Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113209283
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113209283.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu ORS Europe s.r.o., Martinická 987/3, Praha 9, Česká
republika, zastúpeného spoločnosťou G& G IURISCONSULTI s.r.o., Šancova 48, Bratislava proti
žalovanému B.F.B. správcovská, v.o.s., Radlinského 50/1593, Piešťany, správcovi úpadcu BELLEZZA,
s.r.o., Koniarekova 19, Trnava, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Sopkom, Paulínska 24, Trnava,
o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 36Cbi/9/203-72 zo dňa 21.05.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.05.2014 rozhodol o vylúčení 40 ks ojazdených železničných
nákladných koľajových vozidiel radu FCS identifikovaných evidenčnými a výrobnými číslami zo súpisu
všeobecnej podstaty úpadcu BELLEZZA, s.r.o. v konkurznom konaní vedenom na okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 25K/82/2012. Súčasne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd v konaní úspešnému žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 442,03 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej sa žalobca v konaní domáhal vylúčenia zo súpisu
konkurznej podstaty úpadcu BELLEZZA, s.r.o. hnuteľných vecí - železničné nákladné koľajové vozidlá
radu FCS bližšie špecifikované v petite žaloby. Ďalej v žalobe uviedol, že žalobca dobromyseľne
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.2012 uzatvorenej so spoločnosťou ID Production, s.r.o.
40 ks ojazdených železničných nákladných koľajových vozidiel radu FCS bližšie označených v žalobe
evidenčným a výrobným číslom. Úrad pre reguláciu železničnej dopravy žalobcu riadne zaregistroval
ako vlastníka predmetných železničných vozidiel o čom mu vydal dňa 30.8.2012 potvrdenie. Žalobca
sa dozvedel, že správca JUDr. Tibor Timár (predchádzajúci správca), správca úpadcu BELLEZA s.r.o.
v konkurze zahrnul železničné vozidlá, ktorých vlastníkom je žalobca do všeobecnej podstaty. Súpis
všeobecnej podstaty bol v Obchodnom vestníku uverejnený dňa 5.2.2013. Správca zahrnul železničné
vozidlá do všeobecnej podstaty s poznámkou, že sa vedie súdne konanie o určenie vlastníckeho práva
pred OS Trnava pod sp. zn. 36Cb/88/2011. Konanie doposiaľ právoplatne skončené nie je. Spoločnosť
ID Production s.r.o., ktorá predala železničné vozne žalobcovi, tieto nadobudla od spoločnosti Montauro
s.r.o. Žalobca poukázal na ust. § 446 Obchodného zákonníka podľa ktorého kupujúci nadobúda
vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase
keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani
oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za
to, že konečné rozhodnutie v konaní 36Cb/88/2011 je pre posúdenie vlastníctva žalobcu irelevantné.
Žalobca ako dobromyseľný nadobúdateľ je vlastníkom železničných vozidiel a jeho vlastnícke právo
k nim je nespochybniteľné. Na základe uvedeného a z predložených listín vyplýva, že zaradením
železničných vozidiel do súpisu sa nerešpektovali súčasné vlastnícke vzťahy. Správca nevyzval žalobcu
na vyjadrenie k poznámke, čím mu bolo odopreté uviesť dôvody a predložiť dôkazy, ktoré zapísanie
hnuteľných vecí so súpisu vylučujú.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.5.2013 (č.l. 20 spisu) uviedol, že žalobca nepreukázal
oprávnené nadobudnutie predmetných železničných vozňov predávajúcim, spoločnosťou ID Production
s.r.o. a prípadnými ďalšími právnymi predchodcami predávajúceho. Poukázal na to, že na OS Trnava
prebieha pod sp. zn. 36Cb/88/2011 konanie o určenie vlastníckeho práva k totožným železničných
vozňom o vylúčenie ktorých žalobca žiada. Žalobcom v tomto konaní bol pôvodne správca, ktorým okrem
iného spochybňuje platnosť zriadenia záložného práva na predmetné železničné vozne pôvodným
konateľom úpadcu, Romanom Kováčikom a oprávnenosť výkonu záložného práva, teda prvotných
právnych úkonov od platnosti ktorých závisí aj platnosť nasledujúcich scudzovacích právnych úkonov,
vrátane právneho postavenia žalobcu. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že vo vylučovacej žalobe
tvrdené vlastnícke vzťahy žalobcu sú sporné a preto aj správca ak zaradil do súpisu aj majetok, ktorého
zaradenie do súpisu podstát je sporné, konal tak oprávnene na základe zákona. Žalobca mal možnosť
uplatniť si u správcu že sa vozne nemali do súpisu zahrnúť. V prípade, že by tak urobil, k čomu však
nedošlo, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve
osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody
a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Žalobca takto nepostupoval.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.3.2014 (č.l. 24 spisu) dodal a opätovne poukázal, že železničné
vozidlá žalobca nadobudol dobromyseľne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.2012 a konanie vedené
na OS Trnava pod sp. zn. 36Cb/88/201 nemá na vlastníctvo žalobcu žiadny vplyv.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, zástupcom žalovaného,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s Kúpnou zmluvou, ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Právna zástupkyňa žalobcu v konaní zotrvala na obsahu žaloby a písomného vyjadrenia.

Žalovaný v konaní zotrval na obsahu písomného vyjadrenia a naviac uviedol, že žalobca nekonal pri
nadobudnutí železničných vozidiel dobromyseľne, preto žiada žalobu zamietnuť. Na otázku súdu, aby
uviedol, ozrejmil na základe čoho žalovaný tvrdí, že žalobca nebol dobromyseľný, sa bližšie vyjadriť
nevedel.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 8 spisu) súd zistil, že dňa 29.6.2012 uzavreli predávajúci ID Production s.r.o. a
kupujúci ORS Europe s.r.o. kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej je záväzok predávajúceho dodať
kupujúcemu tovar a previezť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru a to konkrétne k 40 ks ojazdených
železničných nákladných koľajových vozidiel radu FCS bližšie označených v zmluve evidenčným a
výrobným číslom za kúpnu cenu 6.250 eur bez DPH. Vlastnícke právo k predmetu kúpy prechádza na
kupujúceho dňom podpísania tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami.

Z potvrdenia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (č.l. 6 spisu) zo dňa 30.8.2012 súd zistil, že
predmetný úrad zaregistroval ako nového vlastníka v potvrdení označených železničných vozidiel
spoločnosť ORS Europe, s.r.o..

Konštatoval, že navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť
môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje
na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že uznesením
Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/32/2012-43 zo dňa 11.12.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka BELLEZZA, s.r.o., a zároveň bol ustanovený správca majetku úpadcu. Správca zapísal do
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu aj majetok, ktorý je bližšie špecifikovaný v petite žaloby. Správca
ako dôvod sporného zápisu majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu uviedol v poznámke, že

sa vedie súdne konanie o určenie vlastníckeho práva pred OS Trnava pod sp. zn. 36Cb/88/2011.
Tretia osoba je oprávnená podať žalobu aj bez výzvy správcu, či už prvej alebo druhej. Právo na
podanie vylučovacej žaloby tretej osobe vzniká momentom zápisu sporného majetku do súpisu. Zápis
sporného majetku je tou právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje vznik subjektívneho práva tretej osobe
na podanie vylučovacej žaloby. Ak by teda správca nezaslal tretej osobe výzvu na podanie vylučovacej
žaloby neplynie tretej osobe subjektívna lehota na podanie vylučovacej žaloby a môže kedykoľvek
bez výzvy správcu podať vylučovaciu žalobu až do rozvrhnutia výťažku (objektívna lehota). V konaní
mal súd preukázané, že žalobca si svoje právo vylučujúce zápis majetku zo súpisu uplatnil včas a
preto nie je daný dôvod zamietnutia žaloby z dôvodu zániku tohto jeho subjektívneho práva a súd
preto pristúpil v konaní k posúdeniu dôvodnosti uplatneného nároku, práva žalobcu vo veci samej. V
konaní bolo preukázané, že dňa 29.6.2012 žalobca ako kupujúci a obchodná spoločnosť ORS Europe,
s.r.o., ako predávajúci uzavreli Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva (predaj a kúpa)
hnuteľných vecí - železničných nákladných koľajových vozidiel označených v zmluve evidenčným a
výrobným číslom na nadobúdateľa. Ďalej nebolo medzi stranami sporné a súd mal preukázané, že
preukázané, že právny predchodca žalovaného (predchádzajúci správca JUDr. Tibor Timár) zapísal
do súpisu všeobecnej podstaty majetok tretej osoby, žalobcu, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy.
Žalovaný majetok a pohľadávky zapísal s poznámkou sporného zápisu s odôvodnením „že sa vedie
súdne konanie o určenie vlastníckeho práva pred OS Trnava pod sp. zn. 36Cb/88/2011“. Žalobca v
konaní tvrdil, že vlastnícke právo k predmetnému majetku nadobudol v zmysle § 446 Obchodného
zákonníka bez ohľadu na to či predávajúci bol alebo prípadne nebol jeho vlastníkom, nakoľko pri
nadobudnutí bol dobromyseľný v tom, že predávajúci je vlastníkom prevádzaného majetku. Žalovaný
dobromyseľnosť žalobcu poprel. Bolo potom na žalovanom, jeho zaťažovalo dôkazné bremeno, aby v
konaní preukázal tieto svoje tvrdenia. Žalovaný však v konaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (a
už vôbec ich súdu nepreukázal), ktoré by spochybňovali dobromyseľné konanie žalobcu pri nadobudnutí
vlastníctva k majetku zapísaného do súpisu. Tvrdenie žalovaného tak vyznieva dosť nepresvedčivo.
Naproti tomu súd nemal pochybnosť o platnom uzatvorení kúpnej zmluvy na základe ktorej žalobca ako
dobromyseľný kupujúci nadobudol vlastnícke právo k dotknutému majetku. V konaní nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, žeby žalobca v čase keď nadobúdal vlastnícke právo vedel, že predávajúci nie
je vlastníkom predávaného tovaru a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.
Naviac vlastníctvo právnych predchodcov žalobcu (a teda aj predávajúceho) aj keď je spochybnené
a vedie sa o ňom spor na tunajšom súde pod sp. zn. 36Cb/88/2011, tak právoplatne ešte o určení
vlastníckeho práva doposiaľ rozhodnuté nebolo, a preto je aj predčasný záver, že predávajúci nebol
vlastníkom predávaného majetku resp. že vlastníctvo platne nenadobudol. Posúdenie vlastníctva k
majetku v prebiehajúcom spore sp. zn. 36Cb/88/2011 však nie je pre posúdenie platného nadobudnutia
vlastníctva žalobcom v tomto konaní relevantné.

Súd tak na základe vykonaného dokazovania a zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne, súd zistil, že Kúpna zmluva zo dňa 29.6.2012 bola uzavretá platne, žalobcovi
patrí vlastnícke právo k majetku zapísaného správcom do súpisu, a preto žalobe vyhovel spôsobom
uvedeným vo výroku rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho zmeny tak, aby bola žaloba zamietnutá. Namietal, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny považuje názor súdu, podľa ktorého pre
posúdenie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu nie je relevantné posúdenie vlastníctva k majetku
v spore sp. zn. 36Cb/88/2011, ktorý v čase rozhodovania súdu nebol právoplatne ukončený. Podľa jeho
názoru otázka vlastníckeho práva ku koľajovým vozidlám je kľúčovou pre rozhodnutie o vylúčení zo
súpisu konkurznej podstaty a súd preto mal konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť do
rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva. Ak tak súd neurobil a s obsahom spisu 36Cb/88/2011
sa neoboznámil, konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie.
Jednovetové odôvodnenie rozhodnutia, podľa ktorého posúdenie vlastníctva v spore 36Cb/88/2011
nie je relevantné pre posúdenie nadobudnutia vlastníctva žalobcom súčasne odvolateľ považuje za
odporujúce jeho právu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie garantované článkom 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd prvého stupňa svoj
argument presvedčivo neodôvodnil a svoj právny záver neodôvodnil vôbec, preto je jeho rozhodnutie

svojvoľné a arbitrárne, nepodporené akýmikoľvek dôvodmi. Odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že
rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 29.04.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trnava
č.k. 36Cb/88/2011 zo dna 27.04.2012, ktorým súd určil, že spoločnosť BELLEZZA, s.r.o. je výlučným
vlastníkom predmetných koľajových vozidiel, s tým, že tento dôkaz bez vlastnej viny nemohol predložiť
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.

Právom žalobcu vylučujúcim v zmysle § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. zapísanie majetku - 40 ks ojazdených
železničných nákladných koľajových vozidiel do súpisu má byť podľa tvrdenia tohto účastníka právo
vlastnícke, preto otázka existencie vlastníckeho práva žalobcu je otázkou pre rozhodnutie veci
zásadného charakteru. Skutočnosť, že o určení vlastníckeho práva k predmetným vozidlám je vedené
súdne konanie (36Cb/88/2011), je v tejto situácii logicky významnou a samotná naznačuje spochybnenie
žalobcom tvrdeného práva. Minimálne oboznámenie sa s obsahom spisu 36Cb/88/2011 a okolnosťami,
z ktorých určenia vlastníctva sa domáhajúci subjekt svoje právo odvodzuje, je preto pre objektívne
posúdenie nároku žalobcu nevyhnutým (z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania odvolací súd
nemal možnosť sa so spisom 36Cb/88/2011 oboznámiť), odhliadnuc už od skutočnosti, že v čase
rozhodnutia súdu prvého stupňa o vylučovacej žalobe, už bolo rozsudkom prvostupňového súdu
zo dňa 27.04.2012 určené vlastníctvo spoločnosti BELLEZZA, s.r.o. a tento rozsudok bol potvrdený
rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 29.04.2014.

Záver súdu prvého stupňa o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 29.06.2012 od spoločnosti ID Production, s.r.o. je vzhľadom na tieto skutočnosti predčasným,
rovnako ako konštatovanie súdu o nerelevantnosti posúdenia vlastníctva v spore 36Cb/88/2011 pre
posúdenie nadobudnutia vlastníctva žalobcom ako dobromyseľným nadobúdateľom, bez vysporiadania
sa s účinkami právoplatného rozsudku vo veci určenia vlastníctva v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. (hoci v
čase rozhodovania súdu prvého stupňa právoplatnosť rozsudku vo veci určenia vlastníctva bola „iba“
očakávaná).

Nakoľko súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci a svoje
rozhodnutie v časti týkajúcej sa vplyvu rozhodnutia vo veci 36Cb/88/2011 na rozhodnutie o vylučovacej
žalobe neodôvodnil dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pričom ide o nedostatok
v odvolacom konaní neodstrániteľný, ktorý napĺňa znaky postupu súdu odnímajúceho účastníkovi
možnosť konať pred súdom, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.