Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713210780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713210780.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Y. R., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v F. Č.. XXX,
zastúpenéhoJUDr.MariánomGelenekym,advokátomsosídlomvStarejĽubovni,Garbiarskač.20,proti
žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, zastúpenej JUDr.
Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolanížalovanejprotiuzneseniuOkresnéhosúduMichalovcezodňa13.3.2015č.k.8C/150/2013-197

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13.3.2015 zastavil konanie a žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 435,59 eura k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od

právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak v konaní začatého na návrh žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcu
JUDr. Michala Škriaba č. 3C/1339/2012 zo dňa 19.11.2012. Žalobkyňa sa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nebola platne dohodnutá rozhodcovská doložka, keďže nebola
individuálnedojednanáauviedlaajďalšiedôvody,spochybňujúcezákonnosťrozhodcovskéhorozsudku,
vydaného v neprospech jej ako spotrebiteľky.

Dňa 20.2.2015 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že 1.10.2014 mu bolo doručené

uznesenie Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 10.9.2014 sp.zn. 3C/1339/2012, ktorým bol zrušený
rozhodcovský rozsudok rozhodcu, čím odpadol samotný predmet sporu. Žalobca si zároveň uplatnil
náhradu trov konania vo výške 650,04 eura. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a taktiež si
uplatnil náhradu trov konania vo výške 532,09 eura. Súd zistil, že Arbitrážny súd Košice zrušil
vydaný rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že 1.7.2013 proti tomuto rozsudku podal Y. R. odpor s
odôvodnením, pričom v zmysle § 29a ods. 3 rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice v takomto

prípade príslušný rozhodca pôvodne vydaný rozhodcovský rozsudok zruší a obsah odporu prejedná v
nadväzujúcom písomnom konaní bez ústneho pojednávania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
17.10.2014.

Po posúdení veci podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. súd prvého stupňa zastavil konanie v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá s tým, že konanie síce bolo zastavené,
avšak jeho zastavenie zavinil žalobca tým, že zobral žalobu späť. Dôvodom na späťvzatie žaloby

bola skutočnosť, že Arbitrážny súd Košice zrušil napadnutý rozsudok, avšak túto skutočnosť žalovaný
svojím správaním nijako nezavinil, naopak dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol odporproti tomuto rozsudku, ktorý podal žalobca a tak žalobcovi muselo byť zrejmé z ust. § 29a ods. 3
rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, že ak podá proti rozhodcovskému rozsudku odpor s
odôvodnením, rozhodcovský súd zruší pôvodný rozhodcovský rozsudok a po odpore rozhodne novým

rozhodcovským rozsudkom. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca podal proti rozhodcovskému rozsudku
odpor s odôvodnením, podanie žaloby na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo predčasné. Z
týchto dôvodov zaviazal súd žalobcu na náhradu trov konania, ktorý v tomto súdnom konaní procesne
zavinil zastavenie konania späťvzatím svojej žaloby.

Súd priznal náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu vo výške 435,59 eura v zmysle ust. § 11

ods. 1 písm. a/ a § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb za 4 úkony právnej služby (2x 60,07 eura -príprava prevzatie a písomné
podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.10.2013 a2 x 61,85 eura (písomné podanie na súd 6.2.2014
a účasť na pojednávaní 4.3.2014). Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu za úkon písomného
vyjadrenia dňa 6.3.2015, účtovaný vo výške 64,53 eura, lebo toto vyjadrenie nepovažoval za vyjadrenie
vo veci samej. V zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál 2 x 7,81 eura a 2 x

8,04 eura. V zmysle § 15 písm. a/ vyhlášky s poukazom na § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu
za spotrebované pohonné hmoty v sume 11,89 eura za cestu motorovým vozidlom 4.3.2014, 21,96 eura,
základnú náhradu za používanie cestného motorového vozidla a podľa § 15 písm. b/ a § 17 ods. 1
vyhlášky 53,60 eura ako náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny po 13,40 eura. Podľa § 18 ods.

3 vyhlášky zvýšil celkovú odmenu a náhrady advokáta o 20 %, teda o 72,60 eura.

V zákonnej lehote proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania podal odvolanie
žalobca. Navrhol, aby odvolací súd výrok uznesenia zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov
konania, vrátane odvolacieho konania, prípadne, aby rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, alebo aby vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa, pretože práve správanie sa žalovaného,
resp. rozhodcovského súdu spôsobilo značnú právnu neistotu na strane žalobcu jednak samostatnou
nezákonnosťou rozhodcovskej doložky, neúmernými trovami konania, ktoré pre žalobcu predstavovali
8,5 násobok istiny a v neposlednej rade aj neprimeraná dĺžka trvania konania Arbitrážneho súdu v
Košiciach v predmetnej veci, keď vo veci rozhodol po viac ako 2 rokoch. Je dané zavinené konanie

poisťovne Rapid life životná poisťovňa a.s., ktorá predložila žalobcovi rozhodcovskú doložku, ktorá
nezakladá právomoc Arbitrážneho súdu Košice, čo potvrdil samotný rozhodcovský súd tým, že sám
rozhodcovský rozsudok JUDr. Michala Škriaba zrušil a námietkam žalovaného vyhovel. Žalobca podal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd ako následný krok, ktorým sa domáhal
svojich práv na spravodlivý proces, keďže bol toho názoru, že právomoc arbitrážneho súdu založená

nebola. Poukázal na to, že vo všeobecnosti pri zastavení konania platí, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, pričom z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky: ak niektorý z
účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť alebo, že pre správanie sa žalovaného sa vzal návrh
späť, ktorý bol podaný dôvodne. V takomto prípade musí nahradiť trovy konania druhá strana. Má za to,
že v danom prípade v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý podal žalobu na arbitrážny súd, ktorý vo

veci konal a rozhodol v prospech neho, avšak následne došlo k zrušeniu tohto arbitrážneho rozhodnutia
spôsobilo, že žalobca v dôsledku tohto zrušenia zobral žalobu späť, a teda takéto konanie nepriamo
prinútilo žalobcu vziať späť žalobu, pretože predmet sporu zrušením rozhodcovského rozsudku odpadol.
Navyše žalobca ako spotrebiteľ sa domáhal svojej ochrany, v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za
zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch bol oslobodený od platenia súdneho poplatku a z toho

titulu preto nemôže byť zaviazaný na úhradu trov konania, ako ho zaviazal súd prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí. Nestotožnil sa ani s právnym názorom žalovaného, že žalobca mohol očakávať
zrušenie rozhodcovského rozsudku priamo v konaní pred Arbitrážnym súdom Košice a že konanie pred
všeobecnýmsúdombolonadbytočné.Vdanejvecitotižpodalžalobcadňa1.7.2013námietkuvdôsledku
nedostatku právomoci Arbitrážneho súdu v Košiciach a platnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal i na

poučenie uvedené v rozhodcovskom rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, kde bolo uvedené, že
ak účastník podá odpor s odôvodnením, alebo námietku (ako to uviedol žalovaný) v lehote 5 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku, príslušný rozhodca rozhodcovský rozsudok, pôvodne vydaný v
skrátenom konaní zruší a obsah odporu prejedná v nadväzujúcom konaní. Podmienkou prihliadania na
odpor navrhovateľa je však zaplatenie poplatku za podanie odporu vo výške 72 eur. Tento poplatok

vo výške 72 eur je splatný spolu s podaním odporu a nie je možné ho uhradiť v kolkových známkach,iba peňažnou sumou poukázanou na účet arbitrážneho súdu. Žalobca poplatok nezaplatil, nikto ho
na jeho zaplatenie nevyzval, a teda rozhodne nemohol očakávať zrušenie rozhodcovského rozsudku
ešte v konaní pred arbitrážnym súdom. Žalovaný nepopiera opodstatnenosť podania žaloby žalobcu na

všeobecný súd, poukazuje len na hospodárnosť, na druhej strane však poukazuje na to, že takýto návrh
nemal byť podaný. Žalobca žiadal, aby odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť, že bola oprávnene
podaná žaloba na všeobecný súd aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na tomto súde ako
na dôvod hodný osobitného zreteľa.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo

výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Poukázalnato,ževzmysledlhodoboustálenejsúdnejpraxeajvzmysleprávnejteóriespäťvzatienávrhu
je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky (§ 142 ods. 2 veta prvá O.s.p.) považované za
zavinené zastavenie konania na strane žalobcu s následkom povinnosti platiť trovy konania (R 49/1993
a iné). Dôvodom, pre ktorý žalobca vzal späť svoj návrh bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku
iným oprávneným orgánom než je súd. Je zrejmé, že zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany

Arbitrážneho súdu nie je správaním sa žalovaného, pretože žalovaný nijaký podnet na zrušenie nedal
na rozdiel od žalobcu, ktorý podal odpor - námietky, a preto úplne absentuje zákonný dôvod na priznanie
povinnosti platiť trovy konania žalovanému, a to správanie sa žalovaného ako dôvod späťvzatia žaloby.
Bol to práve žalobca, ktorý síce podal odpor na arbitrážny súd, ale neuviedol zo súdu ani v žalobe, ani vo
svojich následných vyjadreniach. Pritom je zrejmé a vyplýva to aj z rokovacieho poriadku Arbitrážneho

súdu Košice, že po podaní odporu a námietok, vydaný rozhodcovský rozsudok rozhodca zruší, teda
stačí samotné podanie odporu, resp. námietok, pričom len tento úkon samotný, bez ďalšieho, je
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Už v čase podania žaloby na súd, žalobca mohol
očakávať zrušenie rozhodcovského rozsudku priamo v konaní pred arbitrážnym súdom a ním vyvolané
konanie pred všeobecným súdom sa javilo ako nadbytočné, čo sa napokon aj ukázalo. Bol zastúpený

právnym zástupcom z radov advokátov a mohol z tohto dôvodu byť si vedomý týchto následkov.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalvecbeznariadenia
pojednávania, preskúmal napadnutý výrok uzneseni súdu prvého stupňa o trovách konania, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Žalobca podal odvolanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdenie veci môže
spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že
správny použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp. že ho na zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo že by ho nesprávne vyložil.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, keď tento o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., t.j., že žalobca späťvzatím žaloby zavinil, že
sa konanie musí zastaviť, a preto je povinný uhradiť jeho trovy. Aj odvolací súd je toho názoru, že
nemožno aplikovať vetu druhú tohto ustanovenia, pretože žalovaný svojím správaním nedal podnet

na to, aby žalobca vzal späť svoju žalobu. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Michalovce dňa
9.7.2013, pričom ešte predtým, dňa 1.7.2013, podal na Arbitrážny súd v Košiciach odpor - námietky.
Arbitrážnysúdvuznesení,ktorýmzrušilrozhodcovskýrozsudok(aktoréhozrušeniasadomáhalžalobca
aj na všeobecnom súde), posúdil podanie žalovaného ako také, ktoré má všetky náležitosti odporu
proti rozsudku rozhodcovského súdu. Citoval ust. § 29a ods. 3 rokovacieho poriadku Arbitrážnehosúdu Košice s tým, že ak žalovaný podá proti rozhodcovskému rozsudku vydaného v skrátenom
rozhodcovskom konaní, proti ktorému je prípustný odpor alebo námietky, odpor s odôvodnením alebo
námietky s odôvodnením príslušný rozhodca pôvodne vydaný rozhodcovský rozsudok zruší a obsah

odporu, resp. námietok prejedná v nadväzujúcom písomnom konaní bez ústneho pojednávania. Žalobca
teda podal proti rozhodcovskému rozsudku odpor - námietky a zároveň podal následne na všeobecný
súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k tomu, že už v rozhodcovskom konaní
uznesením bol rozhodcovský rozsudok zrušený, zobral žalobca žalobu na všeobecnom súde späť, a
teda zavinil zastavenie konania. Odvolacie námietky žalobcu v súvislosti s tým, že ako spotrebiteľ je zo

zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku nemenia nič na vecnej správnosti rozhodnutia súdu
prvého stupňa o trovách konania, pretože súdny poplatok v právnej teórii sa nerovná trovám konania.
Trovami konania sa stáva uhradený súdny poplatok na súd s tým, že ako trovy konania si ho uplatní
účastník, ktorému je náhrada trov konania priznávaná a ktorý ho už súdu uhradil.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.