predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí

prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučnýsúdoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,akexekučnýtitulmedzičasomvykonateľnosť

nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný
titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom
bez právomoci na jeho vydanie, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť
vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o

zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného
však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade
oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na
druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po

vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá.
Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom
bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho
rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke
veci rozhodnutej.Čo sa týka oprávnenou namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo 108/2012 zo dňa
23. 01. 2013, odvolací súd dodáva, že v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany
exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora (o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím
odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného
konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho
exekútora,čoneboldanýprípad,nakoľkovtomtoprípadedošlokzastaveniukonaniazdôvoduskúmania
procesných podmienok, ktoré je exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto
konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožnou
oprávnenou a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pre
vymoženierovnakéhoprávaoprávnenejnapodkladerovnakéhoexekučnéhotitulu.Totopredchádzajúce
exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. novembra

2011 č. k. 6Er/728/2009-21, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil z dôvodu, že zistil rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom. Predmetné uznesenie bolo preskúmané aj odvolacím súdom,
ktorý v ňom nezistili nedostatky, a preto Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.
marca 2012 č. k. 15CoE/26/2012-41 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Keďže rozpor
exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť

žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že
vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre
vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so
zákonom, predstavuje prekážku res iudicata. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávnenej
uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v

zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.