Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Danka Lauková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/147/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221519
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814221519.4
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa Wüstenrot poisťovňa, a.s., ul. Karadžičova č. 17,
Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, ul. Michalská č. 9, Bratislava proti
odporcovi R. I., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom ul. M. č. X/XXX, U. F., Česká republika, o zaplatenie 59,16
eur, takto
r o z h o d o l :
V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .
V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 9,80 eur.
U p r a v u j e Slovenskú poštu, a.s., CVFT, OSA, ul. Thurzová č. 1, 042 21 Košice, aby súdny poplatok
z návrhu 9,80 eur vrátila navrhovateľovi.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ návrhom zo dňa 10.12.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáha sa
proti odporcovi zaplatenia 59,16 eur, titulom poistného.
Podľačl.66NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyEÚč.1215/2012zodňa12.12.2012oprávomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje
len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10.1.2015.
Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
právomoc podľa článku 22.
Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.Podľa čl. 59 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého
súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Rady ES č. 44/2001 je koncipovaný tak, že
všeobecné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde
má odporca bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na území iného
členského štátu iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia Brusel I.). Ochranu slabšej strany
pritom garantujú špeciálne obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri poistných zmluvách,
spotrebiteľských zmluvách a pri individuálnych pracovných zmluvách. Vo výnimočných prípadoch sa
uplatní výlučná právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu na bydlisko odporcu (čl. 22).
Účastníci si môžu právomoc súdu určitého členského štátu explicitne zvoliť (čl. 23), resp. implicitne sa
takejto právomoci podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 24). Pri začatí konania má súd skúmať svoju
právomoc podľa Nariadenia Brusel I. iba v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc
inéhosúdu.Aksúdzistí,ženeexistujeinýsúd,ktorýbymalvýlučnúprávomoc,musíkonaťvovecisamej.
Nemôže teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej právomoci z dôvodov nedodržania ostatných
pravidiel pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu, ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom
štáte žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc
inak (čl. 26).
Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporcom, s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej
republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy.
Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie Brusel I. ponecháva na národnom práve súdu
konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.
Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť,
že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú
predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj
uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 239/2010 z 22.6.2010).
Odporca podľa správy poštového doručovateľa zo dňa 14.1.2015 bol na adrese ul. Y. č. XX/XX,
Q. neznámy. Následne súd dostupnými prostriedkami zisťoval jeho aktuálnu adresu bydliska. Podľa
úradného záznamu (č. l. 27 spisu) zo dňa 16.4.2015 u obchodnej zástupkyne navrhovateľa, ktorá s
odporcom predmetnú zmluvu uzatvárala, bolo telefonicky zistené, že tento sa odsťahoval do obce U.
F., Česká republika. V registri konaní vedených na tunajšom súde bolo zistené, že odporca si preberá
súdne zásielky na adrese ul. M. č. X/XXX, U. F.. Dňa 27.2.2015 Mestský úrad Handlová tunajšiemu súdu
oznámil, že odporca je prihlásený k pobytu na adrese: Q., bez bližšieho udania adresy. Z výsluchu matky
odporcuU.I.,nar.11.4.1953(zápisnica ovýsluchuspísanánaOkresnomsúdePrievidzadňa30.6.2015)
vyplýva, že odporca sa asi pred 3 rokmi aj s manželkou odsťahoval do Českej republiky, kde užívajú
prenajatý bytový priestor a sú i zaradení do pracovného procesu. Na Slovensko prichádza zriedkavo a
nechce sa sem už trvalo vrátiť bývať. Odporca si na adrese ul. M. č. X/XXX, U. F. prevzal žalobný návrh
s prílohami a s výzvou, aby sa k nemu vyjadril. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Prievidza, katastrálny
odbor odporca nemá v ich pôsobnosti evidovaný nehnuteľný majetok. Zo správy Sociálnej poisťovne,
pobočka Prievidza vyplýva, že odporca na Slovensku nie je evidovaný ako zamestnanec.
Adresu odporcu, evidovanú ako jeho trvalý pobyt (Handlová), nie je možné stotožniť s jeho bydliskom.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Z výsluchu
jeho matky a tiež vyjadrenia obchodnej zástupkyne, ktorá s ním predmetnú zmluvu uzatvárala, vyplýva,
žesaodsťahovaldoČeskejrepubliky.Uvedenéjepreukázanéajtým,žedňa27.4.2015sisúdnuzásielku
prevzal na adrese ul. M. č. X/XXX, U. Bíteš.Podľa čl. 12 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskychaobchodnýchveciach,bezvplyvunaustanoveniečl.11ods.3môžepoistiteľzačaťkonanie
len na súdoch členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, bez ohľadu na to, či je tento poistníkom,
poisteným alebo oprávneným z poistenia.
Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je
možné vyvodiť, že tento u odporcu je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom podľa
čl. 12, ale i čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 daná právomoc súdu Českej republiky. S
poukazom na čl. 24 tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporca
zúčastnil konania. Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporca zúčastní konania, len aby
namietol absenciu resp. nedostatok právomoci tunajšieho súdu.
Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001
možno prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na
odporcovi, či právomoc štátu fóra príjme.
Dňa 27.4.2015 bola odporcovi na adresu ul. M. č. X/XXX, U. F. doručená výzva s obsahom, že aby sa
k pripojenému návrhu s prílohami vyjadril do 10 dní. K žalobnému návrhu sa však nevyjadril. Je potom
odporcom nezúčastneným na konaní.
Neúčasťodporcunakonaní-nevyjadrilsaknávrhu-mlčanieneznamenákonkludentnúvoľbuprávomoci
(porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu Rady ES č. 44/2001).
Keďže odporca sa k meritu veci vecne nevyjadril, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského
súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001, t. j.
dobrovoľným podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie
konania.
Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže
založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 26
ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo
vzťahuknavrhovateľovikodňatiuprávadomôcťsauspokojeniapohľadávkyvkonanípredsúdom,keďže
skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko
nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť
podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho
poplatku z návrhu (krátený o 6,70 eur), a to vo výške 9,80 eur, ktorý mu po právoplatnosti uznesenia
bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.