Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1365/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212718
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212718.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom ul. Pribinova. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej
Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie

13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
8C/157/2012-30 zo dňa 31. 03. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia

zaplatil súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66,- € podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

Žalobca v odvolaní proti tomuto uzneseniu tvrdil, že v žalobe iba uviedol skutočnosti, pre ktoré inak
vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže v tejto veci konať [jeho sudcovia sú z prejednania veci

vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania,
a teda, sú vo veci zaujatí (§ 14)]. Súd nemohol podanie žalobcu z hľadiska jeho obsahu vyhodnotiť
ako námietku zaujatosti z dôvodu, že neobsahovala náležitosti vymedzené v § 15a ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Jednoduchý procesný návrh bez splnenia obligatórnych
náležitostí taxatívne uvedených v § 15a ods. 1 O. s. p. nie je námietkou zaujatosti a spájanie poplatkovej
povinnosti s takýmto nekvalifikovaným úkonom nemá oporu v zákone. Najvyšší súd Slovenskej republiky

v uznesení z 26. 08. 2014 sp. zn. 8Cdo 72/2013 vyslovil, že súdy nesprávne rozhodli o poplatkovej
povinnosti žalobcu za návrh, ktorý vo veci nebol podaný. Námietku zaujatosti žalobca nepodal. Súd mal
oznámené okolnosti prejednať v právnom režime ustanovenia § 15 O. s. p. tak, ako to zhodne s tvrdením
žalobcu vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach, napr.
sp. zn. 4Sžo 56/2012, 6Sžo 56/2012, 4Sžo 57/2012, 3Sžo 57/2012 a ďalšie. Žiadal, aby odvolací súd
dodržal princíp právnej istoty a s poukazom na ustálenú prax Najvyššieho súdu rozhodol o zrušení

napadnutého uznesenia o poplatkovej povinnosti. Zákon o súdnych poplatkoch rozlišuje medzi návrhom
a námietkou zaujatosti vznesenou účastníkom konania. Námietka zaujatosti nie je návrhom. Zákon o
súdnych poplatkoch osobu poplatníka pri námietke zaujatosti neurčuje. Poplatníkom podľa § 2 ods. 1
písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch je len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu. Poplatková povinnosť síce vzniká uplatnením kvalifikovanej námietky
zaujatosti, ale osoba poplatníka nie je zákonom určená. Bez zákonnej úpravy nie je možné ukladať

povinnosť zaplatiť poplatok podávateľovi námietky zaujatosti ani pri splnení formálnych náležitostí
námietky podľa § 15a ods. 3 O. s. p. Aj v prípade, keby súd dospelk názoru, že námietka zaujatosti vznesená bola, žalobcovi nie je možné uložiť, aby podľa položky
17a Zákona o súdnych poplatkoch zaplatil súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti z dôvodu,
že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom bolo podľa § 4 ods. 1
písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatku oslobodené. K názoru, že vo vecne oslobodenom
konaní podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch neplatí žalobca poplatky za návrhy
vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov, dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo 2/2011 z 10. 08. 2011. Názor Ústavného súdu Slovenskej republiky

vyslovený v uznesení sp. zn. II. ÚS 124/2011
z 30. 03. 2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od
súdneho poplatku podľa § 4 Zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh,
odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania a výkon rozhodnutia a exekúciu, je potrebné považovať
za omyl z dôvodu rozporu s dikciou § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, za prekonaný názor z
dôvodu jeho neskoršieho plenárneho nálezu sp. zn.

PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012, v ktorom ústavný súd reflektoval na právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení z 10. 08. 2011 sp. zn.
6MCdo 2/2011. Navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
Zákona o súdnych poplatkoch s článkami Ústavy Slovenskej republiky. Poplatok za námietku zaujatosti

má povahu poplatku za vyjadrenie sa účastníka
k otázke nestrannosti sudcu v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný
zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd garantovaného
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS

387/2010 zo dňa 25. 11. 2010 (R 70/2010), podľa ktorého uloženie poplatkovej povinnosti v rozpore so
zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v prípade, kde ju účastník konania nemá, predstavuje
zásah do základného práva účastníka konania na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Navrhol, aby prvostupňový súd alebo odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade
s § 214 ods. 2 O. s. p. iba v rozsahu odvolania žalobcu uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci sp. zn. 13C/305/2012 doručil
žalobca Okresnému súdu Rimavská Sobota 27. 09. 2012. Priamo
vžalobežalobcauviedol,žeOkresnýsúdRimavskáSobota,ktorýmávecprejednaťakovecneamiestne
príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O. s. p. nemôže vo veci konať, pretože na tomto súde neexistuje sudca,
ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žalobca preto v zmysle ustanovenia § 12 O. s. p. žiadal, aby nadriadený

súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a
vecne príslušného Okresného súdu Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Dôvodom vylúčenia sudcov miestne príslušného
súdu mala byť skutočnosť, že tento súd svojim konaním (nesprávnym úradným postupom) zapríčinil
vznik škody na strane žalobcu. Okresný aj krajský súd posúdili podanie žalobcu, ktoré bolo súčasťou

žaloby, ako námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota. Nadriadený
súd o námietke zaujatosti vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 15NcC/337/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012
tak, že zákonnú sudkyňu JUDr. Evu Čipkovú
z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil.

Postup okresného súdu, ktorý vec sp. zn. 8/C/157/2012 predložil nadriadenému Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom a následne rozhodol o
povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, považuje odvolací súd za správny.

Žalobca v odvolaní tvrdí, že návrh na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota nepodal, iba
poukázal na dôvod, pre ktorý by mal okresný súd sám predložiť vec nadriadenému súdu na delegáciu
nutnú podľa § 12 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zaujal názor k tvrdeniam
žalobcu, že jeho prednes o dôvode, pre ktorý by mali byť sudcovia konkrétneho okresného súdu vylúčeníz prejednávania a rozhodovania veci, nie je možné hodnotiť ako návrh na ich vylúčenie, napr. v uznesení
z 15. 04. 2013
sp. zn. 6Cdo 120/2013 alebo aj v uznesení sp. zn. 7Cdo 489/2014 z 24. 03. 2015, v ktorých uviedol, že

„návrh žalobcu prikázať vec inému súdu z dôvodu, že jeho sudcovia sú
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení so zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom
konania, je potrebné považovať za vznesenú námietku zaujatosti proti sudcom konkrétneho súdu.
Návrhom na začatie konania (žalobou) je spojený vznik dvojstranného procesnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, ale podaním námietky zaujatosti nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania, ale

vzniká osobitný finančno-právny (poplatkový) vzťah medzi poplatníkom a štátom, pre vznik ktorého je
relevantnou skutočnosťou len uplatnenie námietky zaujatosti zo strany účastníka konania. Úlohou súdu
v prípade vznesenej námietky zaujatosti je posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex
lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Pre vznik finančno-právneho vzťahu
medzi poplatníkom a štátom nie je potrebný samostatný návrh na začatie konania. Prikázanie veci v
zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať,

lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Nutná delegácia v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda viazaná
na ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je suda
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci“. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie návrhu žalobcu na
vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci a návrhu na
prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vylúčenia jeho sudcov ako námietky zaujatosti

podľa § 14 ods. 1 O. s. p. súdom prvého stupňa bolo správne. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Cdo 72/2013 z 26. 08. 2014 rieši odlišnú skutkovú a právnu situáciu. Okresný súd
Malacky podľa dôvodov rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
8Cdo 72/2013 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 26 Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch v sume 16,50 € za návrh na prikázanie veci

inému súdu z dôvodov vhodnosti. Toto rozhodnutie dovolacieho súdu nerieši ukladanie povinnosti podľa
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za vznesenú námietku zaujatosti.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 2/2011 je
z 10. augusta 2011; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 124/2011-13,

v ktorom ústavný súd „odobril“ vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov vo vecne oslobodenom konaní od poplatku je z 30. 03. 2011. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa napriek tomu vo svojom uznesení sp. zn. 6MCdo 2/2011 sa
s rozhodnutím ústavného súdu žiadnym spôsobom nevyporiadal. Nález ústavného súdu
PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012 sa týka len položky 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, nie položky 17a tohto Sadzobníka.

Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 ods. 1 ustanovuje, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov

a poplatku za výpis z Registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Osobu poplatníka určuje Zákon
o súdnych poplatkoch v § 2 ods. 1. Podľa písmena a/ tohto zákonného ustanovenia poplatníkom je
navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Vznesenie
námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom, za ktorý je v časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov
označovaného ako Poplatky vyberané

v občianskom súdnom konaní ustanovený poplatok. Námietka zaujatosti je Sadzobníkom súdnych
poplatkov označená za spoplatnený úkon, z ktorého vzniká povinnosť zaplatiť poplatok navrhovateľovi
tohto úkonu. V súdenej veci je navrhovateľom poplatkového úkonu spoplatneného podľa položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov žalobca, ktorý v návrhu na začatie konania vzniesol námietku zaujatosti
proti sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol

nadriadený súd v zmysle § 16 ods. 1
O. s. p. tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Žalobcovi preto
vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za námietku
zaujatosti ustanovený v položke 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie o náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012
od poplatku oslobodené. Takýto výklad ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. k/ v
súvislosti s riešením otázky, či vzniká účastníkovi povinnosť v konaní vecne oslobodenom od poplatku
zaplatiť poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov za námietku zaujatosti uskutočnenýKrajským súdom v Žiline v uznesení č. k. 8Co/294/2010-65 z 31. 08. 2010, podľa ktorého sa vecné
oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona
o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky

č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie,
návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1, 3 Zákona o súdnych poplatkoch) a
od povinnosti zaplatiť tento poplatok (podľa položky 17a) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa
§ 138 O. s. p., nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. II. ÚS 124/2011-13 z 30.
03. 2011 za ústavne nekonformný alebo nezodpovedajúci dikcii aplikovaných zákonných ustanovení.

Okresný súd v uznesení, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z námietky zaujatosti,
aplikoval správny právny predpis, správne ho aj vyložil. V uznesení bola správne označená položka
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený
aj v správnej výške 66,- Eur. Rozhodnutia sp. zn. 4Sžo 56/2012,
6Sžo 56/2012, 4Sžo 57/2012, 3Sžo 57/2012 a iné vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako
súdom odvolacím, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, neriešia právne

a skutkovo totožnú situáciu, než nastala vo veci 8C/157/2012. Žalobca vo veci vedenej na Okresnom
súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/157/2012 výslovne uviedol, že na konajúcom súde neexistuje
sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý, sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota majú byť vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci a je potrebné vec prikázať inému súdu v zmysle § 12 O. s. p..
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený vyhodnotil túto námietku žalobcu ako námietku

zaujatosti vznesenú účastníkom podľa § 15a O. s. p. a o nej aj uznesením sp. zn. 15NcC/337/2012
rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veciach zapísaných do registra Sžo neriešil otázku,
či vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom v zmysle § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona o
súdnych poplatkoch. Iba v konkrétnej veci zrušil uznesenie okresného súdu o vyrubení poplatku podľa
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že v tej ktorej konkrétnej veci námietka zaujatosti

vznesená nebola. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.