Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Kleinová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212878
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211212878.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,protiodporcovi:C.T.,
naposledy bytom M. XXXX/XX, J., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou X. J., zamestnankyňou
Okresného súdu Bratislava II, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafránkom,

advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 3,72 eur, na odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 4. marca 2014 č.k.
11C 80/2013-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, mení tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 6,63 eur a náhradu trov
právnehozastúpeniavovýške134,72eurkrukámjehoprávnehozástupcudotrochdníodprávoplatnosti

tohto uznesenia.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu
a vedľajšieho účastníka povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania vo výške 6,63 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 134,72 eur do troch dní od

právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. a vecne tým,
že navrhovateľ, ktorý sa návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny 420,08 eur s príslušenstvom,
zobralpredzačatímkonaniavovecisamejnávrhvčastiozaplatenieistiny420,08eurspolusvyčísleným
príslušenstvom okrem 3,72 eur späť, preto konanie v tejto časti uznesením č.k. 11C 80/2013-90 zo dňa
01.10.2013, právoplatným dňa 10.12.2013, zastavil a navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok v
sume 21,37 eur s tým, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí o veci samej. Uviedol, že navrhovateľ

zobral podaním, doručeným súdu dňa 26.02.2014, svoj návrh aj vo zvyšku 3,72 eur späť nakoľko
odporca dňa 24.01.2014 uhradil sumu 21,37 eur. Keďže k späťvzatiu došlo pred začatím konania vo
veci samej, nezisťoval súhlas odporcu a vedľajšieho účastníka so späťvzatím návrhu a konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. po vyhodnotení, že návrh
navrhovateľa bol podaný dôvodne, a k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku správania odporcu, ktorý
žalovanú sumu navrhovateľovi po podaní návrhu na súd v celom rozsahu zaplatil. Na náhradu trov
konania navrhovateľa, spočívajúcich v nevrátenej časti súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom

za návrh vo výške 6,63 eur, a z trov jeho právneho zastúpenia vo výške 134,72 eur za tri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava, podanie návrhu na súd, čiastočné späťvzatie vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny 29,88 eur za jeden úkon, 2x režijný paušál za rok 2011 vo výške po 7,41 eur a 1x režijnýpaušál za rok 2013 vo výške 7,81 eur, a 20% DPH), zaviazal tak odporcu ako aj vedľajšieho účastníka
vystupujúceho na strane odporcu, a to spoločne a nerozdielne.

Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník,

a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania zmeniť a jeho na
náhradu trov konania navrhovateľa nezaviazať. Nesúhlasil s tým, že ho súd prvého stupňa spoločne
a nerozdielne s odporcom zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa keď nevidel súvislosť medzi
konaním odporcu, ktorý zaplatil premlčaný dlh a jeho postupom na podporu odporcu ako spotrebiteľa.
Namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je možné zistiť či sa spotrebiteľ dozvedel o tom,

že na jeho ochranu vzniesol námietku premlčania. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa ho nemohol
zaviazať na náhradu trov spolu s odporcom spoločne a nerozdielne, keďže medzi nimi neexistuje
nerozlučné spoločenstvo. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia rôznych súdov, v ktorých bol
vyjadrený názor podporujúci jeho argumentáciu.

Navrhovateľ žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 27,58 eur

s DPH. Poukázal na to, že vedľajší účastník má v konaní oprávnenie na všetky procesné úkony ako
účastník, a preto môže byť rozhodnutím súdu aj zaviazaný na náhradu trov konania. Má totiž rovnaké
práva a povinnosti ako účastník konania, a preto je rovnako povinný popri účastníkovi, na ktorého strane
v konaní vystupoval, uhradiť úspešnému účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia. Poukázal
na to, že v prípade úspechu odporcu v konaní, od ktorého sa odvíja zároveň úspech vedľajšieho

účastníka,bybolaodporcoviatiežvedľajšiemuúčastníkovipriznanánáhradatrovkonania,prípadnetrov
právneho zastúpenia potrebných na účelné uplatňovanie práva, ak by tieto odporcovi alebo vedľajšiemu
účastníkovi vznikli. Mal za to, že tento postup je potrebné analogicky uplatniť aj v opačnom prípade,
pretože inak by dochádzalo k obchádzaniu účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia.
Taktiež poukázal na rôzne rozhodnutia rôznych súdov, v ktorých bol vyjadrený názor podporujúci jeho

argumentáciu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., keď bol rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné.

Podľa ust. 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Predmetom odvolacieho konania bol len odvolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým zaviazal na náhradu trov konania a právneho zastúpenia navrhovateľa spoločne a nerozdielne
odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Dôvodom odvolania vedľajšieho účastníka bol jeho

názor, že súd prvého stupňa mal na náhradu trov navrhovateľa zaviazať výlučne odporcu. S týmto
názorom sa stotožnil aj odvolací súd. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, ak na rozhodnutie
o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p., a to vetu druhú, keďže dôvodom späťvzatia návrhu
navrhovateľom bolo správanie odporcu, ktorý po podaní návrhu na súd navrhovateľovi žalovanú sumu s
príslušenstvom uhradil. V rozpore s ustanovením, ktoré aplikoval, však zaviazal na náhradu trov konania

popri odporcovi aj vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na jeho strane. Občiansky súdny poriadok v
druhej vete ust. § 146 ods. 2 O.s.p. totiž jednoznačne stanovuje, že ak bol dôvodne podaný návrhvzatý späť pre správanie odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ide teda o prípad, keď
Občiansky súdny poriadok určuje povinnosť v konaní konkrétnemu účastníkovi konania, a to odporcovi.
Ak potom súd prvého stupňa zaviazal vedľajšieho účastníka spolu s odporcom na náhradu trov konania

navrhovateľa, postupoval nesprávne a v rozpore s ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p..

V tejto súvislosti odvolací súd na vysvetlenie problematiky uvádza, že nakoľko vedľajší účastník má
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (koná však len sám za seba), je potrebné všetky
právaapovinnosti,danévšeobecneúčastníkovikonania,považovaťajzaprávaapovinnostivedľajšieho
účastníka. Toto však neplatí v prípade, že Občiansky súdny poriadok určuje práva a povinnosti v konaní

iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. späťvzatie návrhu, zmena návrhu a
podobne) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím, povinnosť uhradiť trovy v zmysle ust. § 146 ods.
2 veta druhá). Takáto situácia nastala aj v posudzovanej veci, a keďže povinnosť nahradiť trovy podľa
ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. je uložená výlučne odporcovi, nie je možné túto povinnosť uložiť aj
vedľajšiemu účastníkovi, ktorému ju zákon neukladá.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej

sa trov konania zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 6,63 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 134,72 eur uložil len odporcovi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov nepriznal,
nakoľko si ich náhradu neuplatnil návrhom (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.