Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814205244.6

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36
613 843 proti odporcovi E. C., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom ul. P. za účasti vedľajšieho účastníka
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962, zast. JUDr.
Patrik Podhorský, advokát, ul. Zámocká č. 36, Bratislava, o zaplatenie 1.461,03 eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníctva občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962, ako
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne z a m i e t a .

V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .

Účastníkom konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z

n á v a .

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 80,80 eur.

U p r a v u j e Slovenskú poštu, a.s., CVFT, OSA, ul. Thurzová č. 1, 042 21 Košice, aby súdny poplatok
z návrhu 80,80 eur vrátila navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 19.3.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáha sa proti
odporcovi zaplatenia 1.461,03 eur s príslušenstvom, titulom dlžného zostatku zo spotrebiteľskej zmluvy

č. XXXXXXXXXX.

.

Dňa 10.11.2014 do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu vstúpilo občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962.

Podľačl.66NariadeniaEurópskehoparlamentuaRadyEÚč.1215/2012zodňa12.12.2012oprávomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje
len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne

zmiery schválené alebo uzavreté od 10.1.2015.Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
právomoc podľa článku 22.

Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa čl. 59 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého

súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Rady ES č. 44/2001 je koncipovaný tak, že
všeobecné pravidlo uvedené v čl. 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde

má odporca bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na území iného
členského štátu iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia Brusel I.). Ochranu slabšej strany
pritom garantujú špeciálne obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri poistných zmluvách,
spotrebiteľských zmluvách a pri individuálnych pracovných zmluvách. Vo výnimočných prípadoch sa
uplatní výlučná právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu na bydlisko odporcu (čl. 22).

Účastníci si môžu právomoc súdu určitého členského štátu explicitne zvoliť (čl. 23), resp. implicitne sa
takejto právomoci podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 24). Pri začatí konania má súd skúmať svoju
právomoc podľa Nariadenia Brusel I. iba v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc
inéhosúdu.Aksúdzistí,ženeexistujeinýsúd,ktorýbymalvýlučnúprávomoc,musíkonaťvovecisamej.
Nemôže teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej právomoci z dôvodov nedodržania ostatných

pravidiel pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu, ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom
štáte žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc
inak (čl. 26).

Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporcom, s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej
republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy.

Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie Brusel I. ponecháva na národnom práve súdu
konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.

Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť,
že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú

predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj
uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 239/2010 z 22.6.2010).Odporca podľa správy poštového doručovateľa je na adrese ul. Y. neznámy. Následne dostupnými
prostriedkami zisťoval jeho aktuálne miesto pobytu. V registri obyvateľov Slovenskej republiky je ako
jeho trvalý pobyt evidovaná od 18.7.2012 (pred začatím konania) adresa ul. P., Česká republika. Podľa

Okresného úradu, katastrálny odbor Prievidza nemá v ich pôsobnosti evidovaný nehnuteľný majetok.
Dňa 11.5.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza súdu oznámila, že nie je v Slovenskej republike
evidovaný ako zamestnanec. Odporca si na adrese ul. P. č. XXX, D., Česká republika dňa 18.12.2014
prevzal žalobný návrh s prílohami a s výzvou, aby sa k nemu vyjadril.

Adresu odporcu označenú v žalobnom návrhu, nie je možné stotožniť s jeho bydliskom. V prejednávanej

veci nebolo preukázané, že by mal bydlisko na území Slovenskej republiky. V registri obyvateľov
Slovenskej republiky je ako jeho trvalý pobyt evidovaná od 18.7.2012 (pred začatím konania) adresa ul.
P. č. XXX, D., Česká republika. Uvedené je preukázané aj tým, že si na tejto adrese dňa 18.12.2014
prevzal súdnu zásielku.

Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je
možné vyvodiť, že tento u odporcu je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom podľa
čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 daná právomoc súdu Českej republiky. S poukazom na čl.
24 tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporca zúčastnil konania.

Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporca zúčastní konania, len aby namietol absenciu resp.
nedostatok právomoci tunajšieho súdu.

Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001
možno prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na
odporcovi, či právomoc štátu fóra príjme.

Dňa 18.12.2014 bola odporcovi na adrese ul. Tržní č. 131, Slavičín, Česká republika doručená výzva
s obsahom, aby sa k pripojenému návrhu s prílohami vyjadril do 10 dní. K žalobnému návrhu sa však
nevyjadril. Je potom odporcom nezúčastneným v konaní.

Neúčasťodporcunakonaní-nevyjadrilsaknávrhu-mlčanieneznamenákonkludentnúvoľbuprávomoci
(porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov v

občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu Rady ES č. 44/2001).

Keďže odporca sa k meritu veci vecne nevyjadril, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského
súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001, t. j.
dobrovoľným podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie
konania.

Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže
založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 26
ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo
vzťahuknavrhovateľovikodňatiuprávadomôcťsauspokojeniapohľadávkyvkonanípredsúdom,keďže
skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko

nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť
podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania. Uviedol, že pre vstup spotrebiteľského združenia do konania nie sú splnené podmienky.
Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia

§ 93 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať.Potrebasúhlasuvyplývazosamotnejpodstatyaúčeluvedľajšiehoúčastníctva.Tiežuviedol,
že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ je pritom jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú
povinné ex offo prihliadať na nečestné, neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
čo zabezpečuje, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné prostriedky na ochranu svojich práv.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 veta prvá a druhá O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Predmetom činnosti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962 je ochrana práv spotrebiteľov podľa zák. č. 250/2007
Z. z..

Pre účely posudzovanej veci je preto potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do
konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. (právna úprava platná v čase rozhodovania) nastávajú už okamihom
doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného
konania). Výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane nie je potrebný. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy

neskúma. Dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas
podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku
konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013). Súd zdôrazňuje,

že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým
je právnická osoba založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Preto pokiaľ v prejednávanej veci
vedľajší účastník predložil oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporcu, a tento výslovne
nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, návrh navrhovateľa
na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemôže byť dôvodný. Tiež

postup súdu, ktorý ex offo skúma, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky nie
je dôvodom, aby súd nepripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporkyne (porovnaj rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17Co 506/2014-91 zo dňa 14.5.2014).

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto
platí, že žiaden z účastníkov a ani vedľajší účastník na strane odporcu nemá právo na náhradu trov
konania.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho
poplatku z návrhu (krátený o 6,70 eur), a to vo výške 80,80 eur, ktorý mu po právoplatnosti uznesenia
bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).