Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/727/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215191
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215191.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: E. U. N., a.s., so sídlom Y. XXXX/XXX, K., IČO: 36
234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. A. s.r.o. so sídlom K. XXX/XX, Y., IČO: 47 234
679protiodporkyni:M.S.,bytomK.,A.XX,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporkyne:L.naQ.
Q. N. E., so sídlom J.. X. X, K., IČO: 42 176 778, odporkyňa aj vedľajší účastník právne zastúpení JUDr.
M. U., advokátom so sídlom J. H. X/M., X., o zaplatenie 1 809,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 16C/172/2014-40 zo dňa 9. februára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že
navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 401,91 Eur z titulu
trov právneho zastúpenia , a to na účet právneho zástupcu odporkyne JUDr. M. U., advokáta so sídlom
X., J. Kráľa X/A,do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh vo veci samej zamietol a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 536,11 Eur z titulu trov právneho
zastúpenia, na účet JUDr. M. U., advokáta so sídlom v X., J. H. X/A, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch , § 37 ods. 1, § 451 ods. 1,2, § 456, § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a tou skutočnosťou, že návrh nie je dôvodný. Súd konštatoval, že úverová zmluva, ktorú účastníci
uzatvorili, v časti dojednaní o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti stanovené v § 4 ods. 2,3
zákona o spotrebiteľských úveroch a v tejto časti je neplatná. Uvedené konanie navrhovateľa je nekalou
praktikou, ktorej nemôže byť poskytnutá právna ochrana. V danom prípade nebola pri revolvingovom
úvere dodržaná ani písomná forma podľa § 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z.z., a teda ak navrhovateľ

poskytol odporkyni úver , ktorý následne odporkyňa čerpala prostredníctvom kreditnej karty, bolo to
na základe neplatného právneho úkonu. V zmysle konštatovanej neplatnosti právneho úkonu možno
navrhovateľovi priznať iba nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane
odporkyne, ktoré musí odporkyňa vydať. Súd uviedol, že odporkyňa celkovo vyčerpala 2 710 Eur,
celkovo zaplatila navrhovateľovi 1 710,45 Eur, na základe čoho jej vznikla povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie v sume 999,55 Eur. V danej veci však právny zástupca odporkyne a vedľajšieho účastníka

vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd prihliadol, keďže táto bola dôvodná ( dvojročná lehota na
vydanie bezdôvodného obohatenia začala najneskôr plynúť 30.09.2011 a žaloba bola podaná až dňa
18.08.2014). Súd z týchto dôvodov považoval za neopodstatnený aj návrh navrhovateľa na zaplatenie
zvyšnej časti istiny vo výške 776,43 eur ako aj úroku vo výške 0,63 Eura úroku za hotovostné transakcie
vo výške 32,82 Eur. Taktiež úroky z omeškania si navrhovateľ nedôvodne uplatnil z premlčanej a
neopodstatnenejpohľadávky.Rozhodnutie onáhradetrovkonaniasúdodôvodnilust.§142ods.1O.s.p.

a úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov konania, ktoré si uplatnil jej právny zástupca vo výške536,11 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to za 3 úkony právnej pomoci po 81,33 Eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie zo dňa 30.01.2015 a zastupovanie na pojednávaní), 3 režijné
paušály po 8,39 Eur. Ďalej priznal právnemu zástupcovi odporkyne náhradu cestovného za účasť na

pojednávaní 09.02.2015 za cestu X. - K. a späť pri vzdialenosti 240 km, spotrebe 7 l/100 km, základnej
náhrade 0,183 €/km a cene pohonných hmôt 1,30 €/l v sume 65,76 € a náhradu za stratu času za 8
polhodín po 13,89 Eur v sume 111,84 Eur. Spolu trovy konania predstavovali sumu 446,76 Eur a keďže
právny zástupca odporkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšili sa trovy právneho zastúpenia
o DPH vo výške 20% zo základu 446,76 Eur, t.j. o sumu 89,35 Eur. Spolu tak súd priznal náhradu trov

právneho zastúpenia odporkyne v sume 536,11 Eur vrátane DPH.

Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov
konania odporkyne, podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ. Podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. § 205 ods. 2 písm.
a),b),d),f) O.s.p. Podľa jeho názoru súd neskúmal, či zo strany účastníka bolo zjavné, že ide o účelné
uplatnené trovy právneho zastúpenia. Vedľajší účastník na strane odporkyne (správne právny zástupca

odporkyne)sivyúčtovaltrovyzanáhradustratučasuzaúčasťnapojednávaniedňa06.03.2015(správne
09.02.2015) z X. do L. ( správne do K.). Vyjadril presvedčenie, že táto položka vedľajšiemu účastníkovi
(správne právnemu zástupcovi odporkyne) neprináleží a to v súlade s ust. § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v platnom znení., keďže pojednávania sa zúčastnil advokátsky koncipient, a nie advokát samotný.
Mal za to, že v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je možné náhradu za stratu času priznať

len advokátovi, nie je zamestnancovi, ani advokátskemu koncipientovi. Uviedol, že účelom náhrady za
stratu času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu za čas
počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu s tým, že advokátsky koncipient je zamestnancom
advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Zdôraznil, že ak by súd priznal náhradu za
stratučasuajzačasstrávenýcestouzosídlaadvokátadosídlasúduaspäťadvokátskemukoncipientovi,

potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, ako aj z náhrady za
stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Rovnako by potom podľa jeho názoru mohlo v prípade
priznania náhrady za stratu času dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký
deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu času by bola
priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Okrem

toho má za to, že celkovú výšku trov právny zástupca účelne nevynaložil. Poukázal pritom na uznesenie
NS SR z 19.marca 2014, sp. zn. MCdo 5/2013. Následne zmätočne dodal, že žiada rozsudok zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie eventuálne rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť .

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá
žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať jej aj

náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že námietky navrhovateľa obsiahnuté v jeho odvolaní možno
hodnotiť ako účelové. Navrhovateľ mylne a nelogicky takmer v celom odvolaní spochybňuje nárok na
náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, pričom v uvedenej veci je odporkyňa zastúpená advokátom
a vedľajší účastník v konaní neurobil žiadny úkon ani písomné podanie a náhrada trov konania
nebola vedľajšiemu účastníkovi ani priznávaná. Toto nasvedčuje tomu, že podanie navrhovateľa,

resp. jeho právneho zástupcu sú zjavne formulárové, bez hlbšej analýzy konkrétnej právnej veci.
Právne zastupovanie odporkyne bolo opodstatnené, keďže súd návrh zamietol v dôsledku ich aktivity -
argumentácie uvedenej v písomnom podaní z 30.01.2015 a prednesenej na pojednávaní 09.02.2015.
Nepovažuje za správnu argumentáciu navrhovateľa, že nie je možné priznať náhradu za stratu času
advokátskemu koncipientovi, ale len advokátovi. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta,

ktorý ako substitučne splnomocnený právny zástupca vykonáva úkony právnej služby v rámci výkonu
svojej pracovnej činnosti. Takto sa zúčastnil aj predmetného pojednávania, pričom v dôsledku
zastupovania na pojednávaní si nemohol plniť svoje povinnosti v sídle advokátskej kancelárie, čím
došlo k vzniku nároku na náhradu za stratu času. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. v žiadnom zo svojich
ustanovení neustanovuje, že advokátskemu koncipientovi pri právnych úkonoch vykonávaných mimo

sídla advokátskej kancelárie nevzniká nárok na náhradu stratu času. Dodala, že v danej veci neexistujú
žiadne zákonné dôvody a ani žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné
náhradu trov konania jej nepriznať. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal navrhovateľa aj na
náhradu trov odvolacieho konania, a to vo výške 31,98 Eur.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov

konania je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p., a to z týchto dôvodov:

Odvolaním navrhovateľa bolo napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa iba vo výroku o náhrade trov
konania odporkyne, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku a
vo zvyšnej časti (vo veci samej) zostal rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 15 písm. a),b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,

preklady a odpisy a nárok na náhradu za stratu času.

Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu

času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Z obsahu spisu vyplýva, že po vykonaní úkonov v rámci prípravy pojednávania ,vstupe vedľajšieho
účastníka z vlastného podnetu do konania na stranu odporkyne, súd prvého stupňa po vo veci
vytýčil pojednávanie na 09.02.2015. Následne právny zástupca vedľajšieho účastníka zaslal súdu plnú
moc na zastupovanie odporkyne v konaní a taktiež vyjadrenie odporkyne k veci samej. Nariadeného

termínu pojednávania dňa 09.02.2015 sa osobne zúčastnila odporkyňa a právny zástupca odporkyne
a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v osobe substitučne splnomocneného advokátskeho
koncipienta. Na uvedenom pojednávaní po vykonaní výsluchu odporkyne a prednesení stanoviska
zo strany jej právneho zástupcu došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým bol návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnutý. Po vyhlásení rozsudku právny zástupca odporkyne zaslal súd písomné

vyčíslenie trov konania odporkyne- trovy jej právneho zastúpenia- vo výške 536,11 Eur, ktoré mu v
uplatnenej výške, vrátane náhrady cestovného a straty času boli priznané.

Vychádzajúc z obsahu odvolania navrhovateľa a s prihliadnutím na vyššie popísaný priebeh konania
je v aktuálnom procesnom štádiu sporným, či odporkyni prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia
právnym zástupcom aj v časti uplatnenej náhrady za stratu času v súvislosti s jej zastupovaním

advokátskym koncipientom na pojednávaní dňa 09.02.2015, ktorú súd prvého stupňa odporkyni priznal
celkovo vo výške 134,20 Eur vrátane DPH. S týmto postupom súdu prvého stupňa sa však odvolací
súd nestotožnil, keď za opodstatnenú považoval odvolaciu námietku navrhovateľa , poukazujúcu na
účel inštitútu náhrady za stratu času advokáta, ktorým je finančná kompenzácia časovej straty, počas
ktorej advokát v dôsledku prepravy nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru.

Náhrada za stratu času v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi pri
úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, a to za čas strávený cestou do
tohto miesta a späť, teda jej zmyslom je paušálnym spôsobom kompenzovať príjem, ktorý by advokát
za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Nakoľko v preskúmavanej veci sa
pojednávania vytýčeného súdom prvého stupňa dňa 09.02.2015 nezúčastnil osobne advokát JUDr.

M. U., ale na zastupovanie substitučne splnomocnil advokátskeho koncipienta Mgr. S. G., je zrejmé,
že advokát nebol v dôsledku nevyhnutnosti prepravy svojej osoby na miesto konania pojednávaniaz objektívnych dôvodov limitovaný vo výkone svojej advokátskej praxe a aj v čase, ktorý substitučne
splnomocnený advokátsky koncipient strávil cestou na pojednávanie, mohol vykonávať iné úkony
právnej služby. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že náhrada za stratu času je výlučne

viazaná na advokáta, pretože iba v prípade poskytovania právnej služby osobne advokátom je splnená
podmienka existujúceho objektívneho dôvodu, pre ktorý nemôže poskytovať inú právnu službu.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, týkajúcu sa celkovej účelnosti právneho zastupovania
odporkyne v konaní, odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú. Každý má právo na to, aby hoci aj
v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, pričom toto ústavne

zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky. Účelnosť právneho zastúpenia odporkyne v
konaní nepochybne preukazuje aj tá skutočnosť, že s poukazom na argumentáciu jej právneho zástupcu
v konaní , bol návrh voči nej v celom rozsahu zamietnutý.

S ohľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa o trovách konania v časti náhrady za stratu času priznanej odporkyni vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia odporkyne znížil o sumu uplatnenej náhrady za stratu času (134,20 Eur vrátane
DPH), ktorá v prípade právneho zastupovania na pojednávaní advokátskym koncipientom dotknutému
účastníkovi nepatrí, na základe čoho zmeneným výrokom zaviazal navrhovateľa ako neúspešného
účastníka v konaní zaplatiť odporkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia

v sume 401,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, keďže obaja boli v odvolacom
konaní čiastočne úspešní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .